Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-91-2016.pdf
PDF · 110.49 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. E., nar. X.X.XXXX, A. X/XXXX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 606,84 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie 127,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17,93 eur od 26.02.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 109,95 eur od 13.02.2014 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 275,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 111,23 eur od 10.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 68,70 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 99,79 eur od 10.05.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 10,66 eur od 10.06.2013 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 10,- eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.3.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 606,84 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tak, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu č. XXXXXXX dňa XX.X.XXXX. Predmetom bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle Zákon o elektronických komunikáciách. Postupca vystavil žalovanému faktúry. Pohľadávka vo výške 606,84 eur nebola ku dňu podania žaloby uhradená. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Keďže žalobca vzal pred prvým pojednávaním žalobu v časti o zaplatenie 127,88 eur s príslušenstvom späť, nevyžaduje sa súhlas žalovaného s týmto späťvzatím, preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o poskytnutí verejných služieb zo dňa 31.8.2012, dodatkom k zmluve, všeobecnými podmienkami, cenníkom, faktúrami, podrobnými mesačnými výpismi pre telefónne číslo, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, vyjadreniami žalovaného, vyjadrením žalobcu a čiastočnými späťvzatiami, odstúpením od dohody o splátkach, a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 31.8.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom zvoleného programu.
9. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby vo výške 290,38 eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil sumu 15 eur.
10. Žalovaný sa vo vyjadreniach a na pojednávaní vyjadril len v tom zmysle, že je v zlej finančnej situácii a žiada o splácanie dlhu v splátkach po 10,- eur mesačne.
11. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
13. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 275,88 eur vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb. Vyúčtované poskytnuté služby vo výške 290,38 eur po odpočítaní úhrad žalovaného po podaní žaloby vo výške 15 eur.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 275,88 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
18. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. V danom prípade žalovaný žiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach.
20. V súlade s citovaným ustanovením a vzhľadom na žiadosť žalovaného súd povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu splátkami po 10 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.
21. Súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože výsluchom žalovaného na pojednávaní zistil, že dávku dostáva vo výške 245,- eur a zároveň 23,80 eur mu sťahujú. Býva v podnájme, za nájom platí 75,- eur, za elektriku 25,- eur a za televízor 4,60 eur. Zároveň spláca pôžičky od spoločnosti Quatro 16,56 eur, 14,- eur a 15,- eur. Poštovej banke spláca splátku vo výške 30,- eur.
22. Nepovolenie žalovanému splácať dlh v splátkach by vzhľadom na situáciu žalovaného mohlo viesť k exekučnému konaniu a nebolo by uvedené v súlade s dobrými mravmi, napriek tomu že už žalovaný mal povolený splátkový kalendár, ktorý nedodržal, pretože napriek uvedenému je ochotný splácať v splátkach, pričom s poukazom na jeho finančnú situáciu, iná možnosť ani neprichádza do úvahy.
23. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku.
25. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 248,95 eur s príslušenstvom. Táto suma predstavuje faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorou si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu.
26. Z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.08.2012, bod 4, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Podľa tabuľky č. 1 je zmluvná pokuta 248,95 eur.
27. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca odvodzoval z vyššie citovaného bodu 4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
28. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
29. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.
30. Zmluvná pokuta uvedená v dodatku vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute.
31. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k prípadnému
porušeniu povinnosti žalovaného došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú zmluvnú pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením. Spotrebiteľ je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež zhodnotiť ako neprijateľné.
32. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
33. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.08.2012, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.
34. V podaní doručenom súdu dňa 14.06.2017 žalobca uviedol, že zmluvné strany si v tabuľke č. 1 Dodatku dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia práv a povinností. V zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatňuje položku označenú ako ,,zmluvná pokuta" vo výške 248,95 EUR z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným zaplatiť pôvodnému veriteľovi za poskytované služby riadne a včas. Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol žalovanému v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu/koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú (akciovú) cenu. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, spočívajúcej v neuhradení splatných pohľadávok. Výšku škody súvisiacej s obstaraním samotných zariadení (Nokia C5-00MP5) žalobca preukazuje priloženými cenníkmi. S poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci a na pripojené dôkazné prostriedky si žalobca uplatňuje v zmysle pripojeného Cenníka skutočnú cenu zariadenia Nokia C5-00MP5 vo výške 139,00 EUR.
35. Súd poukazuje na to, že podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnosti tvrdených v žalobe. Podľa žalobcu vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
36. Súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie poplatkov za upomienku, prerušenie a obmedzenie služby s príslušenstvom.
37. Spotrebiteľské zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, ak poplatky sú súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, resp. Cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných dojednaní ovplyvniť. Súd má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ si sankcie a poplatky osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
38. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza v Obchodných podmienkach, resp. cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Sankcie účtované dodávateľom spotrebiteľovi nesmú byť obsahom Všeobecných obchodných podmienok alebo rôznych Cenníkov (ktorým spotrebiteľ prikladá zväčša menší význam a zameriava sa iba na cenu toho-ktorého konkrétneho paušálu, o ktorý má záujem a nie aj o ďalšie poplatky) ale z dôvodu transparentnosti majú byť súčasťou zmluvy samotnej. Aj z tohto dôvodu ich „zapracovanie“ medzi poplatky za poskytované služby treba považovať za neprijateľné.
39. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa a takýto poplatok slúži len dodávateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Čo sa týka konkrétne poplatku za upomienku, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nepriznal žalobcovi rôzne poplatky s príslušenstvom. Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov za upomienky, prerušenie a obmedzenie služieb, a taktiež žalobca nepreukázal, že by týmto poplatkom zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, preto ich dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je ich absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
41. V podaní doručenom súdu dňa 20.03.2017 žalobca uviedol, že upomienky sú zasielané ako súčasť samotnej faktúry, pričom je možné konštatovať, že už samotné spracovanie upomienky tak aby bola súčasťou štandardnej faktúry si vyžaduje viacero úkonov a činností personálneho a technického charakteru, z čoho je teda zrejmé, že porušenie záväzku zo strany účastníka zaplatiť za poskytnuté služby riadne a včas, vyvoláva na strane pôvodného veriteľa potrebu vykonať viacero úkonov, ktoré by inak vykonať nemusel a s ktorými sú spojené náklady, ktoré pôvodný veriteľ musel s uvedeným porušením povinnosti účastníka vynaložiť. Podľa vyjadrenia pôvodného veriteľa bola prevádzka SIM karty žalovaného prerušená pre neplnenie si povinností žalovaného - platiť včas za cenu služieb. Pred trvalým prerušením prevádzky pôvodný veriteľ zasielal upozornenia vo forme SMS vždy po splatnosti faktúry a upozornenie pred obmedzením prevádzky. Obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie je servisný zásah do SIM karty, ktorým sa dosahuje stav, keď sú na danej SIM karte dostupné iba prichádzajúce hovory a prichádzajúce SMS správy. Tento servisný zásah je pomerne zložitý a časovo náročný dátový úkon, ktorý vykonáva externý partner, ide teda o reálne vynaložené náklady. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu administratívnych monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka. Výšku poplatku generuje a upravuje pôvodný veriteľ na základe interných kalkulácii všetkých nákladov, ktorá sa odvíja zo všetkých nákladových položiek vynakladaných a spojených s jednotlivými úkonmi. Samotné vyradenie telefónu/SIM karty z prevádzky - jeho deaktivácie, ktorá samotná má dve fázy (obmedzenie a prerušenie) je potrebné vykonať a pôvodný veriteľ, resp. jeho zamestnanci vykonávajú viacero úkonov. Sú to úkony administratívneho ale aj technického charakteru, ku ktorým je potrebná technika. Od zaznamenania neplatenia, cez upozorňovanie formou SMS správ, písomných upozornení v nasledujúcich faktúrach až po odstúpenie od zmluvy. Úkony sa vykonávajú spravidla niekoľko mesiacov. Kým v prvej fáze - obmedzenie služby, ešte zákazník môže prijímať hovory, aj SMS správy, druhá fáza je zakončená prerušením služby, kedy už nie je možné ani prijímať hovory, či SMS správy, no je možné službu po zaplatení dlhu obnoviť. Nasleduje odstúpenie od zmluvy a definitívna deaktivácia SIM karty, kedy už nie je možné obnovenie služby a vykoná sa zúčtovanie. Počas celej doby je potrebné monitorovať správanie sa zákazníka a pre prípad, že dlh splatí, zabezpečiť všetky procedúry technicky aj materiálne, čo vyvoláva náklady. Všetky poplatky boli účtované pôvodným veriteľom podľa platného cenníka. Cenníky a Všeobecné obchodné podmienky sú schvaľované Úradom pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb ako regulátorom cien v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
42. Pri poplatkoch za upomienky žalobca poukazoval na to, že s upomienkou sú spojené náklady, ktoré musel právny predchodca vynaložiť. Upomienky sú súčasťou faktúry, na zaslanie upomienky teda žalobca nevynakladá ďalšie náklady navyše ako na faktúru. A čo sa týka spracovania upomienky, ide o bežné spracovanie pokiaľ je upomienka súčasťou faktúry.
43. Pri poplatku za obmedzenie služieb žalobca nepreukázal reálne vynaložené náklady, pokiaľ tvrdil že uvedený úkon vykonáva externý partner. Ak ďalej žalobca tvrdil, že je potrebné vykonať viacero úkonov pri vyradení SIM karty z prevádzky, ide o štandardné úkony ktoré vykonávajú bežne zamestnanci a súd nevidí dôvod prečo by spotrebiteľ mal za tieto platiť, pokiaľ nebol s nimi oboznámený.
44. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. V časti o zaplatenie 275,38 eur súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 203,58 eur súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. V časti zastavenia konania 127,88 eur žalobca zavinil zastavenie konania, preto by súd mal priznať náhradu trov konania protistrane - žalovanému (§ 256 ods. 1 CSP). Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku boli v konaní skoro rovnako úspešní aj neúspešní žalobca aj žalovaný, preto súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.