Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-103-2019.pdf
PDF · 124.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/103/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej G. P., O.. XX. XX. XXXX, V. E. XXX, XXX XX U. - E. o zaplatenie 5 670,45 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Žilina dňa 30. 08. 2019 sa pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s. domáhal proti žalovanej vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5 670,45 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 30. 01. 2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 23. 10. 2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 5445,26 Eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mala Žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 115,2 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 13824 Eur. Žalovaná mala z vyššie uvedenej zmluvy zaplatiť sumu 2431,6 Eur. Vzhľadom na to, že Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom zo dňa 26.11.2016 - Predžalobná upomienka, vyzval Žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca Žalovanú mal upozorniť, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca mal využiť oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, o čom bola Žalovaná informovaná listom zo dňa 24.01.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke má byť len najstaršou omeškanou splátkou, táto však nemá určovať začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa Žalovaná mala dostať do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel Žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Uviedol, že Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 11.4 zmluvných podmienok. Celkový dlh Žalovaného
ku dňu podania návrhu mal predstavovať sumu 5670,45 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňoval zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde má byť obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. V zmysle článku 14.2 zmluvných podmienok sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 664,56 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mala Žalovaná uhradiť sumu 8102,05 Eur. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) mal tvoriť: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení Spolu Istina (Eur) 26 115,2 2995,2 5106,85 = 8102,05. Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaná uhradila sumu 2431,6 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky Žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si Žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur / označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy Žalovaného ku dňu podania návrhu malo tvoriť: Istina + Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma 8102,05 Eur + 0 Eur - 2431,6 Eur = 5670,45 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad / stĺpec „Zostatok“/ mal zahŕňať aj zmluvnú pokutu vo výške 664,56 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje : zostatok - pokuta = Žalovaná suma 6335,01 Eur - 664,56 Eur = 5670,45 Eur.
3. Okresný súd Žilina predmetnému návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 6Csp/103/2019-32 zo dňa 26. 09. 2019, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 670,45 eur spolu s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 670,45 eur od 30. 01. 2017 do zaplatenia, a náhradu trov konania.
4. Proti platobnému rozkazu podala dňa 08. 11. 2019 žalovaná odpor (na č. l. 36 - 37 spisu).
5. Uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 6Csp/103/2019-40 zo dňa 26. 11. 2019 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 6Csp/103/2019-40 zo dňa 26. 09. 2019 v celom rozsahu.
6. Dňa 13. 12. 2019 bolo na súd doručené vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu (na č. l. 45, 45 rub spisu).
7. V zmysle návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na č. l. 56 - 57 spisu Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 6Csp/103/2019-93 zo dňa 31. 08. 2020 rozhodol o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu vstúpil žalobca ako nový žalobca.
8. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 07. 05. 2021, a to v neprítomnosti strán sporu ako aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (rozsudok zo dňa 07. 05. 2021 žurnalizovaný na č. l. 163 - 171 spisu, ďalej označený ako „Rozsudok 1“).
9. Proti Rozsudku 1 podal dňa 01. 06. 2021 odvolanie žalobca (na č. l. 177 spisu), v ktorom uviedol, že súd I. inštancie nepovažoval predžalobnú výzvu na zaplatenie pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding a.s. žalovanej zo dňa 26.1.2019 a ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 24.1.2017 za výzvy na zaplatenie omeškanej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože nejde výzvy zasielané jeho právnym nástupcom Všeobecnou obchodnou bankou a.s.. Má ísť o nesprávne skutkové zistenie. Uviedol, že obe tieto listiny sú platnými výzvami na zaplatenie omeškaného dlhu aj v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Avšak rozhodujúca pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má byť skutočnosť, že Všeobecná úverová banka a.s. podala voči žalovanému na súd žalobu dňa 30.8.2019. Súd I. inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.9.2019. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 21.10.2019. Žaloba má byť tiež výzvou na zaplatenie žalovanej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. K postúpeniu pohľadávky došlo dňa 19.2.2020, teda viac ako 90 dní od doručenia výzvy banky na zaplatenie. Mali tak byť splnené obe zákonné podmienky podľa §92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky. Dodal, že mali byť splnené aj podmienky postúpenia pohľadávky aj podľa §17 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca má byť držiteľom povolenia NBS na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 27. 08. 2021 (na č. l. 194 spisu), v ktorom uviedla, že nebola zo strany pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding a VÚB riadne vyrozumená o postúpení pohľadávky, považovala Rozsudok 1 za správny.
11. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 02. 2022, sp. zn. 11CoCsp/35/2021-203 bol Rozsudok 1 zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie (uznesenie na č. l. 203
- 207 spisu).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu navzájom doručované a zistil nasledujúci skutkový stav:
12. V zmysle notárskej zápisnice O. XXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX spísanou JUDr. Ľubicou Floriánovou, notárkou dňa 11. 12. 2017 (na č. l. 6 - 10 spisu) uzatvorili obchodné spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. projekt rozdelenia zlúčením, v zmysle ktorého zanikla bez likvidácie obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a právnymi nástupcami obchodnej spoločnosti sa stali Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s., pričom imanie predmetnej obchodnej spoločnosti prešlo v časti splátkový predaj a leasing na VÚB Leasing, a.s. a ostatné zložky podnikania na obchodnú spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (č. l. 6 predmetnej notárskej zápisnice).
13. Dňa 23. 10. 2014 bola medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej označený aj ako „CFH“) a žalovanou uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky, na č. l. 13 - 15 spisu, na základe ktorej sa CFH zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 5 445,26 eur, pričom žalovaná sa zaviazala predmetný úver splácať v 120 splátkach po 111,95 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 11. 2014 a s konečnou splatnosťou dňa 10/2024, RPMN: 24,16 %.
14. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26. 11. 2016 (na č. l. 16 spisu) CFH upozornil žalovanú, že v prípade, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016, CFH bude oprávnená predmetný úver zosplatniť, upozornenie bolo vrátené CFH späť dňa 20. 12. 2016 v dôsledku neprevzatia zásielky v odbernej lehote (podľa doručenky na č. l. 17 spisu).
15. Listom zo dňa 24. 01. 2017 - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (na č. l. 12 rub spisu) CFH oznámil žalovanej, že predmetný úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
16. Z prehľadu splátok a úhrad na č. l. 11 - 12 spisu vyplýva, že žalovaná vykonala poslednú úhradu na predmetný úver dňa 24. 10. 2016.
Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov a ustanovení zmluvy:
17. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. V zmysle ustanovenia § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
22. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
24. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
25. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky (19. 02. 2020), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20190801.html> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20190801.html> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01. 09. 2014 do 31. 12. 2014 (ďalej označený ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
27. V zmysle ustanovenia § 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,.
28. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 6 ZoSÚ, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 4 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 9 ods. 1 <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> a ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> a o) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> a t) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> a 6 až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140901.html>, § 18 až 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140901.html> a § 25 až 27 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140901.html>.
29. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
30. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140901.html>
31. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140901.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
32. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2021, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101.html> na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101.html>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
33. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20200101.html> alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101.html>.
34. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku po tom, ako mu bola vec vrátená na ďalšie konanie, z dôvodu, že
podľa názoru Krajského súdu v Žiline pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie má byť podstatné, že predmetom sporu nie je pohľadávka pôvodného veriteľa - banky a nemá sa jednať o úver poskytnutý bankou a preto sa na predmetný prípad podľa názoru Krajského súdu nemá vzťahovať ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách (a z toho dôvodu nemá byť možné vyhodnotiť zmluvu o postúpení pohľadávky ako neplatnú), vec opätovne posúdil, a to v zmysle pokynu odvolacieho súdu. V nadväznosti na opätovné posúdenie veci súd konštatuje, že za účelom skúmania, či pôvodný veriteľ poskytujúci úver žalovanej posudzoval schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, a to s poukazom na ustanovenie § 7 zákona o spotrebiteľských úverov účinný v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich, že predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 31. 05. 2022, v ktorom uviedol, že v danom prípade sa jednalo o konsolidačný úver a z uvedeného dôvodu sa v zmysle ust. § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. na dotknutú zmluvu o úvere nemalo vzťahovať ustanovenie § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o preverovaní bonity pred poskytnutím úveru. Vzhľadom na vyššie žalobcom uvádzané skutočnosti súd vyhodnocoval, či sa v predmetnom prípade jednalo o výnimku stanovenú v ustanovení § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 1 ods. 6 predmetného zákona, odsek 6 ustanovenia § 1 jednoznačne ustanovuje, že pokiaľ je spotrebiteľ v omeškaní podľa pôvodnej úverovej zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania, pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou, použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých informácií pred poskytnutím zmluvy, a pod. Ide de facto o pôvodné úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom, kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácii úveru. Z predmetného ustanovenia vyplýva, ktorými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch sa má spravovať veriteľ a dlžník v prípade, ak zo strany toho istého veriteľa, ktorý pôvodne poskytol spotrebiteľovi úver dôjde z dôvodu nesplácania dlžníka k prefinancovaniu poskytnutého úveru, ale za nie nevýhodnejších podmienok ako boli podmienky pôvodne poskytnutého úveru. Medzi takými ustanoveniami nie je ustanovenie § 7 ohľadne povinnosti posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V predmetnej veci však v žiadnom prípade neboli naplnené vyššie uvedené zákonné predpoklady na aplikáciu výnimky v zmysle ustanovenia § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úverov, t.j. neposudzovať schopnosť žalovanej splácať úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky na č. l. 13 spisu. Z prvej strany zmluvy je totiž zrejmé, že pôvodný veriteľ (Consumer Finance Holding, a.s.) neprefinancoval úver žalovanej, ktorý jej pôvodne poskytol, ale poskytol žalovanej úver za účelom splatenia iných dlhov žalovanej voči inému subjektu, a to jej záväzkov voči obchodnej spoločnosti Slovenská požičovňa. Nejedná sa teda o prefinancovanie pôvodného úveru pôvodným veriteľom. Nebola naplnená ani druhá podmienka pre uplatnenie výnimky aplikácie § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. nebolo preukázané, že by podmienky splácania vyplývajúce pre spotrebiteľa zo zmluvy o poskytnutí pôžičky neboli horšie ako podmienky nastavené v zmluvách uvedených na č. l. 13 spisu (t.j. zo dňa 31. 12. 2012, 3.5.2013, 3. 2. 2014).
35. Súd preto v ďalšom musí konštatovať, že nemal preukázané, že predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding) pred poskytnutím úveru posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, nakoľko tým, že neposudzoval schopnosť splácať úver s prihliadnutím na akékoľvek údaje, resp. údaje z príslušných databáz alebo registrov na účely posudzovania schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver, nepredložil súdu príslušné výpisy zo zákonom stanovených databáz obsahujúcich údaje o dlžníkovi vo vzťahu k skúmaniu jeho bonity. V uvedenom súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05. 03. 2020, ktorý vo veci C-679/18, OPR Finance proti GK rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. Systematické súdne preskúmanie splnenia povinností okrem toho prispieva k zabezpečeniu konkurenčných podmienok („level playing-field“) pre veriteľov. Naproti tomu spotrebiteľ by sa prakticky sotva mohol uistiť o splnení tejto povinnosti. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné overovanie bonity dlžníka zo strany veriteľa zo strany súdu skúmať z úradnej povinnosti, s prihliadnutím na to súd uvedené skúmal a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že jeho predchodca skúmal bonitu žalovanej, pričom na výzvu súdu uvádzal, že jeho právny predchodca nebol povinný skúmať bonitu žalovanej. S poukazom na bod 34. tohto rozsudku súd uvádza, že túto povinnosť predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru na základe zmluvy na č. l. 13 spisu mal.
36. Dôsledkom porušenia povinnosti skúmať predpoklady splácať úver zo strany žalovanej s odbornou starostlivosťou bola podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. nemožnosť žiadať od spotrebiteľa (žalovanej) jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Napriek tomu, právny predchodca žalobcu vyhlásil úver poskytnutý žalovanej za predčasne splatný dňa 24. 01. 2017 (na č. l. 12 rub spisu). Následne súd poukazuje na podmienky platného postúpenia práv vyplývajúcich zo spotrebiteľského úveru uvedené v ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2021, keďže na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 19. 02. 2020 (na č. l. 67 spisu) došlo v spojení s Rámcovou zmluvou (na č. l. 63 spisu) k postúpeniu pohľadávky predchodcu žalobcu (VÚB, a.s.) voči žalovanej na žalobcu. Krajský súd v Žiline uviedol, že pohľadávka bola postúpená subjektu oprávnenému poskytovať spotrebiteľský úver podľa osobitného zákona, keďže z registra oprávnených veriteľov s licenciou poskytovať spotrebiteľské úvery na stránke NBS bolo preukázané, že žalobca je oprávneným subjektom a držiteľom licencie (čím je splnená podmienka pre postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Avšak hoci bola predmetná pohľadávka pred jej postúpením zosplatnená, súd musí konštatovať, že v dôsledku nesplnenia povinnosti posudzovať schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, čoho následkom bola nemožnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný, v čase postúpenia pohľadávky (k 19. 02. 2020) postupovaná pohľadávka nebola po konečnom termíne splatnosti (tento by nastal s poukazom na termín konečnej splatnosti uvedenej v zmluve v mesiaci 10/2024), a nešlo ani o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. Zosplatnenie úveru bolo totiž v rozpore so zákonným ustanovením § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a z toho dôvodu bolo neplatné (zosplatnenie odporovalo zákonu a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je ho preto potrebné považovať za neplatný právny úkon). Nebola teda splnená druhá podmienka predpokladaná ustanovením § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch pre platné postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (podľa písm. b) uvedeného ustanovenia).
37. Súd konštatuje, že keďže neboli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postúpenie pohľadávky z VÚB, a.s. na žalobcu odporovalo zákonu. S poukazom na ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy nemožno postúpiť pohľadávku, ak by jej postúpenie odporovalo zákonu, súd dospel k záveru, že pre rozpor so zákonom bolo postúpenie pohľadávky neplatným právnym úkonom. Súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline, ktorý sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nenaplnenia podmienok stanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pri opätovnom posudzovaní predmetnej veci dospel opätovne k záveru, že v predmetnom spore nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, avšak z iného dôvodu, a to pre nenaplnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu podľa ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úverov. Pre tento nedostatok, keďže na strane žalobcu si uplatňovala nárok osoba, ktorej nesvedčilo uplatňované právo a teda táto osoba nebola v predmetnom spore aktívne vecne legitimovanou, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. V zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
42. Žalovaná bola v predmetnom spore úspešná v celom rozsahu (žaloba bola voči nej zamietnutá), pričom súd posudzoval úspech a neúspech strán sporu v spore podľa celkového výsledku sporu (teda o trovách súd rozhodoval ako jednom celku s ohľadom na konečný výsledok sporu). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a súd zo spisu ani nemal preukázané, že by jej nejaké trovy konania vznikli, súd žalovanej náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).