Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-276-2013.pdf
PDF · 115.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/276/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 právne zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o, so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, W., o zaplatenie 937,90 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 831,76 €, vyčíslený ročný úrok z omeškania 95,96 € a zmluvnú pokutu vo výške 10,18 Eur. Uviedol, že uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 12.8.2002 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX(ďalej len „ÚZ“), ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti S. E. B., P..B.. (ďalej len „ÚZP“), žalovaný zároveň obdržal od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť ÚZ aj Príručku pre držiteľa (ďalej len „Príručka“), ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov (ďalej len „Sadzobník“). Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov. ÚZ nadobudla právoplatnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 995,82 EUR zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Keďže ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne Hlava 3. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanej poskytovaný k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb a umožňuje jej čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. na skutočnosť, že ani žalobca ani žalovaný pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bola žalovaná oprávnená čerpať. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bola žalovaná povinná uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonala prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť.
Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej „RPMN“) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovanej, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola žalovaná žalobcom vyzvaná listom zo dňa 25.02.2011 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Vzhľadom na uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 831,76 Eur, úrok vo výške 95,96 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 10,18. Žalovaný sa k doručenému návrhu písomne nevyjadril. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Dňa 07.06.2017 bolo na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené, že dňa 21.6.2017 o 14.00 hod. v pojednávacej miestnosti č.d. 204 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.. Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z obchodného registra právneho zástupcu žalobcu, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.11.2002, úverovými podmienkami spoločnosti S. E. B., P..B.., podmienkami používania K. O. (čl. 11-12), sadzobníkom poplatkov, výpisu čerpania, splátok a úhrad, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 25.02.2011 vrátane poštového podacieho hárku, a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 02.11.2002 bola uzavretá zmluva medzi žalovaným ako klientom a spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. označená ako Úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty O., ktorá je klasickou formulárovou zmluvou. Predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového úveru klientovi s uvedenou výškou úverového rámca 30.000,- Sk a výškou mesačnej splátky 1.200,- Sk s úpravou splatnosti mesačnej splátky, vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve nie je upravená výška úrokov z poskytnutého úveru. Zo zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. uvedené na rube tejto zmluvy a na samostatnom liste. Taktiež v pripojených úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. nie je upravená výška úrokov za poskytnutý úver, nakoľko podmienky v hlave 6 § 9 obsahujú len úpravu, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a táto základná úroková sadzba je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Zo sadzobníka poplatkov vyplýva, že tento upravuje sadzbu poplatkov a odmien veriteľa, s tým, že ak odmena je uvedená aj základná úroková sadzba vo výške 2,41 % za mesiac. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že dňa 02.11.2002 žalovaný jednorázovo vyčerpala z poskytnutého úveru sumu vo výške 129,12 €, pričom následne čerpal rôzne sumy a to v období od 12.11.2002 do 22.12.2009, s tým, že celková čiastka, ktorá bola žalovanému poskytnutá bola vo výške 4957,15 Eur a čiastka, ktorú žalovaný uhradil za obdobie od 17.12.2002 do 20.9.2010 bola vo výške 6 291,07 Eur.
8. Výzvou zo dňa 25.2.2011 právny predchodca žalobcu v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyzval žalovaného na splatenie celého úveru v sume 937,90 € do 15 dní od odoslania výzvy. Z podacieho hárku vyplýva, že výzva bola odoslaná dňa 03.03.2011 10. Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, t.j. ku dňu 02.11.2002.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 6 ods. 1, veta prvá a ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi; najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
14. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov. 15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľských úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 17. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 18. Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. 19. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. 20. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 24. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 25. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 26. Keďže predmetom zmluvy zo dňa 02.11.2002 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je poskytnutie úveru, je potrebné na zmluvný vzťah aplikovať úpravu uvedenú v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcu zmluvu o úvere, ale zároveň aj zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu pretože predmetná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľským úverom na ktorý sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z., keď právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda bola v postavení spotrebiteľa) finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v dojednaných splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch rovnako a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, v dôsledku čoho je teda jednoznačne typovou zmluvou. 27. V uvedenom prípade je treba konštatovať, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu, že v predmetnej zmluve absentuje uvedenie výšky úrokovej sadzby ako aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Písomná zmluva neobsahovala úpravu týchto úrokov z úveru a ich výška nie je upravená ani v úverových podmienkach veriteľa, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vo všeobecných podmienkach je ohľadne úrokov z poskytnutého úveru len odkaz na aktuálny sadzobník poplatkov (ktorý úroky upravuje), ktorý však nie je súčasťou zmluvy. Uvedenie výšky úrokovej sadzby v sadzobníku poplatkov nie je možné považovať za splnenie povinnosti uvádzať osobitné náležitosti v spotrebiteľskej zmluve. Okrem uvedeného, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že s uvedeným sadzobníkom poplatkov bol žalovaný aj skutočne oboznámený . 28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere neobsahovala údaje v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda údaje o úroku alebo poplatkoch. Na základe uvedeného dospel súd k
záveru, že v zmysle cit. § 4 ods. 5 zákona je takáto zmluva potom bezúročná a bez poplatkov, pretože žiadne úroky ani poplatky nemožno od spotrebiteľa požadovať. Totiž v zmysle cit. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch musela zmluva obsahovať i údaj o úroku a iných poplatkoch, čo v danom prípade nebolo splnené. Takýto nedostatok zmluvy však v dôsledku, že bolo preukázané, že k čerpaniu úveru došlo, v zmysle cit. § 4 ods. 4 nespôsobil jej neplatnosť, ale nastúpili následky podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, teda že od spotrebiteľa už nie je možné požadovať žiadne úroky a ani poplatky. Pretože žalovaná uhradila viac, ako bola suma poskytnutého úveru, nebolo možné žalobe žalobcu na poskytnutie ďalších plnení, ktoré mali vyplývať zo zmluvy, vyhovieť. Ak žalovaný čerpal sumu 4957,15 Eur a uhradil sumu 6291,07 Eur, pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovaná žalobcovi nič nedlhuje. 29. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje okrem úrokov a poplatkov ani údaj o RPMN, ktorého nedostatok je v zmysle cit. § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru. Na tejto skutočnosti nemení podľa názoru súdu nič ani tvrdenie žalobcu že nie je schopný určiť RPMN (ako uviedol v žalobe), pretože išlo o revolvingový úver, kde sa menia vstupné údaje na jej výpočet. V čase vzniku revolvingovej zmluvy, v tomto prípade dňa 12.08.2002 platili vstupné údaje na výpočet RPMN s týmto dátumom, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch výnimku neudávania RPMN pre revolving neobsahuje. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca si uvedené povinnosti nesplnil (RPMN a ani spôsob jej výpočtu nie je v zmluve uvedený). 30. Navyše text úverových podmienok je napísaný pre bežného spotrebiteľa nečitateľne (malé písmo) a komplikovane, čím sa stáva pre spotrebiteľa nezrozumiteľným a navodzuje dojem nedôležitosti. Zo strany dodávateľa teda jednoznačne došlo k zneužitiu dominantného postavenia v neprospech spotrebiteľa, čo je okrem rozporu s princípmi ochrany spotrebiteľa tiež v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že finančné plnenia dojednané a skryté v úverových podmienkach v predmetnej veci nemôžu byť považované za platné, a preto ich nebolo možné žalobcovi priznať ani z tohto dôvodu. 31. V prípade argumentácie žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co/95/2010, tento právny názor bol aplikačnou praxou prekonaný, najmenej od roku 2012, počnúc rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 17Co/215/2012 („zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovenie RPMN bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru.“ Neuvedenie hodnoty RPMN v zmluve má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého revolvingového úveru.) Súd ďalej poukazuje na obdobnú vec sp. zn. 9C/827/2012, potvrdenú Krajským súdom v Trnave dňa 14.07.2014, sp. zn. 23Co/100/2013 alebo rozhodnutie Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/388/2012, potvrdené Krajským súdom v Trnave dňa 06.05.2014, sp. zn. 9Co/236/2013, atď. 32. Zmluvnú pokutu nachádzajúcu sa v Hlave 9 v § 2 Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. považuje súd za dojednanie absolútne neplatné a neúčinné na základe toho, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa zákonných ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná v zákonom predpísanej písomnej forme. Na platné dohodnutie zmluvnej pokuty je tak potrebná písomná dohoda o tejto zmluvnej pokute v ktorej bude špecifikované porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré je zabezpečené zmluvnou pokutou ako aj výška alebo spôsob určenia výšky tejto zmluvnej pokuty. Z ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. V danom prípade úverovú podmienky nie sú podpísané obomi účastníkmi právneho úkonu. Nedodržanie písomnej formy právneho úkonu s poukazom na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôvodom absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Vzhľadom na to, že neexistuje platné dojednanie o zmluvnej pokute, nemá žalobca právo požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na
argumentáciu obsiahnutú v Náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva a to formou obmedzení autonómie vôle (Nález Ústavního soudu z 15.06.2009, sp. zn. I.ÚS 342/09, N 144/53 SbNU 765). V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovnosti prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemôžu slúžiť na to, aby do ich často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej listiny (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje). Keďže zmluvná pokuta bola dojednaná neplatne, nemohol súd žalobcovi ním uplatnenú zmluvnú pokutu priznať a musel návrh aj v tejto časti zamietnuť. 33. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Na uvedenom závere nič nemení ani rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie pod značkou C-42/15, nakoľko súd uvedený úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie termínu konečnej splatnosti ani z dôvodu absencie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Okrem uvedeného sa predmetné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie týkalo výkladu niektorých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, pričom úverová zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2002. 34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, vzniklo mu tak právo na náhradu trov konania. Nakoľko mu však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, žiadne si neuplatnil ani mu nevyplývajú z obsahu spisu súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Piešťany
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej