Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2017 v Prešove, v trestnej veci obž. S. H. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/5/2015 zo dňa 28.11.2016, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému S. H., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX I.,

u k l a d á:

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný peňažný trest vo výške 200 (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. S. H. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 07.08.2014 v čase okolo 22.30 hod. počas Rock festu v areáli amfiteátra na Sninských rybníkoch v Snine s viacerými doposiaľ nestotožnenými osobami zvalil na zem S. N. do stánku s koženými vecami, kde ho spoločne udierali päsťami do oblasti tváre, kopali do celého tela, v dôsledku čoho S. N. utrpel zranenia otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy, krku a brušnej steny s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 11 dní.

Za to mu uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na § 36 písm. d), j) Tr. zákona na § 37 písm. h) Tr. zákona v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody na šesť mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na jeden rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť náhradu škody poškodenému S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX I. vo výške 906,40 eur.

Proti tomuto rozsudku podal písomne dňa 12.12.2016 odvolanie obžalovaný, v ktorom po stručnej rekapitulácii doterajšieho konania vytkol okresnému súdu, že v konaní náležite nevyhodnotil zistené skutočnosti, že jeho závery nijako nevyplývajú z vykonaného dokazovania, a že napriek rozporom vo výpovediach svedkov, ktorí mali svedčiť v jeho neprospech mal za preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Rozpory videl obžalovaný v tom, že keď svedkyňa Z. uvádzala, že skutok sa mal stať v čase okolo 21.00 hod a že keď prišla k stánku, kde sa odohral incident, videla už len ako príslušníci súkromnej bezpečnostnej služby/ ďalej len SBS/ odvádzali poškodeného a že videla, že SBS drží obžalovaného, tak svedkyňa R. uviedla, že skutok sa mal stať po 23.00 hod a neuvádzala, že by videla, ako SBS drží obžalovaného a aj obžalovaný uvádzal, že ho napadli a bili viacerí útočníci, medzi nimi aj obžalovaný, že svedkyňa R. išla pre pomoc a po nejakej chvíli prišla svedkyňa Z. a členovia SBS a až po ich príchode ho obžalovaný s kamarátmi prestali biť a do neho kopať.

Rozpor videl obžalovaný aj vo výpovediach svedkyne Z. v tom, že keď vypovedala o príslušníkovi SBS, ktorý vyvádzal poškodeného, tak raz uvádzala, že bol holohlavý a mal tetovanie až po ucho, a raz uvádzala, že mal tetovanie na zadnej strane krku. Svedkyňa R. k príslušníkovi SBS zasahujúcemu pri incidente uviedla, že mal žlté vlasy a neuvádzala, že by bol tetovaný, a že uvádzala, že osoba, ktorá poškodeného napadla, nemala obviazanú ruku, pričom poukázal aj na to, že keď táto svedkyňa uvádzala, že v očiach obžalovaného videla agresivitu, tak to odvolateľ považoval za pochybné, lebo skutok sa mal odohrať v čase o 22.30 hod. a obžalovaný od nej mal stáť vo vzdialenosti 5 až 10 metrov.

Obžalovaný poukázal na to, že oproti uvedeným svedkom, v jeho prospech vypovedalo 8 svedkov, a to U. H., J. H., K. N., I. I., E. H., C. N., X. Q. a A. K., v ktorých výpovediach nevidel žiadne rozpory a vytkol okresnému súdu, že na ich výpovede vôbec neprihliadal, pričom neprihliadal ani na výpoveď znalca z odboru zdravotníctva, ktorý sa vyjadril, že k spôsobeniu zranení poškodeného mohlo dôjsť aj iným spôsobom, ako zavinením iných osôb, a to napr. pádom na zem. Odvolateľ považoval za malú pravdepodobnosť, že by poškodeného so svojou zranenou a na hrubo obviazanou rukou mohol biť a vytkol okresnému súdu, že na túto skutočnosť neprihliadal, a že neprihliadal ani na výpoveď svedkyne W., ktorá potvrdila, že pri jej stánku s koženým tovarom nejaký konflikt bol, ale bola tam len strkanica a nikoho pri jej stánku neskopali.

V ďalšej časti svojho odvolania obžalovaný spochybňoval uplatnenie výšky škody poškodeným v sume 900,- eur a poukazoval na to, že na pojednávaní na Okresnom súde Humenné sp. zn. 10P/255/2014 o rozvod manželstva poškodený predložil doklady, že jeho mesačná mzda v Českej republike činí cca 350,- eur a tak, podľa odvolateľa, mal poškodený záujem svojimi výpoveďami mu poškodiť. Určenie dĺžky trvania práceneschopnosti považoval odvolateľ za neobjasnenú a dôvodil tým, že keď poškodený vo svojej výpovedi uvádzal, že bol umiestnený v nemocnici do 11.08.2014, tak jeho obvodnou lekárkou mu bolo vystavené potvrdenie, že od 18.08.2014 je schopný práce a následne odcestoval do Českej republiky a svoju práceneschopnosť si u svojej obvodnej lekárky ukončiť nebol. Odvolateľ namietal aj to, že neobjasnenou zostala skutočnosť, že niektorí svedkovia pri prvých vyšetrovacích úkonoch tvrdili, že poškodený mal počas pobytu v nemocnici rozprávať, resp. vykrikovať, že ho napadol jeho syn K. N. a podľa odvolateľa sa okresný súd nevysporiadal s pokynom krajského súdu, že pokiaľ vyvstane potreba vykonať ďalšie dôkazy za účelom odstránenia skutkových nejasností, bude potrebné ich vykonať.

Záverom podaného odvolania odvolateľ uviedol, že jemu vina nebola nijakým spôsobom preukázaná, a tak navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a spod podanej obžaloby ho oslobodil.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že výrok o vine obžalovaného S. H. okresný súd založil na výpovedi poškodeného S. N., jeho sestry S. Z., jeho priateľky A. R. ako aj na odbornom vyjadrení znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia a za motív konania obžalovaného považoval pravdepodobne rodinné nezhody.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.

Po tom, čo okresný súd doplnil dokazovanie v súlade s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8To/2/2016 zo dňa 26.04.2016, a po doplnení dokazovania krajským súdom na verejnom zasadnutí dňa 22.06.2017 možno uzavrieť, že v posudzovanej trestnej veci bolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v prejednávanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Obžalovaný S. H. potvrdil, že bol na Sninských rybníkoch spolu s priateľkou I. I. a so svojimi sestrami J. a U. H. a spolu s nimi aj odchádzal domov, v priebehu dňa videl poškodeného pri výčapoch s priateľkou, no viac sa o neho nezaujímal a obhajoval sa tým, že poškodeného nenapadol, a že v kritickom čase už nebol na mieste činu ale bol na ceste domov. Dodal, že sám bol dňa 07.08.2014 porezaný na ruke, nebol schopný žiadneho pohybu s rukou, lebo ju mal obviazanú.

Zo spáchania skutku však obžalovaného priamo usvedčujú svedkovia S. N. a A. R.. Svedkyňa S. Z. navyše potvrdzovala, že sa obžalovaný S. H. na mieste činu zdržiaval bezprostredne po incidente.

Svedok poškodený S. N. uviedol, že v uvedený deň bol na Sninských rybníkoch na akcii Rock fest so svojou priateľkou A. R.. Obžalovaný mu vtedy päsťou naznačoval, že dostane bitku a nakoniec vo večerných hodinách, za tmy ho obžalovaný so svojimi kamarátmi napadli a zbili ho. Priebeh svojho bezprostredného napadnutia popísal tak, že najprv ho udrel obžalovaný päsťou a potom dobehli jeho kamaráti, vtlačili ho do stánku s koženými vecami a bili ho. Príslušníci SBS zasiahli, až keď sa zišli ľudia, pričom jeho vyviedli von, no obžalovaného nevyviedli. V čase útoku bola pri ňom iba jeho priateľka A. R., ktorá napadnutie videla, no keď ho začali biť, táto svedkyňa išla za jeho sestrou S. Z., ktorá následne tiež prišla na miesto bitky, no vtedy ho už príslušník SBS držal takým spôsobom, akoby bol útočníkom.

Svedkyňa A. R. potvrdila, že kritického dňa bola s poškodeným na Sninských rybníkoch na akcii Rock fest, pričom jej poškodený povedal, že obžalovaný sa mu vyhrážal päsťou. Samotný útok začali dvaja chlapci, pričom jedným z nich bol určite obžalovaný S. H.. Neskôr sa k nim pridal aj tretí a útočili päsťami, kopancami až poškodeného zatlačili ku stánku s koženými vecami. Videla obžalovaného ako udiera poškodeného päsťami a označila ho i za hlavného aktéra bitky. Sama utekala za svedkyňou S. Z., ktorá na akcii čapovala nápoje vo vedľajšom stánku a povedala jej, čo sa stalo. Spolu pribehli k poškodenému, no vtedy poškodeného držali príslušníci SBS, ktorých ihneď upozornila, že on nie je útočník, ale on bol napadnutý. Potom ako poškodeného SBS-kári vyviedli von, odišli do nemocnice, kde poškodeného po prehliadke hospitalizovali. Poškodený mal opuchnuté ucho, rozbité ústa a viacero modrín po celom tele.

Z výpovede svedkyne S. Z. vyplynulo, že síce priebeh napadnutia nevidela, no pribehla za ňou svedkyňa A. R. s tým, že poškodeného napadli a že ho bijú. Išlo o susedný stánok s predajom kožených výrobkov, a po presune k nemu videla, že jeden príslušník SBS držal poškodeného a druhý príslušník SBS držal obžalovaného. Von vyviedli ale len poškodeného. Všímala si príslušníka SBS, ktorý držal poškodeného a potvrdila, že tento mal na krku výrazné tetovanie. Tak pri konfrontácii so svedkom C. N. ako aj pri konfrontácii so svedkom X. Q., ako aj pri svojej výpovedi pred odvolacím súdom vylúčila, že by príslušníkom SBS, ktorý vtedy držal poškodeného bol svedok C. N. alebo svedok X. Q.. Obžalovaného S. H. osobne poznala, pretože matka obžalovaného a bývalá manželka poškodeného sú sestry. Keď sa opýtala SBS-kára, ktorý vyvádzal poškodeného, prečo ho vyvádza von, odpovedal jej, že si len plní svoju povinnosť. Potom sa vrátila k svojmu stánku a neskôr jej poškodený telefonoval, že je hospitalizovaný v nemocnici.

Je treba dodať, že svedok X. Q. potvrdil, že na uvedenom festivale zasahoval ako usporiadateľ spolu so svedkom C. N., pričom pri zásahu vyviedli dvoch účastníkov akcie každého inou bránou a strhli im z rúk pásky označujúce zaplatenie vstupného, pričom poznal jedného z vyvádzaných účastníkov, ktorý

bol rovnako vysoký ako obžalovaný, ale nemal vlasy a bol mohutnejšej postavy, vylúčil, že by zasahoval konkrétne proti obžalovanému alebo proti poškodenému. To, že svedok C. N. naproti tomu tvrdil, že jednou z osôb, proti ktorým zasahovali bol poškodený a vylučoval, že by druhou osobou bol obžalovaný, nepovažoval krajský súd za hodnoverné, pretože aj svedkyne A. R. a S. Z. vylúčili, že usporiadateľmi resp. z ich pohľadu príslušníkmi SBS, ktorí vtedy zasahovali proti obžalovanému a poškodenému boli práve svedkovia X. Q. a C. N.. Nebolo teda potvrdené, že by sa svedectvo X. Q. či C. N. týkalo práve prejednávaného skutku, a tak nebolo možné prisvedčiť obžalovanému, že títo svedkovia vypovedali v jeho prospech. Výpoveď svedka C. N. je nedôveryhodná aj z toho hľadiska, že tento svedok na hlavnom pojednávaní dňa 24.08.2015 vypovedal podrobne ako usporiadateľ, ktorý mal poškodeného vyvádzať, pričom keď bol vypočúvaný na hlavnom pojednávaní formou konfrontácie so svedkyňou S. Z. dňa 17.10.2016 už uvádzal, že si nepamätal, že by svedkyňa S. Z. /ktorá s vtedy zasahujúcim príslušníkom SBS rozprávala/ bola vtedy na mieste činu s vysvetlením, že to bolo dávno, a okrem toho nemal tetovanie na krku, ako to popísala táto svedkyňa, ale mal ho na prednej časti svojho hrudníka.

Skutočnosť, že osobami, ktoré v čase skutku na mieste činu zasahovali neboli svedkovia X. Q. a C. N., nepriamo potvrdzovala aj výpoveď svedka K.. I. H., ktorý potvrdil, že žiaden z menovaných svedkov nebol členom SBS Stasek security, s. r. o. so sídlom Prešov, ktorá zabezpečovala ochranu poriadku na Rock feste na Sninských rybníkoch, a že ani usporiadatelia, ani členovia SBS mu ako splnomocnenému konateľovi tejto obchodnej spoločnosti zásah pri predmetnom incidente nehlásili.

Z výpovede svedkyne S. W., ktorá prevádzkovala stánok s koženými výrobkami, vyplynulo, že nevidela, aby v jej stánku niekoho skopali, no potvrdila že pri incidente stôl, ktorý sa v stánku nachádzal, spadol ako následok konfliktu dvoch osôb, ktoré tam do seba sácali. Svedkyňa pritom neuviedla bližší popis tohto sácania, ani to čo bolo konkrétne príčinou prevrátenia stola, jej výpoveď je teda do značnej miery nejasná, pričom aj skutočnosť, že podľa nej bezpečnostná služba vyviedla oboch účastníkov incidentu, nemožno hodnotiť ako dôveryhodnú, pretože je v rozpore s výpoveďami troch svedkov, ktorí potvrdili, že vyvedený z akcie bol len poškodený S. N..

Svedkyne U. H. a J. H. sú sestrami obžalovaného, svedkyňa I. I. je jeho priateľka a hoci tieto svedkyne potvrdzovali, že počas toho, ako boli na akcii Rock fest od 16.00 do 22.00 hod. boli v prítomnosti obžalovaného a nevideli žiadnu bitku a spolu odchádzali o 22.00 hod. domov. Krajský súd nepovažoval ich výpoveď za dôveryhodnú v porovnaní s usvedčujúcimi dôkazmi, o ktorých nemal ani krajský súd dôvod pochybovať. Svedok K. N. sám potvrdil, že nebol na uvedenej akcii s obžalovaným nepretržite. Z výpovede svedka A. K. nevyplynula žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by objasňovala niektorú zo skutočností dôležitých pre toto trestné konanie. Títo svedkovia, rovnako ako svedkyňa E. H. pritom neboli priamymi svedkami predmetného skutku, ktorého účastníkom obžalovaný bol.

Vo výpovediach poškodeného a svedkýň S. Z. a A. R., ktoré vnímali incident medzi poškodeným a obžalovaným, krajský súd nezistil také závažné rozpory, ktoré by zásadne spochybnili záver o vine obžalovaného. Samotná svedkyňa R. ako priateľka poškodeného sa evidentne sústredila na to, ako sa zasahujúci príslušník SBS správal k poškodenému a nemusela vnímať, ako sa SBS správala k obžalovanému. Skutok sa pritom stal počas konania festivalu, kde prítomnosť množstva ľudí, rýchlosť a povaha predmetného útoku nevylučovali, že svedkovia si niektoré detaily zapamätali a iné nie. V podstatných skutočnostiach, ktoré identifikovali účastníkov incidentu a ich konanie, či v spôsobe a okolnostiach ukončenia incidentu sú však ich výpovede v podstate zhodné. Nočná doba, kedy ku skutku došlo nevylučovala, že by svedkyňa A. R. vnímala agresivitu obžalovaného, keď potvrdzovala, že videla, ako sa obžalovaný približuje a útočí na poškodeného.

Pokiaľ by aj bolo preukázané, že poškodený mal počas pobytu v nemocnici rozprávať, resp. vykrikovať, že ho napadol jeho syn K. N., ani z výpovede poškodeného ani z výpovede iných vo veci vykonaných dôkazov taká skutočnosť nevyplynula, a teda nevyvstala potreba vykonať v tomto smere ďalšie dôkazy.

Jedna zo základných zásad trestného práva „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ neznamená, že by akákoľvek aj malá, nepodstatná pochybnosť o vine obžalovaného mala mať za následok jeho oslobodenie spod obžaloby prokurátora. Takýto účinok má len pochybnosť závažná, podstatná, popri ktorej už zistený skutkový stav neobstojí. Inak povedané vina obžalovaného musí byť zistená spoľahlivo tak, aby o nej neexistovali dôvodné a rozumné pochybnosti.

Tvrdenia poškodeného a svedkýň S. Z. a A. R. sú podporované ďalšími dôkazmi, a to odborným vyjadrením a výpoveďou znalca z odboru zdravotníctva a farmácie a lekárskymi správami, pritom znalec a ošetrujúci lekári sú osobami objektívnymi, nestrannými, nemajúcimi žiaden dôvod poškodenému napomáhať a obžalovanému naopak škodiť, respektíve aspoň opak z obsahu spisu nijakým spôsobom nevyplýva.

Aj krajský súd považoval výsledky znaleckého skúmania vzniknutých poranení poškodeného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia K.. K. I. za dôležitý a objektívny dôkaz, ktorý v spojení s priamymi svedectvami poškodeného a svedkyne A. R. a aj svedectvom S. Z. opodstatňoval záver, že obžalovaný skutok spáchal. Odborné vyjadrenie podané znalcom s príslušnou kvalifikáciou nebolo spojené so žiadnymi pochybnosťami ani pokiaľ šlo o počet, povahu zranení, vymedzenie doby práceneschpnosti poškodeného, ani pokiaľ išlo o mechanizmus vzniku poranení či určenie výšky bolestného. Aj v tomto smere vznesené námietky odvolateľa boli neopodstatnené.

Doba práceneschopnosti poškodeného od 07.08.2014 do 18.08.2014 z odborného lekárskeho hľadiska zodpovedala závažnosti a charakteru vzniknutých poranení, ktoré v súhrne boli hodnotené ako ľahký úraz, pri ktorom poškodený neutrpel závažné poranenia, ktoré by mu nedovolili cestovať.

Na tele poškodeného v oblasti hlavy, krku, prednej brušnej steny boli prítomné nezávažné poranenia, ktorých vznik je daný účinkom vonkajšieho násilia tupého charakteru vedené tupým predmetom širšej kontaktnej plochy a s najväčšou pravdepodobnosťou boli spôsobené opakovanými údermi päsťou, otvorenou rukou, opakovanými kopancami do rôznych častí tela poškodeného. Preto, aj keď znalec pripustil, že zranenia mohli vzniknúť aj bez zapríčinenia inej osoby, napr. pádom, tento mechanizmus bol v porovnaní s mechanizmom uvádzaným poškodeným, málo pravdepodobný.

