Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-754-2015.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/754/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: D. T.Ž., L.. XX.XX.XXXX, J. Č. J. X, XXX XX G., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, o zaplatenie 1 900,44 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 464,44 Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 316 eur, úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 316 Eur od 16.9.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 88 eur na účet číslo W.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D. T.: A., vedený v UniCredit Bank a.s. Bratislava, s variabilným symbolom: XXXXXXXX, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., Regionálne poštové centrum Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.
V. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 66,78 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 1 900,44 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 1 900,44 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 9.6.2010 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“); na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18,00 %. Ku dňu vystavenia výpisu z bankového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,00 Eur a bol povinný platiť veriteľovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,00 Eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie veriteľ vystavil ku dňu 10.9.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.8.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 900,44 Eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku teda predstavuje sumu vo výške 1 900,44 eur.
2. Okresný súd Levice vo veci vydal dňa 28.1.2016 pod č. k. 7C/754/2015-23 platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor prostredníctvom právneho zástupcu. V písomnom odpore poukázal na skutkové okolnosti uzatvorenia zmluvy a teda na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje zákonom obligatórne vyžadované obsahové náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 2 písm. d) e) g) h) i). Absencia uvedených údajov v texte zmluvy o revolvingovom úvere má za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalobca sa domáha zaplatenia úrokov a poplatkov, ktoré nie sú uvedené priamo v samotnej zmluve, pričom v zmysle ustálenej judikatúry je nevyhnutné dodávateľom vyžadované úroky a poplatky uviesť priamo v samotnej zmluve o úvere, nestačí ich uvedenie v priložených všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný uhradil na účet žalobcu 592 Eur, pričom mal vyčerpať z kreditnej karty sumu vo výške 1 028 Eur a keďže ide o úver bezúročný a bezpoplatkový, rozdiel činí sumu 436 Eur, pričom žalobca sa domáhal úhrade 1 900,44 Eur. Žalovaný tak považuje výšku žalobcom uplatňovaného nároku za nedôvodnú. Taktiež žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko má za to , že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.
3. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 27. 4. 2016 pod č. k. 7C/754/2015-48 vyhovel návrhu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., aby do konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/754/2015 na miesto doterajšieho žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpil nový žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 24.5.2016.
4. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.
5. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 21.6.2017 rozhodol v zmysle § 180 CSP v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.
6. Po vykonaní dokazovania, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav: Zo Žiadosti o vydanie Nákupnej karty L. R. G., číslo zmluvy XXXX XXXX zo dňa 9.6.2010 (ďalej len „Zmluva“) vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. v ktorej bol krížikom označený úverový rámec 600 Eur so štandardnou mesačnou splátkou 20 Eur.
7. Z Výpisu z Nákupnej karty L. R. G. (z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.) vykonaného ku dňu 10.9.2015 za zúčtovacie obdobie od 18.6.2010 do 31.8.2015, vyplýva, že žalovaný v uvedenom období výbermi v bankomatoch a inými finančnými operáciami čerpal prostriedky vo výške 1 028 Eur, pričom splátkami za toto obdobie uhradil 592 Eur. Z výpisu je ďalej zrejmé, že debetné transakcie okrem čerpania úveru zahŕňajú rôzne poplatky, úroky z dlžnej sumy, sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky za spracovanie poštovej poukážky, správy bankového účtu, poplatok za úverové rizikové poistenie typu A, náklady na vymáhanie pohľadávky.
8. Pôvodný veriteľ prostredníctvom subjektu Slovenské kreditné karty podaním zo dňa 2.11.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku na kreditnej T. L. vo výške 1 106,06 Eur. Vyzval žalovaného sumu uhradiť najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Žalovaný predmetné podanie prevzal dňa 8.11.2012. Ešte pred vyhlásením predčasnej splatnosti bol žalovaný Upomienkou - Výzva k úhrade III. zo dňa 10.10.2012 vyzvaný k úhrade omeškaných mesačných splátok.
9. Žalobca podaním zo dňa 6.7.2006 zobral žalobu čiastočne späť - v časti istiny vo výške 1 464,44 Eur, pričom žiadal žalovaného zaviazať k úhrade 436 Eur, úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 436 Eur od 16.9.2015 do zaplatenia, k náhrade trov konania a vrátenia časti súdneho poplatku.
10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 CSP (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného o späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie .
13. Žalobca podanú žalobu zobral sčasti späť vo výške 1 464,44 Eur pred prvým pojednávaním a po jej doručení žalovanému, preto súd konanie v tejto časti zastavil s rozhodnutím vo veci samej.
14. Predmetom konania tak ostala suma vo výške 436 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % zo sumy 436 Eur od 16.9.2015 do zaplatenia. Táto čiastka pozostáva z rozdielu čerpanej sumy vo výške 1 028 Eur žalovaným a úhrad žalovaného vo výške 592 Eur.
15. Žalovaný podaním zo dňa 22.2.2017 namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a žiadal podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na splnenie podmienok predpokladov pri postúpení pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Nebolo nijak preukázané, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného na splnenie omeškaných splátok poskytnutého úveru. Má za to, že nedošlo zo strany žalobcu k platnému vyhláseniu splatnosti celého úveru - výzvou zo dňa 22.10.2013. Ak nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, tak žalobca si žalobou nemohol uplatniť splátky, ktoré ešte neboli splatné podľa zmluvy o úvere a preto je v tejto časti návrh absolútne nedôvodný. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/201/2016 ako i rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/540/2014. Zároveň namietol premlčanie splátok splatných za mesiace 6/2012, 7/2012, 9/2012 a 10/2012 v celkovej výške 120 Eur.
16. Žalobca k podaniu žalovaného (bod 15) zaujal písomné stanovisko, v ktorom sa nestotožnil s jeho názorom. Uviedol, že predmetná pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o vydanie Nákupnej karty L. R. zo dňa 09.06.2010 uzatvorenej medzi žalovaným a pôvodným veriteľom bola na súde uplatnená samotným pôvodným veriteľom žalobou zo dňa 12.10.2015. K postúpeniu pohľadávky na postupníka (žalobcu) došlo následne dňa 27.11.2015. Na základe uvedeného sa žalobca nestotožňuje s názorom, že žalobca v predmetnom konaní nie je aktívne legitimovaný, nakoľko k podaniu žaloby došlo pred postúpením pohľadávky a k zmene účastníka konania uznesením zo dňa 27.4.2016. Pre úplnosť v prílohe tohto listu zasielajú Výzvu k úhrade zo dňa 10.10.2012, ktorou pôvodný veriteľ vyzval žalovaného k úhrade omeškaných splátok a dlžnej sumy. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol upovedomený o postúpení pohľadávky oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postupnej pohľadávky. Dlžník (v súdnom prípade žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 6. 2003, sp. zn. 4Obo/210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.8.2016 sp. zn. 5Co/248/2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.6.2016 sp. zn. 5Co/228/2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.5.2016 sp. zn. 1Co/387/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.6.2014 sp. zn. 9Co/133/2013. Ďalej je toho názoru, že pohľadávka nie je premlčaná. Pôvodný veriteľ si pohľadávku uplatnil na súde žalobou zo dňa 12.10.2015, pričom splatnosť vyhlásil dňa 2.11.2012 Vzhľadom na uvedené predmetná pohľadávka nie je podľa § 101 OZ premlčaná
17. Súd mal preukázané, že na žalobcu bola pohľadávka banky postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu predmetného súdneho konania. K podaniu žaloby na súd došlo dňa 23.10.2015 pôvodným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a súd uznesením zo dňa 27.4.2016 pod č. k. 7C/754/2015-48 pripustil aby do konania vstúpil nový žalobca t. j. EOS KSI Slovensko, s.r.o. Žalobca v konaní preukázal svoje právne nástupníctvo pohľadávky voči žalovanému samotnou Zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s príslušnou prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej je zrejmé postúpenie žalovanej pohľadávky. Okrem toho súd je toho názoru, že Všeobecná úverová banka, a.s. pri postúpení pohľadávky nepostupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., keďže ku dňu postúpenia pohľadávky (ku dňu 27.11.2015) bol žalovaný podaním zo dňa 10.10.2012 vyzvaný k úhrade omeškaných splátok a dlžnej sumy. K splatnosti celého dlžného zostatku došlo listom pôvodného veriteľa zo dňa 2.11.2012. Z poukazom na uvedené má súd za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy.
18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch) (účinný k 9.6.2010), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
19. Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinný k 9.6.2010), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre neplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčania doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
26. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti okrem iného je aj poskytovanie úveru.
27. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy (9.6.2010). Okrem toho, keďže predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov pre občana - spotrebiteľa, ide o vzťah
podliehajúci aj právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Tieto ustanovenia treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na premlčanie. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
28. Vzhľadom k vzneseniu námietky premlčania zo strany žalovaného, ako aj s poukazom na ust. § 5 b. zák. č. 250/2007 Z. z., sa súd zaoberal otázkou, či nárok je alebo nie je premlčaný.
29. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, sa dĺžka premlčanej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, je teda trojročná. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí uplatnil voči žalovanému sumu 436 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanou sumou v rámci úverového rámca vo výške 1 028 Eur a úhrad žalovaným vo výške 592 Eur (t. j. bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov). Úverový rámec bol zvýšený na 900 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 30 Eur. Zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru poskytnutého prostredníctvom čerpania z kreditnej platobnej karty ku dňu 2.11.2012, pričom týmto dňom sa stali splatnými splátky, ktorých splatnosť mala nastať až po tomto dátume. Splatnosť splátok, ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom nie je dotknutá. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Pokiaľ v revolvingovej úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach jedná sa o čiastkové plnenie, nie o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Žaloba zo strany žalobcu bola podaná na tunajší súd dňa 23.10.2015, preto v zmysle vyššie uvedeného, premlčané sú všetky splátky pri ktorých splatnosť nastala predo dňom 23.10.2012 (splátky splatné za mesiac jún, júl, september, október 2012, pričom splatnosť tej ktorej splátky je k 15 dňu v kalendárnom mesiaci). V mesiaci august (dňa 16.8.2012) žalovaný uhradil 30 Eur. Z uvedeného je premlčaná suma vo výške 120 Eur a žalovaný je tak povinný uhradiť nepremlčané splátky vo výške 316 Eur (436-120), ktorá čiastka predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Keďže došlo k premlčaniu istiny vo výške 120 Eur, za premlčané súd považoval aj jej príslušenstvo.
30. Podľa § 517 Obč. zák. (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
32. Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia, v znení účinnom do 31.1.2013, výška rokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Žalovaný sa s plnením dlhu dostal o omeškania, súd priznal úroky z omeškania zo sumy 316 Eur vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 16.9.2015 v súlade so žiadosťou žalobcu t. j. nesplnenie záväzku žalovaného v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s bankovým stavom ku dňu 31.8.2015 t. j. v lehote splatnosti do dňa 15.9.2015.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa § CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami tak, že procesne úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,78 %. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1 900,44 Eur s príslušenstvom. Žalobca počas konania zobral žalobu čo do sumy 1 464,44 Eur späť a z procesného hľadiska v tejto časti zavinil zastavenie konania, keďže žalobu v tejto časti zobral späť ako reakciu na podaný odpor ohľadnom posúdenia úveru ako bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel iba čo do sumy 316 Eur s príslušenstvom a žalobu čo do zvyšnej časti s príslušenstvom zamietol. Úspech žalovaného predstavoval 83,39 %, úspech žalobcu 16,61 %. Pri zohľadnení pomeru úspechu tak vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 66,78 % (83,39 % - 16,61 %). V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
38. Keďže žalobca s podaním žaloby zaplatil súdny poplatok a podanú žalobu v časti o zaplatenie 1.464,44 Eur zobral späť pred prvým pojednávaním, súd mu vrátil zodpovedajúci súdny poplatok vo výške 88 Eur v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. v znením novely. Súdny poplatok bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty a. s. Regionálne poštové centrum, Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).