Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Csp-61-2020.pdf
PDF · 114.88 KB
Case nature
Area
Subarea
63Csp/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. P., narodená XX. XX. XXXX, trvale pobytom H. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 468,22 eura, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23. 9. 2020 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 25. 11. 2020, domáhala voči žalovanej zaplatenia 468,22 eura a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 23. 12. 2019 bola medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou uzatvorená Pracovná zmluva, na základe ktorej žalovaná vykonávala od 1. 1. 2020 prácu na pracovnej pozícii osobný bankár. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 12. 2020 so skúšobnou dobou tri mesiace. Dňa 23. 12. 2019 bola medzi žalobkyňou a žalovanou zároveň uzatvorená Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca (ďalej len ,,Dohoda”). Predmetom tejto Dohody je úprava podmienok absolvovania niekoľkomesačného vzdelávacieho programu, ktorý je určený pre každého nového zamestnanca. Pokiaľ nový zamestnanec prejaví záujem o vzdelávanie a súhlasí s prehlbovaním kvalifikácie, pre žalobkyňu ako zamestnávateľa je to jednoznačný podnet k tomu, aby do nového zamestnanca investovala náklady s tým spojené. Podľa bodu 1.5.2 Dohody: „Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2 pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom, s výnimkou § 155 ods. 4 Zákonníka práce.” Podľa bodu 2.2 pracovnej zmluvy: „Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 28. 2. 2021.” Podľa bodu 1.6 Dohody: „S výnimkou prípadov ustanovených v § 155 ods. 6 Zákonníka práce sa zamestnanec zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa tejto dohody, v nasledovných prípadoch: 1.6.1 ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody; alebo 1.6.2 ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody.” Súčasťou Dohody je v zmysle citovaného bodu 1.5.2 záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom v dohodnutej dobe. V prípade žalovanej mal tento záväzok trvať do 31. 12. 2020 (12 mesiacov). Uvedená klauzula má stabilizačnú funkciu, pričom s prihliadnutím na dĺžku vzdelávacieho programu (10 mesiacov), žalobkyňa považuje dohodnutú lehotu za primeranú. Dňa 13. 3. 2020 bolo žalovanej doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, na základe ktorého došlo ku skončeniu pracovného pomeru dňa 13. 3. 2020. Záväzok zotrvať v pracovnom pomere predstavuje povinnosť zamestnanca počínať si tak, aby jeho vlastnou vinou nedošlo
k skončeniu pracovného pomeru. Žalobkyňa zdôraznila, že nejde iba o prípady, keď zamestnanec sám z vlastnej iniciatívy skončí pracovný pomer. Porušením tejto klauzuly sú aj prípady, keď zamestnanec svojím konaním vytvorí také okolnosti, kedy nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnancom pokračoval. Žalobkyňa svoj nárok na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie uplatnila z dôvodu porušenia bodu 1.6.2 Dohody, keďže pracovný pomer skončil pred dobou uvedenou v bode 2.2 pracovnej zmluvy. Zároveň žalobkyňa dodala, že nebola naplnená žiadna z podmienok v zmysle § 155 ods. 6 Zákonníka práce, a preto mala za to, že nárok na úhradu nákladov je daný. Celkovú výšku nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej od vzniku pracovného pomeru do jeho skončenia dňa 13. 3. 2020 špecifikovala nasledovne: náklady na „Úvodné školenie" (1.3.1) 44,47 eura, kurz finančného vzdelávania (1.3.2) 0,00 eur, náklady na školenie „Predajné zručnosti a komunikácia s klientom" (1.3.3) 482,38 eura, odborné školenia a koučing (1.3.4) 0,00 eur, koučing a tréning predajných zručností (1.3.5) 0,00 eur, náklady celkom 526,85 eura. Náklady za prehlbovanie kvalifikácie vo výške 58,63 eura boli žalobkyni podľa dohody uhradené priamou zrážkou zo mzdy žalovanej za mesiac marec 2020. Zvyšná časť nákladov vo výške 468,22 eura nebola zo mzdy žalovanej žalobkyni uhradená priamou zrážkou, rovnako nebola ani žalovanou dobrovoľne uhradená a tvorí stále existujúcu pohľadávku žalobkyne. Dňa 6. 4. 2020 žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu týchto vyčíslených nákladov. Na základe tejto výzvy ponúkla žalobkyňa žalovanej možnosť uhradiť dlžnú čiastku prostredníctvom splátkového kalendára. K úhrade nákladov aj napriek tomu do dnešného dňa nedošlo.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: pracovná zmluva zo dňa 23. 12. 2019, Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca zo dňa 23. 12. 2019, Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a Výzva na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie zo dňa 6. 4. 2020 s doručenkou.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 2. 10. 2020 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobkyni 468,22 eura alebo v tej istej lehote podala odpor.
5. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že pri podpise pracovnej zmluvy jej bolo odprezentované, že do roka nesmie odísť z práce, dať výpoveď, inak si Prima banka bude od žalovanej nárokovať peniaze, ktoré do nej investovala. Žalovaná tiež uviedla, že do Prima banky prišla už ako hotová bankára, nakoľko pracovala na ústredí Slovenskej sporiteľne 3 roky, žalovanú Prima banka už nič nové nenaučila. Žalovaná uviedla, že napísala list - odpor k úhrade nákladov za prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca, ktorý priložila ako prílohu s potvrdením o odoslaní mailovou formou, na ktorý jej neodpísali. Potvrdila, že z poslednej výplaty jej bola stiahnutá určitá suma. Platobný rozkaz sa podaním odporu v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, zrušil.
6. Žalobkyňa sa vyjadrila k odporu žalovanej, v ktorom uviedla, že predmetom každej dohody o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca je na jednej strane záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie, a na druhej strane záväzok zamestnanca úspešne absolvovať prehlbovanie kvalifikácie a zotrvať v pracovnom pomere po dobu dohodnutú v tejto dohode. Dodala, že žalovaná nebola žiadnym spôsobom nútená dohodu uzatvoriť. Nie je ani v záujme žalobkyne (ako zamestnávateľa) uzatvárať dohody o prehlbovaní kvalifikácie so zamestnancami, ktorí nemajú ochotu túto dohodu dodržiavať. Žalobkyňa zdôraznila, že záväzok zotrvať v pracovnom pomere predstavuje povinnosť zamestnanca počínať si tak, aby jeho vlastnou vinou nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Poukázala na ustanovenie § 155 Zákonníka práce, ktoré používa slovné spojenie „zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa”, namiesto „zaväzuje neskončiť pracovný pomer so zamestnávateľom”. Skutočnosť, že pracovný pomer neskončila žalovaná preto ešte automaticky neznamená, že nedošlo k porušeniu záväzku zotrvať u zamestnávateľa počas dohodnutej doby. Ak by sa v praxi uplatňoval výklad, ktorý prezentuje žalovaná, zamestnávatelia by tak aj bez vlastného pochybenia mohli stratiť nárok na úhradu nákladov v prípade každého zamestnanca, ktorého prístup k pracovným povinnostiam je objektívnym dôvodom pre skončenie pracovného pomeru. Súčasne žalobkyňa navrhla pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 19. 11. 2020 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 25. 11. 2020.
7. Žalovaná v podaní, doručenom súdu 5. 5. 2021 poukázala na ustanovenie § 154 ods. 3, § 155 ods. 2 Zákonníka práce a zotrvala na tvrdení, že ona pracovný pomer neukončila, ale pracovný pomer s ňou ukončil zamestnávateľ pred ukončením skúšobnej doby.
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil poverený zamestnanec žalobkyne, nedostavila sa žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom dňa 1. 3. 2022. Keďže žalovaná svoju neprítomnosť do začiatku pojednávania neospravedlnila ani nežiadala o odročenie pojednávania, súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej. Súd vykonal dokazovanie prednesom povereného zamestnanca žalobkyne, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako aj obsahom celého spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. V rámci svojho prednesu poverený zamestnanec žalobkyne uviedol, že výklad, ktorý prezentuje žalovaná, by zamestnancov mohol viesť k špekulatívnemu zámeru vyhnúť sa skončeniu pracovného pomeru z ich strany a vyhnúť sa úhrade nákladov za prehĺbenie kvalifikácie. Záväzok zotrvať v pracovnom pomere predstavuje záväzok zamestnanca počínať si tak, aby jeho vlastnou vinou nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Aj keď žalobkyňa nie je povinná uvádzať dôvod skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, žalovaná bola problémová už od nástupu do pracovného pomeru, neustále porovnávala ako to fungovalo v predošlej práci, pracovala v Slovenskej sporiteľni na kontaktnom centre, avšak žalobkyňa ju prijímala na pozíciu osobnej bankárky, čo je značne rozdielna práca, neustále spochybňovala postupy žalobkyne a porovnávala ich s postupmi ako fungovali v predošlej práci. Z uvedených dôvodov bola presunutá aj na inú pobočku žalobkyne, kde tieto problémy pretrvávali a pridali sa k nemu aj ďalšie. Často navštevovala lekárov s tým, že prisľubovala, že lekára si vybaví doobeda a poobede príde do práce, avšak niekoľkokrát sa tak nestalo a do práce už v ten deň neprišla. Pre tieto dôvody bola žalobkyňa nútená skončiť pracovný pomer so žalovanou v skúšobnej dobe.
10. Dňa 23. 12. 2019 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej žalovaná vykonávala od 1. 1. 2020 prácu na pracovnej pozícii osobný bankár. V pracovnej zmluve bola dohodnutá skúšobná doba tri mesiace. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 12. 2020.
11. V deň podpisu pracovnej zmluvy, t. j. dňa 23. 12. 2019 strany uzatvorili aj Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, obsahom ktorej bol záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje zamestnávateľ alebo tretie osoby na základe požiadavky zamestnávateľa, v trvaní približne 10 mesiacov, a záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote a za podmienok podľa tejto Dohody (bod 1. 1 Dohody). Podľa bodu 1.5.2 Dohody, zamestnanec sa zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2 pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom, s výnimkou § 155 ods. 4 Zákonníka práce.
12. Podľa bodu 2.2 pracovnej zmluvy, pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú, do 31. 12. 2020.
13. Podľa bodu 1.6 Dohody, s výnimkou prípadov ustanovených v § 155 ods. 6 Zákonníka práce sa zamestnanec zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa tejto dohody v nasledovných prípadoch: 1.6.1 ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody; alebo 1.6.2 ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody.
14. Dňa 13. 3. 2020 bolo žalovanej doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, na základe ktorého došlo ku skončeniu pracovného pomeru dňom 13. 3. 2020. Ukončenie pracovného pomeru je z podnetu zamestnávateľa.
15. Výzvou zo dňa 6. 4. 2020 žalobkyňa žiadala od žalovanej úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie vo výške 468,22 eura, v lehote do 15 dní od jej doručenia. Výzva bola žalovanej doručená dňa 9. 4. 2020.
16. Žalovaná listom označeným ako „Odpor k úhrade nákladov za prehlbovanie kvalifikácie“ žalobkyni oznámila, že na základe podpísanej dohody nie je povinná uhradiť žalobkyňou vypočítané náklady. Ďalej uviedla, že pri podpise zmluvy jej bolo zdôraznené, že tieto náklady si žalobkyňa bude nárokovať v tom prípade, ak ona do roka ukončí pracovný pomer a nie že počas skúšobnej doby Priama banka rozviaže s ňou pracovný pomer.
17. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom do 31. 12. 2019 (ďalej len „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
18. Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
19. Podľa § 1 ods. 5 ZP, pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Podľa § 1 ods. 6 ZP, v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
21. Podľa § 41 ods. 1 ZP, pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
22. Podľa § 45 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
23. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť: a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
24. Podľa § 59 ods. 2 ZP, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
25. Podľa § 71 ods. 1 ZP, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
26. Podľa § 71 ods. 3 ZP, pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.
27. Podľa § 72 ods. 1 ZP, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
28. Podľa § 72 ods. 2 ZP, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
29. Podľa § 155 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
30. Podľa § 155 ods. 2 ZP, dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať: a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
31. Podľa § 155 ods. 3 ZP, celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.
32. Podľa § 155 ods. 4 ZP, do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, b) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166, c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.
33. Podľa § 155 ods. 5 ZP, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.
34. Podľa § 155 ods. 6 ZP, povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c), d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil, e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.
35. Medzi stranami nebolo sporné, že pracovný pomer žalovanej u žalobkyne vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2019, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2020 so skúšobnou dobou tri mesiace. Ďalej nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 13. 3. 2020 doručila žalovanej Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňom 13. 3. 2020. Taktiež nebolo sporné, že strany dňa 23. 12. 2019 uzatvorili aj Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, predmetom ktorej bol záväzok zamestnávateľa podľa bodu 1.1, umožniť žalovanej ako zamestnancovi, v trvaní približne 10 mesiacov, prehlbovanie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, a záväzok žalovanej zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote a za podmienok podľa tejto Dohody.
36. Sporným medzi stranami bolo, či v dôsledku Dohody, pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalobkyne ako zamestnávateľa, bola žalovaná ako zamestnanec povinná uhradiť žalobkyni náklady spojené s prehlbovaním svojej kvalifikácie za dobu od vzniku pracovného pomeru do jeho skončenia dňa 13. 3. 2020, teda či vôbec a ako žalovaná porušila podmienky Dohody. Za sporné súd považoval aj výšku nákladov za prehlbovanie kvalifikácie a reálne vykonanie úhrad v prospech tretieho subjektu.
37. Žalovaná nepoprela, že Dohodu podpísala, avšak argumentovala tým, že podmienky neporušila. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná neporušila svoj záväzok vyplývajúci jej z bodu 1.6.2 Dohody, pretože prehlbovanie kvalifikácie podľa Dohody nedokončila svojím zavinením, teda na základe vlastného rozhodnutia, ale práve kvôli tomu, že žalobkyňa doručila žalovanej oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zároveň žalovaná neporušila ani záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončiť pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 Dohody, teda skôr
ako 31. 12. 2020, pretože bola to práve žalobkyňa, ktorá rozhodla o skončení pracovného pomeru žalovanej v skúšobnej dobe, na základe čoho došlo ku skončeniu pracovného pomeru dňom 13. 3. 2020, a to bez uvedenia dôvodu. V oznámení o skončení pracovného pomeru je výslovne uvedené, že ukončenie pracovného pomeru je z podnetu zamestnávateľa. Žalovaná objektívne nemohla ani dodržať záväzok zotrvať u žalobkyne, keďže ku skončeniu pracovnému pomeru došlo zo strany žalobkyne, pričom je zrejmé, že nedodržanie záväzku zamestnanca je viazané na prípad, ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa pred dohodnutou dobou. Pokiaľ poverený zamestnanec žalobkyne vo svojom prednese dôvodil tým, že žalovaná bola problémová už od nástupu do pracovného pomeru, spochybňovala postupy žalobkyne, navštevovala lekárov s tým, že si lekára vybaví doobeda a neskôr príde do práce, čo sa niekoľkokrát nestalo a do práce už v ten deň neprišla, súd uvádza, že tieto dôvody z oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nevyplývajú, žalobkyňa sa o nich vôbec v tomto oznámení nezmienila, hoci tieto dôvody uviesť mohla. Nemožno opomenúť fakt, že žalobkyňa tieto tvrdenia neuviedla v žalobe ani vo vyjadrení k odporu, hoci tak už mohla urobiť skôr, ale tieto dôvody skončenia pracovného pomeru uviedla až na pojednávaní. Ak by tomu tak aj bolo, uvedené by nič nemenilo na skutočnosti, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe rozhodnutia žalobkyne a tento dôvod skončenia pracovného pomeru v oznámení o skončení pracovného pomeru uvedený nebol. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že u žalovanej nebola naplnená žiadna z podmienok v zmysle § 155 ods. 6 ZP, a preto je jej nárok na úhradu nákladov daný. K tomuto súd uvádza, že výpočet prípadov, v ktorých povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, nie je taxatívny, ale tento je vyjadrený použitím slova „najmä“, čo znamená, že tieto prípady je možné rozšíriť.
38. V zmysle § 155 ods. 5 veta prvá ZP, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. Keďže v Dohode žalobkyňa uvádzala sumu 1.890 eur (bod 1.4), táto podmienka bola splnená. Ďalšou podmienkou podľa § 155 ods. 5 veta druhá ZP je, že v týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Žalovaná už v podanom odpore tvrdila, že do Prima banky prišla ako hotová bankárka a nič nové ju Prima banka nenaučila a zároveň, že pri podpise zmluvy jej bolo prezentované, že do roka nesmie odísť z práce, dať výpoveď, inak si Prima banka bude od nej nárokovať peniaze, ktoré do nej investovala, pričom žalobkyňa sa nezmienila o tom, že ak ju počas skúšobnej doby prepustí, tento prípad sem bude spadať rovnako. Žalobkyňa toto skutkové tvrdenie žalovanej účinne nepoprela, vlastné tvrdenia o týchto skutkových okolnostiach neuviedla, pričom sa odvolávala iba na všeobecné konštatovanie, že ak by sa uplatňoval výklad, ktorý prezentuje žalovaná, zamestnávatelia by bez vlastného pochybenia mohli stratiť nárok na úhradu nákladov v prípade každého zamestnanca, ktorého prístup k pracovným povinnostiam je objektívnym dôvodom pre skončenie pracovného pomeru, k čomu sa súd už vyššie vyjadril. Súd nemal naviac preukázané, že žalobkyňa si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z § 41 ods. 1 ZP, a síce, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy oboznámila žalovanú s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, pod ktoré rozhodne spadá aj uzavretá Dohoda, a teda za akých podmienok došlo k uzatvoreniu Dohody, keď žalovaná namietala, že do Prima banky prišla ako hotová bankárka a Prima banka ju nemohla nič nové naučiť. Žalobkyňa ani netvrdila, že by žalovanú poučila o tom, že uzavretie Dohody nie je povinné a že žalovanej ako zamestnancovi nie je možné uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu v zmysle § 155 ods. 2 veta druhá ZP.
39. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej úhradu nákladov na prehlbovanie kvalifikácie vo výške 468,22 eura, ktoré špecifikovala stroho - náklady na „úvodné školenie“ 44,47 eura, náklady na školenie „predajné zručnosti a komunikácia s klientom“ 482,38 eura, náklady celkom 526,85 eura. Hoci žalovaná v konaní nesporovala, že by vzdelávacie školenia a iné aktivity neabsolvovala, súd konštatuje, že nemal preukázanú dôvodnosť výšky žalovanej sumy, teda výšky nákladov za prehlbovanie kvalifikácie a tiež reálne vykonanie úhrad týchto nákladov. Žalobkyňa nepreukázala všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré by konkretizovali a odôvodňovali ňou uplatnený nárok voči žalovanej, čo do dôvodu a výšky a umožňovali ho overiť. Samotné vyúčtovanie týchto nákladov, bez preukázania ich úhrady nemožno vyhodnotiť tak, že tieto náklady žalobkyni vznikli. Je na žalobkyni, aké dôkazné prostriedky na preukázanie svojich skutkových tvrdení o výške nákladov, ktoré jej vznikli, zvolí, pričom tieto v konaní neboli predložené žiadne. Špecifikáciu žalovanej sumy žalobkyňa vykonala len vlastným popisom nákladov, avšak bez predloženia akýchkoľvek listinných dôkazov ako k týmto nákladom dospela a kedy boli vynaložené, čo možno považovať za neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne, že žalovaná je povinná uhradiť na nákladoch sumu 468,22 eura. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do
dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
40. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté zo strany žalobkyne na pojednávaní, a to výsluch svedkov, nadriadených žalovanej (Z. X. N. P. V.), z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci považoval takto navrhnuté dôkazy za irelevantné a nadbytočné a nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu.
41. S poukazom tak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností odôvodňujúcich žalovanú sumu, ako aj s ohľadom na tvrdené a nepreukázané porušenie povinnosti zo strany žalovanej, súd žalobu voči žalovanej zamietol.
42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v konaní plne úspešná žalovaná, ktorá by zásadne mala nárok na náhradu trov konania. Pretože však zo spisu súd nezistil, že by žalovanej v konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal (k tomu porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.