Navyše nezostalo nepreskúmané ani to, či v čase skutku existujúce poranenie v oblasti tretieho prsta ľavej ruky obžalovaného vylučovalo možnosť, že by obžalovaný mohol poškodeného napadnúť tak, ako poškodený uvádzal. Práve výpoveďou znalca ako objektívnym dôkazom, o ktorého hodnovernosti nemal ani krajský súd pochybnosť bolo potvrdené, že toto zranenie, pri ktorom bol poranený prst obžalovaného imobilizovaný priložením drevenej dlážky nebránilo podľa vyjadrenia znalca obžalovanému spôsobiť poškodenému zistené zranenia pravou rukou alebo nohami.

Neuveril preto ani krajský súd výpovedi obžalovaného a svedkov U. H., J. H., K. N., I. I., E. H., C. N., X. Q. a A. K.. Obhajobu obžalovaného pre jej rozpornosť s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, považoval za nevierohodnú, účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Súd prvého stupňa teda skutkový stav ustálil v zásade správne a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že obžalovaný sa spáchaním žalovaného skutku dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, lebo sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej neslušnosti tým, že fyzicky napadol poškodeného S. N. a zároveň tomuto poškodenému úmyselne spôsobil ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadal na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d), j) Tr. zákona, to je, že trestných činov sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvých a pred ich spáchaním viedol riadny život a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona, to je že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi prvostupňový súd použil ust. § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona. Po aplikácii zásad pre ukladanie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona a s ohľadom na závažnosť skutku, okolnosti, za akých bol spáchaný a osobu páchateľa okresný súd za dostatočný a primeraný pre splnenie represívnej a preventívnej funkcie pokladal úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého podmienečne doložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Takto uložený trest však krajský súd považoval za neprimerane prísny a pre dosiahnutie účelu trestu v prejednávanom prípade nepovažoval za nevyhnutné nateraz ukladať obžalovanému trest odňatia slobody.

V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, je slobodný, bezdetný, je externým študentom právnickej fakulty, býva so svojimi rodičmi, privyrába si brigádnicky. Z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že v minulosti sa dopustil aj keď početných ale predsa len priestupkov na úseku dopravy, teda na úseku, ktorý nesúvisí s povahou prejednávaných prečinov. Len v jednom prípade bol obžalovaný postihnutý za priestupok, ktorého podstata spočívala v tom, že dňa 19.04.2015 porušil nočný kľud a neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, no miernej povahe tohto priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nasvedčovalo to, že bol postihnutý pokutou vo výške 10,- eur. Aj krajský súd zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. d), j) Tr. zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, a to najmä jeho doterajší život a z toho vyplývajúcu priaznivú prognózu jeho nápravy, vzhľadom na okolnosti, za ktorých ku skutku došlo spočívajúcich v tom, že obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou konal pod vplyvom predstavy, že poškodený spôsobil rodinné problémy jeho tete, s ohľadom na spôsobený následok, teda, že aj keď k poškodeniu zdravia poškodeného došlo, to si nevyžiadalo náročnú, komplikovanú liečbu a ani nezanechalo na poškodenom po ukončení liečby následky podstatného významu a po zohľadnení spôsobu spáchania predmetných prečinov, krajský súd, na rozdiel od záverov súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti postačí aj peňažný trest pri dolnej hranici vo výmere 200,- eur, ktorý považoval za trest primeraný, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, a pre prípad, že by výkon tohto trestu bol zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, uložil mu aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.

Krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, ani v konaní, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Priznaná suma uplatneného nároku poškodeného zodpovedala zákonnému vyčísleniu bolestného, ktoré bolo znalcom podávajúcim odborné vyjadrenie správne bodovo ohodnotené. Nakoľko išlo o nárok na bolestné, ktorý nijako nesúvisí s príjmom poškodeného v zamestnaní, neboli námietky odvolateľa ani v tomto smere opodstatnené.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por. zrušil a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda uložil obžalovanému namiesto podmienečného trestu odňatia slobody trest peňažný. Ostatné výroky napadnutého rozhodnutia vrátane výroku o náhrade škody zostali týmto rozsudkom nedotknuté. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný