Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-15-2017.pdf
PDF · 106.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976, proti žalovanému
- Ing. Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. T., L. U. XXX/X, v zastúpení - JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom vo P. W., T. X, o zaplatenie 673,88 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/28/2015-75 zo dňa 14.3.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol vo zvyšnej časti žalobu a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
Ďalšieho výroku rozsudku sa n e d o t ý k a .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti nad sumu 10 eur žalobu súd zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 40 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,72 eur a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť advokátovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 673,88 eur, titulom úhrad poplatkov za vedenie účtu majiteľovi cenných papierov (žalovanému) za roky 2008, 2009 a 2010. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca v uvedenom období viedol žalovanému účet majiteľa cenných papierov, žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 10 eur nespochybnil, v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že uvedený poplatok je ochotný žalobcovi uhradiť. Z tohto dôvodu žalobcovi súd priznal právo na zaplatenie sumy vo výške 10 eur, predstavujúcej poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2010 - v tejto časti žalobe žalobcu čiastočne vyhovel. Vo zvyšku však žalobu žalobcu zamietol, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania voči žalovaného nároku, ktorú súd vo vzťahu k uplatneným poplatkom za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za roky 2008 a 2009 vyhodnotil za dôvodnú.
3. Právo žalobcu na zaplatenie poplatku vyplýva zo zákonného ustanovenia § 99 ods. 8 zák. o cenných papierov, podľa ktorého má právo na odplatu za výkon činnosti uvedených v povolení na vznik a činnosti, ktoré vykonáva ako centrálny depozitár, pričom konkrétna výška poplatku bola stanovená v cenníku žalobcu účinnom od 1.1.2010 v sume 0,055 % z objemu cenných papierov na účte majiteľa, minimálne však vo výške 10 eur. Žalobca preukázal, že poplatok žalovanému fakturoval za rok 2009 faktúrou číslo 9000003698 vo výške 331,94 eur a za rok 2010 faktúrou číslo 1000001791 vo výške 10 eur a za rok 2008 faktúrou číslo 8000004101 vo výške 10000 Sk. Nebolo sporné, že v uvedenom období žalobca viedol žalovanému účet majiteľa cenných papierov, žalobca preukázal doručenie faktúr, medzi účastníkmi však bolo sporné premlčanie žalovaného nároku v časti poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 a 2009. Žalobca tvrdil, že právny vzťah medzi ním a žalovaným sa spravuje ustanoveniami zákona o cenných papieroch a v otázkach neupravených uvedeným zákonom, ustanoveniami Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktoré radí odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov k absolútnym obchodom. Argumentoval ďalej, že aj vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov medzi ním a klientmi, ktorým vedie účty sa spravuje v otázkach neupravených zákonom o cenných papierov Obchodným zákonníkom v zmysle § 105 zákona o cenných papieroch. Súd však s týmto názorom žalobcu sa nestotožnil, mal za to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je možné subsumovať pod zákonné ustanovenie § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka, nakoľko sa nejedná o záväzkový vzťah z burzových obchodov a ich sprostredkovanie, ani o vzťah z odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných papierov v zmysle § 30 a nasl. zákona o cenných papieroch (napr. zmluva o kúpe cenných papierov, o darovaní cenných papierov, komisionárska zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov, mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov a pod.). Medzi žalobcom a žalovaným sa však nejedná o právny vzťah medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, pričom pojem člen je vymedzený v § 104 ods. 1 zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o cenných papieroch v znení neskorších právnych predpisov ) a jednoznačne ním nie je fyzická osoba - majiteľ cenných papierov, a nejedná sa ani o vzťah medzi členom a majiteľom účtu. Obchodnoprávny charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o cenných papieroch, ani Obchodného zákonníka. V predmetnej veci ide o právny vzťah medzi majiteľom účtu cenných papierov a centrálnym depozitárom cenných papierov. Keďže medzi účastníkmi nevznikol obchodnoprávny vzťah, je potrebné, vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným,- ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom a skutočnosť, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania, nie je vzťahom súvisiacim s podnikateľskou činnosťou oboch účastníkov, vyhodnotil prvoinštančný súd právny vzťah ako vzťah občianskoprávny a aplikoval na nárok uplatnený ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane riešenia námietky premlčania, premlčacej doby. Súd poukázal aj na to, že charakter občianskoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako centrálnym depozitárom cenných papierov a fyzickou osobou - nepodnikateľom ako majiteľom cenných papierov bol judikovaný aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.4.2015, č. k. 10Co/750/2014-129.
4. Vzhľadom na záver vyslovený okresným súdom v predchádzajúcom odseku rozsudku otázku premlčania súd posudzoval a vyvodil z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, aplikoval trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý krát. Keďže preukázateľne žalobca fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu za rok 2008 faktúrou splatnou dňa 28.2.2009 a za rok 2009 faktúrou splatnou dňa 15.2.2010, v čase podania žaloby na súd dňa 25.2.2013 už bol nárok na zaplatenie uvedených poplatkov premlčaný (premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 28.2.2012
- poznámka odvolacieho súdu v prípade faktúry splatnej dňa 28.2.2009 a 15.2.2013 - poznámka odvolacieho súdu v prípade faktúry splatnej dňa 15.2.2010).
5. Bez vplyvu na právne posúdenie veci vyhodnotil súd argumentáciu žalovaného o podaní žaloby na miestne nepríslušnom súde, nakoľko podľa § 105 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú v prípade podania návrhu na miestne nepríslušnom súde a následného postúpenia veci na miestne príslušný súd zachované. Vzhľadom na posúdenie občianskoprávneho charakteru vzťahu medzi účastníkmi a z toho vyplývajúcej trojročnej premlčacej doby, nemala vplyv na rozhodnutie ani argumentácia žalovaného o začiatku plynutia premlčacej doby dňom 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka, za ktorý sa poplatok platí (v takom prípade by premlčacia doba uplynula ešte skôr).
6. Otázku náhrady trov prvostupňového konania posudzoval okresný súd podľa § 142 ods. 3, ods. 1 O.s.p. - v znení účinnom do 30.6.2016. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže v konaní bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (10 eur čo činí 1,48% z vymáhaného nároku). Trovy konania žalovanému vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 40 eur a titulom trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 43,16 eur: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu, vychádzajúc z tarifnej hodnoty 663,88 eur (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), k odmene právnej služby za dva úkony súd priznal aj režijný paušál po 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 103,10 eur, čo činí 20,62 eur. Žalovaný bol zastúpený advokátom, súd preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalovaného. Súd nepriznal za l úkon právnej služby ( účasť na súdnom pojednávaní ) tarifnú odmenu a k nej prislúchajúci režijný paušál, ani náhradu hotových výdavkov - cestovného a náhradu za stratu času, nakoľko advokát žalovaného sa súdneho pojednávania nezúčastnil.
7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca čo do výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti jeho žalobu zamietol a do súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania.
8. Žalobca argumentoval, že 25.4.1993 zriadil žalovanému účet majiteľa cenných papierov č. účtu XXXXXXXXXXXX. V rokoch 2008 a 2009 mu viedol účet majiteľa a evidoval na účte cenné papiere, čím žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť mu poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Na tomto základe vyfakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu, postupoval v súlade s cenníkom v znení platnom ku dňu vystavenia faktúry za rok 2008 a 2009, pričom žalovaný faktúry neuhradil.
9. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, zotrváva na tom, že právny vzťah založený medzi ním a žalovaným má obchodnoprávnu povahu. Odvolateľ tvrdí, že rozhodujúcim subjektom obchodnoprávnych vzťahov je podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom § 4 Obchodného zákonníka pripúšťa rozšírenie pôsobnosti Obchodného zákonníka aj na iné osoby ako sú podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. On (žalobca) na základe novely zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriadil v zmysle § 164a ods. 4 zákona o cenných papieroch žalovanému účet majiteľa cenných papierov a viedol ho podľa § 105 zákona o cenných papieroch, ktorý ako jediný upravuje práva a povinnosti pri poskytovaní predmetnej služby. Odvolateľ poukazuje na znenie ustanovenia § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch, v ktorom sa uvádza, že právne vzťahy medzi členom a majiteľom účtu cenných papierov sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Novela podľa neho nadväzuje na pôvodné znenie zákona o cenných papieroch č. 600/1992, ktoré ustanovovalo použitie Obchodného zákonníka na všetky otázky, ktoré tento zákon neupravuje, čo je v tomto prípade aj premlčanie nároku žalobcu. Odvolateľ bol názoru, že súd má povinnosť rozširujúci výklad § 105 ods. 5 zák. o cenných papieroch a predmetné ustanovenie aplikovať aj na vzťah medzi ním a žalovaným, pretože rovnaký právny vzťah - vedenie účtu majiteľa medzi subjektmi rovnakého druhu PO vs. FO nemožno posudzovať raz podľa Obchodného zákonníka a druhý krát podľa Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade by bol žalobca oproti iným subjektom poskytujúcim túto službu ako jediný pri domáhaní sa svojich práv diskriminovaný. Zákon o cenných papieroch nerozlišuje medzi subjektmi, ktoré sú v právnom vzťahu so žalobcom a teda, je jedno, či ide o fyzickú osobu, podnikateľa, alebo nepodnikateľa, pričom vždy sa na tieto ich právne vzťahy podľa § 105 ods. 5 zákona o cenných papierov v spojení s § 4 Obchodného zákonníka použije režim Obchodného zákonníka, ak niektoré práva a povinnosti vyplývajúce z ich právneho vzťahu nie sú zákonom o cenných papieroch upravené.
10. Právne vzťahy týkajúce sa cenných papierov bez ohľadu na povahu subjektov považuje zákonodarca za obchodnoprávne, potvrdzuje to aj fakt, že podľa § 261 ods. 6 písm. c/ za obchodné záväzkové vzťahy sa považujú aj odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov, - argumentuje ďalej odvolateľ.
11. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazuje na obsahové znenie ustanovenia § 2 ods. 1 zák. o cenných papieroch, ktoré aj cituje. Vychádzajúc z tejto právnej konštrukcie dodáva odvolateľ, že žalovaný v danom prípade nenadobudol veci bežnej spotreby, ale rozhodol zhodnocovať svoje finančné prostriedky investíciou na kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov. Takéto investície dávajú nadobúdateľovi možnosť spolupôsobiť na správe spoločnosti, resp. inej zákonom určenej osobe v zmysle osobitných predpisov. Žalovaný nadobudol akcie obchodnej spoločnosti. Podľa § 155 Obchodného zákonníka: „akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak“. Akcionár má taktiež okrem iného v zmysle Obchodného zákonníka právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení spoločnosti ako najvyššieho orgánu spoločnosti, teda rozhodovať o zákonom stanovených otázkach týkajúcich sa spoločnosti (§ 155 až 159 Obchodného zákonníka). Nepripadá do úvahy, aby mal akcionár ako spoločník postavenie spotrebiteľa, keďže svojimi právami vyplývajúcimi z cenných papierov sa podieľa na podnikaní spoločnosti, čo samo o sebe vylučuje postavenie spotrebiteľa. Odvolateľ poukazuje aj na základné funkcie cenných papierov: 1. ekonomickú, ktorou je akumulácia kapitálu a tvorba zdrojov financovania potrieb podnikateľskej sféry, verejného sektora a štátu, 2. právnu, ktorej súčasť tvorí prevodová funkcia, prostredníctvom ktorej cenné papiere podstatne uľahčujú obeh práva a obchod s nimi.
12. Žalovaný ako každý majiteľ cenných papierov nimi disponoval za účelom dosiahnutia zisku, a teda zvyšovania svojho majetku, preto je ako majiteľ cenných papierov povinný rovnako ako každý iný subjekt práva, znášať príslušné náklady, ktorými sú predovšetkým poplatky za vedenie účtu majiteľa. Iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov neexistuje, preto žalovanému nemožno priznať status spotrebiteľa. Je nevyhnutné v danom prípade prihliadnuť na povahu cenných papierov a práva s nimi spojené. Odvolateľ zotrvával na tom, že žalovaný v danom právnom vzťahu nie je spotrebiteľom. Na podporu svojej odvolacej argumentácie poukazuje aj na prijaté závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozhodnutí 41Cob/436/2014 z 31.3.2015, v ktorom krajský súd v skutkovo a právne obdobnej veci potvrdil rozsudok okresného súdu, jeho nárok uznal, posudzoval v predmetnom rozhodnutí aj námietku premlčania s aplikáciou 4-ročnej premlčacej doby.
13. Vzhľadom na súhrn všetkých argumentácii sa žalovaný domáha zmeny rozsudku v odvolaním napadnutom výroku, v rámci tejto zmeny uložiť žalovanému povinnosť mu zaplatiť sumu 663,88 eur a trovy konania (prvostupňové a odvolacie), alternatívne domáha sa zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ dodal, že z dôvodu právnej istoty (vzhľadom na nejednotnosť judikatúry súdov) v prípade zamietnutia žaloby žiada, aby odvolací súd vyslovil v potvrdzujúcom rozsudku prípustnosť dovolania.
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnil v celom rozsahu so závermi prvoinštančného súdu čo do merita veci, ako aj súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Podľa názoru žalovaného súd precízne odôvodnil prečo žalobca nemá nárok na vyplatenie poplatkov za vedenie účtu žalovaného ako majiteľa cenných papierov za rok 2008 a za rok 2009, hodnotiac právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným za občianskoprávny, s následným posúdením otázky premlčania nároku podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukazuje na právnu úpravu režimu spotrebiteľských zmlúv, na právnu ochranu spotrebiteľa zavedené v Občianskom zákonníku až novelou zákona č. 150/2004 Z.z. od 1.4.2004. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemali dopadať právna ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy zakladajú typické občianskoprávne vzťahy. Princíp spotrebiteľskej ochrany aj na právne vzťahy založené pred 1.4.2004, princíp ochrany spotrebiteľa v nadväznosti na zaistenie harmonizácie českého zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom formou obmedzenia autonómie vôle konštatoval Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009. Pri obdobnosti právnej úpravy v SR a ČR je právny názor vyslovený Ústavným súdom ČR v označenom náleze aplikovateľný aj v Slovenskej republike.
15. Napriek skutočnosti, že predmetná odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov má charakter obchodnoprávny, súčasne ide aj o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z dôvodov povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v občianskom zákonníku. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Žalovaný argumentuje záverom rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.2.2015, vydaný pod sp. zn. 14Co/80/2014. Podľa žalobcu okresný súd správne poukázal aj na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.4.2015 č.k. 10Co/750/2014-129, ktorý vyslovil podstatu charakteru občianskoprávneho vzťahu medzi žalobcom a fyzickou osobou - nepodnikateľom.
16. Žalovaný dodal, že on uznal nárok Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. na vyplatenie poplatku za vedenie účtu za rok 2010 z titulu faktúry č. 1000001791 vo výške 10 eur, túto sumu považuje za oprávnenú.
17. Žalobca v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného zotrvával na tom, že predmetný právny vzťah založený medzi ním a žalovaným nemá charakter spotrebiteľský, nejde o spotrebiteľskú zmluvu, ide o právny vzťah, ktorý vznikol priamo zo zákona (zákon č. 600/1992 Zb.) o cenných papieroch, ktorý explicitne uvádza, že právny vzťah medzi ním a žalovaným sa spravuje Obchodným zákonníkom (§ 58 ods. 5) a teda tento vzťah definoval ako obchodnoprávny. Rovnako nový zákon o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z. prebral túto definíciu a v § 105 ods. 5 opäť definuje tento vzťah ako obchodnoprávny, pričom za poskytovateľov tejto služby okrem žalobcu rozšíril aj iné subjekty. To, že v danom ustanovení žalobca nie je výslovne spomenutý, je dôsledok toho, že jeho vzťah s klientmi pri vedení účtu sa v zmysle § 161 zák. č. 566/2001 Z.z. spravuje starým zákonom č. 600/1992 Zb. V žiadnom prípade sa totiž novým zákonom tento vzťah nestal len pre žalobcu občianskoprávny, zatiaľ čo iným subjektom by tento zákon prisúdil obchodnoprávny charakter. Daný právny vzťah je čisto obchodnoprávny, preto treba aplikovať pri hodnotení námietky premlčania 4-ročnú premlčaciu lehotu. Žalobca zotrvával na podanom odvolaní z dôvodov v ňom uvedených.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom stanovenej lehote, proti rozsudku, ktorému zákon odvolanie pripúšťa, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) potvrdil v napadnutom výroku (zamietnutie žaloby vo zvyšku) a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za nedôvodné.
20. V odvolaním napadnutom rozsudku prvoinštančný súd podrobne sa vyjadruje ku všetkým rozhodujúcim otázkam, z ktorých pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal, dáva odpovede stranám sporu, ktoré ustanovenie právnych predpisov pri právnom posúdení otázky premlčania aplikoval, zohľadnil právne špecifikum prejednávanej veci, prioritne princíp ochrany spotrebiteľa, po obsahovej stránke rozhodnutie súdu garantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd dodáva, že v celom rozsahu sa stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, na dôvody rozhodnutia poukazuje (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a len na zdôraznenie vecnej správnosti jeho záverov dodáva ďalej nasledovné:
21. Krajský súd zotrváva na svojich záveroch prijatých v obdobnej veci v rozhodnutí 10Co/750/2014 zo dňa 16.4.2015. Vykonané dokazovanie preukázalo aj v súdenej veci, že v dotknutom právnom vzťahu žalovaný bol v postavení fyzickej osoby. Právny vzťah medzi Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. (právnická osoba) a žalovaným (fyzická osoba - nepodnikateľ) sa riadi zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Označený právny predpis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má charakter lex specialis. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na všetky cenné papiere, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 3 označeného právneho predpisu právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi, alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Bezpochyby žalovaný nie je v pozícii „emitenta“, pretože zákon o cenných papieroch v § 7 ods. 1 za emitenta označuje právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, ktorá vydáva alebo rozhodla vydať cenný papier podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov. U žalovaného tento atribút zákona naplnený nie je. Znamená to, že potom žalovaný v danom právnom vzťahu vystupuje v pozícii fyzickej osoby, voči ktorej žalobca (právnická osoba) si uplatňuje práva a to titulom poplatku za vedenie účtu (okolnosť, že takýto nárok žalobca podanou žalobou voči žalovanému uplatňoval, je nesporný). Medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená žiadna odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov tak, ako je zakotvené v § 30 a 44 zákon. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Obchodný zákonník v § 261 ods. 6 písm. c/ zakotvuje úpravu záväzkových vzťahov (bez ohľadu na povahu účastníkov) v prípade „burzových obchodov a ich sprostredkovania“ (§ 642) a ďalej s odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Z toho je aj zrejmé, že sporný právny vzťah v súdenej veci medzi účastníkmi konania nedopadá pod právny režim ustanovenia § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka.
22. Krajský súd s poukazom na charakter právneho vzťahu medzi spornými stranami žalobca - právnická osoba a žalovaný osoba fyzická - občan, po konštatovanej neexistencie odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných papierov uzavrel, že aplikácia ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pri hodnotení vznesenej námietky premlčania má svoj zákonný rámec a právny základ. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok a ukončenie 3-ročnej premlčacej doby vo vzťahu ku každej faktúre, ktorou žalobca žalovanému vyfakturoval poplatok za vedenie účtu za rok 2008 a za rok 2009 vyhodnotil súd správne a jednoznačne je preukázané, že nárok žalobcu na poplatok za vedenie účtu za rok 2008 a 2009 už bol v dobe podania žaloby premlčaný.
23. Odvolací súd dodáva, že odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd nepoprel základ nároku žalobcu na poplatok za vedenie účtu (nárok ako taký) v nepremlčanej časti ( poplatok za vedenie účtu za rok 2010 ) žalobe vyhovel. Je v tejto súvislosti opodstatnené zdôrazniť, že vedenie účtu žalobcom pre žalovaného je poskytnutím „služby“ právnickou osobou fyzickej osobe - občanovi nepodnikateľovi.
24. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v aplikovanom ustanovení - § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom do 30.6.2016). Preukázateľne žalovaný bol neúspešný iba v nepatrnom zanedbateľnom rozsahu vo vzťahu k celkovej výške žalovanej pohľadávky. Z tohto dôvodu procesnoprávny dopad ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pri posudzovaní náhrady trov prvoinštančného konania medzi účastníkmi sporu bol správne vyriešený.
25. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodoval krajský súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému - úspešnej strane sporu, zastúpenému v odvolacom konaní advokátom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.