Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5S-38-2016.pdf
PDF · 151.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu A. B. - Z. B., D. Z. XX, Sabinov, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, Košice proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. P./N./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 8. septembra 2016 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č. P./N./XXXX/XXXX,O-XXX/XXXX zo dňa 8. septembra 2016.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že v dňoch 11.02.2016, 10.03.2016 a 16.03.2016 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce Inšpektorátom práce Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“). Pri výkone inšpekcie práce bola vykonaná kontrola fyzickej osoby W. W., ktorá vykonávala závislú prácu - čašníčka pre žalobcu na pracovisku F. u bažanta, G. XX, Sabinov. S touto fyzickou osobou bola spísaná zápisnica o podaní informácie zo dňa 11.02.2016 o 16.24 hod., ktorá uviedla, že dňa 27.12.2015 nastúpila do práce o 13.00 hod. pracovala do 16.00 hod., od začiatku vykonáva prácu čašníčky, dňa 30.12.2015 nastúpila do práce o 11.00 hod., pracovala do 14.30 hod. Tieto dva dni v decembri pracovala na skúšku a nemala založený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani iný právny vzťah. Prácu jej zadal A. B., prácu vykonáva v mene spoločnosti, má určený pracovný čas od 11.00 hod. do 22.00 hod. Od 01.01.2016 má dohodu o pracovnej činnosti. Zápisnica o podaní informácie bola spísaná aj so žalobcom dňa 12.02.2016 o 12.25 hod., ktorý uviedol, že W. W. nepracovala riadne, ani nie je vyučená čašníčka, nemá ani požadovanú prax na obsluhu v reštaurácii, t.j. pozerala čo a ako sa robí. To, že si napísala hodiny, to je jej osobná vec, prehlasuje, že riadne nepracovala, ani nebola zamestnaná a dohodu mala vo firme CBA Sabinov.
2. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza dohoda o pracovnej činnosti uzavretá dňa 30.12.2015 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a W. W. ako zamestnanom na brigádnické práce podľa pokynu zamestnávateľa na dobu určitú od 01.01.2016 do 31.12.2016. O výsledku inšpekcie práce prvostupňový správny orgán spísal podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1
a 5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) protokol č.: L.-XX-XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa 16.03.2016, v ktorom boli popísané zistené skutočnosti a vytknutý nedostatok u žalobcu a to, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch od 27.12.2015 do 30.12.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby W. W., ktorá pre žalobcu vykonávala závislú prácu - čašníčky na pracovisku F. u bažanta, G. XX, Sabinov, nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“). Porušenie spočíva v tom, že W. vykonávala podľa písomnej evidencie dochádzky predloženej na pracovisku závislú prácu čašníčky bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Nelegálne zamestnávanie trvalo od 27.12.2015 do 30.12.2015. Dohodu o pracovnej činnosti žalobca uzatvoril s W. W. dňa 30.12.2015 a do Sociálnej poisťovne ju prihlásil dňa 31.12.2015 o 19.45 hod. Do protokolu sa vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že berie na vedomie a k zisteným nedostatkom sa vyjadrí v stanovenej lehote.
3. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.03.2016, v ktorom namietal, že dňa 27.12.2015 prvý deň po vianočných sviatkoch mal osobne ako majiteľ podniku službu v reštaurácii. Dominika W. po telefonickom dohovore v ten istý deň prejavila záujem prísť sa oboznámiť s ponúkanou pracovnou príležitosťou (t.j. žiadny pracovný pomer, ani nástup do práce nebol ústne, ani písomnou formou dohodnutý) s tým, že si príde obhliadnuť priestory a oboznámiť sa s tým, čo by malo byť v jej prípadnej pracovnej náplni, nie pracovať. Vôbec nebolo predmetom konania rozhovorov, že to bude hneď ako uviedla inšpektorovi práce. Neevidoval jej čas príchodu, lebo to nepovažoval za potrebné. Ďalej okrem iného uviedol, že Dominka W. nepožiadala za mesiac december, ani nemala vyplatenú žiadnu finančnú odmenu za jej tzv. prácu. Nemala podpísanú žiadnu hmotnú zodpovednosť, aby mohla pracovať s tovarom a finančnou hotovosťou. Nie je vyučená ako čašníčka, nemá požadovanú prax pri obsluhe zákazníkov, čapovaní piva, nepoznala predajné ceny tovarov, ani druhy piva, t.j. nebola na prácu pripravená.
4. Na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu bol spísaný dodatok č. 1 k protokolu č. L.-XX-XX-X.X/P- AXX-XX zo dňa 23.03.2016, z ktorého vyplýva, že inšpektor práce berie na vedomie vyjadrenie žalobcu a z dôvodu, že neboli predložené nové skutočnosti, ktoré by rozporovali nedostatok uvedený v protokole, trvá na uvedenom nedostatku.
5. Prvostupňový správny orgán písomným podaním zo dňa 16.05.2016 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci platného v čase vzniku nedostatku s upovedomením, že má žalobca možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov v lehote 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. Oznámenie prevzal žalobca dňa 24.05.2016, ku ktorému sa vyjadril písomným podaním zo dňa 31.05.2016. Opätovne namietal, že v dňoch 27.12.2015 a 30.12.2015 nešlo u W. W. v žiadnom prípade o výkon závislej činnosti, ani o bezplatnú pomoc tejto fyzickej osoby. Navrhol výsluch W. W. a svedkyne Zuzany P. za účelom objasnenia okolností týkajúcich sa zápisu prítomnosti W. W. v uvedených dňoch v zošite zamestnancov. Predložil čestné prehlásenie R. P., zamestnankyne žalobcu v F. u bažanta, G. XX a čestné prehlásenie W. W., evidenciu dochádzky a evidenciu príchodov a odchodov za mesiac december 2015, január, február 2016.
6. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.k.: P:XX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX/XX zo dňa 20.07.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a to v tom, že žalobca v dňoch 27.12.2015 a 30.12.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby W. W., ktorá pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávala závislú prácu - čašníčky na pracovisku F. u bažanta, G. XX, Sabinov a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce platného v čase vzniku nedostatku. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené pri kontrole nelegálneho zamestnávania dňa 11.02.2016 o 16.10 hod. na základe dokladov a informácií poskytnutých priamo pri výkone inšpekcie práce na pracovisku F. u bažanta, G. XX, Sabinov.
II.
7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie písomným podaním zo dňa 02.08.2016, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. P./N./XXXX/XXXX, O- XXX/XXXX zo dňa 08.09.2016 a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania, uviedol výrok napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a odvolacie námietky žalobcu, v ktorých namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav.
8. Konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu po vecnej, ako aj právnej stránke podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu v pozícii zamestnávateľa došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zároveň citoval tieto ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
9. Argumentoval, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v dňoch 27.12.2015 a 30.12.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby W. W., ktorá pre žalobcu vykonávala závislú prácu - čašníčky na pracovisku F. u bažanta, G. XX, Sabinov a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci. O uvedenej skutočnosti bol spísaný doklad - Zoznam kontrolovaných osôb zo dňa 11.02.2016, k úplnému skutkovému zisteniu stavu veci bola inšpektormi práce skontrolovaná fyzická osoba W. W. a na základe predloženej evidencie pracovného času v ten deň bola s ňou spísaná aj zápisnica zo dňa 11.02.2016 o 16.24 hod, v ktorej uviedla, že dňa 27.12.2015 nastúpila do práce o 13.30 hod., pracovala do 16.30 hod., od začiatku vykonáva prácu čašníčky, ďalej uviedla, že dňa 30.12.2015 nastúpila do práce o 11.00 hod., pracovala do 14.30 hod., tieto dva dni pracovala na skúšku a nemala založený žiaden pracovnoprávny vzťah ani iný právny vzťah. Ďalej poukázala na zápisnicu spísanú so žalobcom dňa 12.02.2016 o 12.25 hod., v ktorej uviedol, že menovaná napracovala riadne a ani nie je vyučená čašníčka, z uvedeného dôvodu nemá ani požadovanú prax na obsluhu v reštaurácii, čo znamená, že pozerala čo a ako sa robí. To, že si napísala hodiny je jej osobná vec.
10. K námietke žalobcu, že v uvedené dni 27.12.2015 a 30.12.2015 W. W. nevykonávala závislú prácu, iba sa prišla oboznámiť s ponúkanou pracovnou príležitosťou žalovaný poukázal na to, že Zákonník práce nepozná pojem „práca na skúšku“. Podľa § 45 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Aplikácia postupu žalobcu je obchádzaním inštitútu skúšobnej doby. Ďalej uviedol, že následne predložené čestné prehlásenie W. W. a R. P., ktorá pracovala na prevádzke F. u bažanta, G. XX, Sabinov, sú účelové a v prípade W. W. rozporné s jej vyjadreniami, ktoré podala počas výkonu inšpekcie práce potom, ako bola poučená o povinnosti vypovedať pravdivo do zápisnice. Stotožňuje sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý posúdil čestné prehlásenia a dospel k záveru, že nie sú relevantným dôkazným prostriedkom.
11. Ďalej uviedol, že námietky žalobcu vo vzťahu k uvedenému správnemu deliktu považuje za irelevantné s ohľadom na to, že dôkazy obstarané v rámci výkonu inšpekcie práce potvrdzujú spáchanie správneho deliktu žalobcom, ako aj s ohľadom na to, že namietané argumentácie nemajú žiadny rozhodujúci dopad na právne posúdenie danej veci a na skutkové zistenia prejedávaného prípadu.
12. Poukázal na § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000,- Eur do 200 000,- Eur, a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- Eur. V zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce zohľadňuje inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak sa jedná o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či sa jedná o ojedinelý výskyt nedostatku, prípadne opakované zistenie toho istého nedostatku.
13. Žalovaný konštatoval, že sa prejednávanej právnej veci stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankčného postihu na základe spoľahlivo zistených skutočností, vychádzajúc z relevantných dôkazov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. l a § 46 Správneho poriadku.
III.
14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, považuje ich za nezákonné, kontrola bola vykonaná spätne formálnou kontrolou predložených nerelevantných dokladov a na základe vyjadrenia fyzickej osoby, závislú prácu posudzoval bez dôkazu o vykonaní fyzickej kontroly v dňoch 27.12. a 30.12.2015 a bolo mu odňaté právo na obhajobu a riadny proces.
15. Argumentoval, že veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa tieto princípy vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné i sankcie v priestupkových veciach a vo veciach správnych deliktov vo forme pokuty považovať za sankcie represívneho charakteru a teda ide o trestné veci bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Nezákonnosť postupu žalovaného vidí v tom, že administratívny spis nie je žurnalizovaný a pri tomto tvrdení vychádza zo skutočnosti, že obe rozhodnutia správneho orgánu, podklady k rozhodnutiu, okrem spisovej značky, neobsahujú aj čísla listov. Žurnalizovanie administratívneho spisu je podstatnou administratívnou činnosťou správneho orgánu pri vedení administratívneho spisu, čo podporuje spravodlivý správny proces. Poukázal ako príklad na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy.
16. Poukázal na to, že výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt neobsahuje popis skutku s uvedením času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným správnym deliktom. Výrok rozhodnutia v časti určenia zistenia vykonávania závislej práce W. W. spočívajúcej v práci čašníčky sa nezakladá na žiadnom právnom ani vecnom základe, pretože žalovaný túto závislú prácu žiadnym spôsobom nezistil ani nezadokumentoval v čom mala spočívať práca čašníčky v predmetných dňoch 27.12.2015 a 30.12.2015. Vo výroku rozhodnutia, ani v odôvodnení rozhodnutia a v žiadnom podklade pre rozhodnutie podrobne neopísal vykonávanie závislej práce, okrem len formálneho konštatovania, že mala vykonávať závislú prácu čašníčky. Podľa názoru žalobcu prístup k dokazovaniu správnych deliktov a porušovaniu právnych predpisov musí byť v prvom rade materiálny a nielen formálny. Bolo by popretím princípu právneho štátu, keby sa dokazovanie nelegálnej práce malo vykonať spätne, len predložením nerelevantného dôkazu (osobných poznámok zamestnancov v jedinom časovom okamžiku 11.02.2016 o 16.10 hod.), len z jednostranného a žalobcom spochybneného vyjadrenia osoby, ktorá mala túto prácu vykonávať, bez riadneho zadokumentovania tohto stavu. Je nedostatočne a nezrozumiteľne opísaný stav, akým spôsobom mala byť preukázaná skutočná práca W. W.. Pri skutkovom vymedzení správneho deliktu v rozhodnutí nie je postačujúcim tvrdenie o mieste výkonu nelegálnej práce, o dňoch výkonu nelegálnej práce, pomenovaním len druhu práce, bez uvedenia časového plynutia vykonávanej práce a nedokázanom opise práce čašníčky, pretože zákonná požiadavka na právnu kvalitu administratívneho rozhodnutia v časti skutkového vymedzenia správneho deliktu obsahuje imperatív opretý o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, presne skutkovo charakterizovať protiprávne konanie sankcionovaného subjektu, a to v právnom prepojení na konkrétnu skutkovú podstatu správneho deliktu obsiahnutú v právnej norme. Skutočnosť výkonu činnosti kontrolovanej fyzickej osoby Dominiky W. žalobca nepotvrdil, práve naopak, počas celého správneho konania namietal.
17. Ďalej uviedol, že cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa mu postup žalovaného javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania bez riadneho, dostatočného a objektívne zhodnoteného stavu uložil pokutu napadnutým rozhodnutím. Uviedol, že účelom zákona o inšpekcii práce je stanoviť povinnosť pre podnikateľov nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu, aj povinnosť ukladať pokuty podľa citovaného zákona, avšak povinnosťou štátnych a verejných kontrolných a správnych orgánov podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru je aj ochrana oprávnených záujmov ako aj všetkých procesných práv účastníkov konania pred nezákonným a nesprávnym úradným postupom správnych a daňových orgánov v materiálnom zmysle, a preto aj prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.
18. Namietal, že neakceptovaním jeho procesných práv, ktoré nemohol uplatniť v konaní pred správnym orgánom, bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný svojim postupom porušil jeho procesné právo klásť svedkovi otázky, pričom v procese správneho konania požadoval dôkladné a objektívne objasnenie veci, bolo mu odňaté právo byť prítomný pri dokazovaní veci a klásť svedkom otázky na ústnom pojednávaní. Žalovaný nedostatočne a nespoľahlivo zabezpečil dôkazy (výsluchmi svedkov - žalobcu a W. W.) pri zisťovaní údajného správneho deliktu ich vzájomnou konfrontáciou za účelom objektívneho zistenia, či v skutočnosti malo ísť o využívanie závislej práce bez splnenia povinností podľa osobitného predpisu. V konaní neboli odstránené rozpory medzi jeho vyjadrením a vyjadrením fyzickej osoby W. W., ako aj tvrdením žalovaného. Ďalej namietal, že z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by správny orgán prejednal priestupok, ktorý je mu kladený za vinu na ústnom pojednávaní, alebo že by bol riadne predvolaný na ústne pojednávanie. Teda ide o takú vadu, ktorá má za následok odňatie jeho práva na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy. Prejednanie protokolu o kontrole za jeho prítomnosti pred začatím správneho konania nie je ústnym pojednávaním, najmä ak správne konanie je začaté dňom, keď správny orgán vykonal prvý úkon voči účastníkovi konania, a tým je doručenie oznámenia o začatí správneho konania. Podľa názoru žalobcu princíp verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci v konaní pred správnymi orgánmi nebol v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Správny orgán nevyužil všetky dostupné prostriedky k dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Lauko vs Slovenská republika, Neumeister vs Rakúsko), na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 231/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/235/2010.
19. Ďalej namietal, že správny orgán sa pri kontrole a v protokole o výsledku kontroly riadne nevysporiadal so všetkými znakmi závislej práce uvedenými v Zákonníku práce platnom a účinnom v čase kontroly, ako aj so skutočnosťou či tieto znaky závislej práce boli aj kumulatívne naplnené v zmysle zákona. Žalovaný vzal do úvahy ako podklad pre rozhodnutie vyjadrenie fyzickej osoby W. W., v ktorom uvádza táto fyzická osoba údaje, ktoré jej žalovaný resp. prvostupňový správny orgán pri jej výsluchu predkladal formou otázok aj odpovedí tak, aby odpovedala v jeho neprospech. Je toho názoru, že W. W. by nebola schopná samostatne odpovedať takým spôsobom, ako je to uvedené v jej vyjadrení v zápisnici o poskytnutí informácie. Prvostupňový správny orgán vypočul W. W. bez jeho prítomnosti, pričom jej výpoveď použil ako dôkaz v správnom konaní, ako aj v napadnutom rozhodnutí o uložení pokuty.
20. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné a žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s jeho námietkami uvedenými v konaní. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a ktoré ako podklad v konaní nepoužil resp. z akých dôvodov. Namietal aj odôvodnenie výšky pokuty z dôvodu, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť aká bola závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, ako aj závažnosť jeho následkov. Nevyhodnotil trvanie protiprávneho stavu, v dôsledku čoho je odôvodnenie výšky pokuty nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konštatovanie žalovaného ohľadom preventívnej, represívnej a výchovnej funkcie uloženej pokuty považuje za formalistické a všeobecné.
21. Žalobca namietal nezákonnosť dôkazu - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. L.-XX-XX-X.X/ P-AXX-XX, zo dňa 16.03.2016 z dôvodu, že nie je podpísaný inšpektorom práce Ing. O. G., pričom v protokole je uvedené, že tento inšpektor práce mal tiež vykonať inšpekciu práce. Protokol teda nespĺňa
požiadavku podľa § 14 ods.1 zákona o inšpekcii práce. Podľa názoru žalobcu opatrenia, ktoré mu boli uložené v protokole o inšpekcii práce sú neurčitého charakteru, pretože z nich nie je zrejmé o aké konkrétne povinnosti a opatrenia má ísť, na dodržiavanie akého konkrétneho ustanovenia, akého právneho predpisu a akých príčin sa žalovaný odvoláva. Povinnosti uložené v protokole sú neurčité a nevykonateľné, v dôsledku čoho je protokol o inšpekcii práce nepreskúmateľný.
22. Žalobca považuje za neprípustný dôkazný prostriedok, a to zápisnicu o podaní informácie spísanú s W. W., tak ako bolo vyhotovená a vykonaná. Konštatovanie resp. citovanie údajov zo zápisnice o podaní informácie nemôže v správnom konaní nahradiť plnohodnotnú svedeckú výpoveď. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 09.09.2010 č.j. 1As 34/2010-73. Dôvodil, že protokol o výsledku kontroly ako listinný dôkaz je prípustným dôkazným prostriedkom, musí byť však riadne ako dôkaz vykonaný. V danom prípade správny orgán nenariadil ústne pojednávanie, neoznámil žalobcovi, že bude vykonávať dokazovanie mimo ústneho pojednávania. Protokol o výsledku inšpekcie práce bol použitý len ako citovaný, teda nemôže byť akceptovateľným riadnym dôkazom. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že protokol o výsledku inšpekcie práce nie je dôkazom neotrasiteľným, že jeho závery môžu byť spochybnené ako dôkazy následne v správnom konaní vykonanými alebo účastníkom konania navrhnutými. S ohľadom na skutočnosť, že sankčné konanie je trestným konaním podľa čl. 6 Dohovoru je potrebné, aby bol správny orgán tým, kto mal preukázať vinu účastníkovi konania bez pochybností, vedený pritom vyšetrovacou zásadou charakteristickou pre správne konanie začaté z úradnej moci. Povinnosť preukázať, či ide o zastrený pracovnoprávny vzťah je na správnom orgáne, pretože jeho úlohou je vyvrátiť tvrdenia účastníka konania o tom, že o taký zastrený pracovnoprávny vzťah nejde. Protokol o výsledku inšpekcie práce v danom prípade nezachytáva žiadne pomerne jednoznačné pozorovanie inšpektorov vykonávajúcich kontrolu o povahe činnosti W. W., t.j. či osobne obsluhovala zákazníkov, či preberala peniaze, či vydávala tovar a pod. Žalobca v závere žiadal priznať odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Navrhol rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
IV.
23. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18.11.2016, v ktorom na námietku žurnalizácie administratívneho spisu uviedol, že spis prvostupňového správneho orgánu bol žurnalizovaný, jednotlivé listy obsahovali okrem spisovej značky aj čísla listov, jednotlivé dokumenty obsiahnuté v spise boli chronologicky zoradené a spis obsahuje všetky registratúrne náležitosti, vyžadované zo strany prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na to, že žalobca v prebiehajúcom správnom konaní nevyužil možnosť nazrieť do spisu prvostupňového správneho orgánu, z toho dôvodu nemôže disponovať vedomosťou o stave a žurnalizácii administratívneho spisu, preto jeho tvrdenie môže vychádzať iba z domnienok, prípadne špekulácií. Vo vzťahu k námietke proti výroku rozhodnutia uviedol, že časové určenie správneho deliktu spočíva v určení času (podľa dní, mesiacov, rokov, vymedzením obdobia, či hodín), kedy sa účastník konania dopustil správneho deliktu. V danom prípade považuje časové určenie skutku za dostačujúce a vplývajúce priamo z výroku rozhodnutia, pretože prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia preukázateľne uviedol, že žalobca využíval závislú prácu W. W. v dňoch 27.12.2015 a 30.12.2015, čím správny delikt časovo vymedzil. Správny delikt bol dostatočne vymedzený aj z hľadiska určenia spôsobu, akým došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania tak, že vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa dopustil nelegálneho zamestnávania tým, že v uvedených dňoch využíval závislú prácu fyzickej osoby W. W., ktorá pre neho vykonávala závislú prácu čašníčky na pracovisku F. u bažanta, G. XX, Sabinov, pričom s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.
24. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle platných právnych predpisov musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V zmysle uvedeného sú všetky časti žalobou napadnutého rozhodnutia podstatnými a nezastupiteľnými. Podľa platnej teórie je výrok najdôležitejšou časťou rozhodnutia vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná a samotný výrok musí byť formulovaný presne, určito a stručne, musí byť z neho zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania a na základe akého právneho predpisu správny orgán rozhodol. Ďalšou dôležitou časťou rozhodnutia je odôvodnenie, z ktorého má byť nepochybne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom k vydaniu rozhodnutia, aké dôkazy boli vykonané, aké dôkazy správny orgán hodnotil, z akého dôvodu neboli niektoré dôkazy vykonané a podobne. V danom prípade prvostupňový správny orgán v
predmetnom rozhodnutí výrok jednoznačne, nezameniteľne a stručne naformuloval a následne v súlade s platnými právnymi predpismi dostatočne popísal a zdôvodnil v odôvodnení rozhodnutia, kde zároveň vyšpecifikoval aj skutočnosti a dôkazy, ktoré boli podkladom k vydaniu rozhodnutia. Preto je toho názoru, že v tejto časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu netrpí nijakou vadou.
25. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade si povaha prejednávanej veci nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, ktoré by v konečnom dôsledku neprispelo k objasneniu prejednávanej veci, pretože prvostupňový správny orgán nedostatok uvedený vo výroku rozhodnutia týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania mal za dostatočne preukázaný. Nariadenie ústneho pojednávania preto nebolo potrebné pre ďalšie objasnenie skutkového stavu. Prvostupňový správny orgán bol tiež toho názoru, že sa nedotkol práva žalobcu klásť svedkom otázky. Samotný žalobca uviedol, že proces pred začatím správneho konania nie je možné stotožňovať s ústnym pojednávaním. Poukázal na ust. § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce je oprávnený požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnossť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov, vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Prvostupňový správny orgán uviedol, že inšpektor práce iba využil v rámci výkonu inšpekcie práce oprávnenia, ktoré sú mu dané zákonom o inšpekcii práce, aby v rámci výkonu inšpekcie práce získal všetky podklady a informácie potrebné na úplné zistenie skutkového stavu, uplatnenie tohto oprávnenia však nie je možné zamieňať s výsluchom svedka a následne s upretím práva klásť svedkovi počas výsluchu otázky.
26. Ďalej bol žalovaný toho názoru, že rozpory nie je potrebné odstrániť iba prostredníctvom konfrontácie osôb, ktorých tvrdenia sa líšia, ale na odstránenie rozporov je možné použiť aj iné skutočnosti a doklady. V danom prípade prvostupňový správny orgán v rámci výkonu inšpekcie práce na odstránenie prípadných rozporov medzi tvrdeniami fyzických osôb zabezpečil ďalšie dôkazy, a to evidenciu dochádzky W. W. za mesiac december 2015, dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 30.12.2015, ktorú žalobca uzatvoril s W. W., a ktorú predložil v rámci výkonu inšpekcie práce, spolu s registračným listom. Na základe týchto dokladov považuje za potvrdené vyjadrenie W. W. W., v zmysle ktorého pre žalobcu vykonávala závislú prácu dňa 27.12.2015 v čase od 13.30 hod. do 16.30 hod. a dňa 30.12.2015 od 11.00 hod. do 14.30 hod., a to bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Následne uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti a prihlásenie W. W. do registra vedeného Sociálnou poisťovňou považuje iba za odstránenie zisteného nedostatku žalobcom.
27. Odôvodnenie výšky pokuty považuje žalovaný za dostatočné a zohľadňujúce konkrétne konanie žalobcu. Inšpektorát práce použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil a správna úvaha pri uvedenej výške sankcie bola použitá v súlade so zákonom o inšpekcii práce.
28. K námietke žalobcu týkajúcej sa protokolu o výkone inšpekcie práce uviedol, že výkon inšpekcie práce prebieha z objektívnych dôvodov vždy prostredníctvom tímu inšpektorov práce, pričom nositeľom úlohy je vždy iba jeden inšpektor práce, ktorý je zodpovedný aj za vypracovanie výsledného materiálu
- v danom prípade protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorý následne aj podpisuje. V zmysle uvedeného prebiehal výkon inšpekcie práce aj u žalobcu, na základe čoho je žalovaný toho názoru, že výkon inšpekcie práce bol v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. Správne orgány v predmetnom správnom konaní postupovali tak, aby chránil aj práva žalobcu, ktorý bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť vyjadriť sa k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Prvostupňový správny orgán sa so všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v rozhodnutí aj náležite a dostatočne vysporiadal.
29. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril ďalším písomným podaním zo dňa 21.12.2016 žalobca, v ktorom zotrval na svojich žalobných námietkach.
30. Uznesením sp.zn. 5S/38/2016-31 zo dňa 25.01.2017 správny súd zamietol návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
V.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
33. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
34. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
35. Správna žaloba vo veciach správneho trestania je upravená v tretej časti druhej hlavy Správneho súdneho poriadku. Správne trestanie je v § 194 ods. 1 S.s.p. definované ako rozhodovanie orgánu verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konania. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
36. V tomto konaní je predmetom preskúmania napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorí rozhodovali vo veci podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod prvý zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) o inom správnom delikte žalobcu za porušenie povinností ustanovených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) z čoho je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania.
37. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- Eur do 200 000,- Eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne najmenej 5 000, Eur.
38. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
40. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
41. Na konanie podľa § 19 zákona o inšpekcii práce sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce).
42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
43. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
44. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
45. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
46. Výrok rozhodnutia je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, preto musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie prejednávanej veci. V predmetnom konaní výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia žalovaného spĺňa všetky náležitosti výroku, ktoré sú upravené v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Z výroku rozhodnutia je zrejmé, na základe akých ustanovení právneho predpisu správny orgán rozhodoval (§ 19 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci), je špecifikované akú povinnosť podľa ktorého ustanovenia zákona žalobca porušil, vo výroku je uvedený popis skutku a čas, kedy sa tento skutok stal (27.12.2015 a 30.12.2015). Teda skutok je definovaný dostatočne tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Námietku žalobcu k výroku rozhodnutia považuje správny súd za formálnu a nedôvodnú, ktorá smeruje skôr k namietaniu postupu správnych orgánov pri zistení skutkového stavu veci.
47. Za nedôvodnú považuje správny súd námietku žalobcu, že administratívny spis žalovaného nebol žurnalizovaný, čo môže vytvárať priestor na manipuláciu s listinami, ktoré je možné ľubovoľne vyberať, vkladať bez časovej chronológie, čo je v rozpore s ústavných článkom účastníka konania na spravodlivý proces. Žurnalizovaný administratívny spis tvoria správne orgány od začiatku konania, ktorého obsahom sú všetky listiny preukazujúce úkony správneho orgánu v správnom konaní, podklady ktoré si správny orgán v konaní zaobstaral, vyjadrenia účastníkov konania, prípadne iných fyzických alebo právnických osôb, pričom tieto listiny sa zakladajú chronologicky tak, ako od začiatku správneho konania boli vykonané až po samotné rozhodnutie vo veci. Neexistuje osobitný právny predpis, ktorý by upravoval špeciálne žurnalizáciu administratívneho spisu správneho orgánu. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z., na ktorú poukazuje žalobca, sa vzťahuje výlučne na Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy, t.j. okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, tak ako je to zrejmé z označenia tohto právneho predpisu. Administratívny spis, ktorý bol predložený správnemu súdu žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe je riadne žurnalizovaný, sú v ňom založené všetky listiny, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie vo veci, sú založené chronologicky od začiatku konania pred správnym orgánom až do rozhodnutia vo veci. Z obsahu administratívneho spisu ani nevyplýva, že by žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu v priebehu konania, oboznámil sa s obsahom tohto administratívneho spisu, prípadne namietal, že chýba konkrétna listina alebo záznam o úkone správneho orgánu resp. dôkazný prostriedok predložený žalobcom, ktorý by v administratívnom spise nebol založený, resp. iné námietky týkajúce sa neúplnosti alebo ľubovoľnej manipulácie s predmetným spisom. Z uvedenej námietky teda nie je zrejmé ako bol žalobca dotknutý na svojich subjektívnych právach postupom správneho orgánu pri žurnalizácii administratívneho spisu.
48. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že v danom prípade správne orgány nezistili v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku presne a úplne skutočný stav veci, ktorý vyjadruje procesnú zásadu materiálnej pravdy. Zisťovanie skutočného stavu veci vykonáva správny orgán tým,
že si obstaráva potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri obstarávaní týchto potrebných podkladov sa uplatňujú dve procesné zásady, a to prejednacia zásada a vyhľadávacia zásada. Podstata prejednácej zásady spočíva v aktívnej súčinnosti účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov v rozhodujúcich skutočnostiach, a to v konaní začatom na základe podania návrhu účastníka konania. Pri konaní, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno postihuje v plnom rozsahu správny orgán (vyhľadávacia zásada).
49. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nesporne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie vo veci, na základe ktorého správne orgány dospeli k záveru, že žalobca porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a to tým, že v dňoch 27.12.2015 do 30.12.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby W. W., ktorá pre neho vykonávala závislú prácu čašníčky na pracovisku F. u bažanta, G. XX, Sabinov a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, bol protokol č.: L.-XX- XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa 16.03.2016 a dodatok č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 23.03.2016.
50. K zistenému nedostatku prvostupňový správny orgán dospel na základe kontroly vykonanej u žalobcu dňa 11.02.2016 od 16.10 hod., kedy podľa zápisnice o podaní informácie vypočul kontrolovanú fyzickú osobu W. W.. V rámci kontroly poskytol informácie aj sám žalobca, ako to vyplýva zo zápisnice o podaní informácie dňa 12.02.2016 o 12.25 hod., v ktorej prehlásil, že kontrolovaná fyzická osoba Dominika Dugasová riadne nepracovala a nebola zamestnaná a dohodu mala vo firme CBA Sabinov.
51. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza Dohoda o pracovnej činnosti uzavretá medzi žalobcom a W. W. dňa 30.12.2015 na dobu určitú od 01.01.2016 do 31.12.2016 na prácu brigádnické práce podľa pokynu zamestnávateľa. Taktiež sa v administratívnom spise nachádza fotokópia zo zošita, v ktorom je ručne zapísané meno W. W., dátumy 27.12. od 13.30 do 16.30 a 30.12. od 11.00 do 14.30 a ďalšia rukou písaná evidencia s príchodmi a odchodmi od 02.01.2016 do 31.01.2016. Žalobca k vyjadreniu o oznámení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty predložil evidenciu dochádzky za mesiace november a december 2015 a január 2016. Z tejto evidencie dochádzky nevyplýva evidencia pracovného času kontrolovanej fyzickej osoba Dominiky W. v dňoch 27.12.2015 a 30.12.2015. Zároveň predložil knihu príchodov a odchodov za december 2015, kde kontrolovaná fyzická osoba W. W. nie je evidovaná. Podľa rekapitulácie miezd zamestnancov za mesiac december 2015 predloženej žalobcom, kontrolovanej fyzickej osoby W. W. nebola vyplatená žiadna odmena.
52. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplýva, že prvostupňový správny orgán si zaobstaral výpis z evidencie Sociálnej poisťovne, z ktorej je zrejmé, že v čase od 09.11.2015 do 31.12.2015 bola kontrolovaná fyzická osoba W. W. poistená u zamestnávateľa Karmen, veľkoobchod potravín s.r.o. na základe dohody o vykonaní práce s pravidelným príjmom.
53. Správne orgány pri vyhľadávacej zásade majú povinnosť zaoberať sa návrhmi účastníkov konania, rozhodovať o nich, ale zároveň aj povinnosť zistiť všetko potrebné k riadnemu zisteniu skutočného stavu veci. V prípade preukazovania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania práve správny orgán musí preukázať, že k nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu zo strany účastníka konania došlo a vyvrátiť tvrdenie účastníka konania, že túto povinnosť podľa zákona o nelegálnej práci neporušil. Protokol o výsledku kontroly je síce obvykle podstatným podkladom pre zistenie skutkového stavu veci v správnom konaní, ide však iba o jeden z týchto skutkových podkladov pri rozhodovaní a nie je vylúčené i vykonanie ďalších dôkazov. Podľa názoru správneho súdu protokol o vykonaní kontroly a zápisnice o podaní informácie spísané s kontrolovanou fyzickou osobou W. W. a žalobcom sú čo do konkrétnosti, jednoznačnosti a preukaznosti skutku nedostatočné. Správny súd zdôrazňuje skutočnosť, že kontrola bola vykonaná dňa 11.02.2016, pričom porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania sa mal žalobca dopustiť v dňoch 27.12.2015 a 30.12.2015. K tomuto záveru správne orgány dospeli na základe písomnej evidencie v zošite, (nie je zrejmé kto tento dôkazný prostriedok predložil) a poskytnutia informácie kontrolovanou fyzickou osobou W. W.. Správne orgány teda nemali bezprostredný a z vlastnej činnosti získaný dôkaz, že v uvedené dni kontrolovaná fyzická osoba W. W. skutočne vykonávala závislú prácu pre žalobcu, teda aké konkrétne činnosti na pracovisku v F. u bažanta W. W. vykonávala. Zo záznamu o poskytnutí informácie nie je zrejmé aké otázky boli kladené kontrolovanej fyzickej osoby zo strany prvostupňového správneho orgánu, na ktoré mala odpovedať a teda záznam o poskytnutí informácie je stručný a nedostatočný z hľadiska zistenia všetkých rozhodných skutočných okolností v danej veci.
54. Správny súdu poukazuje na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v podobných veciach (rozsudok sp.zn. 5Ads 92/2015, 4Ads 177/2011-120), v ktorých Najvyšší správny súd dospel k záveru, že „nemožno súhlasiť s tým, aby pokuta za správny delikt, ktorá je trestným obvinením v zmysle čl. 6 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd bola uložená na základe jedného jediného podkladu (protokol o výkone kontroly), ktorý bol vyhotovený ešte pred začatím správneho konania. Tento záver platí tým viac, že v danom prípade k veľmi stručným kontrolným zisteniam pristupujú tvrdenia účastníka konania popierajúceho naplnenie protiprávneho konania“.
55. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
56. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
57. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 71/2013-36 zo dňa 23.05.2013). Podľa dôvodovej správy zákona o nelegálnej práci je skutočným účelom „odhaliť, zakázať a postihnúť“ také prípady, kedy medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného. Cieľom zákona je teda chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.
58. Povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo aj skúmať nielen to, či boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania, ale aj tým, či zistený skutkový stav zodpovedá (materiálne znaky) zmyslu a účelu zákona o nelegálnej práci za okolností, keď žalobca dňa 30.12.2015 (v deň kedy mal využívať závislú prácu fyzickej osoby W. W.) uzatvoril s kontrolovanou osobou W. W. Dohodu o pracovnej činnosti, prihlásil ju do Sociálnej poisťovne dňa 31.12.2015, pričom W. v dňoch 27.12.2015 do 31.12.2015 mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah s iným podnikateľským subjektom (Karmen - veľkoobchod s potravinami), teda bola sociálne poistená.
59. Podľa § 59 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní (prípadne zistené vady odstráni).
60. Odvolací orgán v správnom konaní nie je viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a hodnotí vec samostatne zo skutkovej a právnej stránky.
61. Žalovaný nepostupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku, ak sa stotožnil so skutkovým stavom a podkladmi, ktoré získal v konaní prvostupňový správny orgán, teda vo veci rozhodol na základe neúplného zistenia skutočného stavu veci, neodstránil rozpory v tvrdení kontrolovanej osoby W. W. a žalobcu a neskúmal všetky zistené skutočnosti v súlade s úmyslom a cieľom zákona o nelegálnej práci.
62. Z uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. P./N./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 08.09.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zrušil z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
63. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 175 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania správny súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.