Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-28-2017.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/28/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému T.. Bc. J. G., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, prejednal dňa 21. júna 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/106/2016 zo dňa 18. novembra 2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/106/2016 zo dňa 18. novembra 2016, bol obžalovaný T.. Bc. J. G. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
- dňa 26.4.2014 v čase okolo 23.00 hod. pred pohostinstvom X. L., v obci I., fyzicky napadol G. W. tak, že po tom, ako sa zapojil do konfliktu, ktorý mal G. W. s J. J., pristúpil k poškodenému G. W. a kopol ho do tváre, presnejšie do oblasti úst a týmto konaním spôsobil zranenia poškodenému G. W. v rozsahu pomliaždenie pravej strany tváre v jarmovej oblasti, tržnú ranu hornej pery úst v oblasti predsiene dutiny ústnej, totálne vyluxovanie zubu č. 4 v pravom hornom kvadrante a úrazovú subluxáciu zubov č. 1 v ľavom dolnom kvadrante, v pravom hornom kvadrante a v pravom dolnom kvadrante, kde uvedené zranenia si vyžiadali u poškodeného G. W. liečbu v trvaní 29 dní a dobu sťaženého obvyklého spôsobu života v trvaní od 10 do 14 dní.
Za tieto trestné činy bol obžalovaný T.. Bc. J. G. odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. k/, l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výmere 700 €, pričom podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste v neprospech obžalovaného.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietol, že okresným súdom uložený trest obžalovanému je neprimerane benevolentný a nedostatočný na nápravu páchateľa, neodradí ho od páchania ďalšej trestnej činnosti a nedostatočný na ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti konaním a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Uložený trest podľa jeho názoru jednoznačne odporuje ustanoveniu § 34 ods. 1 Tr. zák. Prokurátor ďalej poukázal na to, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Aj keď
je predmetné odsúdenie zahladené, jednoznačne uvedená skutočnosť preukazuje, že odsúdený má sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti a jednoznačne preukazuje, že predchádzajúce podmienečné odsúdenie nenapravilo odsúdeného natoľko, aby ho odradilo od páchania opätovnej trestnej činnosti. Ďalej poukázal na skutočnosť, že obžalovaný dosahuje čistý mesačný príjem viac než 1.500 €, je slobodný a bezdetný, teda nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Vzhľadom na uvedené sa javí uloženie peňažného trestu vo výške 700 €, keď nedosahuje ani polovicu mesačného platu obžalovaného, ako absolútne bagateľný postih pre obžalovaného. Tento trest vôbec neprevychová obžalovaného, nebude ho akokoľvek motivovať k náprave a absolútne nevystihuje mieru závažnosti skutku. Prokurátor je toho názoru, že trest tak ako bol uložený, vôbec nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a už vôbec neodradí iných od páchania trestnej činnosti. Obžalovaný bol predsa odsúdený za dva úmyselné trestné činy, a preto by tomu mala zodpovedať aj miera spoločenského odsúdenia osoby páchateľa a aj výška trestu. Prokurátor má za to, že trest vo výške 700 €, ktorého ekonomický následok zrejme obžalovaný ani nepocíti na spôsobe vedenia svojho života, nepostačuje na to, aby obžalovaný náležite postihol tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. Taktiež poukázal na to, že obžalovaný sa nesnažil bezprostredne po spáchaní skutku o odstránenie následkov svojho konania, ale jednoznačne až pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov sa snažil o vytvorenie si možnosti na uloženie alternatívneho trestu. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonnej zníženej trestnej sadzby s použitím ustanovenia § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. k/, l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému uložil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v prvej polovici zákonného rozpätia.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný Mg. Bc. J. G. prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vyjadrení uviedol, že uložený peňažný trest je pre neho aktuálne značnou finančnou záťažou a samozrejme je si vedomý následkov svojho konania a povinnosti zniesť potrestanie. Skutočnosť, že si spočiatku vykladal po skutkovej stránke inak svoje konanie, nemôže ísť na jeho ťarchu a v jeho neprospech, keďže sa následne riadne priznal a svoje konanie oľutoval, čo súd aj zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť, nahradil škodu v celom rozsahu. S poškodeným G. W. je naďalej v priateľskom vzťahu, po pojednávaní ho viezol svojim vozidlom domov. Obžalovaný nemôže súhlasiť s tvrdením prokurátora, že si má takýmto trestom vykúpiť beztrestnosť, pretože z jeho pohľadu nejde o žiadne vykúpenie, ale znášanie finančného potrestania v značnej sume. Je pravdou, že sa v dávnom období dopustil trestného činu, uvedené potrestanie je však zahladené a prehlásil, že išlo z jeho strany skutočne len o ojedinelé konanie. Obžalovaný žiada zohľadniť aj to, že predmetného konfliktu sa zapojil len s úmyslom zamedziť ďalšej bitke medzi zainteresovanými, nešlo z jeho strany o žiadne vyvolávanie a vyprovokovanie bitky.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby bolo v celom rozsahu vyhovené odvolaniu prokurátora, teda aby odvolací súd zrušil obžalovanému peňažný trest a uložil mu primeraný podmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaný T.. Bc. J. G. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolaniu prokurátora nebolo vyhovené.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 21. marca 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 21. júna 2017. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému T.. Bc. J. G. pri určení druhu a výmery trestu.
Obžalovaný T.. Bc. J. G. bol uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody prísnejšieho trestného činu (§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) s hornou hranicou vo výmere 3 roky. Obžalovaný Mgr. Bc. J. G. sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne ublížil na zdraví.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.
Za správny, považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v prospech obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, no i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. (obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaný T.. Bc. J. G. urobil na hlavnom pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. prijal. Podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák. Okresný súd zároveň správne zistil na strane obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov. Okresný súd správne postupoval, keď pri prevahe poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného aplikoval i ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
Odvolací súd považuje za potrebné v súvislosti s ukladaním druhu a výmery trestu obžalovanému zdôrazniť okolnosti prípadu v predmetnej trestnej veci. Je potrebné uviesť, že samotný poškodený G. W. pod vplyvom alkoholu v pohostinstve X. L. v obci I. v inkriminovanom čase vyzýval J. J., aby sa neskrýval za kamarátov a išiel sa s ním na férovku pobiť von pred pohostinstvo. Po opakovaných výzvach sám J. J. sa nechal presvedčiť a akceptoval výzvu poškodeného G. W.. Následne vonku sa začala bitka medzi poškodeným G. W. a J. J.. Poškodený G. W. sa ako prvý uhol úderu päsťou do oblasti tváre od J. J., následne poškodený trafil J. J. päsťou do oblasti tváre, ktorý spadol na zem a poškodený G. W. pokračoval v ďalšom bití J. J.. Obžalovaný T.. Bc. J. G. v tom čase zareagoval tak, že pristúpil k poškodenému G. W. a kopol ho do tváre, čím zamedzil ďalšiemu útočeniu poškodeného G. W. na J. J.. Taktiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný s poškodeným G. W. sú naďalej v priateľskom vzťahu, čoho dôkazom je i skutočnosť, že po hlavnom pojednávaní okresného súdu obžalovaný T.. Bc. J. G. viezol svojím osobným motorovým vozidlom poškodeného G. W. domov.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že peňažný trest vo výmere 700 € za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. je zákonný a vecne správny. Trest uložený okresným súdom i podľa záverov
odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora uvedeného v jeho odvolaní, podľa ktorého by mal byť trest, uložený okresným súdom obžalovanému T.. Bc. J. G., neprimeraný.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.