Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/21/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: AUDIOSCAN, s.r.o., so sídlom Nad plážou 33/14554, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 582 711, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Czirfuszom, advokátom so sídlom Korzo Bélu Bartóka 345/12, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: AGROREAL spol. s.r.o., Hlavná 918/2, 924 00 Galanta IČO: 31 104 649, právne zastúpeného: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, v konaní o zaplatenie 20.230 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20.230 eur, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.230 eur od 25.12.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dodal a vymenil náhradné dielo k CT prístroju TOSHIBA AQUILION 64 - chladič RTG lampy HE 1256 v celkovej hodnote 20.230 eur, pričom odmenu za tieto služby vyfakturoval faktúrou č. 2010185 splatnou dňa 24.12.2010 na sumu 20.230 eur. Žalovaný svoj záväzok na zaplatenie vyššie uvedenej faktúry voči žalobcovi uznal podľa § 323 Obchodného zákonníka dňa 13.02.2013.

2. Vo veci súd vydal dňa 08.06.2015 č.k. 5Cb/21/2015-16 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. V podanom odpore poprel vykonanie žalobcom tvrdeného diela. Namietal, že žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu nepriložil žiadne dôkazy, z ktorých vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah (najmä zmluvy o dielo). Žalobca nepreukázal uzavretie takého vzťahu samotnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným, ako ani objednávkou a jej akceptáciou, ako ani inými skutočnosťami a dôkazmi. Rovnako žalobca nepreukázal ani samotné vykonanie dodania a výmeny náhradného dielu na CT prístroja TOSHIBA AQUILION 64 pre žalovaného, najmä odovzdávací protokol podpísaný zástupcom žalovaného. Žalobca svoj nárok opiera len o samotnú faktúru, pričom faktúra je len daňovým dokladom a nepreukazuje, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a následnému vykonaniu diela. Žalobca nepreukázal existenciu dohody o cene ako ďalšej z podstatných náležitostí zmluvy o dielo. Absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by preukazoval vykonanie a riadne odovzdanie diela. Mal za to, že žalobca absolútne nepreukázal vykonanie diela a výmeny

náhradnej súčiastky v prospech žalovaného, a teda nie je možné ani v čiastočnom rozsahu existenciu splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Ďalej vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, nakoľko listina označená ako uznanie záväzkov a pohľadávok (inventarizácia) nespĺňa základné podmienky pre právny úkon uvedeného uznávacieho prejavu tak, ako to predpokladá ust. § 323 ObZ, keďže v nej obsiahnutý text neobsahuje jednoznačný prejav vôle uznať svoj určitý záväzok. K tomuto uviedol, že uznanie určitého záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi, pričom táto podmienka nie je splnená pri predmetnej inventarizácii, nakoľko túto listinu vypracoval žalobca, nie žalovaný. Jedná sa o vzájomné odsúhlasenie účtovných zostatkov a účtovných evidencií, čo upravuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Účtovná jednotka účtuje o účtovných prípadoch prostredníctvom účtovných záznamov, pričom účtuje aj o sporných pohľadávkach a záväzkoch, kde účtovný záznam nie je právnym úkonom a nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností alebo oprávnených záujmov účtovnej jednotky. Účtovný záznam je len záznamom v rámci vedenia účtovníctva o tom, že bola vykonaná účtovná operácia bez vzťahu k právnemu základu. Účelom inventarizácie je výlučne odsúhlasenie existencie účtovného dokladu u druhej účtovnej jednotky, avšak bez toho, aby bol posudzovaný a odsúhlasovaný právny základ takéhoto dokladu, čo zodpovedá aj zásadám pre vedenie účtovnej evidencie. Žalovaný na uvedenej listine (inventarizácia) nevykonal žiadny zásah, resp. nevykonal žiadne uznanie, ktoré by sa týkalo predmetného záväzku. Žalovaný nevykonal uznanie konkrétneho určitého záväzku, ale len tvrdil, že evidenčný účtovný zostatok v podobe faktúr uvedených v texte listiny tak, ako to na nej uviedol žalobca, súhlasí s jeho evidenciou. Z listiny inventarizácia zostatkov nie je možné vyvodiť, že žalovaný svoj záväzok výslovne uznáva, keďže úplne jasne išlo len o odsúhlasenie vedenia faktúry v evidencii žalovaného pre potreby inventarizácie žalobcu. Je nepochybné, že prejav vôle žalovaného podpisom zamestnanca a pečiatkou žalovaného pri vopred predtlačenej formulácii o potvrdení zostatkov je prejavom vôle, ktorý smeroval výlučne k predmetnej inventarizácii zostatkov pre účely vedenia evidencie žalobcu. Tento záver pritom vyplýva z celého charakteru tejto listiny, najmä z toho, že bola pripravená žalobcom a žalobcom zaslaná žalovanému. Z listiny je taktiež zrejmé, že uvedenú inventarizáciu podpísal zamestnanec žalovaného, nie štatutárny orgán žalovaného, z čoho vyplýva, že zamestnanec účtovného oddelenia žalovaného bol z hľadiska výkonu jeho pracovných činností oprávnený vykonať len odsúhlasenie účtovných zostatkov a nie uznanie a konkrétneho a určitého záväzku v zmysle § 15 Obchodného zákonníka. Ide o odpoveď na žiadosť žalobcu (vopred formulovanú formulárom) výlučne pre potreby žalobcovej inventarizácie v predmete, že uvedený daňový doklad (faktúra) je v evidencii žalovaného. Poukázal pritom na súdnu prax, ktorá listiny v predmete inventarizácie účtovných zostatkov (faktúr a pod.) nepovažuje za uznanie záväzku, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.11.2013 sp. zn. 32Cdo/1497/2013, zo dňa 10.01.2014 sp. zn. 23Cdo/2603/2013, zo dňa 31.01.2007 sp. zn. 32Odo/1248/2005, zo dňa 30.08.2005 sp. zn. 32Odo/811/2004, zo dňa 03.12.2008 sp. zn. 32Cdo/2431/2007, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2006 sp. zn. 2Cob/38/2006 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.02.2008 sp. zn. 6Obdo/17/2007, ako aj rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Trnave, konkrétne uznesenie zo dňa 28.11.2014 sp. zn. 21Cob/72/2014 a rozsudok zo dňa 09.06.2015 sp. zn. 8Cb/31/2013, kde jednoznačne Krajský súd v Trnave vyslovil právny názor, že listina v predmete inventarizácia účtovných zostatkov nemá náležitosti uznania záväzku.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 17.03.2017 vo vzťahu k námietke žalovaného, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo spočívajúcej v realizácii výmeny náhradného dielu CT prístroja pre žalovaného, uviedol, že uzatvorenie zmluvy o dielo nastalo prijatím objednávky žalovaného zo dňa 03.12.2010 s požiadavkou o dodanie súčiastky na adresu IZD-MRI, s.r.o., Starohájska 2, 917 01 Trnava. Realizáciu dodávky (výmeny) objednanej súčiastky potvrdzuje servisný výkaz zo dňa 07. a 08.12.2010 potvrdený podpisom a odtlačkom pečiatky MUDr. Petra Bořutu z miesta dodania uvedenej v objednávke, na základe ktorého bola žalovanému vystavená faktúra. Preto tvrdenie žalovaného, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a následnej realizácii predmetu dodávky považuje čisto za účelové. K námietke premlčania uplatňovaného nároku z dôvodu neplatného uznania pohľadávky žalovaným uviedol, že dôvody neplatnosti žalovaný zakladá na nedostatku vôle žalovaného uznať svoj záväzok, ako aj neurčitosti výšky uznaného záväzku a jeho dôvodu, čím podľa jeho názoru nedošlo uznaniu záväzku ani začatiu plynutia novej štvorročnej premlčacej doby. Predložená listina žalobcu adresovaná žalovanému s uvedením predmetu „Uznanie záväzkov a pohľadávok“ k 31.12.2012 s uvedením celkovej výšky záväzkov žalovaného v sume 21.790 eur spolu s prílohou uvedených neuhradených faktúr podrobne a určito vymedzuje jednotlivé neuhradené faktúry - záväzky žalovaného. Súčasne list obsahuje žiadosť o potvrdenie a odsúhlasenie uvedených záväzkov. Žalovaný dňa 13.02.2013 bez výhrad potvrdil dlžnú sumu na základe neuhradených faktúr prostredníctvom pracovníka žalovaného p. Jozefa Molnára

(neskorší prokurista spoločnosti). Poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky 32 Cdo 1497/2013, a v tej súvislosti na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, že z titulu funkcie pracovníka podniku potvrdzujúceho zostatok záväzkov z neuhradených faktúr je oprávnený rozhodovať o ekonomických záležitostiach podniku a tým aj o existencii záväzkov. Súčasne poukázal na fakt, že súčasťou listiny je aj presná špecifikácia faktúr, na základe ktorých vznikla pohľadávka.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 09.05.2017 zotrval na právnom a skutkovom závere, ktorý uviedol v odpore, že žalobca nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia) v konaní, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo alebo iného záväzkového vzťahu. Poukaz žalobcu na objednávku zo dňa 03.12.2010 nie je preukázaný v konaní žiadnym dôkazom, najmä listinou, ktorá by preukazovala existenciu takejto objednávky. Listina v predmete servisného záznamu preukazuje vykonanie určitej činnosti u iného subjektu ako u žalovaného (u subjektu IZD-MRI, s.r.o.) a žalobca v tejto súvislosti v konaní nepreukázal uzavretie záväzkového vzťahu v prospech tretej osoby, z ktorého by bol povinný žalovaný, resp. by vznikla akékoľvek záväzková povinnosť žalovanému (v tomto prípade zaplatiť za servisný zásah, z ktorého mal prospech iný subjekt IZD-MRI, s.r.o.). Žalobca v tejto súvislosti v konaní nepreukázal uzatvorenie dohody o predmete diela ako podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, a nepreukázal ani existenciu dohody o cene, ako ďalšej z podstatných náležitostí zmluvy o dielo. Mal za to, že účinne využil procesnú obranu vznesením námietky premlčania, nakoľko k započatiu plynutia novej premlčacej doby neprišlo, pričom listina označená ako „Uznanie záväzkov a pohľadávok" (ďalej aj „inventarizácia“ v príslušnom gramatickom tvare) nespĺňa náležitosti vyplývajúce z uznávacieho prejavu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 323 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že predmetná listina je vzorovou pretlačou používanú z príslušného účtovného softwaru, pričom ide o vzájomné odsúhlasenie účtovných zostatkov v účtovnej evidencii (pohľadávky, záväzky, faktúry, zálohové faktúry, zálohy a iné účtovné kategórie). Zopakoval svoje vyjadrenia z odporu a mal za to, že inventarizácia účtovných zostatkov nemá náležitosti uznania záväzku (najmä nie je prejavom vôle uznať záväzok), a preto nezačala plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 407 ods. l Obchodného zákonníka. Ďalej v prílohe poukázal na dôkazy v predmete vyhlásení ako listinných dôkazov konateľa žalovaného Alexandra Bendeho a zamestnanca žalovaného Jozefa Molnára, z obsahu ktorých je zrejmý úmysel a vôľa žalovaného vo vzťahu k odsúhlaseniu zostatkov v účtovníctve a nie k uznaniu záväzkov. Navrhol tiež výsluch štatutárneho orgánu žalovaného Alexandra Bendeho a výsluch prokuristu žalovaného Jozefa Molnára.

6. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca ani žalovaný, súd preto pojednával len v prítomnosti ich právnych zástupcov.

7. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami a prednesmi strán, resp. ich právnych zástupcov a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržal doterajších písomných podaní. Uviedol, že podstata sporu spočíva v tom, že žalobca dodal žalovanému náhradné diely CT prístroja a vykonal výmenu tohto náhradného diela, za čo vyfakturoval faktúrou splatnou dňa 24.12.2010 odmenu 20.230 eur. Táto suma zo strany žalovaného do dnešného dňa nebola uhradená. Bol toho názoru, že dňa 13.12.2013 žalovaný tento svoj záväzok písomne uznal, preto žiadal rozhodnúť o žalobe v súlade so žalobným petitom. Súčasne predložil objednávku, ktorá bola zaslaná konateľovi žalobcu zo strany konateľa žalovaného a prílohou tejto mailovej objednávky bola objednávka vykonania služieb. Ako prípadné ďalšie dokazovanie navrhol výsluch konateľa žalovaného, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za obdobie 12/2010 spolu so zoznamom faktúr, ktoré boli zahrnuté do tohto daňového priznania, s tým, že konateľ žalovaného by mal vypovedať k objednávke, ktorá bola predložená na dnešnom pojednávaní a ohľadom daňového priznania, či bola zaradená do účtovníctva žalovaného. V záverečnej reči zotrval na žalobe v plnom rozsahu, žalobca dodal určité služby a výkony žalovanému, za čo bola vyfakturovaná odmena, bol toho názoru, že žalobca preukázal objednanie tohto stroja, resp. týchto výkonov žalovaným a uznanie záväzku predloženou listinou zo dňa 31.01.2013, ktorá presne obsahuje záväzok, vymedzenie záväzku uplatňovaného v tomto konaní odkazom na faktúru, je teda určitá a obsahuje uznávací prejav zo strany príslušného zamestnanca žalovaného.

9. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení v celom rozsahu odkázal na podaný odpor zo dňa 07.07.2015, ako aj na vyjadrenie doručené súdu dňa 09.05.2017, nakoľko v týchto podaniach podrobne uviedol stanovisko žalovaného k žalobe a k jednotlivým prílohám žaloby, ako aj k právnemu posúdeniu

veci a nad rozsah týchto podaní uviedol, že žaloba ako taká obsahuje nedostatky, ktorých podstatná náležitosť je uvedená v § 132 ods. 2 CSP, za ktorých odstránenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca a táto sa pretavuje do ďalšieho postupu sporového konania. Uviedol, že listina, na ktorú žalobca v žalobe poukazuje, a to inventarizácia pohľadávok, nepredstavuje uznanie záväzku, keďže v zmysle ustálenej právnej praxe, je uznanie záväzku právnym úkonom, ktorý musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 34-39 Občianskeho zákonníka. Jednou z náležitostí je vôľa, ktorú nie je možné v konaní vykladať prostredníctvom výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vôľu je možné skúmať len vo vzťahu, či vyplýva z listiny ako dôkazného prostriedku. Z obsahu listiny datovanej 31.01.2013 však nie je prejavená vôľa akýkoľvek záväzok uznať, ale listina výslovne odkazuje na zákon o účtovníctve, konkrétne znenie zákona a obsahom je odsúhlasenie zostatkov. Súčasne dal do pozornosti súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/197/2009, ktorý je verejne dostupný, v ktorom odôvodnení Najvyšší súd zaujal právny názor, že v prípade, ak žalobca nárok nevymáha v predpísanom konaní počas všeobecnej doby premlčania, nie je možné prihliadnuť na akékoľvek dodatočné uznania a súčasne poukázal na rozpor takéhoto konania žalobcu s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda na rozpor s dobrými mravmi prenesené do záväzkových vzťahov právnických osôb. Uvedené znamená, že takýto nárok je uplatnený v rozpore s obchodným stykom. Navrhol ako dôkaz výsluch prokuristu žalovaného k obsahu listiny označenej ako inventarizácia pohľadávok, resp. za akého dôvodu došlo k podpísaniu tejto listiny. V záverečnej reči poukázal na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ako aj na ustálenú súdnu prax týkajúcu sa výkladu vôle a samotného charakteru listín vystavovaných a produkovaných v zmysle zákona o účtovníctve, ktoré majú len evidenčný charakter. Keďže unesenie dôkazného bremena je vecou žalobcu, žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu z uvedených dôvodov.

10. Faktúrou č. 2010185 vystavenou dňa 09.12.2010, splatnou dňa 24.12.2010, vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 20.230 eur za dodanie a výmenu náhradného dielu k CT prístroju TOSHIBA AQUILION 64 - chladič trg. Lampy HE 1256.

11. Listom zo dňa 31.01.2013 označeným ako „Uznanie záväzkov a pohľadávok k 31.12.2012“, požiadal žalobca žalovaného o potvrdenie správnosti vykazovaných zostatkov na jeho faxové číslo alebo na adresu žalobcu. V predmetnom liste uviedol, že v zmysle vykonania inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ho žiada o odsúhlasenie zostatkov neuhradených faktúr k 31.12.2012 podľa priloženého zoznamu v celkovej výške 21.790 eur. Prílohou bol zoznam neuhradených faktúr. Na spodnej časti listu je uvedené „Potvrdzujem správnosť vykázaných zostatkov“, dátum 13.02.2013, vyhotovil: Molnár J., nečitateľná pečiatka a podpis. V pripojenom zozname vydaných faktúr od 01.01.2000 do 31.12.2010 sa nachádza aj faktúra č. 2010185 zo dňa 09.12.2010 vo výške spolu s DPH 20.230 ako nezaplatená.

12. Z listu zo dňa 08.07.2015 označeného ako „Vyhlásenie pre účely súdneho konania sp. zn. 5Cb/21/2015-16“ adresovaného a doručeného tunajšiemu súdu dňa 09.05.2017, vyplýva, že konateľ žalovaného Alexander Bende pre účely súdneho konania pred Okresným súdom v Galante vo veci žalobcu AUDIOSCAN, s.r.o., so sídlom Nad plážou 33/14554, Banská Bystrica, IČO: 31 582 711, proti žalovanému AGROREAL, spol. s.r.o., so sídlom Hlavná č. 918/2, 924 01 Galanta, IČO: 31 104 649, o zaplatenie 20.230 eur s prísl., vyhlásil, že výkaz záväzkov a pohľadávok žalobcu zo dňa 31.01.2013, ktorý bol ich zamestnancom podpísaný dňa 13.02.2013, bol z ich strany realizovaný výlučne z dôvodu, že ich spoločnosti bola zaslaná faktúra č. 2010185 zo strany spoločnosti žalobcu. Ich spoločnosť eviduje v zmysle zákona o účtovníctve aj sporné faktúry. K úhrade predmetnej faktúry z ich strany neprišlo, nakoľko ju v celom rozsahu považujú za spornú, keďže k realizácii predmetu na faktúre v prospech ich spoločnosti spoločnosťou žalobcu nikdy neprišlo, a súčasne si ich spoločnosť takýto predmet dodania od žalobcu ani neobjednala. Predmetné odsúhlasenie nie je uznaním záväzku, čo do dôvodu a výšky. V tejto súvislosti súčasne vyhlásil, že ich spoločnosť si vzhľadom na uvedené skutočnosti (nedodanie tovaru a služby) v rozhodnom účtovnom období (december roku 2012) z predmetnej faktúry neuplatnila príslušnú DPH a za rok 2012 ani daň z príjmu.

13. Listom zo dňa 08.07.2015 označeným ako „Vyhlásenie pre účely súdneho konania sp. zn. 5Cb/21/2015-16“ adresovaným a doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.05.2017, zamestnanec žalovaného Jozef Molnár pre účely súdneho konania pred Okresným súdom v Galante vo veci žalobcu AUDIOSCAN, s.r.o., so sídlom Nad plážou 33/14554, Banská Bystrica, IČO: 31 582 711, proti žalovanému AGROREAL, spol. s.r.o., so sídlom Hlavná č. 918/2, 924 01 Galanta, IČO: 31 104 649, o zaplatenie 20.230 eur s prísl., vyhlásil, že výkaz záväzkov a pohľadávok žalobcu zo dňa 31.01.2013,

ktorý podpísal dňa 13.02.2013 vykonal výlučne z dôvodu, že ich spoločnosti bola zaslaná faktúra č. 2010185 zo strany spoločnosti žalobcu, pričom takéto sporné a nezaplatené faktúry pre účtovnú evidenciu evidovali, avšak ju pre účely DPH a dane z príjmu neuplatnili. Pričom rovnako to bolo aj v prípade tejto faktúry od žalobcu. Preto týmto uviedol, že predmetné odsúhlasenie (jeho podpis) nie je uznaním záväzku, čo do dôvodu a výšky.

14. Z e-mailovej správy poslanej od odosielateľa bende@centrum.sk <mailto:bende@centrum.sk> dňa 03.12.2010 s predmetom: Fwd: objednávka rtg lampy na ct.doc na adresu rabatin.stefan@gmail.com <mailto:rabatin.stefan@gmail.com> vyplýva, že týmto mailom bola preposlaná správa od Evy Bořutovej, IZD-MRI, s.r.o., Starohájska 2, 917 01 Trnava (eva.borutova@izd-tt.sk <mailto:eva.borutova@izd- tt.sk>). Prílohou predmetného e-mailu bola objednávka rtg lampy na ct.docx.

15. Z prílohy k e-mailovej správe zo dňa 03.12.2010 vyplýva, že žalovaný si objednal u žalobcu náhradnú súčiastku - chladič rtg. Lampy do CT prístroja Aquilion 64 v sume 17.000 eur + DPH. Náhradnú súčiastku žiadal dodať na adresu IZD-MRI, s.r.o., Starohájska 2, 917 01 Trnava.

16. Zo servisného výkazu žalobcu zo dňa 08.12.2010 vyplýva, že u zákazníka IZD-MRI, s.r.o., Starohájska 2, 917 01 Trnava bola vykonaná pravidelná servisná prehliadka zariadenia TOSHIBA Aquilion 64 technikom žalobcu a pritom bola zároveň vykonaná oprava (výmena) chladiča rtg. Lampy, montáž a demontáž chladiča, a to v čase od 07.12.2010 od 8.00 do 24.00 hod. a 08.12.2010 od 8.00 do 15.00 hod.. Uvedené skutočnosti potvrdil za zákazníka IZD-MRI, s.r.o., Starohájska 2, 917 01 Trnava, Doc. MUDr. Peter Bořuta, CSc., m.Prof..

17. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že štatutárnym orgánom (konateľom) žalobcu je RNDr. Štefan Rabatin od 23.03.1993.

18. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že štatutárnym orgánom žalovaného je od 20.12.1991 Alexander Bende.

19. Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka (ďalej , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

20. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

21. Podľa § 388 ods. 1, ods. 2 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

22. Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

23. Podľa § 392 ods. 1 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

24. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

25. Podľa § 407 ods. 1 ObZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

26. Podľa § 323 ods. 1, ods. 2 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

27. Súd v prejednávanej veci nemal pochybnosti o tom, že medzi stranami bola konkludentne uzavretá zmluva o dielo (aj keď to žalovaný v priebehu celého konania popieral a v tomto smere predložil aj vyhlásenia konateľa a zodpovedného zamestnanca), na základe ktorej dodal žalobca žalovanému náhradné dielo (ako miesto plnenia bola dohodnutá adresa IZD-MRI, s.r.o., Starohájska 2, 917 01 Trnava), čo mal súd za preukázané jednak z e-mailovej komunikácie, ako aj objednávky štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorá bola prílohou mailu zo dňa 03.12.2010. Taktiež mal zo servisného výkazu preukázané, že dielo bolo dodané (výmena chladiča rtg. lampy) dňa 08.12.2010.

28. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola dôvodne vznesená námietka premlčania vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci súd nevyhodnotil odsúhlasenie zostatkov neuhradených faktúr žalovaným ako uznanie záväzku v zmysle § 323 ObZ. Uznanie záväzku je zabezpečovací právny inštitút, ktorý posilňuje postavenie veriteľa. Je upravený tak v OBZ, ako aj v s tým, že jeho obchodnoprávna úprava je komplexná a nie je potrebné použitie občianskoprávnej úpravy. Uznanie záväzku je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ktorý vytvára vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trvá. Uznanie záväzku musí mať vzhľadom na význam tohto právneho úkonu písomnú formu okrem niekoľkých výnimiek, ktoré špecifikuje § 407 ods. 2 a 3. Za uznanie záväzku zákon pokladá aj čiastočné plnenie alebo úhradu úrokov. na rozdiel od Občianskeho zákonníka nešpecifikuje obsah uznania záväzku, aj na účely obchodnoprávnych vzťahov je však nutné určiť dôvod uznania záväzku a jeho výšku. Primárnym dôsledkom uznania záväzku je fakt, že od momentu uznania záväzku začne plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Listina predložená žalobcom napriek jej označeniu ako „Uznanie záväzkov a pohľadávok k 31.12.2012“, obsahovo predstavuje žiadosť o odsúhlasenie zostatkov neuhradených faktúr k 31.12.2012 podľa priloženého zoznamu v celkovej výške 21.790 eur v zmysle vykonania inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve žalobcom. Teda išlo len o overenie, či stav pohľadávok a záväzkov zodpovedá skutočnosti z hľadiska účtovníctva. Navyše tento doklad bol podpísaný dňa 13.02.2013 zamestnancom spoločnosti Jozefom Molnárom na spodnej časti listu pri vete „Potvrdzujem správnosť vykázaných zostatkov“, pričom súd má za to, že taký úkon ako uznanie záväzku v zmysle § 323 nemôže byť bez ďalšieho vykonaný osobou zabezpečujúcou vedenie účtovníctva žalovaného. Navyše z takého prejavu vôle ako je obsiahnutý v odsúhlasení zostatkov neuhradených faktúr žalovaným, nie je možné vyvodiť záver o jednoznačnom prejave vôle žalovaného uznať svoj záväzok s účinkami podľa § 323 ObZ.

29. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať, t.j. určiť, že takéto právo má. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok na vynútiteľnosť. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Námietka premlčania predstavuje spravidla obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo a na druhej strane možnosť námietky premlčania donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Právo na zaplatenie ceny diela ako právo zo záväzkového vzťahu podlieha premlčaniu vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 397 ObZ. Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať (§ 388 ods. 1 . Ustanovenie § 397 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke štyroch rokov a pri právach vymáhateľných na súde vymedzuje všeobecný začiatok behu premlčacej lehoty na deň, kedy mohlo byť takéto právo uplatnené na súde po prvýkrát. Tento deň je zásadne odvodený od momentu, kedy sa právo stáva nepodmieneným. Pri práve na plnenie záväzku plynie doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti), a tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby (§ 392 ods. 1 . Ustanovenie § 392 ods. 1 vychádza zo zásady plynutia premlčacej doby od momentu actio nata, t. j. od momentu dospelosti nároku. Actio nata a dospelosť dlhu vychádza zo zročnosti a splatnosti

dlhu (dňa, kedy mohol dlžník dlh po prvý raz plniť). Splatnosťou dlhu vzniká stav nárokovateľnosti (vymáhateľnosti) plnenia na súde pre prípad, že ho dlžník nesplní dobrovoľne, a teda týmto dňom bolo možné právo odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. V danom prípade sa pohľadávka žalobcu stala splatnou dňa 24.12.2010 a premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni splatnosti (25.12.2010), kedy bolo možné právo uplatniť na súde, a preto týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba na uplatnenie práv žalobcu a skončila dňa 25.12.2014. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci a z tohto dôvodu zamietol aj ďalšie návrhy strán na doplnenie dokazovania.

30. Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011)

31. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom je súd toho názoru, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla v rámci záväzkovo-právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako podnikateľskými subjektmi, je premlčaná a z tohto dôvodu, na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným, žalobu zamietol.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.