Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym a procesným opatrovníkom J. práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka R. B., občianka SR, bytom Z. XX/XX, O. Y. a otec P. G., občan SR, bytom U. V. XXXX/XX, Z., o úpravu práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.12.2016, č.k. 26P/128/2015-38, v znení opravného uznesenia zo dňa 27.12.2016 č.k. 26P/128/2015-43, a na odvolanie otca proti opravnému uzneseniu zo dňa 27.12.2016 č.k. 26P/128/2015-43, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom a vo výroku o dlhu na výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého vo výške 140 eur mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, a to s účinnosťou od 01.09.2015.

II. Opravné uznesenie zo dňa 27.12.2016 č.k. 26P/128/2015-43 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil platiť výživné 180 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015 a určil podmienky splácania dlhu na výživnom. Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu matky a v časti o výživnom vec právne posúdil podľa § 62, § 65 a § 77 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistení, že maloletý má náklady spojené s návštevou MŠ mimo miesta bydliska, na stravu, oblečenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, jazykový kurz a pod.. Matka maloletému zabezpečuje ubytovanie, pričom podiel maloletého na výdavkoch matky za ubytovanie predstavuje 77,64 € mesačne (177,64 zálohové platby, plyn, elektrika, RTVS:3). Okrem toho matka za maloletého platí poplatok za komunálny odpad. Matka maloletého je zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 668,96 € v období od 09/2014 do 08/2015 a v období od 09/2015 do 10/2016 v sume 750,45 €. Poberá prídavok na maloletého 23,52 € a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi nar. v 2003, na ktorého poberá súdom určené výživné 50,- € mesačne. S maloletými deťmi býva v trojizbovom byte, ktorý má matka vo výlučnom vlastníctve. V byte platí zálohové platby 150 € mesačne, plyn 3 € mesačne, elektrinu 20 € mesačne, RTVS 4,64 € mesačne, internet a televíziu 14,99 €. Má výdavky na cestovné do práce 30 až 40 € mesačne. Platí si poistku 13,25 € mesačne, poistku bytu 16,56 € štvrťročne, mobilný telefón 12 € mesačne, parkovné v práci 15 € mesačne, stravu u zamestnávateľa cca 20 € mesačne. Spláca pôžičku bratovi po 100 € mesačne. Platí daň z nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad. Čo sa týka otca maloletého, súd prvej inštancie mal preukázané, že je zamestnaný vo Fakultnej nemocnici Trenčín, kde v období od 09/2014 do 12/2015 dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 1 131,96 € a v období od 01/2016 do 10/2016 v sume 1 223,90 €. Býva v trojizbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. V byte platí zálohové platby 120 € mesačne. Na výživu maloletého prispieval od 9/2015 po 100 € mesačne a v mesiacoch 02-05/2016 prispieval po

110 €. Maloletému šetrí po 50 € mesačne, sebe po 50 € mesačne. Platí si životné poistenie 19,69 € mesačne, energie 27,90 € mesačne, mobil 21 € mesačne, internet 14 € mesačne, plyn 5 € mesačne, koncesionársky poplatok 4,64 € mesačne, tretí pilier 5 € mesačne, stravu v nemocnici cca 20 € mesačne, cestovné cca 20 € mesačne, polročne si platí poistenie bytu 23,79 €. Platí si ročne členské 20 € v Slovenskej komore MTP, daň z nehnuteľnosti 21,46 € ročne, servisný poplatok TV cca 34 € ročne. Otec maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri uvedených pomeroch považoval súd prvej inštancie za primerané výživné 180 eur mesačne, pretože zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletého, ktorého príjem prevyšuje priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve SR a jeho životná úroveň mu umožňuje, aby prispieval vo vyššej miere na náklady na oprávnené potreby maloletého.

2. Proti rozsudku, a to do výrokov o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a určiť výživné vo výške 130 eur mesačne. Uviedol okolnosti spolužitia a rozchodu s matkou a vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom namietal nesprávne skutkové zistenia. Tie sa týkali časového rozsahu starostlivosti otca o maloletého, ktorý je podľa otca cca rovnaký ako u matky. Otec ďalej poukázal na svoje zvýšené výdavky na oblečenie a lieky maloletého, pretože matka pri odchode zo spoločnej domácnosti so sebou všetko zobrala a v prípade, že je maloletý v starostlivosti otca chorý, neposkytne matka otcovi všetky lieky, ktoré sú potrebné, ale napríklad len antibiotiká bez liekov proti teplote, kašľu a probiotiká. Otec namietal nedostatočné preukázanie pôžičky matky vo výške 5 000 eur od jej brata. Ďalej otec poukázal na to, že maloletému sporí po 50 eur mesačne a uviedol ako sa mu venuje v ich spoločnom čase. Otec v odvolaní uviedol, že jeho základný príjem je 824 eur mesačne a ostatné sú príplatky za pohotovostné služby. Podrobne rozpísal svoje výdavky a výdavky, ktoré vynaložil na potreby maloletého.

3. Otec podal tiež odvolanie proti opravnému uzneseniu, ktorým bola opravená chyba pri výpočte nedoplatku na výživnom.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poprela viaceré otcom uvádzané okolnosti odchodu zo spoločnej domácnosti, ako i tvrdenia otca ohľadom výdavkov na maloletého. Tie považovala za účelové. Rozsudok považovala za vecne správny a s poukazom na dvojnásobný príjem otca oproti jej príjmu, ho žiadala potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 59 a nasl. CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388.

6. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti medzi rodičom a dieťaťom sú rozhodujúce pomery na strane dieťaťa, ako i pomery oboch rodičov. Pre skutkové zistenia o týchto pomeroch môžu byť rozhodujúce rôzne skutočnosti, no principiálne je potrebné vychádzať z toho, že určenie výživného nie je matematicky presná operácia s vopred určenými premennými, za ktoré sa dosadia detailné položky príjmov a výdavkov rodičov, ako aj výdavkov dieťaťa. Určujúce je všeobecnejšie hľadisko životnej úrovne rodičov. Preto aj v danom prípade predstavuje v zásade rozhodujúce východisko príjem rodičov, ich majetková situácia, ďalšie vyživovacie povinnosti, vek maloletého dieťaťa a s tým súvisiaci stupeň navštevovaného školského či predškolského zariadenia, a napokon mimoriadne výdavky na strane maloletého dieťaťa. Zároveň platí všeobecná zásada, že v obdobných prípadoch je potrebné rozhodovať o výške výživného obdobne.

7. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zohľadnil, že vo svojom rozhodnutí 17CoP/3/2017 zo dňa 21.06.2017 potvrdil rozhodnutie okresného súdu o výživnom na dieťa narodené v r. 2009, navštevujúce 1. ročník ZŠ, ktorým bolo stanovené výživné na sumu 180 eur mesačne pri obdobných pomeroch rodičov. V danom prípade však boli na strane maloletého dieťaťa mimoriadne výdavky spočívajúce v chronickom ochorení, vyžadujúcom zvýšenú intenzitu zdravotnej starostlivosti a vhodných pohybových aktivít. Práve tieto mimoriadne výdavky dieťaťa boli v uvedenom porovnávanom prípade dôvodom vyššieho výživného, ako by tomu bolo bez ich existencie.

8. Pretože u maloletého nebola preukázaná potreba mimoriadnych výdavkov, považoval odvolací súd v jeho prípade za zodpovedajúce výživné 140 eur mesačne. To súčasne pri významnom východisku, že zo strany otca je maloletému pravidelne sporených 50 eur mesačne. Toto tvrdenie otca, ktoré doložil výpismi z účtu predstavuje jednoznačný základ pre záver, že takto nasporené prostriedky sú majetkom

maloletého podliehajúcim právnemu režimu ust. § 32 Zákona o rodine a otcova dispozícia s nimi podlieha tam uvedeným obmedzeniam. Toto plnenie zo strany otca, ktoré napriek tomu, že ho vykonáva aj spravuje výlučne otec, je v prospech majetkovej sféry maloletého a stáva sa tak významným faktorom pri určení výživného. To aj v prípade ukončenia takéhoto sporenia.

9. V prejednávanej veci je napokon potrebné dodať, že na strane oboch rodičov je zrejmá snaha, rodičom v zásade prirodzená, poskytnúť maloletému, čo možno najlepšiu starostlivosť v rámci svojich možností, a to i finančných. Vzťahové nezhody rodičov však akoby vytesnili schopnosť vnímať túto snahu u druhého rodiča a vo výsledku viedli k vzájomnému napadaniu a výčitkám. V záujme maloletého by rodičia mali takéto prejavy eliminovať a napriek rozdielnosti názorov brať ako východisko, že obaja chcú pre maloletého len to najlepšie. Ich schopnosť vzájomnej slušnej komunikácie a dohody vo veciach maloletého mu môže významne uľahčiť rozchod jeho rodičov, inak pre dieťa mimoriadne zaťažujúci.

10. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že pri pomeroch maloletého a jeho rodičov je výživné vo výške 140 eur mesačne primerané a napadnuté rozhodnutie v tomto zmysle zmenil. Vzhľadom na to, že zo strany otca bola deklarovaná ochota platiť výživné v sume 130 eur mesačne, teda len o málo nižšej, nepovažoval odvolací súd za potrebné osobitne upravovať podmienky plnenia prípadného nedoplatku na výživnom v splátkach. Pri ochote otca platiť výživné 130 eur mesačne sa aj jednorazové zaplatenie prípadného dlhu na výživnom určenom sumou 140 eur mesačne javí bezproblémové.

11. Čo sa týka odvolania otca proti opravnému uzneseniu, toto dôvodné nebolo, pretože opravným uznesením bola iba opravená chyba v počítaní, ktorej existenciu otec v odvolaní nenamietal, a nebolo ním rozhodované o základe veci, s ktorým otec nesúhlasil. Napokon však v dôsledku zmeny napadnutého rozhodnutia o výživnom opravovaný výrok o nedoplatku odpadol a opravné uznesenie tak ostalo bez dopadu na práva a povinnosti účastníkov.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .