Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/50/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa/ osoba povinná z výživného: X. W., N.. X.X.XXXX, bytom A. X, K., zast. JUDr. Tomáš Turcsányi, advokát so sídlom Krmanova 14, Košice a oprávnenej osoby z výživného: B. W., N.. X.XX.XXXX, A. R. XXX/ XX, K., zast. JUDr. Vladimír Kotus, advokát so sídlom Žižkova 6, Košice, v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, zníženie výživného, zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

II. Návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

III. Návrh oprávnenej na zvýšenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2016 žiadal, aby zrušil vyživovaciu povinnosť k oprávnenej osobe B. W., N.. X.XX.XXXX vo výške 70 Eur mesačne určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/4/2007 zo dňa 28.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 63/2009 zo dňa 27.8.2009. V prípade, že oprávnená osoba naďalej študuje, tak navrhuje znížiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 70 Eur mesačne na minimálne výživné.

2. Oprávnená osoba s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti a prípadne zníženia výživného nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Súčasne žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany povinnej osoby zo sumy 70 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 1.7.2017 do budúcna. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25C/4/2007 zo dňa 28.11.2008, ktorým zvýšil výživné zo strany otca voči v tom čase mal. B. W. zo sumy 1.000 Sk mesačne na 2.700 Sk mesačne. Proti rozsudku podal otec odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8CoP/63/2009 zo dňa 27.8.2009 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C 676/2002 od otca pre mal. B. W., nar. X.XX.XXXX z 1.000 Sk na 2.000 Sk (66,39 Eur) mesačne od 1.9.2006 do 31.12.2008 a na 70 Eur mesačne od 1.1.2009 do budúcna. Dlžné výživné vo výške 1.187,10 Eur za obdobie od 1.9.2006 do 31.7.2009 bol otec zaviazaný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletej.

4. Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/4/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/63/2009 nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2010.

5. V čase poslednej úpravy oprávnená osoba B. W. od 1.9.2005 sa stala školopovinnou a od 1.9.2006 začala navštevovať 2. ročník základnej školy. V čase rozhodovania súdu následne navštevovala 4. ročník základnej školy. Matka za jej obedy v školskej jedálni po celé sporné obdobie uhrádzala od 500 Sk do 600 Sk mesačne, za pobyt v školskej družine 150 Sk mesačne, následne 250 Sk mesačne. Maloletá navštevovala tanečný krúžok, za ktorý jej matka uhrádzala polročný poplatok 600 Sk, učebnice francúzskeho jazyka a pravidelne uhrádzané poplatky predstavovali 390 Sk, poplatky za učebnice anglického jazyka a pracovné zošity 500 Sk. Maloletej hradila ročný poplatok ZRPŠ 450 Sk. Maloletá trpela ekzémom, z dôvodu čoho chodievala na pravidelné lekárske vyšetrenia. Matka s ňou mala zvýšené výdavky na zakupovanie masti 200 Sk a sirup 300 Sk. Matka maloletej zakupovala mesačník, nakoľko navštevovala krúžky mimo miesta bydliska. Otec na výživu dieťaťa okrem súdom určeného výživného ďalšou formou neprispieval, ani súdom určené výživné spätne po dobu 5-ich mesiacov neplatil.

6. Otec v čase poslednej úpravy bol pracovníkom Slovenskej agentúry životného prostredia Banská Bystrica, pričom jeho príjem v roku 2006 činil 14.017 Sk netto, v roku 2007 činil 13.354 Sk netto a od 1.1.2008 činil 13.057 Sk netto. V tom čase mal vyživovaciu povinnosť voči dcére F., narodenej v roku 1987, na ktorú platil výživné vo výške 900 Sk mesačne. Vlastnil motorové vozidlo značky Favorit rok výroby 1988. Počas celého sporného obdobia otec býval v podnájme, za ktorý mesačne platil 5.500 Sk.

7. Navrhovateľ/povinná osoba uviedol, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na jeho strane.

8. Keďže navrhovateľ nebol s dcérou odo dňa rozvodu jeho manželstva s matkou dieťaťa takmer v žiadnom kontakte, jeho dcéra o neho ako o otca dlhodobo neprejavovala žiadny záujem, keďže príjem navrhovateľa nepostačuje takmer ani na úhradu jeho základných životných potrieb a povinných výdavkov a keďže dcéra už ukončila povinnú školskú dochádzku a neštuduje na žiadnej vysokej škole, práve naopak, podľa informácií, o ktorých sa navrhovateľ dozvedel, jeho dcéra pracuje už dlhšiu dobu v zahraničí, podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, ktoré je už schopné samo sa živiť. Dcéra o otca dlhodobo od roku 2003 neprejavovala žiaden záujem a neudržiavala s ním akýkoľvek kontakt. Navrhovateľ nemá presné informácie o tom, kde sa jeho plnoletá dcéra momentálne zdržiava a kde momentálne pracuje. Ako už uviedol dopočul sa, že sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, nenavštevuje žiadnu vysokú školu a sústavne pracuje, teda je schopná sama sa živiť. Okrem iného navrhovateľ uviedol, že výživné nevie platiť z dôvodu exekúcií. Má vykonávané exekučné zrážky zo mzdy, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľom príjem nepostačuje ani na úhradu jeho základných životných potrieb a nieto ešte na úhradu výživného na jeho plnoletú dcéru.

9. Navrhovateľ uviedol, že je zamestnaný v upratovacej službe P. s príjmom vo výške 247 Eur mesačne. Výdavky uviedol nasledovné: 100 Eur bývanie. Tieto platí priateľke, s ktorou býva v podnájme. MHD 20 Eur mesačne, spláca exekúciu, dlh na výživnom mesačne 150 - 160 Eur. Dlh na výživnom mal z dôvodu, že od rozhodnutia súdu t.j. od roku 2003 výživné neplatil vôbec. V tom čase bol nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi. Iné vyživovacie povinnosti nemal. S oprávnenou osobu, t.j. s dcérou sa nestretáva.

10. Oprávnená osoba uviedla, že je študentkou 3. ročníka Strednej zdravotníckej školy v K.. Nikdy nebola v zahraničí, nakoľko v tom čase nemala 18 rokov a stále je študentkou. V súčasnosti býva u priateľa. Matka na jej výživu posiela peniaze. Predtým celých 18 rokov zabezpečovala jej výživu a starala sa o ňu. Potvrdila, že na výživnom je dlh za obdobie rokov 2002 - 2012 vo výške 7.000 - 8.000 Eur a okrem toho ďalší dlh za obdobie rokov 2012 až 2017. So zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí, nakoľko nie je schopná sama sa živiť.

11. Oprávnená osoba uviedla nasledovné výdavky: Začiatkom školského roka školské potreby pomôcky 60 Eur, stužková slávnosť od 2. ročníka 15 Eur mesačne, ZRPŠ 20 Eur triedny fond 10 Eur, autobus do Košíc 20 Eur mesačne, MHD 10 Eur mesačne, strava 40 Eur mesačne. Ďalšie výdaje na akcie, kultúrne podujatia, kino, výdavky na oblečenie. Od narodenia má problémy, trpí na ekzém, mastička na týždeň 0,66 Eur. Boli jej diagnostikované ženské problémy, cysty na vaječníkoch, gynekológom má predpísanú antikoncepciu, za ktorú platí 3,32 Eur, hygienické potreby 30 Eur mesačne. Matka je zamestnaná, na jej výživu prispieva sumou 100 - 150 Eur mesačne.

12. Navrhovateľ vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená osoba je študentkou Strednej zdravotnej školy, navrhol v prípade, ak súd nezruší vyživovaciu povinnosť zníženie výživného na minimálnu sumu, ktorou by bol povinný prispievať odvolávajúc sa na dôvody, ktoré uviedol v návrhu.

13. Oprávnená osoba uviedla, že študuje 3. ročník Strednej zdravotnej školy. Býva po dohode s matkou, s priateľom a jej rodičmi v rodinnom dome, ktorý bude pravidelne prispievať na stravu a potreby domácnosti sumou 50 Eur mesačne. Nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Vzhľadom na pravidelnú školskú dochádzku a nevyhnutnosť dodržiavania termínov v praktickej časti štúdia nemá možnosť sa zamestnať. V spoločnosti Kaufland ako pomocná sila už nepracuje od januára tohto roku. Priemerné pravidelné mesačné výdavky predstavujú približne 255 Eur, pričom tieto pozostávajú z 50 Eur strava a bývanie, triedny fond 10 Eur, stužková 15 Eur, hygienické potreby 30 Eur, oblečenie, obuv 50 Eur, mobil 10 Eur, návšteva kina a voľno-časové aktivity 20 - 30 Eur, lieky 15 Eur, autobus 20 Eur, MHD 10 Eur, školské obedy 20 Eur. Okrem toho so štúdiom na strednej škole sú spojené aj nepravidelné výdavky vo forme nákupu učebníc približne 25 Eur, ZRPŠ 20 Eur, uniforma 28 Eur, školské výlety 10 Eur. Školský rok 2017/2018 je pre plnoleté dieťa maturitný rok, čo so sebou prinesie ďalšie výdavky v podobe nákupu slávnostných šiat, topánok a skrášľujúcich úkonov spojených so slávnostným večerom približne cca 200 Eur. V uvedených sumách nie sú zohľadnené príležitostné výdaje v prípade ochorenia v podobe nevyhnutných liekov a medikamentov, jednorázové zvýšené náklady spojené s každoročným nákupom školských pomôcok a iné. Plnoleté dieťa trpí chronickým kožným ochorením, ekzémom, v dôsledku čoho je nútená pravidelne užívať mastičku Ekolom. Okrem toho jej boli diagnostikované ženské problémy.

14. Oprávnená osoba uviedla, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Plnoleté dieťa nežije v spoločnej domácnosti ani jedného z rodičov. Od roku 2014 navštevuje Strednú zdravotnícku školu v K., kde sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie. Po ukončení základného štúdia plánuje pokračovať v rámci zvyšovania svojej kvalifikácie v nadstavbovom štúdiu, s čím sú nepochybne spojené zvýšené odôvodnené potreby, životné náklady a výdavky vynakladané na jej potreby. V súčasnej dobe nepoberá ani nepoberala žiadnu sociálnu dávku, iné príjmy nemá. Príležitostné zväčšené výdaje v prípade nutnosti pomáhajú namiesto blízkych rodinných príslušníkov hradiť priateľovi rodičia, prípadne matka. Otec o plnoleté dieťa nejaví žiadny záujem.

15. Z pripojeného potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že oprávnená B. W., nar. X.XX.XXXX bola v školskom roku 2016/2017 žiačkou 3. triedy v dennej forme štúdia od 1.9.2016.

16. Z pripojeného čestného prehlásenia Mgr. P. S. vyplýva, že oprávnená s nimi žije v spoločnej domácnosti a mesačne prispieva na stravu a ostatné výdavky sumou 50 Eur.

17. Z pripojeného čestného prehlásenia V. K. vyplýva, že oprávnená prispieva do zbierky na stužkovú slávnosť mesačným poplatkom 15 Eur a celková suma dosiahla hodnotu 300 Eur.

18. Oprávnená v ďalšom predložila listinné doklady preukazujúce jej výdavky.

19. Navrhovateľ predložil súdu výplatné pásky, z ktorých vyplýva jeho mesačný príjem po vykonávaných exekučných zrážkach.

20. Súčasne pripojil exekučný príkaz vydaný súdnym exekútorom JUDr. Ľ. B. vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, rozsudok 10C 676/02 zo dňa 3.2.2003, ktorý vydal Okresný súd Košice I. Z uvedeného exekučného príkazu vyplýva, že navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k plnoletej dcére, t.j. oprávnenej osobe z výživného od rozvodu manželstva žiadnym spôsobom neplnil.

21. Z pripojeného oznámenia doručeného Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach vyplýva, že B. W. nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Menovaná nie je a nikdy nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

22. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

23. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

29. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nie len rozhodnutím súdu. V prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.

30. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie, jednak zmena, v ktorom možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita ( ide výlučne o návrhové konania ) zo strany dotknutých osôb.

31. Civilný sporový poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia v spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá ma nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, od kedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.

32. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie

rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

33. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

34. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

35. V prejednávanom prípade predmetom konania bol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti prípadne zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa a návrh oprávnenej osoby na zvýšenie výživného.

36. V časti návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vykonaným dokazovaním súd zistil, že nie sú splnené dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko oprávnená osoba v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, nie je schopná samá sa živiť. Oprávnená osoba je naďalej študentkou Strednej zdravotníckej školy, čo vyplýva z pripojeného potvrdenia. Školu navštevuje dennou formou. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa. Jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopností dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť, treba rozumieť schopnosti samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila požiadavku trvalosti tohto stavu. Príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úloha rodiča

viesť dieťa k získaniu vzdelania tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získal vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). Objektívne možno konštatovať, že v danom prípade oprávnená osoba nie je schopná sama sa živiť. Naďalej študuje na Strednej zdravotníckej škole. Z uvedeného dôvodu, preto návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol ako nedôvodný.

37. Navrhovateľ v prípade, ak súd nezruší vyživovaciu povinnosť, žiada znížiť výživné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

38. Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného a zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

39. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

40. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

41. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností navrhovateľa ako aj oprávnenej osoby, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane povinného a dospel k presvedčeniu, že výživným vo výške 70 Eur mesačne môže navrhovateľ prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného z dôvodu exekučných zrážok vykonávaných z jeho príjmu. Súd uvádza, že navrhovateľ povinná osoba od rozvodu manželstva, t.j. od roku 2003 na výživu oprávnenej pravidelne neprispieval, z uvedeného dôvodu vznikol dlh na výživnom. Za takéhoto stavu súd nemôže prihliadať na zmenu pomerov na strane povinného, ktorú si zapríčinil povinný sám neplnením si svojej vyživovacej povinnosti pravidelne a včas. Vyživovaciu povinnosť si povinný neplnil v čase maloletosti ako i v čase plnoletosti oprávnenej osoby. Od poslednej úpravy sa zvýšili náklady a výdavky na oprávnenú osobu, pretože vzhľadom na jej vek vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré boli v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 70 Eur mesačne vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinného, ktorý už nemá iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby plnoletej osoby, v danom prípade oprávnenej. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 70 Eur mesačne predstavuje výživné na jeden deň 2,33 Eur a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb dieťaťa, ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má

prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Z pripojeného exekučného príkazu bolo zistené, že exekútor zráža povinnej osobe z jeho príjmu naďalej výživné vo výške 33,19 Eur (1.000 Sk). Z uvedeného dôvodu na strane povinného sa dlžné výživné naďalej zvyšuje, pretože vyživovacia povinnosť bola stanovená na oprávnenú osobu v sume 70 Eur mesačne už od roku 2009. Takéto správanie otca vykazuje známky ľahostajnosti vo vzťahu k jeho povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť na základe princípov zákona o rodine. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom matka na výživu dieťaťa prispieva sumou od 100 - 150 Eur mesačne a nakoľko oprávnená osoba nežije s matkou v spoločnej domácnosti. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci dieťa sústavne sa pripravujúce sa na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností najmä vzdelania pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe. Na základe vyššie uvedených dôvodov, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

42. V ďalšom bolo predmetom konania aj návrh oprávnenej osoby na zvýšenie výživného. Opätovne súd poukazuje už na citáciu zákonných ustanovení Zákona o rodine, kedy možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Z pripojených listinných dôkazov je nesporné, že potreby a náklady oprávnenej osoby sú vysoké, avšak s prihliadnutím na príjem otca návrh na zvýšenie výživného zamietol.

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.