Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-48-2016.pdf
PDF · 88.75 KB
No categories available
25Csp/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: R. H., narodený XX. 8. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX F. - H., v konaní o zaplatenie 1.672,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.672,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.592,18 eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia a debetným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 67,56 eur od 2. 11. 2014 do zaplatenia.
II. Súd zamieta žalobu v časti týkajúcej sa uplatneného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 1.300 eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.8.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.672,80 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného úveru, pričom v odôvodnení žaloby uviedol, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť ISTROBANKA, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 4. 5. 2009 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. Dňa 5. 2. 2010 bol uzavretý Dodatok k Zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, ktorým žalobca povolil prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte až do výšky úverového limitu 1.300 eur. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalobca ku dňu 31. 8. 2013 zosplatnil úver poskytnutý žalovanému. Výška úroku pri povolenom prečerpaní ku dňu vyčíslenia pohľadávky predstavovala sadzbu 18,9 % ročne, výška úrokov z omeškania predstavuje 8,50 % ročne z dlžnej čiastky. Žalobca teda poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného eviduje ku dňu 1. 9. 2013 pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy spolu vo výške 1672,80 eur, ktorú predstavuje istina vo výške 1.300 eur, úrok vo výške 177,18 eur a úrok z omeškania vo výške 13,06 eur, poplatky vo výške 115 eur a debetný zostatok 67,56 €. Nakoľko sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu, súd oznámil podanie žaloby prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žaloba sa považovala za doručenú 9. 4. 2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
2. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24. 5. 2017, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovanému súd doručoval predvolanie v súlade s ustanovením § 106 a § 116 Civilného sporového poriadku na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Právny zástupca žalobcu ani žalovaný
sa pojednávania nezúčastnili, právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, neúčasť neospravedlnil. Predvolanie súd považoval podľa § 112 Civilného sporového poriadku za doručené dňom vrátenia zásielky súdu z adresy evidovanej v registri obyvateľov, teda dňom 26. 4. 2017.
3. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to so Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA uzavretou medzi ISTROBANKOU, a.s. a žalovaným dňa 04.05.2009 (č.l. 5 spisu), predmetom ktorej je poskytovanie produktov a služieb v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, v zmysle uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť ISTROBANKA, a.s. zaviazala zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet.
4. Dodatkom k Zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA uzavretým medzi žalobcom a žalovaným dňa 5. 2. 2010 (č.l. 6 spisu), banka umožnila vykonanie platobného styku na bežnom účte žalovaného aj v prípade, ak na bežnom účte nebude dostatok peňažných prostriedkov, a to až do výšky 1.300 eur (povolený debetný zostatok), po dobu účinnosti tohto dodatku, pričom suma peňažných prostriedkov do výšky povoleného debetného zostatku bude úročená úrokovou sadzbou 15 % ročne. Sumu, o ktorú je prekročený povolený debetný zostatok banka úročí úrokom vo výške 25 % ročne.
5. Z výpovede zmluvy o bežnom účte z 11.03.2014 súd zistil, že žalobca k tomuto dňu vypovedal žalovanému zmluvu o bežnom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z oznámenia o zrušení účtu z 31.10.2014 súd zistil, že žalobca dňa 1. 11. 2014 zrušil žalobcov účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu súd zistil, že nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov dosiahlo sumu 67,56 €.
6. Z výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky z 11.03.2013 z č.l. 44 v spise súd zistil, že žalobca vyzval 11. 3. 2013 žalovaného na úhradu sumy 192,92 eur, ako záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Oznámením o zosplatnení úveru dňa 1. 9. 2013 oznámil žalobca žalovanému, je jeho záväzok sa stal dňom 31. 8. 2013 splatným.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
9. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
10. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba je v časti dôvodná. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA dňa 4. 5. 2009 s tým, že následne právny nástupca ISTROBANKY, a.s., a to žalobca uzavrel so žalovaným dňa 5. 2. 2010 Dodatok č. 1 k Zmluve o bežnom účte s tým, že povolil prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 1.300,00 eur. Predmetná zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania. Poskytnutie úveru, dojednaný spôsob splácania, výška nezaplatenej sumy medzi účastníkmi nebola sporná. Z uvedeného dôvodu súd potom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie čiastky 1.672,80 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 1.300 eur, úroku vo výške 177,18 eur a úroku z omeškania vo výške 13,06 eur, poplatkov vo výške 115 eur. a sumy nepovoleného debetného zostatku 67,56 €. Vo vzťahu k sume nepovoleného prečerpania priznal súd žalobcovi debetný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 67,56 eur od 2. 11. 2014 do zaplatenia.
16. V ostatnej časti pokiaľ si žalobca uplatnil úrok vo výške 18,9 % ročne zo sumy 1.300 eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia, súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol, keď žalobca sa domáha zmluvného úroku po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy, resp. vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Úrok za požičanie peňazí prislúcha veriteľovi do doby splatnosti dlhu, po uplynutí lehoty splatnosti prislúcha veriteľovi úrok z omeškania. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej istiny, je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou. Keďže k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 31. 8. 2013, uvedeným dňom sa stal splatným celý dlh, vrátane úrokov. Uvedeným dňom teda boli splatné aj úroky istiny úveru, preto žalobcovi zmluvné úroky po tomto dátume neprislúchajú. Súd zároveň poukazuje na ustálenú súdnu prax, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo143/98), podľa ktorého dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky), následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. (R 59/2008). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd poukazuje aj napr. na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/527/2015 zo dňa 2.12.2015, ktorý ohľadne nepriznania úroku z úveru za čas po splatnosti úveru tiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98 a rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 476/2012-14, z ktorých taktiež vyplýva, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy.
17. Zároveň súd priznal i uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.592,18 eur od 1.9.2013 do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že dlžnú sumu neuhradil včas, dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s plnením peňažného záväzku.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v konaní v konečnom dôsledku úspešný v rozsahu
celej uplatnenej istiny. Neúspešný nebol len v časti úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 1.300 eur 1. 9. 2013 (teda po zosplatnení pohľadávky. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.