Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobkyne K. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. XX, XXX XX Z., proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2021 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoSP“) zamietol žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 21.07.2021. Ústredie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Košice z 21.07.2021 žalobkyňa nie je invalidná podľa ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Žalobkyňa voči rozhodnutiu Ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2021 podala odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s predmetným rozhodnutím a určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nakoľko je v dôsledku úzkosti, ťažkých depresií, sklonom k sebapoškodzovaniu a samovražedným sklonom už viac ako rok práceneschopná, trpí bolesťami chrbtice, ktoré sa zhoršujú a ďalšími zdravotnými problémami, ktoré jej znemožňujú zaradiť sa do spoločnosti. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala prehodnotiť jej zdravotný stav a priznať jej invalidný dôchodok.

3. O takto podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2021, ktorým podľa § 218 ods. 2 ZoSP odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Ústredia. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 02.11.2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach, ktorý na základe spisovej dokumentácie bez prítomnosti žalobkyne (z dôvodu opatrení prijatých v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súlade s ZoSP v znení ) opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 29.11.2021 a dospel k záveru, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím panická porucha u

emočnej nestabilnej osobnosti, ktorú na základe klinického priebehu posudkový lekár zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písmeno a) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k ZoSP, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia od 15 % do 20 %, s tým, že ostatné zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Na základe uvedeného tak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci odvolacieho konania je naďalej 20 %, invalidita teda nevznikla. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí záverom uviedol, že presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory a žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.

4. V zákonom stanovenej lehote dňa 12.01.2022 podala žalobkyňa správnu žalobu o preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2021. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí a uviedla, že podľa jej dlhodobého nepriaznivého a neustále sa zhoršujúceho zdravotného stavu má byť zaradená do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, písmeno b) - ťažké formy, keďže jej zdravotný stav - ťažké depresie, úzkosť, sociálna fóbia a porucha osobnosti, dlhodobo neumožňujú zaradiť sa do života, pričom trvá na poruche výkonnosti organizmu. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala prešetrenie konania a navrhla zrušiť rozhodnutie Ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2021.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.02.2022 zopakoval závery odborných posudkov posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného, najmä, že žalobkyňa bola v januári 2014 hospitalizovaná, jej stav bol uzavretý ako panická porucha (epizodická záchvatová úzkosť), pri liečbe sa stav zlepšoval, ambulantná liečba pokračovala do novembra 2015, následne psychiatra nenavštevovala, ďalej bola liečená až od mája 2016, kde z odborných vyšetrení v rokoch 2016 až 2019 vyplynulo, že stav žalobkyne je plne dlhodobo kompenzovaný, bez psychotických príznakov, prítomné sú obavné myšlienky a vnútropsychické napätie, nálada je tenzne ladená. V júni 2020 bola žalobkyňa opätovne hospitalizovaná pre úzkostnú a depresívnu symptomatiku so suicidálnymi úmyslami. Pri prepustení bola potvrdená úzkostná porucha, po úprave terapie bol však zdravotný stav žalobkyne zlepšený a nebola konštatovaná ťažká forma ochorenia. Odvtedy bola žalobkyňa liečená psychiatrom iba ambulantne ako panická porucha, emočne nestabilná porucha osobnosti s tým, že podľa objektívneho klinického nálezu je bez porúch vnímania, myslenie je koherentné bez bludných obsahov, dominuje tenzná (napätá) až rezonantná (podráždená) nálada s výraznou emočnou nestabilitou a sú prítomné suicidálne tendencie, avšak bez autoagresívnych prejavov. Od septembra 2020 bol prechodne stav hodnotený aj ako iná jednotlivá afektívna porucha pre miernu alteráciu nálady a nárast depresívnych fenoménov, opakovane však neboli prítomné chorobné zmeny vo vnímaní a myslení, či pocit prenasledovania alebo zámerného škodenia, pri liečbe v afektivite je stav uspokojivý. V odborných vyšetreniach z apríla a mája 2021 bolo v objektívnom náleze popisované zníženie napätia, prítomná je úzkostná symptomatika. V kontrolnom vyšetrení dňa 25.10.2021 je naďalej stav uzavretý ako panická porucha u emočne nestabilnej osobnosti s tým, že v popredí sú úzkostné prejavy, dysforicko - tenzná nálada bez zistenia závažnej psychickej poruchy, s iba anamnesticky udávanými sucidálnymi tendenciami. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný charakterizoval panickú poruchu (epizodická záchvatová úzkosť) podľa MKCH F 41.0, teda, že sa jedná o úzkostnú poruchu, pri ktorej je dominantným fenoménom úzkosť a jej somatické prejavy a uviedol tiež niekoľko znakov tejto choroby s tým, že pri tejto chorobe je potrebná pravidelná liečba, edukácia o type ochorenia a psychoterapia so zameraním na zvládanie stavov. Záverom žalovaný uviedol, že od júna 2020 je psychický stav žalobkyne kompenzovaný iba ambulantnou formou liečby, t.j. stav si nevyžiadal hospitalizačné preliečenie. Objektívny klinický stav zodpovedá stredne ťažkej forme ochorenia. V prípade prítomnosti akútnych suicidálnych tendencií by bolo psychiatrom odporučené neodkladné hospitalizačné preliečenie. Suicidálne tendencie sú však udávané iba anamnesticky, t.j. žalobkyňou. Pri hospitalizačnom preliečení v júni 2020 bola stanovená diagnóza úzkostnej poruchy, pričom na tomto vyššom odbornom pracovisku nebola hodnotená ako ťažká, dokonca bola redukovaná terapia. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že u žalobkyne nie je prítomná závažná porucha v oblasti

psychiky, ktorá by podmieňovala invaliditu a zopakoval záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne uvedený v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, na základe čoho žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobkyňa v replike zo dňa 22.03.2022 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že jej psychický zdravotný stav je niekoľko rokov nezmenený, resp. skôr sa zhoršil, mala jej byť viackrát lekárom navrhnutá hospitalizácia, ktorú však z dôvodu starostlivosti o maloleté deti musela odmietnuť. Po dohode s lekárom obmedzila návštevy ambulancie s tým, že bude užívať lieky a bude v pravidelnom telefonickom kontakte, aby takouto formou riešila svoj zdravotný stav, pretože má problém vychádzať z domu. Podľa žalobkyne u nej pretrvávajú samopoškodzovacie stavy. Pri hospitalizácii v jej prípade nedošlo k žiadnemu pokroku, podľa nej si tam pacienta nevšímajú a neriešia jeho problémy, pobyt v nemocnici jej absolútne nepomohol, aj keď ju prepustili s tým, že stav je vyhovujúci a zlepšený (podľa prepúšťacej správy), čo však podľa žalobkyne nebola pravda. Podľa žalobkyne sa ona lieči na neurológii, na panickú a úzkostnú poruchu ťažkého stupňa, trpí ťažkými depresiami, čo by potvrdil jej psychiater, ktorý je podľa žalobkyne jediný, kto je oprávnený hodnotiť jej stav. Ďalej tvrdila, že jej stav bol posúdený ľuďmi, ktorí ju nikdy nevideli a nepoznajú ju, aj preto žiada zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne a určiť jej diagnózu a stav ako „ťažký“, aby jej v stave nezamestnanosti spôsobenej jej zdravotným stavom bol priznaný invalidný dôchodok. Záverom žalobkyňa uviedla, že je len obyčajný chorý človek, ktorý potrebuje pomoc v podobe invalidného dôchodku.

7. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením (ďalej len ako „SSP“) žalovaný nereagoval a k replike žalobkyne sa duplikou nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto postupom podľa dňa 06.06.2022 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu podľa zamietol.

9. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2021, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZoSP potvrdil rozhodnutie Ústredia a zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Ústredia ako správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2021, ktorým bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nesplnila podmienku invalidity podľa § 71 ods. 1 ZoSP, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovaného určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj ako „MPSVZČ“) v rozsahu 20 %, a to za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. a) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k ZoSP, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - panická porucha u emočne nestabilnej osobnosti.

10. Podstata žalobných dôvodov žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného spočívala v tvrdení, že v jej prípade sa jedná o ťažkú formu podľa kapitoly V, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP, a nie stredne ťažkú formu podľa kapitoly V, položky 4, písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP, pri hodnotení ktorej mohla Sociálna poisťovňa určiť MPSVZČ v rozsahu 60 % až 70 %, čím by splnila podmienku invalidity pre priznanie invalidného dôchodku.

11. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

12. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

13. Podľa § 70 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

14. Podľa § 71 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

15. Podľa § 71 ods. 2 ZoSP v znení neskorších predpisov, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

16. Podľa § 71 ods. 3 ZoSP v znení neskorších predpisov, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 71 ods. 4 ZoSP v znení neskorších predpisov, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa § 71 ods. 5 ZoSP v znení neskorších predpisov, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

19. Podľa § 71 ods. 6 ZoSP v znení neskorších predpisov, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

20. Podľa § 71 ods. 7 ZoSP v znení neskorších predpisov, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

21. Podľa § 71 ods. 8 ZoSP v znení neskorších predpisov, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22. V zmysle § 153 ZoSP, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

23. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia žalobkyne na základe zhodnotenia predložených lekárskych vyšetrení a nálezov, ktoré mali k dispozícii. Zdravotné poškodenia žalobkyne zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí spočívajúcom v panickej poruche u emočne nestabilnej osobnosti má žalobkyňa stanovenú MPSVZČ v rozsahu 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda na hornej hranici zákonného rozpätia, ktoré pri takomto poškodení zdravia je stanovené v intervale od 15 % až do 20 %. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že posudkoví lekári zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne je podľa doložených lekárskych nálezov zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V, položky 4, písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP (neurotické, stresové a somatoformné poruchy v stredne ťažkej forme), následkom ktorého bola u žalobkyne stanovená MPSVZČ oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 20 %.

24. V tej súvislosti správny súd poukazuje najmä na obsah Lekárskej správy a Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 29.11.2021 (následkom protiepidemických opatrení choroby COVID - 19, v zmysle príslušných ust. a ZoSP v znení účinnom od 04.04.2020 bol zdravotný stav žalobkyne posúdený v jej neprítomnosti), podľa ktorých pre potreby odvolacieho konania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní invalidity, posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia MUDr. Gabriela Zátrochová v samotnom posudku konštatovala, že pre prijatie záveru o zdravotnom postihnutí žalobkyne a stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, hodnotila aj žalobkyňou novo doložené odborné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 25.10.2021, a konštatovala : „Aj v novozaloženom odbornom psychiatrickom vyšetrení zo dňa 25.10.2021 je naďalej stav uzavretý ako panická porucha u emočne nestabilnej osobnosti. Klinicky prítomná tenzná až rezonantná nálada, výrazná emočná nestabilita, adaptačné schopnosti a tolerancia frustrácie kolíšu, iba anamnesticky sú udávané suicidálne tendencie, aktuálne je bez auto agresívnych prejavov. Orientovanie správne, myslenie inkoherentné, je bez porúch vnímania, bez bludných obsahov.“

25. Práve na základe uvedených výsledkov pri hodnotení dostupnej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia dospel k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne bolo zaradené do Kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. a/, stredne ťažké formy, kde pri percentuálnom rozpätí 15 až 20 % bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na hornej hranici percentuálneho rozpätia t.j. 20 %. Iné zdravotné postihnutia u žalobkyne sú posudkovo bezvýznamné, a preto nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery. Žalobkyni sa ani v priebehu odvolacieho konania pred správnym orgánom a ani neskôr v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepodarilo spochybniť závery posudkových lekárov, preto aj správny súd z týchto posudkov, ktoré sú úplné a presvedčivé a zodpovedajú kritériám vyplývajúcim z príslušných ustanovení ZoSP plne vychádzal a dospel k záveru o neopodstatnenosti podanej správnej žaloby.

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola stanovená v rozsahu 20 %, preto nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 ZoSP.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní úspešná nebola a žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).