Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-39Er-1482-2014.pdf
PDF · 75.45 KB
Case nature
Subarea
K2-39Er/1482/2014
Uznesenie
Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, M. R. Štefánika 73/23, 075 01 Trebišov, IČO: 30 794 536, proti povinnému: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX A. – F. G., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému dlžné výživné 542,60 eur a bežné výživné od 01.05.2014 do budúcna na mal. Klaudiu a mal. Simonu vo výške 27,13 eur na každé dieťa zvlášť a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Kvasňovskej, so sídlom Moyzesova 34, Košice trovy exekúcie vo výške 46,91 eur.
III. Nariaďuje učtárni Mestského súdu Košice vyplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Kvasňovskej, so sídlom Moyzesova 34, Košice priznanú sumu 46,91 eur zo štátneho rozpočtu po doručení právoplatného uznesenia na bankový účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v H. H., I., variabilný symbol: 842014.
IV. Mestský súd Košice nemá právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 06.05.2014 a žiadosť pôvodného súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému dlžné výživné 542,60 eur a bežné výživné od 01.05.2014 do budúcna pre mal. Klaudiu a mal. Simonu vo výške 27,13 eur na každé dieťa zvlášť. Pôvodný súdny exekútor prevzal poverenie dňa 22.05.2014.
2. Pôvodný súdny exekútor doručil Okresnému súdu Košice II dňa 09.03.2018 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor uviedol, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo bolo zistené vykonanými opatreniami a oznameniami príslušných orgánov, a to miestnym zisťovaním, oznámením evidencie motorových vozidiel, bankových inštitúcií, obchodného registra, registra obyvateľstva, živnostenského registra, ÚPSVaR Košice, Sociálnej poisťovne, katastra nehnuteľností.
3. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
6. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
7. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nakoľko v konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo, preto má súd právomoc rozhodnúť o podanom podnete exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Súd preskúmal podnet súdneho exekútora, oboznámil sa s výsledkami lustrácií vykonaných súdnym exekútorom (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ÚPSVaR Košice, Dopravného inšpektorátu PZ, bánk, katastra nehnuteľností, obchodného registra, živnostenského registra, miestnym šetrením) a súdom (ďalšie zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne), ako aj stavu vymáhania pohľadávky.
11. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného mal súd za preukázané, že povinný nepoberá žiaden príjem, nie je vedený v Sociálnej poisťovni. Povinný ďalej nie je vlastníkom motorového vozidla, podľa katastra nehnuteľností nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá vedený účet v banke.
12. Exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014 a je vedené po dobu viac ako 10 rokov.
13. Vzhľadom na uvedené má preto súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (viac ako 10 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
14. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
15. K doručovaniu podnetu súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu č. k. I. ÚS 217/2021 zo dňa 25.05.2021, v ktorom vyslovil, že samotné doručenie podnetu na zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť povinného ako procesný úkon súdneho exekútora žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného a netvorí tak materiálny obsah jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že predmetný procesný úkon súdneho exekútora (podnet na zastavenie exekúcie) žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného, pričom jeho účinok spočíva v tom, že príslušný exekučný súd je povinný sa ním náležite zaoberať a následne aj na základe vlastných zistení vyvodiť relevantné dôsledky. Ústavný súd v tejto spojitosti upriamuje
pozornosť na skutočnosť, že oprávnený sa môže proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie účinne brániť podaním odvolania a v tejto procesnej obrane mu žiadnym spôsobom nebráni, že mu nebol doručený sporný procesný úkon súdneho exekútora. Z týchto podstatných dôvodov vyplýva, že (ne)doručenie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nemôže tvoriť v okolnostiach prípadu materiálny obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 54,90 eur. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 do 31.03.2017 takto:
1) Odmena podľa § 14 ods. 1: (minimálna) 33,19 eur
2) Hotové výdavky podľa § 22:
- poštovné 5,- eur
- poplatky za el. súčinnosti (REGOB, banky) 0,90 eur
19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné v sume 6,20 eur ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie pri vrátení poverenia a konečnom vyúčtovaní exekučného konania, keďže v súčasnosti súd nemá preukázané, že súdnemu exekútorovi vyúčtované výdavky na poštovné v budúcnosti vzniknú v uplatnenej výške. Na základe uvedeného súd priznal exekútorovi len náhradu poštovného pripojenými doručenkami preukázateľne vynaloženého v exekútorskom spise vo výške 5,- eur.
20. Súd nepriznal exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov za administratívny materiál (obálky, spisový obal) v sume 0,46 eur, pretože náhrada týchto výdavkov je zahrnutá v náhrade za administratívne práce podľa § 25 vyhlášky. Náhrada za administratívne práce je zahrnutá v odmene súdneho exekútora a z týchto dôvodov nie je možné náklady za kancelársky materiál osobitne priznať ako hotové výdavky exekútora.
21. Trovy exekúcie spolu bez DPH....................................39,09 eur DPH (20% z trov exekúcie)..............................................7,82 eur Trovy exekúcie spolu s DPH........................................46,91 eur
22. Súd na základe uvedeného priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 46,91 eur. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a išlo o vymáhanie pohľadávky na výživnom súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie Mestský súd Košice a zároveň rozhodol, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II., III., IV. nie je prípustné odvolanie.