Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-581-2016.pdf
PDF · 94.51 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/581/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. N. zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 807 598, o zaplatenie 420 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 1. marca 2016 pod č.k. 11C/25/2014-103 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 420 eur a úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 420 eur od 25. 02. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
1.1. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere číslo 405400804 dňa 26. 03. 2013, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobkyni úver v sume 500 eur za poplatok vo výške 420 eur, celková čiastka úveru bola vo výške 920 eur. Poplatok spojený s úverom pozostáva zo sumy úroku vo výške 39,15% ročne, čo predstavuje sumu 163,13 eura a administratívnych nákladov vo výške 256,87 eura. Ročná priemerná miera nákladov (ďalej len „RPMN“), mala predstavovať výšku 107,87%. Priemerná hodnota RPMN mala predstavovať výšku 36,73%. Žalobkyňa zaplatila na úvere sumu 920 eur.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, ods. 3, § 2 § 9 ods. 2, § 11 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
1.3. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že predmetný úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. f/, písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje druh úveru, taktiež údaje podľa § 9 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v tam uvedenom
rozsahu, keďže je uvedené meno a priezvisko finančného agenta, ktorý zmluvu o úvere uzavrel ale nie je uvedené miesto jej podnikania alebo adresa jej trvalého pobytu. Zmluva neobsahuje údaje podľa písm. f/ citovaného ustanovenia, keď nie je uvedená doba trvania zmluvy, pričom za náležité uvedenie doby trvania zmluvy nepovažoval uvedenie, že doba trvania zmluvy a konečná splatnosť nastane 18. 01. 2014, ďalej zmluva neobsahuje RPMN v zákonom stanovenom rozsahu, pričom nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto výšky (písm. j/ citovaného ustanovenia). Absencia týchto náležitosti spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto sa súd prvej inštancie následne vôbec nezaoberal ďalším, žalobkyňou uvádzaným dôvodom, rozporom výšky RPMN s dobrými mravmi. Žalobkyňa mala zaplatiť na základe zmluvy o úvere sumu 500 eur, bez úroku a bez poplatkov, zaplatila 920 eur, v dôsledku čoho vzniklo na strane žalovanej prijatím plnenia bez právneho dôvodu bezdôvodné obohatenie v sume 420 eur, ktoré je povinná žalobkyni vydať s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka. Zároveň priznal žalobkyni z tejto sumy i úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 25. 02. 2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, keď bola žalovaná preukázateľne vyzvaná na splnenie dlhu, do zaplatenia.
1.4. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“), tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýka súdu prvej inštancie záver o spotrebiteľskej zmluve o úvere, nakoľko zmluva bola uzavretá podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a preto na všetky právne vzťahy je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku a aj zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy do budúcna sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Namieta tiež, že slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni, pričom aj zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, za predčasné splatenie úveru a pod. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa uvádzajú aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Taktiež Obchodný zákonník umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Namieta, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov žalobca musel preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je nižšia. Žiada zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobkyne zamietne, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, poukázala na charakter zmluvy ako spotrebiteľskej, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, čomu nasvedčuje i doterajšia súdna prax. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 06. 2013 sp.zn. II. ÚS 329/2013-15, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 04. 2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014. Predmetná zmluva o úvere obsahuje množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Tvrdenia žalovanej o nevyhnutnosti aplikovania vyššej výšky odplaty vzhľadom na riziko vyplývajúce z uzatvoreného vzťahu, sami o sebe popierajú účel a podstatu ustanovení právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. V roku 2013 predstavovala požadovaná odplata za poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami 8,46%. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaná je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, Trenčín. Zmluvu o úvere je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na jej chýbajúce obsahové náležitosti. Ustanovenia o odplate v samotnej zmluve sú pre ich rozpor so zákonom a dobrými mravmi neplatné. Žalovaná prijala od žalobkyne plnenie presahujúce výšku poskytnutého úveru, v dôsledku čoho sa bezdôvodne obohatila. Žalovaná nepreukázala, že tvrdenia žalobkyne o nedostatkoch zmluvy o úvere boli nepravdivé. Žalovaná sa bráni iba tým, že samotná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, preto nemusí obsahovať
ňou uvádzané náležitosti. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
5. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 01. 03. 2016, preto všetky procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.
5.1. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 420 eur z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej dôvodiac, že zmluva o úvere č. 405400804 zo dňa 26. 03. 2013, je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala údaje vyplývajúce z ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné takúto zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
5.2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 420 eur z titulu bezdôvodného obohatenia v dôsledku toho, že zmluvu o úvere vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov dôvodiac, že v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročná a bez poplatkov.
5.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, namietajúc záver súdu o spotrebiteľskom charaktere predmetnej úverovej zmluvy a v neposlednom rade aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, namiesto ustanovení Obchodného zákonníka. 6. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
7.1. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, konanie, ktoré mu predchádzalo a odvolanie žalovanej a dospel k záveru o správnosti tak zisteného skutkového stavu, ako aj právneho zdôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru z dôvodu absencie základných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
8.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba poukazuje na zákon o spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom k 30. 03. 2011), a to ustanovenie § 9, v ktorom sú presne špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetné ustanovenie v ods. 2 písm. a/ upravuje, že zmluva musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, v danom prípade táto náležitosť absentuje. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa písm. b/ tohto ustanovenia, a to v rozsahu tam uvedenom, keď obsahuje iba meno a priezvisko finančného agenta. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, taktiež táto náležitosť v zmluve nie je dohodnutá; zmluva musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j/ tohto ustanovenia), prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov (písm. n/), úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu RPMN (písm. y/), pričom predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi stranami sporu dňa 26. 03. 2013 a podrobená súdnemu prieskumu, ani jednu z týchto náležitostí neobsahuje. Odvolací súd preto, poukazujúc na ustanovenie § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré upravuje dôsledky porušenia povinnosti a ktoré v ustanovení v ods. 1 písm. a/ jednoznačne stanovuje sankciu za nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, resp. § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a to bezúročnosťou poskytnutého úveru a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je správny. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Odvolateľove tvrdenie o tom, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, je vyvrátená ustanovením § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, zmluva musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Keďže ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje absenciu uvedenia tejto podmienky bezúročnosťou a bez poplatkovosťou spotrebiteľského úveru, tvrdenia žalovanej v tomto smere sú iba účelové a neopodstatnené.
10. Odvolateľom namietaná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách namiesto ustanovení Obchodného zákonníka už bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí a
odvolací súd ju vyhodnotil ako účelovú neopodstatnenú. Okrem toho poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 879r Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ktorým ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014.
11. Vzhľadom na vyššie závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 CSP. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).