Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-77-2017.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Subarea
24CoP/77/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. X., nar. XX.XX.XXXX a T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: K. V., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom Q. XXX/X, L., a otec: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, L., zastúpený splnomocnencom: AK Neuschlová, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 861 359, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 26P/41/2016-30 zo dňa 16. novembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, 2 a 3, § 330 ods. 1, 2, § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP) a vecne tým, že otec sa návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 17.10.2016, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, matka by bola povinná prispievať na výživu maloletých detí po 30,- Eur na každé dieťa a styk matky s maloletými deťmi by sa realizoval každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti otca s tým, že v uvedený deň a hodinu by si matka maloleté deti vyzdvihla v mieste bydliska otca a v uvedený deň a hodinu ich otcovi v mieste jeho bydliska odovzdala. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o takejto bezodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
2. Súd po preskúmaní celého spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhuje otec. Otec maloletých detí vo svojom návrhu tvrdí, že matka maloletých detí nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti a kým nebudú u nej prešetrené pomery, nesúhlasí s tým, aby deti žili v jej domácnosti. Zo správy kolízneho opatrovníka však vyplýva, že matka maloletých detí má v súčasnosti vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté deti. Má zabezpečené stále bývanie vhodné pre maloleté deti. Býva v domácnosti svojho brata, ktorá bola prispôsobená potrebám maloletých detí. Do 01.10.2016 sa o maloleté deti osobne starala v prevažnej miere matka, pričom súdu neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti. Maloleté deti sú na ňu zvyknuté. Súd nezistil, že by v existovala
nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie tak, ako ho navrhol otec detí. Matka má tiež záujem o osobnú starostlivosť o maloleté deti a podala na konajúci súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti. So skutočnosťami tvrdenými matkou v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež v správe z prešetrených pomerov od kolízneho opatrovníka sa súd vysporiada v konaní sp. zn. 8P/47/2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mal. M. a mal. T. na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zverí do osobnej starostlivosti otca. Matke uloží povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí po 30,- Eur mesačne a upraví styk matky s deťmi tak, že matka je oprávnená sa stretávať s mal. M. a mal. T. každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti otca s tým, že v uvedený deň a hodinu si matka maloleté deti vyzdvihne v mieste bydliska otca a v uvedený deň a hodinu matka maloleté deti otcovi v mieste jeho bydliska odovzdá. Alternatívne, aby po zverení maloletých detí do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností deti zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že od nedele v párnom týždni v roku do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni v roku budú mal. M. a mal. T. v osobnej starostlivosti otca a to tak, že v nedeľu v párnom týždni v roku matka o 18.00 hod. odovzdá maloleté deti v mieste svojho bydliska otcovi, v ktorého osobnej starostlivosti budú maloleté deti počas celého nepárneho týždňa; od nedele v nepárnom týždni v roku do nasledujúcej nedele v párnom týždni v roku budú mal. M. a mal. T. v osobnej starostlivosti matky a to tak, že v nedeľu v nepárnom týždni v roku otec o 18.00 hod. odovzdá maloleté deti v mieste svojho bydliska matke, v ktorej osobnej starostlivosti budú maloleté deti počas celého párneho týždňa. Poukázal na to, že so správou kolízneho opatrovníka, na ktorého sa odvoláva súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia nebol oboznámený. Okrem toho, je neštandardným fakt, že otec síce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal ešte 17.10.2016, avšak rozhodnuté o ňom bolo až 16.11.2016 pričom o návrhu matky, ktorý bol podaný až 11.11.2016, kedy matka už mala vedomosť o tom, že otec inicioval konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol v lehote 7 dní, t.j. 18.11.2016. Je paradoxné, že v danom prípade sa súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/47/2016 žiadnym spôsobom nevysporiadal s litispendenciou, ktorú predstavovalo pre toto konanie začaté na základe návrhu otca zo dňa 17.10.2016 a ani v danom prípade nepostupoval spôsobom vyplývajúcim mu z § 166 CSP a nerozhodol o spojení vecí. Takýto postup súdu považuje za procesne nesprávny a v rozpore so záujmami detí. Z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé ako súd v danom konaní dospel k záveru, že do 01.10.2016 sa matka o deti starala v prevažnej miere, pričom súdu neboli signalizované žiadne nedostatky v starostlivosti. Otec problém v starostlivosti na strane matky opakovane signalizoval kolíznemu opatrovníkovi, o čom svedčí úradný záznam z 27.03.2014 a oznámenie otca zo dňa 30.10.2014. Podľa vedomostí otca, matka v domácnosti svojho brata bývala niekoľkokrát. Vždy však z dôvodov problematických rodinných vzťahov a hádok so svojou rodinou túto domácnosť opúšťala, pričom tvrdenie, že má v domácnosti svojho brata zabezpečené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, otec nepovažuje za korektné, nakoľko v domácnosti je zavedená funkčná voda, elektrina a plyn a je dostatočne vykurovaná ešte bez ďalšieho nie je zárukou vhodných podmienok pre maloleté deti. Vzhľadom na skúsenosti z predchádzajúceho správania sa matky, má otec dôvodnú obavu, že matka obdobným spôsobom ako predtým bude postupovať aj v súčasnosti, maloletým deťom bude meniť výchovné prostredie a tiež má obavu, aby maloleté deti neboli konfrontované nevhodným správaním sa matky aj v partnerských vzťahoch. Z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s rodičovskou dohodou, ktorá bola rodičmi uzatvorená pred kolíznym opatrovníkom a ktorá sa týkala jednak otázky starostlivosti o maloleté deti, ako aj otázky zabezpečenia bývania matky po jej odchode zo spoločnej domácnosti. Po tom, čo sa otcovi podarilo s matkou po opustení spoločnej domácnosti skontaktovať, bol s ňou v pravidelnom telefonickom kontakte, o deťoch ju informoval. V prípade, že matka požiadala, umožnil s mal. M. telefonickú komunikáciu. Matka však za toto obdobie prešla diapazónom emócií od vyznávania lásky k otcovi až po nenávistné prejavy s prianím smrti otcovi, pričom keď jej aj v tomto kontexte otec navrhol, aby sa spoločne pokúsili situáciu riešiť napr. prostredníctvom psychológa, matka namiesto toho, aby zaujala racionálny postoj, otca obvinila, že týmto návrhom chce dokázať, že je psychicky labilná. Aj s poukazom na napätie, ktorému boli maloleté deti, predovšetkým mal. M. vystavení, po odchode matky zo spoločnej domácnosti, otec požiadal o intervenciu u PhDr. R. Y., s pomocou ktorej rodičia ešte v roku 2013 dospeli k rodičovskej dohode týkajúcej sa zverenia mal. M. do striedavej starostlivosti. Ako
vyplýva zo správy psychologičky, mal. M. matka nepochybne chýba, aj keď doma sa cíti predovšetkým tam, kde rodina žila a to bez ohľadu na pomery, ktoré tu vládli. Aktuálny stav je taký, že maloleté deti od 20.11.2016 sú v osobnej starostlivosti matky, ktorá však účelovo odmieta s otcom komunikovať, nereaguje na jeho SMS správy a nielenže ho neinformuje o deťoch, ale bez toho, aby sa s otcom dohodla, prihlásila napr. mal. M. na krúžok futbalu v Sládkovičove. U otca pretrvávajú obavy aj o zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o mal. T., nielen počas obdobia, kedy je matka v práci, ale aj samotnou matkou. Mal. T. po jej narodení vyrastala výlučne v prostredí, v ktorom aktuálne žije otec, mal. M. žil a pozná domácnosť otca nielen cez fungovanie v striedavej osobnej starostlivosti, ale aj pred jej nariadením, keďže syn s otcom trávil čas pravidelne od útleho detstva, kedy otec preukázal v plnom rozsahu svoju spôsobilosť zabezpečovať celodennú starostlivosť o dieťa útleho veku.
4. V doplnení odvolania zo dňa 20.12.2016, otec uviedol, že 17.12.2016 prevzal deti od matky, po príchode domov obe okúpal, nakoľko bolo jednoznačné zistiteľné, že tieto dlhšiu dobu neboli kúpané, pričom obaja pri kúpaní plakali, čo sa inokedy nestávalo. Otec zistil, že mal. T. má veľké zapareniny a ekzém na intímnych miestach a preto jeho obavy o zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o maloletú pretrvávajú. Okrem toho v rozhovore s mal. M. sa dozvedel, že matka zveruje starostlivosť o maloleté deti svojej matke a sesternici X. L. a mal. M. trávi väčšinu voľného času hraním PC hier. Podľa názoru otca nielen matka, ale aj rodina z jej strany sa negatívne vyjadrujú o otcovi v prítomnosti mal. M., nakoľko tento ho oslovuje opakovane ako R., namiesto predtým zaužívaného tato. Otec si voči deťom od ich odovzdania do starostlivosti matky riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a okrem platenie výživného im zakupoval potrebné veci a hradí im poistky. Otec má naďalej za to, že dokáže zabezpečiť stabilné výchovné prostredie, v ktorom bude samozrejmosťou dodržiavanie základných hygienických návykov pri starostlivosti o mal. T., ktorá je ešte batoľaťom. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodol v intenciách jeho odvolania proti uzneseniu sp. zn. 26P/41/2016-30 zo dňa 16.11.2016.
5. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka detí, ktorá s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí. S mal. T. navštívila kožnú ambulanciu v Galante, kde jej bol diagnostikovaný atopický ekzém. Jej brigáda, ktorú mala doteraz cez víkendy skončila dňom 31.12.2016. Svoj čas venuje výlučne ich maloletým deťom. Ráno nosí M. do L. do školy, chystá a berie so sebou aj T.. Túto dáva strážiť svojej matke len vtedy, keď je po nočnej zmene a u jej tete X. L. bola maloletá len raz, čo išlo o výnimočný prípad. Otec pravidelne nevyužíva svoje právo prevziať obe deti u nej a vytvára situáciu, keď deti sú vychystané a s nimi čaká pred domom a otec len vtedy zavolá, že vyráža z domu. Mal. M. potom trucuje, nechce sa obliekať, hovorí, že k tatovi nepôjde a on ako T. brat rozhodol, že nepôjde k otcovi ani tá. Maloletého musí presviedčať, aby sa nakoniec rozhodol k otcovi ísť. Pokiaľ otec tvrdí, že neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú by sa nemohol riadne starať o maloleté deti, poukázala na to, že jeho práca spočíva v 20 - 30 hodinových výjazdoch do zahraničia a deti počas toho ako boli dva mesiace u otca trávili väčšinu času u starých rodičov. Taktiež víkendy keď má otec maloleté deti, tieto sú rozdelené, o čom ju informoval mal. M. po príchode od otca. Mal. T. trávi čas a spáva u starých rodičov a mal. M. s otcom v jeho byte. Nestotožňuje sa s názormi otca na výchovu detí a ako príklad uviedla, že otec dal nainštalovať do svojho počítača dve vojnové hry, kde sa strieľa. Keď s tým nesúhlasila, jeho názor bol, že nechaj, nech sa chlapec učí. Podľa jej názoru je to dosť veľká prekážka, aby otec v plnom rozsahu zabezpečoval celodennú starostlivosť a výchovu detí.
6. K vyjadreniu matky podal vyjadrenie otec s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení, ktoré v konaní predložil. Vyjadrenie matky považuje za účelové s cieľom dehonestovať osobu otca pred súdom, pričom nie je im známe z akého dôvodu, pokiaľ otec podal odvolanie proti rozhodnutiu ešte 06.12.2016, dva mesiace po preukázateľnom doručení podaní otca súdu sa zrejme spisy nachádzajú na prvoinštančnom súde, čo považuje za rozporný predovšetkým so záujmami detí a zásadou vyjadrenou v čl. 12 CMP o hospodárnom a bezprieťahovom konaní. Matka v oboch podaniach vykresľuje otca ako násilníka, ktorý mal voči mal. M. používať neprimerané fyzické tresty. Matka sa snaží odvrátiť pozornosť od svojho správania, na ktoré otec poukazuje a ktoré nie je zárukou riadnej mravnej výchovy maloletých detí. Otec vo svojich vyjadreniach poukázal aj na to, že mal. T. bola opakovane odovzdaná s ekzémom a zapareninami na intímnych miestach. Matka vo svojich vyjadreniach poukazuje na to, že s maloletou navštevuje detskú pediatričku, je však zrejmé, že kožnú ambulanciu navštívila až po tom ako na situáciu upozornil otec. Otec nepopiera, že matka priebežne posiela SMS správy týkajúce sa detí, avšak otec takýto kontakt nepovažuje za dostatočný, chce byť s maloletými deťmi v pravidelnej osobnej interakcii. Snaží sa stráviť s deťmi všetok čas, ktorý má k dispozícii v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Preto zotrval na svojom odvolacom návrhu.
7. Prv, než sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia zaoberal sa otázkou danosti podmienok na konanie.
8. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ust. § 159 CSP, podľa ktorého začatie konania bráni, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
9. V zmysle § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
10. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009)
11. Aj z obsahu odvolania vyplýva argumentácia, že v danom prípade sa ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedie na Okresnom súde Galanta i ďalšie konanie pod sp. zn. 8P/47/2016. V tomto konaní súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 18. novembra 2016 č.k. 8P/47/2016-9, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a to až do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Zároveň určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od soboty 8.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si maloleté deti prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté deti na tom istom mieste matke odovzdá. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že matka maloletých sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 11.11.2016 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti M. a T. do jej osobnej starostlivosti. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie otec.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec návrh na súd podal 17.10.2016, pričom súd v konaní pod sp. zn. 8P/47/2016 neprihliadol na prekážku litispendencie, čo však aktuálne v čase rozhodovania odvolacím súdom vzhľadom na nižšie uvedené nebolo možné riešiť.
13. Medzičasom totiž Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 9. mája 2017 č.k. 11CoP/103/2017-87 rozhodol o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 18. novembra 2016 č.k. 8P/47/2016-9 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v časti odovzdania maloletých detí do osobnej starostlivosti matky zmenil tak, že maloleté deti M. a T. sa ponechávajú v osobnej starostlivosti matky, v časti úpravy styku otca s maloletými uznesenie potvrdil. Podľa zistenia odvolacieho súdu uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2017.
14. Je teda zrejmé, že aktuálne už súd rozhodol o zverení maloletých detí, síce v rozpore s návrhom otca, ale tak, že deti sú rozhodnutím súdu ponechané v starostlivosti matky a otec má súdnym rozhodnutím upravený styk s deťmi, čo bolo aj predmetom tohto konania.
15. Z vyššie popísaných skutkových okolností teda nesporne vyplýva, že vo veci výkonu úpravy rodičovských práv a povinností podal návrh na zverenie detí a úpravy styku otec aj matka, pričom o návrhu matky bolo už právoplatne rozhodnuté. Aj napriek tomu, že otec sa domáhal iného rozhodnutia, podstatným je, že ide o právoplatné rozhodnutie o úpravu výkonu rodičovských práv k tým istým maloletým deťom M. X., nar. XX.XX.XXXX a T. X., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcim od tých istých rodičov, čo predstavuje rovnaký predmet sporu s rovnakými účastníkmi.
16. Keďže ide o návrhy rodičov z rovnakého obdobia, oba vychádzajú z rovnakých skutkových okolností, ktoré však obaja rodičia ponímajú inak, ale nemožno uvažovať, že by pre toto ktoré rozhodnutie mal súd vychádzať z iných skutkových zistení pre zmenu pomerov.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené, právoplatným uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 18. novembra 2016 č.k. 8P/47/2016-9 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. mája 2017 č.k. 11CoP/103/2017-87 je daná prekážka veci rozhodnutej. Táto prekážka je neodstrániteľná a bráni, aby o tej istej veci, rovnakých účastníkov, s rovnakým predmetom konania, na základe rovnakých skutkových okolností sa rozhodovalo opätovne, pričom súd na ňu musí prihliadnuť v ktoromkoľvek štádiu konania. Keďže maloleté deti sú podľa tejto úpravy ponechané v starostlivosti matky, neprichádzalo do úvahy v tomto konaní ani určovanie výživného podľa návrhu otca od matky. O výživnom súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, kde sa očakáva návrh niektorého z rodičov, resp. súd začne konať ex offo z vlastnej iniciatívy.
18. V dôsledku toho bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím cit. § 389 ods. 1 písm. a) v spojení s § 161 a § 230 CSP zrušil a podľa § 391 CSP konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).