Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/113/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČ: 00 001 350, proti žalovanej: H. M., nar. X.XX.XXXX, bytom O., M. XXX/XX, o zaplatenie 174.288,26 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 21.1.2014 č.k. 2C/36/2013-106 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30.6.2015 č.k. 2C/36/2013-143 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 7.3.2016, č.k. 2C/36/2013-150 - v zamietajúcej časti, v časti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, včítane závislého výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením r u š í .

III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporkyni (akt. žalovanej) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 172.488,26 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 13,90 % p.a. zo sumy 122.621,22 Kč od 17.10.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 123.142,77 Kč od 26.3.2010 do 30.6.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % p.a. zo sumy 123.142,77 Kč od 1.7.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 572,99 Eur a iné trovy vo výške 296,02 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh (akt. žalobu) navrhovateľa (akt. žalobcu) zamietol.

2. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená v bode 77. Všeobecných obchodných podmienok ČSOB v znení: ,,ČSOB je oprávněna za poskytované bankovní služby vybírat poplatky podle Sazebníku, jehož aktuální znění je k dispozici v provozních prostorách poboček ČSOB a na E. ", je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

3. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne aplikáciou nariadenia Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. Nariadenie Brusel 1.), kapitola II, oddiel 4, čl. 16, bod 2, ust. § 9 ods. 1, 3 zák. č. 97/1963, § 52, § 517 ods. 2 Občanskýho zákoníka, § 1 nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb., § 2, § 4 zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a o změně zákona č. 64/1986 Sb., § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vecne v napadnutej časti nepriznaných poplatkov tým,

že pokiaľ ide o tento nárok žalobcu, súd mu vyhovel len sčasti, a to pokiaľ ide o dlžné poplatky za vedenie účtu a poistné, ktoré boli medzi stranami riadne dojednané v zmluve. Súd žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia dlžných poplatkov v celkovej sume 1.800,- Kč vyrubených vo výške 300,- Kč titulom zaslanej upomienky, a vo výške 3 x 500,- Kč za zaslanie troch výziev k zaplateniu dlhu. Súd má za to, že tieto poplatky sú pre žalovanú ako spotrebiteľa neprijateľné, neboli s ňou dojednané individuálne v zmluve o úvere, ale sú upravené len v Sadzobníku poplatkov ČSOB, ktorý však netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom žalobca ako dodávateľ služby je oprávnený tento sadzobník poplatkov jednostranne meniť bez ohľadu na vôľu dlžníka. Podľa bodu 77. Všeobecných obchodných podmienok, ČSOB je oprávnená za poskytované bankové služby vyberať poplatky podľa Sadzobníka, ktorého aktuálne znenie je k dispozícii v prevádzkových priestoroch pobočiek ČSOB a na E.. Súd v danom prípade zastáva názor, že pri zasielaní upomienok a výziev na zaplatenie sa nejedná o bankové služby poskytované žalovanej, za ktoré by patrila banke odplata. Poplatok za upomienku (prípadne za zaslanie výzvy na zaplatenie) vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané, teda nie je mu poskytnuté skutočné protiplnenie, navyše výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a už na prvý pohľad podstatne prevyšuje skutočné náklady, či už materiálne alebo personálne, vynaložené v súvislosti so zaslaním upomienok. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď strany mali vo veci pomerný úspech, a to žalobca čistý úspech vo výške 71,74 % (úspech 85,87 % a neúspech 14,13 %). Žalobca vyčíslil náhradu trov konania v sume 1.211,33 Eur, a to trovy právneho zastúpenia v sume 798,70 Eur (vypočítanej v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.) a zaplatený súdny poplatok v sume 412,63 Eur, z ktorej uplatnenej náhrady mu súd náhradu vo výške čistého úspechu vo veci, t.j. sumu 572,99 Eur (71,74 % z 798,70 Eur) ako náhradu trov právneho zastúpenia a sumu 296,02 Eur (71,74 % z 412,63 Eur) ako náhradu súdneho poplatku.

4. Dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne použitím § 153 ods. 4, § 166 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne potom tým, že nakoľko zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia dlžných poplatkov v celkovej sume 1.800 Kč, keď mal za to, že tieto poplatky sú pre žalovanú ako spotrebiteľku neprijateľné, vzhľadom na zákonné ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v prípade, ak súd neprizná dodávateľovi plnenie z dôvodu, že niektorú zo zmluvných podmienok považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, mal povinnosť ex offo vo výroku rozhodnutia vyhlásiť túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Súd preto v súlade s ust. § 166 ods.1, 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok vo veci samej, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, doplnil o vyslovenie neprijateľnosti vo výroku uvedenej zmluvnej podmienky.

5. Proti rozsudku, výslovne len v zamietajúcej časti, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 214,78 Eur. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby v časti dlžných poplatkov vo výške 1.800,- Kč (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku). Odvolateľ poukázal na to, že žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu si neplnila svoje záväzky dohodnuté v zmluve o úvere a prestala splácať splátky, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazala, na čo bola opakovane upozorňovaná prostredníctvom zaslaných upomienok a výziev na úradu dlžných splátok. Keďže žalovaná nereagovala na zaslané upomienky a výzvy, bolo pristúpené k zosplatneniu úveru. K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy preukazujúce tento nárok, a to zmluvu o úvere, obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, prihlášku k poisteniu, relevantnú časť histórie úverového účtu, upomienku, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a oznámenie o zosplatnení úveru spolu s doručenkami. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho zamietol jeho nárok na zaplatenie dlžných poplatkov vo výške 1.800,- Kč. Poplatky za výzvy a upomienky, ktoré boli žalovanej účtované a na ktoré poukazuje súd prvej inštancie vo svojom rozsudku, jej boli účtované z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných povinností a majú povahu administratívneho poplatku za náklady spojené s upozorňovaním žalovanej na porušovanie zmluvne dohodnutých povinností, ku ktorých plneniu sa zaviazala. Poplatky za upomienky a výzvy boli účtované vo výške podľa aktuálne platného sadzobníka poplatkov, keď podľa bodu 4.5 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je „ČSOB oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so Sadzobníkom poplatkov Poštovej sporiteľne“. Žalovaná bola dopredu uzrozumená so všetkými poplatkami, ako aj s

dôsledkami porušenia svojich povinností podľa zmluvy o úvere. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením splátok, preto jej boli zasielané upomienky a výzvy, keď výška poplatkov za predmetné upomienky a výzvy je uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol žalovanej pri podpise zmluvy o úvere odovzdaný. Odvolateľ má ďalej za to, že takto špecifikované a odôvodnené poplatky nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ich nemožno ani považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

6. Žalobca sa odvolal aj voči dopĺňaciemu rozsudku, ktorý žiadal zrušiť s odôvodnením, že žalovaná pri podpise zmluvy obdržala a bola oboznámená aj so sadzobníkom súdnych poplatkov, ktorý bol zároveň prílohou k žalobe. K spotrebiteľskému úveru sa viažu poplatky, ktoré sú v sadzobníku uvedené pod položkou č. 1. Medzi položkami, ktoré nie sú priamo uvedené v zmluve a ktoré by sa na predmetný zmluvný vzťah mohli vzťahovať sú len poplatky za upomienky a výzvy, ktoré sú z jeho strany zasielané len v prípade porušenia zmluvných povinností. Iné poplatky ako je zmluvná dokumentácia k založeniu nehnuteľnosti sú klientovi účtované len v prípade, že takúto službu má záujem využiť. Je namieste, aby poskytovateľ služby si za predmetnú službu určil aj jej hodnotu. Napadnutý bod všeobecných obchodných podmienok len uvádza, kde sa môže klient informovať ohľadne ceny za služby, ktoré má záujem využiť. Preto ak klient chce využiť určitú službu, vie kde nájde sadzobník, aby sa mohol informovať o cene za predmetnú službu. Počas existencie zmluvného vzťahu a s akýmkoľvek klientom sa výška poplatku za správu úveru, či poplatku za poistenie nemení. Čo sa týka poplatkov za upomienku a výzvy, tie sú účtované z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných povinností zo strany klientov, a to v prípade, ak sa klient dostane do omeškania s platbami a plnením svojich zmluvných povinností bez zavinenia veriteľa. Klientom sú teda následne zasielané upomienky a výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky. Náklady so zasielaním týchto upomienok a výziev nie je možné pričítať na ťarchu veriteľa, keďže k porušeniu zmluvných povinností dochádza zo strany klientov. Odvolateľ preto poukázal na to, že tak neúčtuje klientom žiadne poplatky, ktoré by nemohli ovplyvniť, ale vždy len poplatky, ktoré boli priamo zmluvné dohodnuté, resp. sú následkom porušenia ich povinností. V dôsledku uvedeného súd preto dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu ako aj nesprávnemu právnemu záveru, v dôsledku čoho vyvodil ustanovenie všeobecných obchodných podmienok za neprijateľné. Má ďalej za to, že okresný súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 166 Občianskeho súdneho poriadku v situácii, na ktorú sa toto ustanovenie nevzťahuje, keďže dopĺňacím rozsudkom súd nerozhodol o predmete konania.

7. Žalovaná, resp. jej opatrovníčka odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila. Tu odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1.7.2016 podľa Civilného sporového poriadku inštitút opatrovníka procesnej strany, v danom prípade ustanovenej opatrovníčky žalovanej z dôvodu neznámeho pobytu zanikol, preto žalovaná už ďalej nie je v konaní opatrovníčkou zastúpená.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolania (ako voči rozsudku, tak aj voči dopĺňaciemu rozsudku) boli podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 , proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1

, s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania sú vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP. Pokiaľ ide o dopĺňací rozsudok, odvolací súd dospel k záveru nevyhnutnosti jeho zrušenia s analogickým použitím § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

10. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 , prvoinštančný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 172.488,26 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 13,90 % ročne zo sumy 122.621,22 Kč od 17.10.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 123.142,77 Kč od 26.3.2010 do 30.6.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 123.142,77 Kč od 1.7.2010 do zaplatenia.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či bolo dôvodným zamietnuť žalobu žalobcu v časti nepriznania nároku na zaplatenie dlžných poplatkov vo výške 1.800,- Kč a tým i vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na základe ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie týchto poplatkov.

12. Žalobca v odvolaní argumentuje predovšetkým tým, že poplatky za výzvy a upomienky boli žalovanej účtované z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných povinností a majú povahu administratívneho poplatku za náklady spojené s upozorňovaním žalovanej na porušovanie zmluvne dohodnutých povinností. Odvolateľ tiež zdôraznil, že poplatky za upomienky a výzvy boli účtované vo výške podľa aktuálne platného sadzobníka poplatkov, pričom k podanej žalobe pripojil listinné dôkazy podľa neho preukazujúce tento nárok, a to zmluvu o úvere, obchodné podmienky, sadzobník poplatkov.

13. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že v zmluve o úvere zo dňa 19.12.2007 sa jej účastníci (strany sporu) dohodli, že táto zmluva môže byť menená po dohode zmluvných strán písomne i prostredníctvom vybraných elektronických služieb. Súčasťou zmluvy strany urobili Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 1.5.2007 a Všeobecné obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.5.2007, s ktorými sa klient zoznámil a podpisom zmluvy vyjadril súhlas byť nimi viazaný.

14. Podľa § 273 Obchodního zákoníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám zadáva zmluvu známe alebo k návrhu priložené (ods. 1). Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1 (ods. 2).

15. Citované ustanovenie upravuje možnosť strán určiť časť obsahu zmluvy odkazom na obchodné podmienky pri uzavretí zmluvy. Neupravuje však predpoklady pre zmenu práv a povinností účastníkov zmluvy zmenou obchodných podmienok.

16. Na to, aby sa nové znenie obchodných podmienok pri ich zmene stalo súčasťou uzatvorenej zmluvy, nepostačuje, aby strana, o ktorej podmienky ide, oznámila ich zmenu, ani s uvedením, že ak druhá strana neoznámi nesúhlas do určitej doby, platí zmena za schválenú. Ak bude jednostranne oznámená zmena obchodných podmienok, na ktoré zmluva odkázala, nie je to platný úkon, v dôsledku ktorého by došlo k zmene zmluvy, a konanie iné ako podľa pôvodného znenia, pokiaľ nedôjde riadnym spôsobom k zmene zmluvy, bude v rozpore so zmluvou (porovnaj zhodne Štenglová, I., Plíva, S., Tomsa, M. a kol.: . Komentár. 13. vydanie. Praha: CH Beck, 2010, s. 925). (ani zákonník občiansky) tak neupravuje pre obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, iný režim ich zmeny než pre zmluvu samotnú. Ak si nevyhradia účastníci v zmluve alebo v obchodných podmienkach, ktoré sú jej súčasťou, osobitný spôsob zmeny obchodných podmienok (napr. obyčajným doručením druhej strane), riadia sa predpoklady pre ich zmenu zákonnou úpravou pre zmenu obsahu zmluvy samotnej.

17. V samotnej zmluve o úvere z 19.12.2007 spôsob zmeny obchodných podmienok dojednaný nebol. V bode 102 Všeobecných podmienok ČSOB zo dňa 1.5.2005, ktoré na preukázanie svojho nároku žalobca predložil, je síce dohodnuté právo veriteľa meniť alebo dopĺňať Všeobecné podmienky, ktoré odkazujú i na Sadzobník poplatkov a to tak, že podmienky vhodným spôsobom v určenom časovom predstihu - 30 kalendárnych dní pred účinnosťou zmeny) zverejní alebo oznámi a sprístupní vo verejných priestoroch svojich prevádzok a na domovskej internetovej stránke a rovnako i písomnou formou oznámením vo výpise z účtu, tu pritom bez potreby zaujatia právneho názoru, či takto vyjadrený jednostranný spôsob zmeny obchodných podmienok, ktorý predstavuje jednostrannú zmenu zmluvy, tj. dvojstranného právneho vzťahu je vôbec možné platne dojednať, žalobca ale nepredložil súdu tie obchodné podmienky, na ktoré úverová zmluva zo dňa 19.12.2007 odkazovala.

18. Zmluva o úvere zo dňa 19.12.2007, ktorú procesné strany uzatvorili, a z ktorej nárok na poplatky žalobca uplatňuje, konkrétne v zmysle jej obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov, ktoré podmienky tak určujú časť obsahu tejto zmluvy, za svoju súčasť určila práve Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 1.5.2007 a Všeobecné obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.5.2007, s ktorými sa klient podľa zmluvy zoznámil a podpisom zmluvy vyjadril súhlas byť nimi viazaný. Tieto obchodné podmienky ale žalobca súdu prvej inštancie, ako ani odvolaciemu súdu, nepredložil. Predložené boli Všeobecné podmienky ČSOB zo dňa 1.5.2005, Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 1.11.2007 a Sadzobník poplatkov dokonca s dátumom 1.4.2009, bez vysvetlenia a preukázania, že toto sú práve tie všeobecné obchodné podmienky, ktoré dotvárajú obsah úverovej zmluvy strán sporu (napr. i v rámci možnej zmeny tých pôvodných, potom ale i v súlade s dohodou zmluvných strán a so zákonom).

19. Navyše žalobca ohľadne nároku na poplatok za upomienku zo dňa 28.12.2009, výzvu zo dňa 11.1.2010 a poslednú výzvu zo dňa 24.2.2010 ani nepreukázal ich zaslanie žalovanej, pokiaľ ide o oznámenie o zosplatnení úveru, takýto úkon podľa predloženého sadzobníka spoplatňovaný ani nebol.

20. Odvolací súd je tu potom toho názoru, že v časti o zaplatenie poplatkov bolo skutočne nevyhnutným predmetnú žalobu zamietnuť, prioritne však z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal nárokovateľnosť na zaplatenie týchto poplatkov a to práve v uplatnenej sume.

21. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán.

22. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase rozhodovania súdom prvej inštancie ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, súčasný ekvivalent § 132 CSP, podľa ktorého sú to strany, ktoré označujú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

23. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

24. V prejednávanej veci potom bolo práve na žalobcovi preukázať svoje tvrdenia, ktoré mali zakladať dôvody pre ním v žalobe tvrdeného nároku na zaplatenie poplatkov, čo žalobca riadne nesplnil.

25. V dôsledku absencie preukázania nárokovateľnosti žalobcu na uplatnené poplatky podľa popísaného zhora a tým potom neunesenia dôkazného bremena, nebolo možné žalobcovi nárok na zaplatenie týchto poplatkov (v celkovej výške 1.800 Kč) priznať. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto zamietajúcej časti, spolu s výrokom o trovách konania osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

26. Správnym potom nemohol byť ani ten postup súdu prvej inštancie, ktorým podľa neho neprijateľným dojednaním, s poukazom na ust. § 153 ods. 4 OSP, následne dopĺňacím rozsudkom ex offo súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka, ktorou mali byť dojednané predmetné poplatky je neplatná,

keďže nárok na poplatky, konkrétne dojednanie o nich v konaní žalobca nepreukázal. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyslovenia zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, s analogickým použitím ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, zrušil.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

30. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .