Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-2-2016.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - N., A. XXXX/XX, zastúpeného I. Z., bytom I., I. XXXX/XX, proti žalovanému Okresnému stavebnému bytovému družstvu Poprad, so sídlom v Poprade, Moyzesova 25, zastúpenému Hudzík & partners s.r.o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 8.3.2016 č. k. 20C/144/2008-231 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.200,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovi riadne vznikol u žalovaného pracovný pomer k 26.5.2005, a to v zmysle pracovnej zmluvy, ktorú za žalovaného podpísal Q.. E., ktorý preukázateľne v tejto dobe bol riaditeľom správy žalovaného, a teda osobou oprávnenou za žalovaného uzatvárať pracovné zmluvy. Podľa výpisu z obchodného registra z 8.6.2005 a 11.8.2005, štatutárnym orgánom OSBD Poprad je predstavenstvo a predsedom predstavenstva je N.. V. C. so vznikom funkcie od 27.4.2005. Na základe kompetencií predstavenstvo OSBD Poprad ako štatutárny orgán družstva, písomne poverilo vedúceho zamestnanca OSBD Poprad I. Z. dňa 19.8.2005, aby ako vedúci kancelárie predstavenstva OSBD zastupoval žalovaného v plnom rozsahu. Na základe toho vedúci kancelárie predstavenstva OSBD Poprad I. Z. odvolal z funkcie dovtedajšieho riaditeľa správy Q.. N. E.. Následne menovacím dekrétom vymenoval do funkcie riaditeľa správy OSBD Poprad Q.. N. N.. Po vymenovaní do funkcie riaditeľa správy OSBD Q.. N. uzatvoril aj dodatok č. X. k pracovnej zmluve 15.12.2005, kde pracovný pomer na dobu určitú sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že ako radový zamestnanec uzatvoril v dobrej viere pracovnú zmluvu so zamestnávateľom OSBD Poprad v jeho sídle a uzatváral ju podľa svojho presvedčenia a vedomostí s legitímnym riaditeľom správy družstva Q.. N. N., ktorého poznal ako riaditeľa už predtým, nakoľko aj pod jeho vedením už pred 25.5.2006 pracoval na OSBD Poprad na N. ulici ako vrátnik - informátor. O pracovnej pozícií Q.. N. nemal žalobca pochybnosti. Čo sa týka otázky, či došlo k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru žalobcu na základe listu žalovaného z 31.8.2005, súd prvej inštancie poukázal na to, že ohľadom splnomocnenia a oprávnenia konať za žalovaného mal I. Z., resp. riaditeľ správy OSBD Q.. N. N.. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že v čase podpisu oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu nebol ani Q.. I.
zapísaný ako prokurista spoločnosti žalovaného. Nebolo preukázané, kto oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podpísal. Žalobca tak mohol mať pochybnosti o správnosti a platnosti tohto podania, mohol sa tiež domnievať, že ide o nulitný právny úkon bez právnych následkov. Žalovaný nepreukázal splnenie podmienky prejednania okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom so zástupcom zamestnancov. Bolo tiež zistené, že odo dňa 2.8.2006 osoby vystupujúce v mene OSBD Poprad opakovane bránili zamestnancom OSBD Poprad, vrátane žalobcu, vstúpiť na pracovisko do sídla zamestnávateľa. Žalobca tak objektívne nemal možnosť vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že existujú právoplatné rozhodnutia súdu, a to aj odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že personálne turbulencie či vzájomné dohadovanie sa osôb, ktoré chcú či môžu konať zažalovaného, nemôže byť na ujmu zamestnanca obzvlášť v prípade, kedy je niektorou zo skupín, ktorá má prístup do sídla žalovaného, bránené v prístupe na pracovisko a výkone práce. Pokiaľ teda žalovaný znemožnil žalobcovi riadny výkon práce, ide o prekážky na strane žalovaného ako zamestnávateľa a tento stav nemôže byť na ujmu zamestnanca. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy za mesiace jún - júl 2006, ktorá mu nebola vyplatená a následne od augusta 2006 do júla 2007 priznával žalobcovi nárok na náhradu mzdy v súlade s § 134 Zákonníka práce. Ustálil, že priemerný hodinový zárobok žalobcu predstavoval sumu 99,90 Sk (3,31 eur). O trovách konania strán si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, súd nesprávne zistil skutkový stav, keď konštatuje, že I. Z. bol oprávnený konať za žalovaného na základe plnomocenstva z 19.8.2005 a že od 15.12.2005 bol novým riaditeľom správy u žalovaného Q.. N.. Tieto skutočnosti súd nesprávne vyhodnotil, nakoľko predstavenstvo pod vedením N.. V. C. nemohlo udeliť dňa 19.8.2005 platne plnú moc, nakoľko dňa 28.4.2005 bolo vymenované predstavenstvo pod vedením predsedu R. R. a vzhľadom na to, že v danom prípade zápis v obchodnom registri má len deklaratórne účinky, tak je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra žalovaného, že dňa 19.8.2005 predstavenstvo žalovaného pod vedením N.. V. C. nemohlo udeliť platne plnú moc I. Z., nakoľko bolo odvolaní 28.4.2005. Q.. N. nemohol byť vymenovaný I. Z. za nového riaditeľa správy žalovaného, nakoľko plnú moc zo dňa 19.8.2005 mu neudelili osoby oprávnené konať za žalovaného. Žalobca bol v auguste 2005 osobne informovaný o tom, že jediným riaditeľom správy žalovaného je Q.. N. L.. Žalobca už teda v auguste 2005 bol informovaný o tom, kto je predsedom predstavenstva žalovaného a kto je riaditeľom správy u žalovaného, toto si mohol overiť aj v obchodnom registri. Súd teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom smere, že I. E. bol oprávnený konať za žalovaného na základe plnej moci a v tom smere, aby Q.. N. bol riadne vymenovaný za riaditeľa správy žalovaného. Q.. N. od roku 2005 nepodal na súde žiadnu žalobu, ktorou by sa domáhal určenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá. Súdu uniklo, že Q.. G. I. bol členom predstavenstva od 12.6.2005, a teda mohol vystupovať v mene žalovaného. Z listu žalovaného zo dňa 31.8.2005 označenom ako okamžité skončenie pracovného pomeru nevyplýva, žeby Q.. G. I. konal ako prokurista. Preto žalovanému nie je zrejmé, ako k takejto úvahe súd dospel. Navyše súd platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru môže skúmať iba v prípade, že bola podaná žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Po tejto lehote túto otázku nemôže riešiť ani ako predbežnú. Žalobca uviedol, že v čase doručovania písomnosti sa zdržiaval na adrese, na ktorú bola písomnosť doručovaná. Žalobca teda vedel, že Q.. N. nemôže byť riaditeľom správy žalovaného. Ak žalobca vykonával prácu aj po 27.9.2005, išlo podľa žalovaného len o faktický pracovný pomer. Žalovanému nie je známe, ako súd rozhodol o nároku žalobcu vo výške 5.200,29 eur, ktoré mu priznal. V doterajšom priebehu konania neboli vykonané žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť ako súd dospel k svojmu záveru. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Žalobca má za to, že žalovaného výhrady počas celého konania smerovali na jeho osobu a údajné skončenie pracovného pomeru z 31.8.2005. Tieto žalovaného výhrady žalobca poprel vo svojich vyjadreniach a predložených dôkazoch. Žalovaný i jeho právny zástupca majú vedomosť o skutočnosti, že aj aktuálny zápis v obchodnom registri kde je uvedený R. R. a spol., je zápis, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom. Naviac jeho zápis v obchodnom registri sa opiera opäť o neplatné uznesenie zhromaždenia delegátov z 26.5.2005, ktoré súd už právoplatne určil za uznesenie neplatné (rozsudok OS Poprad sp. zn. 18Cb/48/2006). Suma 5.200,29 eur vychádza z pôvodnej žaloby o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy, k čomu od počiatku boli do spisu predložené doklady, o ktorých žalovaný má vedomosť a ktoré akceptoval až do podania odvolania dňa 21.3.2016. List, ktorý má byť údajne riadnym zákonným skončením pracovného pomeru žalobcu zo dňa 31.8.2005
je list anonymný, podpísaný nečitateľne niekým, koho kompetencie zrejmé nie sú. Má za to, že Zákonník práce vo svojich ustanoveniach dostatočne eliminuje situácie a svojvôľu neoprávnených osôb, akým je v tomto prípade Q.. G. I., ktorý mimo rámec platného zákona svojvoľne, neoprávnene a anonymne vyhotovil fingovaný list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom z 31.8.2005.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
6. Podľa § 118 ods. 1 - 3 Zákonníka práce v znení platnom do 31.7.2007, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
7. Podľa § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
8. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, zamestnanec je povinný podľa pokynu zamestnávateľa vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
10. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
11. Podľa § 38 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.
12. Predmetom konania je návrh žalobcu na zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiac jún a júl 2006 a náhrada mzdy v sume dosahovaného priemerného zárobku za obdobie mesiacov august 2006 až júl 2007. Žalobca poukazuje na existenciu pracovného pomeru, ktorý vznikol uzatvorením pracovnej zmluvy z 26.5.2005 na dobu určitú, a to na obdobie jedného roka s tým, že došlo opätovne k uzatvoreniu pracovnej zmluvy dňa 25.5.2006 na dobu určitú do 26.5.2007 v spojení s jej dodatkom zo dňa 19.4.2007na neurčitú dobu.
13. Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté OSBD Poprad, so sídlom N. XX v I., s dohodnutým druhom práce, vrátnik - informátor Okresného stavebného bytového družstva Poprad.
14. V poradí prvá pracovná zmluva zo dňa 26.5.2005 bola uzatvorená za žalovaného Q.. N. E., riaditeľom správy družstva žalovaného. Pracovnú zmluvu zo dňa 25.5.2006 v spojení s jej dodatkom uzatváral za žalovaného Q.. N. N., riaditeľ družstva žalovaného. Pokiaľ ide o druhú pracovnú zmluvu, žalobca poukazoval na to, že podľa výpisu z obchodného registra predsedom predstavenstva žalovaného bol od 27.4.2005 N.. V. C. (č. l. 178), ktorý určil za splnomocnenca spoločnosti žalovaného I. Z. (č. l. 177). Menovaný za žalovaného uzatvoril pracovnú zmluvu s Q.. N. N. na dohodnutý druh práce - riaditeľ správy družstva (č. l. 201) s účinnosťou od 15.12.2005.
15. Ak poukazuje aj žalovaný na výpis z obchodného registra spoločnosti žalovaného a skutočnosť, že predsedom predstavenstva žalovaného bola do 28.4.2005 iná osoba, a teda, že Q.. N. nebol oprávnenou osobou na uzavretie pracovnej zmluvy so žalobcom je potrebné zdôrazniť, že Zákonník práce chráni dobromyseľných zamestnancov tým, že ak neplatnosť právneho úkonu nespôsobili, nemôže im byť na ujmu (§ 17 ods. 3 Zákonníka práce). Zároveň podľa § 10 ods. 2 Zákonníka práce nebolo zistené, aby žalobca vzhľadom na všetky okolnosti mohol pri všetkej opatrnosti vedieť, že riaditeľ správy družstva nebol riadnym povereným zástupcom a zamestnancom žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na ust. § 15 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojim konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
16. Žalobca má preto v zmysle uvedeného nárok na zaplatenie mzdy za obdobie júna a júla roku 2006. Ak od augusta 2006 nebolo umožnené vstupovať žalobcovi do sídla OSBD Poprad, ide podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce o inú prekážku na strane zamestnávateľa a podľa citovaného ustanovenia má žalobca nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od augusta 2006 do júla 2007 v zmysle podaného návrhu. Pokiaľ ide o výšku nevyplatenej mzdy a náhrady mzdy za spomínané obdobie, túto žalobca uplatňuje v zmysle výpočtov vyhotovených C. C., ktorá ich realizovala na základe zmluvy o spracovávaní personalistiky a miezd uzatvorenej 16.8.2005 s objednávateľom - Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad, keď prílohou tohto výpočtu sú kópie mesačných výplatných pások žalobcu za dané obdobie (č. l. 14 - 21). Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že vzhľadom na postoj žalovaného, ako aj samotného žalobcu, ktorý sa už v ďalšom období (po auguste 2007) nedomáhal zamestnania u žalovaného sa javí, že pracovný pomer vo vzťahu medzi nimi bol konkludentne ukončený.
17. V závere odvolací súd poukazuje na to, že neprihliadol na argumentáciu žalovaného, ktorý v konaní tvrdil, že pracovný pomer so žalobcom bol ukončený formou okamžitého skončenia listom z 31.8.2005 (X. l. 47), a to podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Je totiž zrejmé, že žalobca túto písomnosť neprevzal a žalovaný nepreukázal jej doručenie spôsobom predpokladaným v ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ doručuje písomnosti poštou, musí ich poslať ako doporučenú zásielku do vlastných rúk (do pozor. R 9/1985).
18. So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá nárok na náhradu trov a žalobcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).