Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. zastúpeného kolíznym opatrovníkom J. dieťa rodičov: U., zastúpenej L. a X., zastúpeného L. o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. februára 2017, č.k. 3P/89/2016-56, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že naposledy bolo výživné pre mal. Z. stanovené rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 4C/69/2010-36 zo dňa 18.05.2010 v konaní o rozvod manželstva jeho rodičov, v ktorom bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. Z. výživným vo výške 250 Eur mesačne. V tom čase rodičia spolu s mal. Z. a dcérou U. bývali v spoločnej domácnosti, výdavky spojené s bývaním mali 184 Eur mesačne, platili hypotéku. Z. navštevoval X.. ročník základnej školy, matka pracovala s príjmom 440 Eur mesačne, otec deklaroval príjem 1.300 Eur mesačne, podľa daňového priznania za rok 2010 mal príjmy zo živnosti vo výške 28.926,68 Eur ročne, výdavky 19.924,31 Eur ročne. V súčasnosti je mal. Z. študentom X. ročníka strednej školy v P., kde cestuje autobusom a výdavky na cestovné má mesačne 40 Eur, stravuje sa v škole - obed stojí 1,50 Eur, matka mu dáva peniaze i na raňajky a do školy mu dáva ovocie, strava maloletého (raňajky, obedy) predstavuje sumu 90 Eur mesačne. Dieťa v rámci školy chodí na prax, kde potrebuje pracovný odev a topánky, pričom tieto zakúpila prvýkrát za sumu 100 Eur. Maloletý Z. sa venoval športu - work out (posilňovanie vonku), v nepriaznivom počasí trénoval v posilňovni, avšak z dôvodu, že si to nemohli finančne dovoliť, sa prestal tomuto športu venovať. Raz za mesiac navštevuje súkromnú hodinu konverzácie v angličtine, za ktorú matka platí 20 Eur. Otec sa s dieťaťom stretáva málokedy, platí výživné 150 Eur mesačne. Matka pracuje v spoločnosti F. s priemerným čistým mesačným zárobkom v období 1-12/2016 639,60 Eur, poberá rodinné prídavky na Z. a daňový bonus, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je podielovou spoluvlastníčkou bytu v P., v ktorom býva s maloletým Z., iný majetok väčšej hodnoty nemá. Mesačné náklady na bývanie má matka vo výške 143 Eur (nájomné ), 42 Eur (elektrina a plyn). Platí poistky na seba vo výške 20 Eur mesačne a 15 Eur mesačne na mal. Z.. Uviedla, že jej pomáha matka, a to buď finančne alebo kúpou potravín, mesačne vo výške 200 Eur. Odkladá 10 Eur na stužkovú pre maloletého. Ročne platí ZRŠ 30 Eur. Náklady na dieťa matka vyčíslila na sumu 200 Eur - 250 Eur

s tým, že v tejto sume nie je zarátaná strava na dieťa mimo školu. Matka je diabetička, má zvýšené náklady na pravidelnú stravu. Otec maloletého je spoločníkom, konateľom a zároveň jediným zamestnancom spoločnosti U. ktorá zabezpečuje sprostredkovanie obchodu pre iné spoločnosti. Jeho mesačné náklady sú 431 Eur hypotéka, 69 Eur životná poistka, 150 Eur výživné na Z. 140 Eur náklady na byt, 7,70 Eur fond bytových opráv, 54 Eur SIPO, 26 Eur TV a internet, 80 Eur mobil, ktorý využíva i na pracovné účely, 210 Eur odvody (zdravotná, sociálna poisťovňa). Ročné výdavky má 130 Eur daň z motorového vozidla, 480 Eur koncesionárske poplatky, 20 Eur daň z nehnuteľností, 66 Eur poplatok za smeti, 74 Eur povinné zmluvné poistenie, 46 Eur poistka za byt, 100 Eur účtovníctvo. Spolu s priateľkou a dcérou M., nar. 18.10.2010 (čo mal súd za preukázané z rodného listu dieťaťa) býva otec v X.-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Priateľkin príjem je cca 350 Eur mesačne, nakoľko má rizikové tehotenstvo. Ďalej je vlastníkom XX-ročného osobného motorového vozidla zn. I. a podľa výpisov z LV je spoluvlastníkom bytu, v ktorom býva matka s Z. a to v podiele jedna polovica a spoluvlastníkom nehnuteľnosti, k.ú. E. - rodinného domu súp. č. XXX v podiele X/X-ina. Podľa daňového priznania spoločnosti U. bol v roku 2015 súčet výnosov danej spoločnosti 23.580,97 Eur a súčet nákladov 23.333,53 Eur. Otec sa dlhodobo lieči na kožné ochorenie, s ktorým má výdavky v súvislosti s nákupom mastí, cestovaním na procedúry, liečenia a podobne. Otec uviedol, že sa s dieťaťom stretáva 1-2-krát za 2 týždne, pričom vždy sa mu snaží dať 3 Eur - 5 Eur. Z takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že rodičia maloletého Z. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec uzavrel na pojednávaní dňa 18.05.2010 s matkou rodičovskú dohodu, v ktorej sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 250 Eur, ktorú dohodu súd schválil rozsudkom, č.k. 4C/69/2010-36 zo dňa 18.05.2010. Je nesporné, že od tejto doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého Z., a to prirodzeným plynutím času - tento je o viac ako X rokov starší a vyspelejší, kým v čase ostatnej úpravy výživného navštevoval základnú školu, v súčasnosti navštevuje X. ročník strednej školy. Je nepochybné, že matke v súvislosti s týmto vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletého. Rovnako aj na strane rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov - kým v čase ostatnej úpravy bývali rodičia s dieťaťom v spoločnej domácnosti, v súčasnosti bývajú oddelene - matka v byte, ktorého podielovým spoluvlastníkom je otec, otec vo vlastnom byte, ktorý si zabezpečil po rozvode manželstva, a za ktorý platí hypotéku 431 Eur mesačne. Otec však žije v danom byte s priateľkou, ktorá má príjem 350 Eur mesačne, kým matka žije s dieťaťom sama. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. M.. U otca došlo k zníženiu príjmov (z 28.926,68 Eur ročne na 23.580,97 Eur ročne), u matky príjem vzrástol (v priemere zo 440 Eur mesačne na 639,60 Eur mesačne). Súd prvej inštancie konštatoval, že návrhy rodičov spolu vzájomne súvisia. Mal za to, že v danej veci je podstatná zmena pomerov na strane maloletého, prihliadal na rozsah osobnej starostlivosti matky o maloletého, ako i na výdavky maloletého vo výške 200 Eur

- 250 Eur mesačne, nepočítajúc stravu mimo školy. Podľa názoru súdu prvej inštancie skutočnosť, že otcovi a jeho priateľke sa narodilo dieťa, nemôže byť na ujmu mal. Z. spočívajúcu v znížení výživného. Je síce pravdou, že oproti stavu v čase určenia výživného sa otcovi znížil príjem, na druhej strane jeho majetkové pomery sa zmenili podstatne v tom smere, že nadobudol majetok - V. v k.ú Y. Z uvedených dôvodov otcov návrh na zníženie výživného zamietol, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby aj naďalej platil na mal. Z. výživné vo výške 250 Eur mesačne. Avšak s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mal. M., ako aj k zníženiu príjmu na strane otca zároveň zamietol i návrh matky na zvýšenie výživného. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého, a to proti výroku, ktorým bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné pre mal. Z. vo výške 150 Eur mesačne. Uviedol, že niektoré tvrdenia matky nie sú pravdivé, keď matka uvádza, že synovi platí cestovné autobusom do školy z P. do P. V. a späť vo výške 40 Eur mesačne, pričom medzi P. a P. V. je aj perfektné vlakové spojenie, ktoré študenti môžu využívať zdarma a nie je potrebné dopravu autobusom platiť. Za nedôvodné a nepravdivé považoval tvrdenie matky, že mesačne vynakladá na raňajky a obedy pre syna 90 Eur, keď obedy v školskej jedálni sú za 1,50 Eur na deň, čo je mesačne 35 Eur a raňajkovať môže doma, takže tento výdavok je neopodstatnený. Nepravdivé je i tvrdenie, že matka musela synovi zakúpiť za 100 Eur mesačne oblečenie a obuv na školskú prax a výuku, pretože tento výdavok hradí škola. Matka uvádzala, že náklady na mal. Z. sú mesačne okolo 250 Eur, pričom z rozsudku vyplýva, že túto sumu má znášať sám a matka dieťaťa sa na nákladoch podieľať nemusí, v čom vidí nesprávnosť rozsudku. Poukázal tiež na skutočnosť, že príjmy matky sa

oproti roku 2010 zvýšili o 200 Eur mesačne, pričom jeho príjem sa znížil. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol dostatočne k jeho pomerom, keď po rozvode manželstva s matkou mal. Z. bol nútený zabezpečiť si kúpou nový byt v Y. O. za 48.000 Eur, spláca hypotéku 431 Eur mesačne, pričom žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, s ktorou má maloletú dcéru M. nar. XX.XX.XXXX a v R. čaká ďalšie dieťa. Ďalej uviedol, že je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti U., ktorá sa venuje sprostredkovaniu obchodu pre predajne s chovateľskými potrebami, nemá zamestnancov, nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, nemá žiadne nehnuteľnosti v prenájme, pracuje z domu, poberá mesačnú mzdu 345 Eur. Daňový základ spoločnosti v roku 2013 bol 62 Eur, v roku 2014 31 Eur a v roku 2015 247 Eur, z čoho vyplýva, že sa mu v podnikaní nedarí. V roku 2010, keď bolo určované výživné na mal. Z., bola situácia v spoločnosti omnoho lepšia. Matka dieťaťa bola uzrozumená s tým, že nemôže viac prispievať na výživné a so sumou 150 Eur mesačne sa uspokojila a určené výživné nevymáhala. Žiadal, aby súd prihliadol k tomu, že matke mal. dieťaťa nechal kompletne zariadený X.-izbový byt v P., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve rodičov mal. Z. a od roku 2010 matka so synom bezplatne užíva jeho spoluvlastnícky podiel, ktorú skutočnosť je potrebné vyhodnotiť tak, že prispieva aj takýmto spôsobom na výživné pre mal. syna. Mal za to, že výživné vo výške 250 Eur mesačne je nereálne a nezodpovedá jeho aktuálnym zárobkovým a majetkovým pomerom a ani potrebám mal. dieťaťa, ktoré nemá žiadne mimoriadne výdavky a náklady na jeho živobytie sú pokryté čiastkou 250 Eur, čo vyčíslila matka. Považoval za neadekvátne, aby sa podieľal na výživnom iba on, pričom suma 250 Eur mesačne je voči nemu nedobytná. Pripomenul, že mal. Z. platí telefón vo výške cca 15 Eur mesačne.

3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý, potvrdiť ako vecne správny. Uviedla k námietkam otca ohľadne dochádzky dieťaťa do školy toľko, že mal. Z. nechodí do školy z P. do P. V. vlakom, nakoľko vlaková stanica sa nachádza na okraji jedného aj druhého mesta, odkiaľ by sa rovnako musel prepraviť autobusom, pričom každý druhý týždeň chodí na prax, ktorá mu začína o 07:00 hod., čiže by musel z P. odchádzať pred šiestou hodinou ráno a sám, nakoľko ostatní spolužiaci chodia autobusom bez prestupu a zbytočnej straty času. K výdavkom na raňajky a obedy pre maloletého vo výške 90 Eur uviedla, že pre dospievajúce dieťa, ktoré musí mať zabezpečený pravidelný prísun mäsa, zeleniny, ovocia, jogurtov, dodržiavať pitný režim, nie je tento výdavok neopodstatnený, pričom obedy v škole má o 11:00 hod. a domov chodí o 15:30 hod., kde ho čaká varené jedlo a ovocie a potom večera, čo sú ďalšie výdavky na celodennú stravu, ktoré sú primerané jeho veku. Je pravdou, že škola preplatí výdavok na oblečenie, na prax, toto sa však potrhá a ďalšie oblečenie sa už neprepláca, pričom syn má prax každý druhý týždeň, pracuje so strojárskymi nástrojmi, čiže oblečenie rýchlo opotrebuje a druhá vec je, že rastie a oblečenie je mu malé. Tiež mu musí zakupovať spodné prádlo, bežné oblečenie, obuv, nakoľko sa vyvíja. Ďalej uviedla, že otec zakúpil byt v Y. za 48.000 Eur, pričom hypotéku si zobral v roku 2016 na 90.000 Eur, zvyšné peniaze mal použiť na podnikanie, čo mu nevyšlo, pričom na hypotekárny úver založil aj byt v P. ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve a vzťahuje sa i na jej polovicu bytu, v ktorom býva. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec tvrdí, že nemá žiaden majetok a disponuje mesačne so sumou 345 Eur mesačne, na druhej strane uvádza, že spláca hypotéku 431 Eur mesačne plus ďalšie výdavky, čo je matematicky neprípustné a nereálne. Pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že s partnerkou v R. čaká ďalšie dieťa, má za to, že na túto skutočnosť súd prihliadnuť nemôže. Pokiaľ otec tvrdil, že dlhodobo súhlasila so zníženým výživným 150 Eur mesačne a nepodala návrh na jeho výkon, dôvodila, že otec tvrdil, že takto znížené výživné je dočasné a všetko doplatí. Nakoľko svoje slovo nedodržal, bola nútená si finančné prostriedky požičiavať a podať návrh na exekúciu. Tvrdenia otca, že ich nechal bývať v byte, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, nie sú pravdivé, nakoľko nebol schopný ju z predmetného bytu vyplatiť, a preto tvrdil, že môžu v byte bývať, dokedy chcú a po splatení časti hypotéky, ktorou založili predmetný byt, tento oddlží a prepíše ho na ich deti U. a Z., čo v súčasnosti popiera. Je pravdou, že mal. Z. platí telefón vo výške 15 Eur mesačne, ktorý je však vedený na spoločnosť U.. K tvrdeniu otca, že nie je schopný zaplatiť dlžné výživné, predložila potvrdenie súdnej exekútorky L., že otec dňa 18.04.2017 uhradil dlžné výživné vo výške 5.740 Eur, trovy právneho zastúpenia 325,56 Eur, odmenu 517 Eur, DPH 103,40 Eur a hotové výdavky 20,53 Eur s tým, že súdna exekútorka oznámila, že pohľadávka na výživnom bola vymožená.

4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Otec potvrdil, že dlžné výživné, ktoré bolo predmetom exekučného konania, matke zaplatil vo výške 4.841,50 Eur, ako i trovy exekúcie 966,48 Eur, ktoré finančné prostriedky má matka použiť pre mal. Z.. Zameškané výživné a trovy exekúcie zaplatil z pôžičky, ktorú si vzala jeho partnerka, ktorej musí peniaze vrátiť.

6. Matka vo svojom vyjadrení k stanovisku otca ohľadne zaplatenia dlžného výživného uviedla, že tvrdenia otca o tom, že si peniaze musel požičať od svojej priateľky, považuje za účelové a ničím nepodložené, keď otec nepreukázal, že jeho priateľka uzavrela s peňažným ústavom zmluvu o úvere a následne s ním zmluvu o pôžičke. Poukázala na skutočnosť, že priateľka otca je v súčasnosti na PN, nakoľko má rizikové tehotenstvo a sú jej mesačne vyplácané dávky vo výške 350 Eur mesačne, preto jej nemohol byť poskytnutý úver. Domáhala sa, aby jej boli priznané trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním účastníkov spochybnený vo výroku, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. Z. zamietnutý. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu zostal výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného pre mal. Z. a súvisiaci výrok o trovách konania.

9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

10. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

11. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného odo dňa 18.05.2010 došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie výživného.

12. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. Z. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4C/69/2010-36 zo dňa 18.05.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal. Z. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť mu výživné vo výške 250 Eur mesačne. Súd prvej inštancie vychádzal z priemerného mesačného zárobku matky vo výške 440 Eur, z príjmu otca 1.000 Eur - 1.300 Eur mesačne, príjmu zo živnosti 28.926,68 Eur ročne, výdavkov vo výške 19.924,31 Eur ročne. Maloletý Z. bol v tom čase žiakom X.. ročníka základnej školy, mal náklady primerané veku, obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére U. ktorá študovala na vysokej škole.

13. V súčasnosti je mal. Z. študentom X. ročníka strednej školy, jeho náklady boli matkou vyčíslené na sumu cca 250 Eur mesačne (cestovné 40 Eur, obed 1,50 Eur denne, strava 90 Eur mesačne, náklady na oblečenie, na štúdium angličtiny a podobne). Z uvedeného nesporne vyplýva, že na strane mal. Z. došlo k významnej zmene pomerov, nakoľko je o F. rokov starší, je študentom X.. ročníka strednej školy, je fyzicky vyspelejší, jeho náklady sú nesporne vyššie, preto zníženie výživného s prihliadnutím na pomery maloletého nebolo dôvodné. Naopak, bol by daný dôvod na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletého. Na druhej strane súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne prihliadal i na zmenu pomerov na strane otca maloletého, ktorému od rozhodnutia súdu prvej inštancie

pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére M., narodenej v roku XXXX. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že otcovi od posledného rozhodovania súdu o výživnom ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére U.. Pokiaľ ide o príjmy otca, je potrebné zdôrazniť, že došlo len k čiastočnému zníženiu ním deklarovaných príjmov z podnikania (z 28.926,68 Eur ročne v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2010 na 23.580,97 Eur ročne v súčasnosti), ktorá skutočnosť nie je však tak významná, aby došlo k zníženiu výživného zo strany otca zo sumy 250 Eur na 150 Eur mesačne. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že majetkové pomery otca sa zmenili v tom smere, že je nielen vlastníkom polovice X-izbového bytu spolu s matkou mal. Z. ale je i vlastníkom ďalšieho bytu v Y., čiže došlo k zmene majetkových pomerov otca, ktoré sa zväčšili. Je možné tiež spochybniť príjem deklarovaný otcom vo výške minimálnej mzdy, nakoľko jeho výdavky sú neporovnateľne vyššie (hypotéka, náklady na byt, na rodinu, na maloletú M., na priateľku, ktorá je práceneschopná a podobne), ako ním deklarovaný príjem. Je tiež významné, že z príjmu z podnikania v roku 2010 vo výške 28.926,68 Eur ročne deklaroval svoj príjem vo výške 1.000 Eur - 1.300 Eur mesačne a z príjmu z podnikania v roku 2016 vo výške 23.580,97 Eur ročne deklaruje príjem vo výške minimálnej mzdy, ktorému tvrdeniu odvolací súd neuveril. Je preto možné uzavrieť, že nebolo v konaní preukázané, že na strane otca došlo k tak významnej zmene pomerov, ktorá by, za situácie, že od poslednej úpravy výživného pre mal. Z. uplynulo F. rokov, mohla mať za následok zníženie výživného zo strany otca pre maloletého.

14. Pokiaľ otec spochybňoval náklady na raňajky a obedy pre maloletého Z. vo výške 90 Eur mesačne, odvolací súd zdôrazňuje, že je nesporné, že dieťa vo veku takmer XX rokov má potreby, pokiaľ ide o stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby a pod. porovnateľné, prípadne i vyššie ako dospelý človek, nakoľko je vo vývoji a potrebuje zabezpečenie riadnej výživnej stravy pre svoj zdravý fyzický vývoj. Preto výdavok vo výške cca 3 Eur denne na raňajky, obedy, prípadne desiate, pitný režim, ovocie, zeleninu, jogurty a podobne nie je zo strany matky uplatnený nedôvodne. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že náklady mal. Z., tak ako boli vyčíslené matkou, sú primerané jeho veku, jeho odôvodneným potrebám a odvolací súd nezistil žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by mali byť tieto výdavky dieťaťa spochybnené. Naopak, odvolací súd zdôrazňuje, že náklady mal. Z. deklarované matkou vo výške 250 Eur mesačne nepochybne nezahŕňajú všetky náklady na uspokojovanie jeho potrieb - napr. športové vyžitie, kultúrne vyžitie (kino, divadlo, koncerty a pod.), oddychové a spoločenské aktivity, trávenie prázdnin a pod., ktorých uspokojovanie je dôvodné, nakoľko vyživovacia povinnosť v zmysle Zákona o rodine nepredstavuje len náklady na výživu, prípadne bývanie, cestovanie do školy, ako uvádzal (a spochybňoval ich výšku) otec, ale i náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Je potrebné tiež zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť matky je plnená aj jej dennou osobnou starostlivosťou o maloletého (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), ale nepochybne i vynakladaním finančných prostriedkov nad rámec výživného od otca dieťaťa.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť súdom určené výživné pre mal. Z. vo výške 250 Eur mesačne, ktorá suma zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ktoré sa blíži plnoletosti, dôvody na zníženie výživného zo strany otca pre maloletého z obsahu spisu nevyplynuli, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného a vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.