Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/20/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Š. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Salokom, so sídlom Košice, Zvonárska 8, proti žalovanému: Poľnohospodárske obchodné družstvo Vechec, so sídlom Vechec 094 12, okr. Vranov nad Topľou, IČO: 31 714 838, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, Ul. 1. mája 1246, IČO: 47 245 034, o neplatnosť uznesenia náhradnej výročnej členskej schôdze, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 5.1.2015 pod č. k. 8Cb/56/2013-103, takto

rozhodol:

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom určil, že uznesenie prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi POD Vechec zo dňa 7.3.2013 pod bodmi I, II, III, IV a V, je neplatné. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že uznesenia, prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi (ďalej len „NVCS“) Poľnohospodárskeho obchodného družstva (ďalej len „POD“) Vechec zo dňa 7.3.2013, ktoré sú označené v zápisnici z NVCS POD Vechec rímskymi číslicami I, II, III, IV a V, sú neplatné, dôvodiac, že je vlastníkom členského podielu družstva v menovitej výške 5.530,306 eur. Na deň 7.3.2013 bola zvolaná výročná členská schôdza (ďalej len „VCS“) a NVCS POD Vechec za rok 2012. Keďže VCS nebola uznášaniaschopná, konala sa následne toho istého dňa NVCS. Na NVCS za rok 2012 boli prijaté uznesenia označené v zápisnici z NVCS rímskymi číslicami I, II, III, IV a V. Vzhľadom na fakt, že žalovaný odmietol zaprotokolovať žalobcove námietky proti prijatým uzneseniam, podal žalobca dňa 5.4.2013 námietky proti prijatým uzneseniam podľa § 242 Obch. zákonníka. Uznesenia označené v zápisnici z NVCS rímskymi číslicami I, II, III, IV a V považuje za také, ktoré sú v rozpore so stanovami žalovaného, aj v rozpore so zákonom. Listom zo dňa 25.4.2013 žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho námietky. Žalobca nepovažuje žalovaného odpoveď na námietky za uspokojivú predovšetkým z dôvodu, že ani na základe tejto odpovede, nebol odstránený rozpor prijatých uznesení so zákonom a so stanovami. Žalobca tvrdí rozpor uznesení označených v zápisnici z NVCS rímskymi číslicami I - V so zákonom aj so stanovami. Tento rozpor spočíva v nasledovnom:

Čl. XIX ods. 4 stanov žalovaného uvádza, že: „Orgány družstva sú schopné sa platne uznášať, ak boli zvolané riadne ... „. „Podľa § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie ...“. Žalobca tvrdí, že NVCS nebola zvolaná riadne, teda nebola zvolaná tak, ako to vyžadujú stanovy POD Vechec a v ustanovení § 238 ods. 3, a to preto, že:

Pozvánka na NVCS na deň 7.3.2013 o 9.30 hod. je datovaná vo Vechci dňa 14.2.2012. Táto pozvánka bola žalobcovi doručená v roku 2013. Nebola doručovaná v súlade s ustanovením Čl. XIV ods. 6 stanov POD a § 239 Obchodného zákonníka;

- pozvánka na NVCS v záhlaví uvádza, že je vydaná „ ... v zmysle Čl. XIX ods. 6 stanov družstva ... „, pričom ale platné stanovy POD Vechec neobsahujú žiaden Čl. XIX ods. 6;

- pozvánka na VCS na deň 7.3.2013 o 9.00 hod. je datovaná ... vo Vechci dňa 14.2.2012. Táto pozvánka bola žalobcovi doručená v roku 2013. Takáto pozvánka nebola doručovaná v súlade s ustanovením Čl. XIV ods. 6 stanov POD a § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka;

- pozvánka na NVCS je podpísaná iba predsedom predstavenstva POD Vechec, pričom ale v zmysle Čl. XIV ods. 6 stanov schôdzu zvoláva predstavenstvo a v zmysle zápisu v Obchodnom registri za družstvo podpisujú dvaja členovia predstavenstva spoločne;

- pozvánka na VCS POD Vechec za rok 2012 ani pozvánka na NVCS, ani žiadna iná pozvánka nebola od POD Vechec doručená členke družstva p. B. B., r. č. XXXXXX/XXXX;

- k namietaným uzneseniam žalobca, ktorý ako člen družstva bol prítomný na schôdzi, chcel podať námietky ešte v priebehu NVCS, a to v okamihu po skončení hlasovania, teda po asi 2 hodinách a 45 minútach trvania NVCS, čo mu však nebolo umožnené - rozpor s § 241 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka;

- namietané uznesenia boli prijaté v rozpore s ustanovením § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na platnosť uznesenia sa vyžaduje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov. Podľa zápisnice z NVCS bolo prítomných 110 členov, čo je 45 % z celkového počtu členov.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. V písomnom vyjadrení k návrhu rozporoval všetky tvrdenia žalobcu v žalobe a zároveň trval na platnosti prijatých uznesení, označených v zápisnici z NVCS pod I - V.

4. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 238 ods. 3, § 239 ods. 1, 2, 8 a § 242 Obch. zákonníka, uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný. V zmysle Čl. XIX ods. 6 Stanov POD Vechec, platných od 15.3.2012, ak členská schôdza nie je uznášaniaschopná, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do 3 týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Členská schôdza sa zvoláva písomnou pozvánkou alebo iným zaužívaným spôsobom, t. j. vyhlásením v miestnom rozhlase najmenej 14 dní pred konaním členskej schôdze, prípadne osobnou návštevou členov družstva určenými zodpovednými pracovníkmi, alebo aj inzerátom v dennej tlači. Pokiaľ je to uvedené v pozvánke na členskú schôdzu, môže sa náhradná členská schôdza konať aj v ten istý deň, najskôr však o 30 min. po plánovanom začiatku riadnej členskej schôdze. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je uznášaniaschopná bez ohľadu na ustanovenie Čl. XVIII ods. 5 týchto Stanov, alebo § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka.

5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zakotvuje právo člena družstva podať návrh na súd, aby vyhlásil neplatnosť uznesenia členskej schôdze, ak sa domnieva, že uznesenie je v rozpore so zákonom alebo stanovami družstva. Člen družstva môže podať návrh na súde, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámi predstavenstvu do jedného mesiaca od konania schôdze. V prejednávanej veci podal žalobca ako člen družstva námietku proti uzneseniu NVCS POD Vechec, ktorá sa konala dňa 7.3.2013. Námietku doručil POD Vechec dňa 5.4.2013, teda do jedného mesiaca od konania schôdze. Keďže návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia NVCS POD Vechec za rok 2012 doručil na súd 3.5.2013, v zmysle § 242 Obch. zákonníka splnil tak podmienku vyžadovanú zákonom na to, že návrh na súd možno podať do jedného mesiaca od oznámenia námietky predstavenstvu.

6. Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že NVCS bola zvolaná riadne, teda tak, ako to vyžadujú Stanovy a v § 238 ods. 3, a to z dôvodov v návrhu špecifikovaných. Jedným z dôvodov bola skutočnosť, že pozvánka nebola doručovaná v súlade s ustanovením Čl. XIV ods. 6 Stanov POD a § 239 Obch. zákonníka. Podľa § 239 ods. 2 Obch. zákonníka, sa zvolanie členskej schôdze musí členom oznámiť spôsobom určeným Stanovami. Stanovy POD Vechec, platné od 15.3.2012, v Čl. XIX ods. 6 (žalobca uviedol chybné číslovanie - Čl. XIV ods. 6 Stanov) určujú, že členská schôdza sa zvoláva písomnou pozvánkou, alebo iným zaužívaným spôsobom, t.j. vyhlásením v miestnom rozhlase, najmenej 14 dní pred konaním členskej schôdze, prípadne osobnou návštevou členov družstva zodpovednými pracovníkmi, ale aj inzerátom v dennej tlači. Predstavenstvo POD

Vechec sa v danom prípade rozhodlo pre zvolanie VCS, ako aj NVCS na deň 7.3.2013, a to písomnou pozvánkou. , ani Stanovy družstva nestanovujú obligatórne náležitosti pozvánky. Je pravdou, že pozvánky boli datované dňom 14.2.2012, čo žalovaný vysvetlil len chybou v písaní, pričom správne mal byť uvedený dátum 14.2.2013. Základné a podstatné náležitosti pozvánky, podľa názoru okresného súdu, boli zachované. Obsahovali dátum, čas a miesto konania členskej schôdze a tiež jej presný program. Žalovaný vyhotovil písomné pozvánky, ktoré podľa jeho tvrdenia, boli členom družstva doručované. Svedkyne vypočuté v súdnom konaní potvrdili, že pozvánky osobne doručovali členom družstva bývajúcim v obciach A. N., N. a C.. Ostatným členom boli pozvánky doručované poštou. Žalobca namietal, že VCS nebola zvolaná riadne podľa zákona a Stanov. Žalovaný svoje tvrdenie o doručení pozvánok všetkým členom družstva nevedel preukázať. Ak by aj súd vychádzal z pravdivosti tvrdení, že pozvánky boli doručované členom družstva, ktorí mali bydlisko v obciach A. N., N. B. C., nie je preukázané doručenie pozvánok ostatným členom. Podľa doloženej prezenčnej listiny z NVCS POD Vechec, družstvo má 98 členov s bydliskom mimo týchto obcí (napr. N. H. R., E. S., Č., E., E., M. E., F. Z., C., K., E., S., N.Ý. Š., K.K.E., Z. a ďalšie). Žalovaný nepredložil dôkaz potvrdzujúci, že pozvánky boli členom družstva doručované. Zákon, ani Stanovy družstva nevyžadujú doručovanie pozvánok poštovou zásielkou určenou do vlastných rúk, alebo doporučenou zásielkou, takže je možné doručovanie pozvánok obyčajnou poštou. Žalovaný však ani túto skutočnosť nepreukázal, nepredložil listinný doklad na podporu svojich tvrdení (napr. knihu odoslanej pošty, doklad potvrdzujúci vynaloženie finančných prostriedkov na poštovné). Keďže v súdnom konaní nebolo preukázané riadne doručenie pozvánok pre členov družstva, nemožno ani konštatovať splnenie ďalšej podmienky uvedenej v Čl. XIX. ods. 6 Stanov, a to, že pozvánka bola členom družstva známa najmenej 14 dní pred konaním členskej schôdze.

7. Na platnosť uznesenia členskej schôdze sa vyžaduje podľa Obchodného zákonníka jej riadne zvolanie. Pod riadnym zvolaním je potrebné rozumieť zvolanie členskej schôdze v súlade so zákonom a Stanovami. V prejednávanom prípade nebola NVCS zvolaná v súlade so Stanovami a keďže nebola zvolaná riadne, nemožno považovať uznesenie na nej prijaté za platné. S poukazom na uvedené zistenie preto súd prvej inštancie určil, že uznesenie prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi POD Vechec dňa 7.3.2013 pod bodmi I. - V., je neplatné.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu bol zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru, rozhodol z viacerých dôvodov nesprávne, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nesprávne právne vec posúdil [(§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.)]. Vychádzal iba z tvrdení predložených žalobcom, nezohľadňujúc dôkazy vykonané v súdnom konaní, a preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok vysvetlení ohľadom rozhodujúcich záverov vyslovených v napadnutom rozsudku. Okruh sporných otázok preto žalovaný do odvolania včlenil do týchto tematických oblastí:

a) Porušenie koncentračnej zásady pri preskúmavaní námietok žalobcu. Súd prvého stupňa zle právne posúdil súdený prípad tým, že nesprávne aplikuje ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalobca návrh podáva. Žalovaný tvrdí, že žalobca je viazaný rozsahom námietok, ktoré doručí predstavenstvu družstva a z týchto (výlučne týchto) dôvodov môže podať následne žalobu na súd o zrušenie uznesenia členskej schôdze. Súd prvého stupňa sa však pri prejednávaní podania námietok žalobcu, ako aj v napadnutom rozsudku, striktne nedržal námietok formulovaných žalobcom, pri podaní námietok zo dňa 5.4.2013 proti uzneseniam NVCS žalovaného družstva. Súd namiesto posúdenia predložených písomných i ústnych vyjadrení žalovaného k návrhu žalobcu, pripustil jednanie o hypotetických a ničím nepodložených názoroch dodatočne na pojednávaní vyslovených právnym zástupcom žalobcu jednak o tom, že pozvánky na VCS a NVCS boli doručované súčasne a že tento postup družstva nabáda k myšlienke, že osoby, ktoré rozposielali pozvánky, ich rozposlali a vložili do schránky s tým úmyslom, aby sa nezúčastnil potrebný počet členov na VCS, a jednak, že pozvánky na tieto schôdze neboli doručené všetkým členom družstva. Tieto vymyslené námietky boli počas pojednávania žalovaným dostatočne vyvrátené. Takáto, ani podobná námietka zo strany žalobcu, nebola uvedená v písomnom vyhotovení námietok zo dňa 5.4.2013, a preto súd prvej inštancie nemal k prejednávaniu pripustiť tieto dodatočné, hypotetické, vymyslené, ničím nepodložené

námietky žalobcu. O týchto námietkach vôbec nemalo byť vykonávané dokazovanie, súd sa nimi nemal ani zaoberať. Mal sa zaoberať - v zmysle správnej aplikácie§ 242 Obch. zák. - iba tými dôvodmi (námietkami), ako boli explicitne formulované v písomných námietkach žalobcu zo dňa 5.4.2013 a žalobe samotnej. V ohľade preskúmavania dôvodnosti námietok uvedených žalobcom v písomných námietkach z 5.4.2013 tak, ako ich žalobca uvádza vo všetkých 6-tich odrážkach a dvoch odstavcoch, žalovaný hodnoverne vysvetlil a ich nedôvodnosť a svoje vysvetlenie podoprel dostatočnými dôkazmi, ktoré boli súdu v tomto konaní predložené. Je pre žalovaného nepochopiteľné, že súd práve tieto právne neprípustné (neboli v podaných námietkach člena) a hypotetické námietky zobral za podstatné pri svojom rozhodovaní. Toto žalovaný vytýka ako prvú chybu na strane súdu prvej inštancie.

b) Doručovanie pozvánok na členskú schôdzu pre členov družstva. Hlavným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu, je jeho záver o tom, že: žalovanému sa nepodarilo preukázať, že riadne doručil pozvánky členom družstva, a to tak, aby ich mali k dispozícii v lehote minimálne 14 dní pred konaním výročnej členskej schôdze („VCS“). Súd prvej inštancie prijal záver o tom, že žalovaný nepreukázal, aby doručil pozvánky členom družstva. V tej istej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 9) však vyslovil ďalší svoj záver o tom, že „zákon ani stanovy družstva nevyžadujú doručovanie pozvánok poštovou zásielkou určenou do vlastných rúk, alebo doporučenou zásielkou, takže je možné doručovanie pozvánok obyčajnou zásielkou“. Znamená to, že súd na jednej strane vyslovuje záver, že pozvánky mohli byť zasielané iba obyčajnou poštovou zásielkou //čo je podľa žalovaného správny záver súdu prvej inštancie a toto tvrdenie súdu žalovaný nerozporuje ani v podávanom odvolaní//, a na druhej strane vyčíta žalovanému, že nepreukázal, že doručil pozvánky členom. Lenže, nedá sa preukázať doručenie bežnej (nedoporučenej) zásielky adresátovi nijako inak, iba samotným vypočutím adresáta listu na otázku, či mu takýto list prišiel. Dá sa preukázať iba odoslanie bežnej (nedoporučenej) zásielky. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozsudku uvádza, že zamieta žalobu pre nepreukázanie doručenia pozvánok, nie pre nezaslanie pozvánok žalovaným. V tomto ohľade je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, nakoľko je jeho odôvodnenie vnútorne rozporné. Ak stačí poslať pozvánky bežným listom, nemôžem ani očakávať, že budem vedieť preukázať ich doručenie bez toho, aby bol vypočutý (alebo inak dotazovaný) adresát zásielky. Preto tvrdí, že nemožno od žalovaného spravodlivo a racionálne očakávať, že bude schopný preukázať doručenie pozvánok všetkým členom družstva. Pri konštatovanom práve (možnosti) zaslať pozvánky pre členov aj nedoporučeným listom, je reálne nemožné, aby žalovaný mohol preukázať doručenie pozvánok všetkým členom družstva. Navyše žiaden právny predpis, ani doterajšia rozhodovacia prax súdov, neukladajú družstvám povinnosť vedieť preukázať reálne doručenie pozvánok členom, ale stanovujú povinnosť vedieť preukázať zaslanie pozvánok členom družstva. Žalovaný v tomto konaní preukázal, že poslal všetkým členom družstva pozvánky na konanie VCS a tiež aj NVCS. Dôkazmi, na ktoré sa dá spoľahnúť, sú: výsluch štatutárov (členov predstavenstva) žalovaného, výsluch svedkýň Z.. Š. a B.. C., ktoré boli vypočuté na pojednávaní konanom dňa 2.10.2014. Z výpovedí oboch svedkýň vyplýva, že oni osobne vykonávali roznášanie (doručovanie do domácností) pozvánok členom družstva bývajúcich v obciach: A. N., N. a C., a všetky ostatné pozvánky (pre členov bývajúcich inde) poslali ich adresátom poštou na tie adresy členov, aké vyplývali z aktuálnych časových zoznamov členov družstva. Nevyjadrili tieto dve svedkyne žiadne pochybnosti alebo neistotu, nevypovedali, že si na to nepamätajú, či to tak bolo, alebo nie, ale jasne a určito sa vyjadrili o tom, že nepochybne zaslali všetky pozvánky poštou - bežnými (nedoporučenými) listovými zásielkami. Týmto výsluchom svedkýň Z.. Š.P. a B.. C. sa žalovanému podarilo dostatočne preukázať, že zaslal včas pozvánky na VCS, ako aj na NVCS. Žalovaný navyše preukázal v listinnej forme - štyrmi listinnými prezenčnými listinami členov družstva, že z tých 98 členov družstva, ktorým bola pozvánka doručovaná žalovaným poštou, bolo na NVCS osobne prítomných 26 členov. Je nepochybne preukázané vykonaným dokazovaním, že všetci boli žalovaným pozvaní na termín konania NVCS iba poštou (obyčajnými nedoporučenými listami). Ďalšie 3 listové pozvánky (pre 3 ďalších členov z tých 98 na zozname, a to konkrétne: P.. S. Z., S. Š. a B. Z.) boli predložené súdu na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014 ako nedoručené zásielky (ako obálky), kde je aj potvrdenie príslušnej podacej pošty, že boli zaslané adresátom viac ako 14 dní pred dátumom konania NVCS. Tento dôkaz vykonaný v súdnom konaní však nie je nijako súdom vyhodnocovaný a je v priamom rozpore s vyjadrenými závermi súdu, čo svedčí o nesprávnosti prijatých skutkových záverov v napadnutom rozsudku. Čudné je pre žalovaného, že súd prvej inštancie tieto dôkazy nijako nehodnotí, ani ich nespomína v odôvodnení rozsudku pri vyhodnocovaní dôkazov. Čudné pre žalovaného je tiež to, že súd bez akéhokoľvek dôkazu došiel na str. 9 k záveru: „Keďže v súdnom konaní nebolo preukázané riadne doručenie pozvánok členom družstva, je nemožné ani konštatovať...že pozvánka bola členom družstva známa najmenej 14 dní pred konaním členskej schôdze“, hoci takéto konštatovanie bolo v rámci

dokazovania v priebehu konania dostatočne vyvrátené. Súd ani nijako hodnoverne nekonkretizuje, v čom nebolo preukázané riadne doručovanie pozvánok. Toto pochybenie znamená aj nedostatok rozsudku spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Ďalej nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy tým, že vyslovil záver o tom, že žalovaný nepreukázal súdu odoslanie pozvánok všetkým členom družstva. Konkrétne súd prvej inštancie na str. 9 rozsudku uvádza: „Odporca nepredložil dôkaz potvrdzujúci, že pozvánky boli členom družstva doručované“. Takýmto dôkazom však sú práve výpovede dvoch svedkýň, ktoré osobne takéto doručovanie (aj osobným roznášaním, aj zasielaním listov na pošte) vykonali. Obe svedkyne toto doručovanie výslovne na pojednávaní potvrdili. Znova žalovaný pripomína súdom zabudnuté (nespomínané) prezenčné listiny z NVCS a 3 obálky (s pozvánkami zaslanými včas) vrátené poštou žalovanému. Zároveň neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré neverí výpovediam vypočutých svedkýň, a preto zabúda vyhodnotiť spomínané listinné dôkazy. Neuvádza žiadne vysvetlenia, pre ktoré tieto všetky dôkazy neakceptuje ako dôvodné a pravdivé. Jednoducho konštatuje, že odporca túto skutočnosť nepreukázal, nepredložil listinný dôkaz na podporu jeho tvrdení (napríklad knihu odoslanej pošty, doklad potvrdzujúci vynaloženie finančných prostriedkov na poštovné). Dôkazné prostriedky spomínané v Občianskom súdnom poriadku sú uvádzané ako rovnocenné. Nie je známe delenie dôkazných prostriedkov na lepšie a horšie. Ak žalovaný vykonal (zabezpečil) dôkaz o zaslaní pozvánok výpoveďami 2 svedkýň, nebolo nevyhnutné (podľa názoru žalovaného) predkladať súdu ďalšie dôkazy o tej istej skutočnosti. Navyše, súdu boli predložené aj listinné dôkazy, o ktorých sa súd prvej inštancie vôbec nezmieňuje. Ďalej vlastne vytvoril hypotetickú situáciu a stav, že ktorýkoľvek člen družstva môže podať žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze kedykoľvek, a to iba s týmto jedným zdôvodnením: „máj pochybnosti o tom, či družstvo doručilo všetkým členom pozvánky, neviem síce označiť mená tých členov, ktorým pozvánka doručovaná nebola, ja som pozvánku dostal, ale podávam kvôli svojej pochybnosti žalobu“, a podľa takejto žaloby by žalované družstvo malo mať v súdnom konaní povinnosť preukázať doručenie (!) pozvánok všetkým členom družstva en bloc, a ak by sa to družstvu nepodarilo, tak by to znamenalo neplatnosť všetkých uznesení prijatých na takejto členskej schôdzi. Žalovaný tvrdí, že toto nie je zmyslom ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka. Znovu pripomína, že žiadne takéto tvrdenie o tom, že pozvánky neboli doručené všetkým členom družstva, žalobca nenamietal ani v písomných námietkach člena zo dňa 5.4.2013, ani v žalobe samotnej (!). Ak takúto námietku žalobca začal prednášať až neskôr, v priebehu súdneho konania, tak to urobil neskoro a súd sa nemôže zaoberať rozširovanými dôvodmi neplatnosti uznesení. Ako už bolo žalovaným spomínané, súd sa musí držať tých (výlučne explicitne) námietok, ktoré boli podané v písomných námietkach najprv družstvu a ktoré potom boli v nezmenenej forme prevzaté aj do samotného žalobného návrhu. Súd tu nepovolene išiel nad rámec tvrdení žalobcu a vytvoril úvahy o tom, čo žalobca sám netvrdil v žalobe. Podľa § 242 Obch. zák., na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu. Nemožno len pre pochybnosti jedného člena družstva o tom, že pozvánka nebola doručená jeho manželke (pretože len toto je jedna z výslovne formulovaných námietok žalobcu), ukladať družstvu povinnosť preukázať doručenie pozvánok všetkým členom družstva. Právo podať žalobu podľa § 242 Obch. zák. nemôže slúžiť ako šikanózne ustanovenie, ktoré dáva členovi družstva právo vodiť družstvo po súde po každej členskej schôdzi a povinnosť družstva zaťažovať sa nadbytočnou administratívou spočívajúcou v zhromažďovaní dôkazov o doručení pozvánok všetkým členom družstva, alebo povinnosť družstva platiť neúmerne vysoké výdavky na poštovné pri posielaní pozvánok členom družstva, a to všetko navyše za stavu, že ani zákon, ani stanovy, neukladajú družstvu povinnosť zasielať pozvánky doporučeným listom (!).

c) Zmysel žaloby žalobcu z pohľadu ochrany jeho práv. Žalovaný poukazuje na ďalší rozmer súdeného prípadu, ktorý nebol súdom prvej inštancie vôbec preskúmavaný. Právo každého člena podať žalobu o zrušenie uznesenia členskej schôdze nie je abstraktné, odlúčené od povinnosti žalobcu (člena družstva) vysvetľovať dôvody pre podanie tejto žaloby. Člen družstva musí vedieť súdu preukázať a vysvetliť, ako sa ho dotýka uznesenie členskej schôdze družstva, ako je prijatím a platnosťou tohto uznesenia poškodené jeho právo, jeho postavenie člena družstva. V prípadoch takýchto žalôb síce nemusí preukazovať tzv. naliehavý právny záujem na podaní žaloby (podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.), ale člen družstva podávajúci žalobu musí vedieť

označiť (vysvetliť), ako ním tvrdené (v žalobe) porušenie zákona alebo stanov družstva v napadnutom uznesení členskej schôdze mohlo obmedziť jeho práva člena družstva. Toto preukázanie „osobného“ rozmeru žaloby, teda podávanie žaloby pre porušenie alebo ohrozenie jeho osobnostných práv člena družstva, je nevyhnutnou súčasťou každej takejto žaloby o vyslovenie neplatnosti uznesení členskej schôdze. Podľa § 131 ods. 2 Obch. zák., súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Žalovaný vie, že citované ustanovenie § 131 ods. 2 Obch. zák. nepatrí systematicky do II. hlavy 2. časti Obchodného zákonníka, teda do §§ 221 až 260 Obchodného zákonníka, ktorými sa upravujú predpisy o družstvách. Nepochybne však družstvo je tiež formou kapitálovej obchodnej spoločnosti, resp. právnickej osoby založenej do Obchodného zákonníka za účelom podnikania. Rovnako za použitia analogie legis - je možné zmysel právnej normy (§ 131 ods. 2 Obch. zák.) použiť aj na teraz súdený prípad. Žalovaný poukazuje na publikované rozhodnutie NS SR v rozsudku sp. zn. Obdo V 24/2013 (ktorý bol publikovaný v zborníku Zo súdnej praxe pod č. 48/2005), kde publikovaná právna veta znie: Súd určí na návrh akcionára neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ak bol uznesením porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, a ak toto porušenie mohlo obmedziť jeho práva akcionára. Ak spoločnosť znemožní akcionárovi účasť na valnom zhromaždení, sú obe tieto zákonné podmienky splnené. V tomto súdnom konaní žalobca vôbec nevysvetlil, ako (čím, alebo akým spôsobom) došlo k porušeniu alebo ohrozeniu jeho práv člena družstva. Tomuto vôbec nevenoval pozornosť, a to ani okrajovo. V napadnutom rozsudku, ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, sa vôbec nehovorilo o tom, aké právo žalobcu bolo ohrozené alebo porušené. Nemôžeme predsa hypotetické vymýšľanie si nových dôvodov porušenia postupu pri zvolávaní NVCS nadradiť zisťovaním, ktorá časť z uznesenia NVCS zo dňa 7.3.2013 porušuje alebo ohrozuje právo alebo postavenie žalobcu. Prečo sa vlastne žalobca domáha zrušenia uznesenia prijatého dňa 7.3.2013? Ako bolo ohrozené alebo porušené právo žalobcu - ako člena družstva - ktorý sa na NVCS osobne zúčastnil, hlasoval na nej, a bol aj včas vopred písomne pozvaný na túto NVCS? Na tieto základné otázky nedáva napadnutý rozsudok žiadne odpovede, čo mu žalovaný vytýka ako chybu. Žalovaný takisto poukazuje na publikované rozhodnutie NS SR v rozsudku sp. zn. Obdo V 70/2003 (ktorý bol publikovaný v zborníku Zo súdnej praxe pod č. 61/2005), kde z odôvodnenia publikovaného rozsudku NS SR možno spomenúť: Zmyslom právnej úpravy týkajúcej sa zvolania valného zhromaždenia, je ochrana záujmov spoločníkov v tom, že každý z nich mal reálnu možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia a uplatniť svoje základné právo. Predovšetkým sa tak má zabezpečiť, aby spoločník mal možnosť v primeranej lehote sa dozvedieť o konaní valného zhromaždenia, rozhodnúť, či sa ho zúčastní. Nemal by však mať možnosť práve neprevzatím pozvánky na valné zhromaždenie brániť chodu spoločnosti. Dôsledky formálnych vád pri zvolávaní valného zhromaždenia z hľadiska vplyvu na platnosť valným zhromaždením prijatých uznesení, treba posudzovať podľa toho, či v konkrétnom prípade mali, alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého zo spoločníkov. Rovnako v tomto prípade, a primárne si všímajúc námietky žalobcu uvedené v pôvodných námietkach člena zo dňa 5.4.2013 a znovu žalobcom zopakovaných v samotnej žalobe, ako došlo alebo mohlo dôjsť k negatívnemu vplyvu na možnosť uplatnenia práva žalobcu, ako člena družstva. Žalovaný už vopred odmieta prípadné protesty žalobcu ohľadne toho, že § 131 ods. 2 Obch. zákonníka nie je zaradený do časti Obchodného zákonníka ohľadne družstva. Nedá sa predsa zabrániť použitiu analogie legis a rovnakými kritériami, akými sa vyhodnocujú v súdnych konaniach žaloby členov spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciových spoločností o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení takýchto spoločností. Takýmito rovnakými kritériami sa musia vyhodnocovať aj obdobné (analogické) žaloby člena družstva o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze. V postavení spoločníka s.r.o., alebo a.s., a postavení člena družstva, nie je takýto existenčný (podstatný) rozdiel, aby bolo potrebné vylúčiť možnosť analogického použitia ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka aj na teraz súdený prípad. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval a týmto vlastne nesprávne súdený prípad právne posúdil. Žalovaný dopĺňa aj ten argument proti žalobe, že žalobca má právo podať žalobu pre porušenie jeho práv člena družstva. Žalobca nie je nejakým generálnym ochrancom práv všetkých členov družstva, nejakým tribúnom ľudu, ktorý by mal právo podávať žalobu pre porušenie práv iných členov družstva. Osobný rozmer takejto žaloby musí byť zachovaný. Žalovaný opakovane preukazoval súdu (predložením zápisnice z NVCS, že nikto z prítomných, ale aj z neprítomných členov družstva, nedal námietku, ani sa nesťažoval na organizáciu, ani na priebeh schôdze. Znamená to, že ani jeden člen družstva sa nedomáha vyslovenia neplatnosti uznesenia na NVCS, ani nerozporuje postup alebo zákonný priebeh NVCS. Žalobca nemôže sa domáhať ochrany práv iných členov družstva bez ich súhlasu, bez ich poverenia, bez toho, aby oni sami o tom vôbec vedeli. Toto však vykonal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, čo mu žalovaný vytýka ako chybu. Dokonca ani manželka

menovaného nepodala žiadnu námietku, ani nikoho k jej podaniu nesplnomocnila, takže námietka žalobcu je aj v tejto časti právne irelevantná. Žalovaný pripomína odvolaciemu súdu, že bolo v tomto konaní preukázané, že manželka žalovaného bola v čase konania NVCS dlhodobo (viac ako 5 rokov) bývajúca v V. a nezúčastnila sa na tejto NVCS ani cestou písomne splnomocneného zástupcu.

10. Žalobca sa na odvolanie žalovaného písomne nevyjadril.

11. Odvolací súd aplikujúc ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, prejednal podané odvolanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

12. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie je v podstate dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, konštatujúc zo strany žalovaného zvolanie členskej schôdze v rozpore so zákonom a stanovami družstva, v tejto súvislosti nesprávne zistil skutkový stav, čo zároveň malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. 13. Súd prvej inštancie, pokiaľ uzavrel, že členská schôdza družstva žalovaného nebola riadne zvolaná, sa ďalšími dôvodmi návrhu žalobcu nezaoberal. Pokiaľ iba z vyššie uvedeného dôvodu návrhu vyhovel, nesprávne si vyložil príslušný článok stanov družstva o zvolávaní členskej schôdze, resp. náhradnej členskej schôdze, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pokiaľ návrhu žalobcu bolo vyhovené.

14. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza:

15. Podľa § 238 ods. 3 Obch. zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo stanovy určujú, pre ktoré uznesenie je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.

16. Podľa § 239 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva. Členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami.

17. Podľa § 239 ods. 8 Obch. zákonníka, ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do 3 týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3 Obch. zákonníka. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri schôdzach delegátov.

18. Návrhom na začatie konania boli napadnuté uznesenia prijaté na NVCS družstva žalovaného, konanej dňa 7.3.2013, pod bodmi I, II, III, IV a V, a to ich neplatnosťou. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie návrhu vyhovel z jediného dôvodu, že NVCS dňa 7.3.2013 nebola riadne zvolaná zmysle stanov družstva, v tom čase účinných.

19. Podľa Čl. XIV/6 Stanov žalovaného prijatých dňa 15.3.2012 (č. l. 30), ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do 3 týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Členská schôdza sa zvoláva písomnou pozvánkou, alebo iným zaužívaným spôsobom, t. j. vyhlásením v miestnom rozhlase, najmenej 14 dní pred konaním členskej schôdze, prípadne osobnou návštevou členov družstva určenými zodpovednými pracovníkmi, alebo aj inzerátom v dennej tlači. Pokiaľ je to uvedené v pozvánke na členskú schôdzu, môže sa náhradná členská schôdza konať aj v ten istý deň, najskôr však 30 min. po plánovanom začiatku riadnej členskej schôdze. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je

schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenia Čl. XVIII ods. 5 týchto stanov, alebo § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka.

20. V súvislosti so zákonnými náležitosťami pozvánky na členskú schôdzu a náhradnú členskú schôdzu (na deň 7.3.2013), sa odvolací súd plne stotožňuje so zisteniami okresného súdu. Nemožno sa však stotožniť s jeho konštatovaním ohľadom toho, keď uvádza, že náhradná členská schôdza nebola zvolaná v súlade so Stanovami. Vo vyššie citovanom článku Stanov sa uvádza: „členská schôdza sa zvoláva písomnou pozvánkou“. V tomto ustanovení však nie je uvedené, či písomné pozvánky je povinné družstvo zasielať doporučene poštou, resp. poštou do vlastných rúk, alebo plne postačuje ich zaslanie obyčajnou poštou. Žalovaný počas celého konania, ako aj v odvolaní, tvrdí, že pokiaľ sa týka zasielania pozvánok, tieto členom družstva zasielal obyčajnou poštou. V tejto súvislosti zároveň tvrdí, že nemôže predložiť žiadne dôkazy o tomto spôsobe doručovania. V nadväznosti na to okresný súd uzavrel, že tento spôsob doručovania žalovaný nepreukázal, nepredložil listinný dôkaz na podporu vlastných tvrdení (napr. knihu odoslanej pošty, doklad potvrdzujúci vynaloženie finančných prostriedkov na poštovné). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného družstva, aby spôsob doručovania písomností (teda aj pozvánok na členskú schôdzu) doložil označenými dôkazmi, a to z toho dôvodu, že nie je obvyklé tzv. obyčajnú poštu zaznamenávať v knihe odoslanej pošty, resp. zachovať archívne doklady potvrdzujúce vynaloženie finančných prostriedkov na poštovné takýmto spôsobom. Teda pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že okrem doručovania pozvánok obyčajnou poštou, tieto doručoval svojím členom svojimi zamestnancami, či už v bydlisku v mieste sídla družstva, alebo aj mimo sídla družstva, nemožno na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie mu uprieť, že doručoval pozvánky členom družstva tak obyčajnou poštou, ako aj inými spôsobmi uvedenými vo vyššie citovanom článku Stanov. Teda v tomto smere je odvolacia námietka žalovaného plne dôvodná. Nakoniec, ako sa uvádza v uvedenom článku Stanov, náhradná členská schôdza sa uznáša aj bez ohľadu na prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov, ak za uznesenie hlasovala väčšina prítomných členov (Čl. VIII/5 Stanov).

21. Keďže neobstojí v návrhu žalobcu konkrétne uvedená námietka, že aj z dôvodu nezákonného zvolania náhradnej členskej schôdze, sú na nej prijaté uznesenia neplatné, nezostáva nič iné, len zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie [(§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.)].

22. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie zamerať dokazovanie na opodstatnenosť ďalších dôvodov návrhu na začatie konania, pre ktoré žalobca žiada uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi dňa 7.3.2013, ktoré sú označené v zápisnici pod poradovým číslom I - V, určiť za neplatné.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta posledná .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .