Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoR/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o., so sídlom Mikovíniho 2/A, 917 01 Trnava, IČO: 36 255 963, zast. HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému RAVEN, a.s., so sídlom Šoltésovej 420/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 6Cb/24/2014 - 236 zo dňa 9. mája 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 6Cb/24/2014 - 236 zo dňa 9. mája 2016 potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, rozhodcom JUDr. Martinom Zubercom, sp.zn. VK49/2014 zo dňa 13.10.2014. Žalobca sa domáhal zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd nenariadil vo veci ústne pojednávanie, aj keď to rozhodcovskému súdu vo vyjadrení zo dňa 10.6.2014 navrhol, a tým došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania v zmysle §17 zák. č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), ktorá skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. §40 ods. 1 písm. g/ ZRK.

2. Okresný súd uviedol, že mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.1.2008 Rámcovú kúpnu zmluvu č. 1881/33/01/08 - OD, v ktorej si vymedzili predmet zmluvy, dodacie podmienky, platobné podmienky, majetkové sankcie za porušenie zmluvných povinností. Na základe uzavretej Rámcovej kúpnej zmluvy zaviazal Rozhodcovský súd žalobcu (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) zaplatiť sumu vo výške 63.018,04 Eur a trovy konania vo výške 4.537,30 Eur. Okresný súd skonštatoval, že nemal povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a týmto jeho postupom nedošlo k porušeniu §26 ods. 1 ZRK, §28 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, pretože Rozhodcovský súd nemal jednoznačnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a teda keď takáto povinnosť exciplitne neexistovala, nemohol takýmto konaním porušiť zásadu rovnosti účastníkov konania.

3. Ďalej okresný súd uviedol, že ostatné argumenty k právnej relevancii dôvodnosti podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaným súd nevyhodnocoval, vzhľadom k tomu, že ex lege mu toto právo ako všeobecnému súdu nepatrí, toto bolo povinnosťou pri vyhodnocovaní predložených dôkazov

Rozhodcovskému súdu. Z toho dôvodu pokiaľ žalobca uvádzal ako dôvod neopodstatnenosti návrhu na začatie rozhodcovského konania (ktorý podal žalovaný) fakt, že neskôr došlo medzi dotknutými stranami k zmene pôvodne uzavretej písomnej rámcovej zmluvy, či inej písomnej dohody verbálnym spôsobom Ústavného súdu SR I.ÚS2/08, v ktorom ústavný súd potvrdil jednotné závery okresného súdu, odvolacieho krajského súdu, dovolacieho Najvyššieho súdu SR, ktorí sa jednotne vyjadrili, že je neprípustné ústne zmeniť písomne dohodnutú obchodnú zmluvu, v prejednávanej veci sa jednalo o zmluvu o dielo, ktorá obsahuje klauzulu o možnosti zmeny len v písomnej forme.

4. Okresný súd poukázal na ust. §54b ods. 1 ZRK, ktorý výslovne uvádza, že ustanovenia zák. č. 336/2014 Z.z. sa použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015, keď v tom prípade zákonné ustanovenie §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 je priamo použiteľné aj na predmetné sporové konanie. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že nenariadenie ústneho pojednávania Rozhodcovským súdom by nemohlo mať vplyv na jeho meritórne rozhodnutie, pretože aj bez nariadenia ústneho pojednávania v predmetnej veci boli Rozhodcovskému súdu známe všetky okolnosti, potrebné pre správne vecné posúdenie sporu a následné vydanie rozhodnutia. Z toho dôvodu nie je možné, aby všeobecný súd zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok s poukazom na ust. §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 ZRK. O trovách konania daný súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 OSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, náhradu trov konania mu nepriznal

5. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. V odvolaní uviedol, že súd v danom prípade aplikoval nesprávne ustanovenie ZRK, keď žalobcom uplatnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 ZRK, účinného od 1.1.2015, čím bol žalobcovi so spätnou účinnosťou odňatý už uplatnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktorý mu vyplýval z pôvodného znenia ZRK, účinného v čase podania žaloby. Ďalej uviedol, že nenariadením navrhovaného ústneho pojednávania došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, nakoľko dôvodom návrhu na nariadenie ústneho pojednávania bol návrh na uskutočnenie výsluchu viacerých svedkov, ktorých výpovede mohli preukázať skutočnosti relevantné pre rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pre jeho nedostatočné odôvodnenie, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Žalobca žalobou zo dňa 10.11.2014 navrhol zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania Rozhodcovským súdom, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. §40 ods. 1 písm. g/ v znení účinnom do 31.12.2014. Žalobca namietal, že výklad zákona súdom je nesprávny a neprípustný, nakoľko pripúšťa pravú retroaktivitu zákona č. 336/2014 Z.z., čo je v rozpore s Ústavou SR, ako aj v rozpore so všeobecne akceptovanou právnou teóriou a ustálenou judikatúrou. Zdôraznil, že ak raz žalobca riadne a včas, podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, ktorý bol v čase podania žaloby, resp. začatia predmetného súdneho konania v platnom a účinnom zákone explicitne uvedený ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby neskorší zákon takýto zákonný dôvod so spätnou účinnosťou zrušil a spôsobil tak dodatočne po začatí príslušného konania nedôvodnosť podanej žaloby. Žalobca uviedol, že zmeny zavedené zák. č. 336/2014 Z. z., sa v súlade s teóriu nepravej retroaktivity v plnom rozsahu môžu aplikovať aj na už začaté, ale neskončené, rozhodcovské konanie. Účinky úkonov účastníkov konania, uskutočnených do účinnosti predmetnej zmeny však musia zostať v plnom rozsahu zachované, pričom táto skutočnosť nemusí byť v prechodných ustanoveniach výslovne uvedená, ide totiž o základnú zásadu zákazu pravej retroaktivity, ktorá je zakotvená v Ústave SR.

6. V súlade s citovaným prechodným ustanovením §54b ods. 1 ZRK, sa zmeny uvedené zák. č. 336/2014 Z. z. aplikujú aj na rozhodcovské konania začaté pred účinnosťou tohto zákona (pred 1.1.2015), nemôžu sa však aplikovať už na skončené rozhodcovské konania spôsobom, že by sa účastníkovi konania dodatočne odňal už uplatnený zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie §54b ods. 1 ZRK musí byť vykladané ústavne komfortným spôsobom tak, aby aplikáciou predmetného ustanovenia boli rešpektované základné princípy právneho štátu a nedochádzalo k retroaktívnej aplikácii zákona a s tým súvisiacemu porušovaniu práv účastníkov konania. Podľa názoru žalobcu tvrdenie, že účinnosťou zák. č. 336/2014 Z.z. došlo k odpadnutiu, resp. k zmene žalobcom uplatneného zákonného dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a že súd v takom prípade musí posudzovať žalobcom uplatnenú žalobu už podľa nového znenia §40 účinného od 1.1.2015 je nesprávne. Účinky úkonov účastníkov konania, a teda aj zákonné dôvody pre ich uskutočnenie, urobené počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy nemôžu byť zmenou právnej úpravy dotknuté, inak by išlo o priamu retroaktivitu zákona,

ktorú priamo vylučuje tak ako už konštatoval, SR. Uzavrel, že ust. §40 ods. 1 písm. g/ ZKR, účinnom do 31.12.2014, sa aplikuje aj na toto konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie mal preto dôvodnosť žaloby posudzovať podľa tohto ustanovenia, v znení účinnom v čase podania žaloby a nie podľa novoprijatého ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť po podaní žaloby, a ktorým došlo k zmene dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobcom uplatnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa nesprávneho zákonného ustanovenia, t.j. aplikoval nesprávny právny predpis, v dôsledku čoho sa súd dostatočne nezaoberal tým, či v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a či boli naplnené dôvody pre aplikáciu ust. §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 v znení účinnom od 1.1.2015. To znamená či boli splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa novej právnej úpravy, a nie podľa relevantnej pôvodnej právnej úpravy.

8. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že Rozhodcovský súd nenariadením ústneho pojednávania odmietol tak vykonať dokazovanie, navrhované žalobcom. Poukázal na to, že predmetná ústna dohoda týkajúca sa rámcovej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená platne pre nedostatok písomnej formy a žalovanému právo na zaplatenie predmetných úrokov z omeškania patrilo a výkon tohto práva, uplatnenie si úrokov voči žalobcovi, je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v rozpore s poctivým obchodným stykom. V zmysle §265 Obchodného zákonníka súd nemôže priznať ochranu tomuto výkonu práva. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu zo dňa 10.11.2014 v plnom rozsahu vyhovie. Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, vydaný v konaní ustanoveným rozhodcom JUDr. Martinom Zubercom, dňa 13.10.2014 pod sp. zn. VK49/2014, zruší a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

9. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že Rozhodcovský súd v danom prípade nemal povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v rozhodcovskom konaní, a to ani na žiadosť žalobcu. Vyplýva to z textu ust. §26 ods. 1 zákona účinného v čase rozhodcovského konania. V tejto súvislosti poukázal na výňatok dôvodovej správy k §26 ods. 1 ZRK. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43Cob/102/2012, z ktorého vyplýva, že rozhodcovský súd keď nenariadi ústne pojednávanie v konkrétnej veci, napriek návrhu účastníka konania, nemusí byť porušením zásady rovnosti účastníkov konania. Je potrebné vždy zhodnotiť, z akého dôvodu navrhuje účastník ústne pojednávanie, pričom sa prihliada aj k štádiu konania.

10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 10.1.2008 žalobca a žalovaný uzavreli písomnú Rámcovú kúpnu zmluvu č. 1881/33/01/08 - OD. Žalobca tvrdil, že písomne uzavretú rámcovú kúpnu zmluvu je možné zmeniť aj ústnou formou. Žalovaný ale poukázal na právnu argumentáciu o nemožnosti ústnej zmeny, písomne uzavretej rámcovej kúpnej zmluvy, pretože obsahuje klauzulu o nevyhnutnosti jej zmeny písomnou formou. V zmysle tejto právnej argumentácie, nie je právne možné ústnou formou meniť písomne uzavretú rámcovú kúpnu zmluvu, ktorá obsahuje klauzulu o nevyhnutnosti jej zmeny písomnou formou. Ďalej uviedol, že uzavretie ústnej dohody o predĺžení splatnosti faktúr striktne odmieta, nikdy sa takáto dohoda medzi sporovými stranami neuskutočnila.

11. Poukázal ďalej na skutočnosť, že žalobca sa mal v rozhodcovskom konaní vyjadriť aj bez nariadenia ústneho pojednávania, avšak túto možnosť dostatočne nevyužil. Nenariadením ústneho pojednávania v danom prípade nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, a nenariadenie ústneho pojednávania Rozhodcovským súdom nemalo vplyv na jeho rozhodnutie, pretože aj bez nariadenia ústneho pojednávania v predmetnej veci, boli Rozhodcovskému súdu známe všetky okolnosti pre správne vecné posúdenie sporu a následné vydanie rozhodnutia.

12. Poukázal aj na ust. §17 ZRK, ktorý zakotvuje zásadu rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní, a ktorý platil v nezmenenej podobe tak do 31.12.2014, ako aj po 1.1.2015 v oboch prípadoch (§40 ods. 1 písm. g/ zákona účinného do 31.12.2014 ako aj §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona účinného od 1.1.2015), keď možno vidieť obsahovú zhodnosť týchto úprav v otázke zásady rovnosti oboch účastníkov, ako aj možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku, v dôsledku porušenia tejto zásady. V dôsledku obsahovej zhodnosti oboch uvedených úprav žalovaný popiera, že by §40 ods. 1 písm. a/ bod 4, účinný od 1.1.2015,

predstavoval pravú retroaktivitu, ktorá by nedovoleným spôsobom znemožnila aplikáciu §40 ods. 1 písm. g/ ZRK, účinného do 31.12.2014 ako tvrdil žalobca.

13. Žalovaný považuje v tejto súvislosti §54b ods. 1 ZRK za dovolené ustanovenie, ktoré v súčinnosti s platným a účinným §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 pôsobí v súlade s princípmi dovolenej nepravej retroaktivity do budúcnosti a v danom prípade nespôsobuje zánik žiadnych práv, ktoré vznikli v minulosti, ako tvrdí žalobca. Okresný súd teda nepochybil, keď v čase vydania rozsudku aplikoval platný §54b ods. 1 a platný §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 dovoleným spôsobom. Aplikácia ust. §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 ZRK v spojení s §54b ods. 1 ZRK nepredstavuje v danom prípade nedovolenú pravú retroaktivitu, tvrdenú žalobcom v odvolaní a táto aplikácia nespôsobila zánik práva žalobcu na zrušenie rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. g/ zákona účinnom do 31.12.2014. Žalobcovi nebol odňatý dôvod na podanie žaloby podľa §40 ods. 1 písm. g/ v znení do 31.12.2014, nakoľko v danom prípade sú obe úpravy , tak ako už uviedol, obsahovo zhodné. Súd sa dostatočne zaoberal zásadou rovnosti účastníkov konania a správne právne vec posúdil.

14. Čo sa týka žalobcom tvrdenej existencie ústnej dohody túto žalobca nepreukázal, ani sa podľa nej nikdy nesprával, naopak žalobca počas obchodnej spolupráce so žalovaným ani jediný raz nenamietol dátum splatnosti kúpnej ceny uvedených vo faktúrach žalovaného za dodaný tovar v rokoch 2008, 2009, 2010. Na základe uvedeného žalovaný odmieta existenciu ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o predĺžení lehoty splatnosti dotknutých faktúr. Uplatnenie úroku z omeškania žalovaným spôsobom dohodnutým podľa písomnej Rámcovej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nie je za týchto okolností výkonom práva žalovaného v rozpore s poctivým obchodným stykom (§265 Obchodného zákonníka). Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. §379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 potvrdil.

16. Podľa ust. §387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa ust. §387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa ust. §383 odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. VK49/2014 zo dňa 13.10.2014 Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen rozhodcom JUDr. Martinom Zubercom.

20. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2014 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného stálym Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., Zvolen sp. zn. VK49/2014 zo dňa 13.10.2014. V žalobe sa domáhal zrušenia citovaného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že Rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, aj keď túto požiadavku v rozhodcovskom konaní vzniesol v písomnom podaní zo dňa 10.6.2014. Okresný súd zamietol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože bol toho názoru, že Rozhodcovský súd nemal povinnosť nariadiť ústne pojednávanie a jeho postupom nedošlo k porušeniu §26 ods. 1 ZRK a §28 Rokovacieho poriadku. Konštatoval, že v zmysle Prechodných a záverečných ustanovení §54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia zák. č. 336/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015,

keď zákonné ust. §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 244/2002 Z.z. je priamo použiteľné aj na predmetné sporové konanie.

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Podľa ust. §54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Prechodné a záverečné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015 ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015.

23. Okresný súd v danej veci v zmysle vyššie citovaných Prechodných a záverečných ustanovení §54b ods. 1 aplikoval na vec (zrušenie Rozhodcovského rozsudku VK/49/2014 zo dňa 13.10.2014), ktorá napadla na okresný súd dňa 14.4.2014 právnu úpravu §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 ZKR, platnú od 1.1.2015, keďže v danej veci ide o konanie začaté pred 1.1.2015, pretože návrh na začatie rozhodcovského konania bol podaný dňa 15.5.2014 a Rozhodcovský súd rozhodol dňa 13.10.2014.

24. Po posúdení námietky žalobcu, že okresný súd mal v danej veci aplikovať ust. §40 ods. 1 písm. g/ ZKR, účinného do 31.12.2014, odvolací súd dospel k záveru, že táto na základ vyššie uvedeného nie je dôvodná.

25. Odvolací súd konštatuje, že citované ust. §54b ods. 1 Prechodných a záverečných ustanovení ZRK jednoznačne uvádza, že ustanovenia právnej úpravy, účinnej od 1.1.2015, sa použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015, tak ako je tomu v danom prípade.

26. Podľa ust. §17 ZRK (účinného od 1.1.2015) účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

27. Podľa ust. §26 (účinného od 1.1.2015) ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

28. Podľa §40 ods. 1 písm. a/ bod 4 ZRK (účinného od 1.1.2015) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkov rozhodcovského konaní, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

29. V danom prípade sa odvolací súd stotožňil s právnym záverom okresného súdu v tom, že rozhodcovský súd nenariadením ústneho pojednávania (keď sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania) nekonal v rozpore s vyššie citovaným ust. §17 a §26 ZRK, a z toho dôvodu ani podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

30. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

31. Odvolací súd po preskúmaní prišiel k záveru, že okresný súd správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými vo vtedy platnom a formulovanom občianskom súdnom poriadku.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

33. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, teda pred 1.7.2016 v súlade s ust. §470 CSP.

34. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 v nadväznosti na ust. §262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. §255 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.

35. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

36. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .