Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/147/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcov: X) F. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XXXX/X, U., 2) D. D., Q.. XX.XX.XXXX, U. F.Í. XX, U., 3) R. Ž., Q.. XX.XX.XXXX, U. XX, U. a 4) D. Ž., Q.. XX.X.XXXX, U. XX, U., všetci zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o. Niťová 3, Bratislava proti žalovanej: X. Š., Q.. XX.X.XXXX, U. U. XXXX/XX, U., zastúpenej AK Studio Legale s.r.o., Mostová 2, Bratislava o určenie, že pohľadávky patria do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2016 sa žalobcovia domáhali určenia, že ich pohľadávky patria do dedičstva po poručiteľovi N. Š., Q.. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, Q. U. D. XXXX/ X, U..

2. Žalobcovia sa spolu so žalobou vo veci samej domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. W., M. na S. Č.. XXXX. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol Uznesením č.k. 16C/147/2016-57 zo dňa 11.08.2016, právoplatným dňa 10.09.2016.

3. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že boli veriteľmi nebohého N. Š.. Po jeho smrti bolo prejednané dedičstvo u súdnej komisárky H.. H. J., so sídlom notárskeho úradu X. X, U.. Nakoľko poručiteľ zomrel rozvedený a bez zanechania závetu a listiny o vydedení, ako jeho jediné dieťa zdedila na základe Osvedčenia č.k. 38D/214/2014, Dnot 32/2014 zo dňa 14.06.2016 celý jeho majetok žalovaná. V rámci dedičského konania bol vykonaný súpis aktív a pasív dedičstva, s ktorým žalovaná ako jediný dedič súhlasila: · Aktíva 1. nehnuteľnosti zapísané na S. Č.. XX pre X..Ú.. W., K. U. Z., N. D. Y.. Č.. XXXX na R.. Č.. XXXXX G. E. Y.. Č.. XXXXX na R.. Č.. XXXXX/X na J. Q. N. Š.Q. v 1 - ici. 2. nehnuteľnosti zapísané na S. Č.. XXXX pre X..Ú.. W., N. D. Y.. Č.. XXXX na R.. Č.. XXXXX na J. Q. N. Š. v celosti. 3. nehnuteľnosti zapísané na S. Č.. XXXX pre X..Ú.. D. F., N. D. Y. R. Y.. Č.. X na R.. Č.. XXX G. E. Y.. Č.. XXXX na R.. Č.. XXX na J. Q. N. Š. v celosti. 4. nárok nebohého N. Š. na výplatu menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu FNM SR v sume 331,94 eur a výnos z uvedeného cenného papieru v sume 146,05 eur ponížený o zrážkovú daň z jeho výnosu. 5. bežný účet vedený v Tatra banke, a.s. č.ú. XXXXXXXXXX so zostatkom 102,76 eur s prísl.

· Pasíva

1. náklady spojené s pohrebom poručiteľa uhradené žalobkyňou v 1. rade F. Š. uznané vo výške 1.282,18 eur. Žalovaná ako dedička po poručiteľovi nesúhlasila so zaradením do pasív dedičstva vo vzťahu k nasledujúcim pohľadávkam žalobcov: 1. pohľadávka žalobkyne v 4. rade na základe pôžičky poskytnutej v roku 2006 v sume 400.000,- Sk na kúpu nehnuteľností zapísaných na S. Č.. XXXX pre X..Ú.. D. F., ktorú si táto uplatnila v sume 13.277,56 eur. 2. pohľadávka žalobkyne v 1. rade na základe pôžičky poskytnutej poručiteľovi v roku 2011 vo výške 20.000,- eur a na základe uhradenia kúpnych cien za nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na S. Č.. XX G. S. Č.. XXXX pre X..Ú.. W. v sume 15.455,34 eur, spolu teda 35,455,34 eur. 3. pohľadávka žalobcu v 2. rade na základe pôžičky poskytnutej v roku 2006 v sume 400.000,- Sk na kúpu nehnuteľností zapísaných na S. Č.. XXXX pre X..Ú.. D. F., ktorú si uplatnil v sume 13.277,56 eur. 4. pohľadávka žalobcu v 3. rade na základe pôžičiek poskytnutých poručiteľovi dňa 23.03.2012 v sume 10.000,- eur, 16.10.2012 v sume 2.000,- eur, 25.02.2013 v sume 10.00,- eur a 24.03.2012 v sume 8.000,- eur, spolu v celkovej sume 21.000,- eur. Žalobkyňa v 1. rade bola veriteľkou poručiteľa titulom pôžičky vo výške 20.000,- eur, ktorú poskytla svojmu synovi - nebohému poručiteľovi v roku 2011 na základe ústnej zmluvy o pôžičke. Poručiteľ následne túto finančnú čiastku požičal Z.. S. C., a to sumu vo výške 5.000,- eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.01.2011 a sumu 15.000,- eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.06.2012. Žalobkyňa v 1. rade zároveň zo svojich prostriedkov hradila kúpu nehnuteľností: 1. nehnuteľnosti zapísané na S. Č.. XX pre X..Ú.. W., K. U. Z., N. D. Y.. Č.. XXXX na R.. Č.. XXXXX G. E. Y.. Č.. XXXXX na R.. Č.. XXXXX/X, ktorej bol poručiteľ v čase smrti vlastníkom vo veľkosti 1 k celku. 2. nehnuteľnosti zapísané na S. Č.. XXXX pre X..Ú.. W., N. D. Y.. Č.. XXXX na R.. Č.. XXXXX, ktorej bol poručiteľ v čase smrti výlučným vlastníkom. Žalobkyňa v 1. rade uhradila za kúpu oboch nehnuteľností sumu v celkovej výške 15.455,34 eur. Poručiteľ sa zaviazal sumu 15.455,34 eur vrátiť žalobkyni v 1. rade v plnej výške, nakoľko táto mu predmetné nehnuteľnosti previedla a on prevzal záväzok refundovať jej ich kúpnu cenu. Predmetnú sumu sa poručiteľ zaviazal vrátiť žalobkyni v 1. rade ihneď ako ho vyzve na vrátenie, a to za predpokladu, že bude mať zamestnanie a bude schopný si zobrať úver. Poručiteľ do momentu svojej smrti ani sčasti svoj dlh voči žalobkyni v 1. rade neuhradil. Žalobca v 2. rade bol veriteľom poručiteľa titulom pôžičky 13.277,56 eur (bývalých 400.000,- Sk), ktorú žalobca v 2. rade na základe ústnej zmluvy o pôžičke poskytol poručiteľovi v roku 2006 za účelom kúpy nehnuteľností zapísaných na S.. XXXX pre X..Ú.. D. F., rodinný dom s príslušenstvom súp. č. X na R.. Č.. XXX G. E. Y.. Č.. XXXX na R.. Č.. XXX, ktorých vlastníctvo poručiteľ nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2006. Žalobca v 2. rade sa s poručiteľom dohodol, že poskytnuté finančné prostriedky vráti ihneď ako to bude možné, bez bližšieho určenia termínu vrátenia. Poručiteľ do momentu svojej smrti ani sčasti svoj dlh voči žalobcovi v 2. rade neuhradil. Žalobca v 3. rade bol veriteľom poručiteľa titulom pôžičky v celkovej výške 21.000,- eur, ktorú poskytol poručiteľovi na základe štyroch ústnych zmlúv o pôžičke (Zmluva o pôžičke zo dňa 23.03.2012 vo výške 10.000,- eur, Zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2012 vo výške 2.000,- eur, Zmluva o pôžičke zo dňa 25.02.2013 vo výške 1.000,- eur a Zmluva o pôžičke zo dňa 24.03.2012 vo výške 8.000,- eur). Žalobca v 3. rade sa s poručiteľom dohodol, že poskytnuté finančné prostriedky vráti ihneď ako to bude možné, bez bližšieho určenia termínu vrátenia. Poručiteľ do momentu svojej smrti ani sčasti svoj dlh voči žalobcovi v 3. rade neuhradil. Žalobkyňa v 4. rade bola veriteľkou poručiteľa titulom pôžičky 13.277,56 eur (bývalých 400.000,- Sk), ktorú žalobkyňa v 2. rade na základe ústnej zmluvy o pôžičke poskytla poručiteľovi v roku 2006 za účelom kúpy nehnuteľností zapísaných na S.. XXXX pre X..Ú.. D. F., rodinný dom s príslušenstvom súp. č. X na R.. Č.. XXX G. E. Y.. Č.. XXXX na R.. Č.. XXX, ktorých vlastníctvo poručiteľ nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2006. Žalobkyňa v 2. rade sa s poručiteľom dohodla, že poskytnuté finančné prostriedky vráti ihneď ako to bude možné, bez bližšieho určenia termínu vrátenia. Poručiteľ do momentu svojej smrti ani sčasti svoj dlh voči žalobkyni v 4. rade neuhradil. Nakoľko v prípade každého jedného zo žalobcov išlo vo vzťahu k nebohému poručiteľovi o veľmi blízkeho príbuzného, v čase poskytnutia pôžičiek sa žalobcom javilo postačujúce upraviť si vzájomné vzťahy ústne. Poručiteľ žalobcom tvrdil, že požičané finančné prostriedky bude schopný rýchlo vrátiť, nakoľko sa chystá vycestovať do zahraničia. Poručiteľ získané prostriedky sám spotreboval, a to kúpou vyššie uvedených nehnuteľností. Vzhľadom na to, že žalovaná ako dedička po poručiteľovi vyššie špecifikované záväzky voči poručiteľovi poprela, predmetné pohľadávky nemohli byť v dedičskom konaní prejednané, keďže ich konajúca notárka nemala za preukázané a nemohla z dôvodu nedostatku právomoci vykonať dokazovanie na zistenie ich existencie. Z dôvodu existencie naliehavého právneho záujmu na určení, že vyššie uvedené pohľadávky patria do dedičstva po nebohom N. Š., spočívajúceho v skutočnosti, že určovacia žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany žalobcov a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom, pričom určovací výrok súdu je nevyhnutný pre pojatie uvedených pohľadávok do dedičstva po poručiteľovi a ich následné uspokojenie vo vzťahu k žalobcom.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že je toho názoru, že žaloba o určenie, že pohľadávky žalobcov patria do dedičstva po poručiteľovi, nemá naliehaný právny záujem na takomto určení. Žaloba o určenie, že pohľadávky žalobcov patria do dedičstva po poručiteľovi, je v merite veci nepodstatnou otázkou. Nevyrieši spornosť obsahu celého právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovanou a nesleduje cieľ žalobcov, ktorým je vymoženie dlžnej sumy. Spornosť by vyriešila iba žaloba na plnenie, ktorú však žalobcovia nezvolili ako spôsob ochrany svojich práv buď z neistoty alebo z fiškálneho dôvodu. Možnosť podania žaloby na plnenie v zásade vylučuje určovaciu žalobu. Určovacia žaloba by iba vyvolala ďalšie spory. Žalovaná podotýka, že určovacia žaloba nie je ani len otázkou predbežnou. Predbežnou otázkou v spore je posúdenie vzniku zmlúv o pôžičke, ako právneho titulu. Z toho dôvodu sa javí táto žaloba len ako akýsi medzistupeň medzi vyriešením predbežnej otázky (právny titul) a vymožením dlžnej sumy, pravdepodobne z opatrnosti, čo však len podtrhuje neistotu žalobcov vo svoje právo. Súd po prejednaní dedičstva nemusí rozhodovať o tom, či záväzky poručiteľa patria do jeho dedičstva, ako u novoobjaveného dedičstva, pretože ak záväzok poručiteľa platne vznikol za jeho života a dedička dedičstvo prijala, je zodpovedná za dlhy svojho otca do výšky zisteného dedičstva, bez ďalšieho, t.j. zo zákona. Aj v tomto vidí žalovaná absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na takomto určení. Právne postavenie žalobcov sa určovacou žalobou nezmení. Žalovaná považuje určovaciu žalobu za neopodstatnenú a preto nevidí dôvod vyjadrovať sa k veci samej. Napriek tomu žalovaná udáva, že považuje údajné pohľadávky žalobcov za sporné. Žalovaná nemá vedomosť o tom, že by si otec za života požičal od žalobcov akékoľvek finančné prostriedky. Dôkazy žalobcov o existencii údajných pôžičiek považuje žalovaná za nehodnoverné. Všetky osoby sú v príbuzenskom vzťahu a konajú v zhode. Žalobkyňa F. Š. považuje po 10 rokoch dar nehnuteľnosti synovi za pôžičku. Žalobca R. Ž. preukazuje uzavretie zmlúv o pôžičke svojimi výbermi v banke, čo neznamená, že ich aj odovzdal poručiteľovi. Ostatní žalobcovia zas tým, že poručiteľ kúpil nehnuteľnosť T. D. F., čo tiež nedokazuje, že došlo k reálnemu kontraktu. Žalovaná je toho názoru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o vzniku údajných pohľadávok voči poručiteľovi. Žalovaná navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania.

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k replike žalovanej uviedli, že podľa § 137 písm. c) naliehaný právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitého predpisu. Žalobcovia sa domáhali ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby podľa § 212 ods. 1 CMP. V predmetnom prípade teda osobitý predpis t.j. Civilný mimosporový poriadok umožňoval žalobcom podať určovaciu žalobu a z toho dôvodu mali žalobcovia za to, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože je už obsiahnutý v možnosti aplikácie ustanovenia § 212 C.m.p. Nad rámec uvedeného žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/31/201 v ktorom tento okrem iného uviedol, že ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba. Žalobcovia zastávajú názor, že určovacia žaloba v predmetnom prípade vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, keďže zaradením pohľadávok do dedičstva vznikne žalovanej ako jedinému dedičovi po poručiteľovi povinnosť uhradiť dlžné sumy žalobcom, keďže žalovaná dedičstvo neodmietla. Odstráni sa tak spornosť práva žalobcov na uhradenie dlžných súm, pretože po prípadnom určení, že pohľadávky patria do dedičstva sa odstráni pochybnosť žalovanej uhradiť sumy na ktoré poukazujú žalobcovia.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchom strán sporu.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 21.06.2017 uviedol, že trvá na podanej žalobe. Žalobcovia podávali žalobu z dôvodu, že do pasív dedičstva po poručiteľovi, ktorý bol otcom žalovanej a ktorá je jedinou dedičkou po poručiteľovi, neboli zahrnuté pohľadávky žalobcov, ktoré vznikli titulom viacerých zmlúv o pôžičke. Žalobcovia žalobu opierajú o § 212 a žiadajú aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi patria pohľadávky vo výškach, ktoré sú špecifikované v petite žaloby. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že sa domáha vrátenia peňazí, nakoľko ide o jej celoživotné úspory. Poručiteľ nemal finančné prostriedky, kedže nepracoval. Hovoril, že pôjde do zahraničia a všetky peniaze vráti. Z peňazí si dal opraviť strechu a zatepliť dom. Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojho právneho zástupcu. Trval na tom, že poručiteľovi požičal finančné prostriedky, ktorých zaplatenia sa domáha. Žalobca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojho právneho zástupcu. Trval na tom, že poručiteľovi požičal finančné prostriedky , čo preukazuje výpismi z banky. Žalobkyňa v 4. rade na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia svojho právneho zástupcu.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 21.06.2017 uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia z 01.03.2017. Je toho názoru, že na tejto žalobe, tak ako je uvedená v petite, nie je naliehaný právny záujem. Rozhodnutie vo veci samej postavenie žalobcov nezmení. Správne by bolo žalovať na plnenie za predpokladu existencie pohľadávky, ako a v prípade novoobjaveného dedičstva. Zákon neprikazuje prejednávať pohľadávky určovacou žalobou tak, že patria do dedičstva po poručiteľovi. Platí ust. § 470 O.Z. kde dedič automaticky odpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva. Z toho dôvodu žalovaná žiada, aby súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

9. Právny zástupca žalobcov vo svojej záverečnej reči uviedol, že zotrváva na doterajších prednesoch, k veci nemá viac čo uviesť.

10. Právny zástupca žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že zotrváva na doterajších prednesoch, k veci nemá viac čo uviesť.

11. Žalobcovia ako prostriedok procesného útoku použili skutkové tvrdenia, ktoré mali preukázať, že žalobcovia poskytli nebohému N. Š.Á. vyššie špecifikované pôžičky a že tieto pôžičky sú súčasťou pasív dedičstva po poručiteľovi N. Š.. Žalobcovia ako dôkazný prostriedok súdu predložili osvedčenie o dedičstve č.k. 38D/214/2014, Dnot 32/2014 zo dňa 14.06.2016, kópiu zápisnice z dedičského pojednávania zo dňa 14.06.2016, kópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 13.06.2016, kópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 30.01.2011, kópiu listu vlastníctva č. XXXX pre X..Ú.. D. F., kópiu potvrdenia o vykonanej transakcii to dňa 23.03.2012, kópiu potvrdenia o vykonanej transakcii to dňa 16.10.2012, kópiu potvrdenia o vykonanej transakcii to dňa 25.02.2012.

12. Žalovaná ako prostriedok procesnej obrany použila skutkové tvrdenia rozporujúce naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že pohľadávky patria do dedičstva po poručiteľovi.

13. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 212 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

15. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že nebohý N. Š. (ďalej len „poručiteľ“) zomrel dňa 27.02.2014 bez zanechania závetu a listiny o vydedí. Jeho jedinou dedičkou sa stala jeho dcéra X. Š. (ďalej len „žalovaná“). Žalovaná v priebehu dedičského konanie nesúhlasila so zaradením údajných pohľadávok žalobcov do pasív dedičstva po poručiteľovi. Vzhľadom na uvedené sa žalobcovia v 1. až 4. rade domáhali podľa ustanovenia § 212 ods. 1 určovacou žalobou určenia, že ich pohľadávky patria do dedičstva po poručiteľovi. Pohľadávka žalobkyne v 1. rade má predstavovať pôžičku, ktorú poručiteľovi poskytla v roku 2011 vo výške 20.000,- eur a sumu 15.455,34 eur za účelom uhradenia kúpnych cien za nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na S. Č.. XX G. S. Č.. XXXX pre X..Ú.. W., spolu teda 35.455,34 eur. Pohľadávka žalobcu v 2. rade má predstavovať pôžičku, ktorú poručiteľovi poskytol v roku 2006 vo výške 400.000,- Sk (13.277,56 eur). Pohľadávka žalobcu v 3. rade má predstavovať štyri pôžičky, ktoré poručiteľovi poskytol dňa 23.03.2012 v sume 10.000,- eur, dňa 16.10.2012 v sume 2.000,- eur, dňa 25.02.2013 v sume 1.000,- eur a dňa 24.03.2012 v sume 8.000,- eur, spolu teda 21.000,- eur. Pohľadávka žalobkyne v 4. rade má predstavovať pôžičku, ktorú poručiteľovi poskytla v roku 2006 vo výške 400.000,- Sk (13.277,56 eur). Žalovaná zastáva názor, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podaní žaloby, ktorou sa domáhajú určenia, že pohľadávky patria do dedičstva po poručiteľovi. Žalovaná rovnako spochybňuje samotnú existenciu pohľadávok žalobcov voči poručiteľovi.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi stranami sporu je sporná samotná existencia naliehavého právneho záujmu na určení, že pohľadávky patria do dedičstva po poručiteľovi.

17. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§137 písm. c) C.s.p.) skúma súd zo zákona v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti.

18. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem na určení práva je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Uvedené predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobcu žalobou na plnenie resp. inou žalobou. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby.

19. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že predmetná určovacia žaloba nijakým spôsobom nevyrieši spornosť právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovanou. Žalobcovia sa domáhajú vydania určovacej žaloby aj napriek skutočnosti, že ochrany svojich nárokov sa mohli, a mali domáhať žalobou na plnenie. Právo žalobcov nie je nijakým spôsobom ohrozené a ani ich postavenie by sa bez požadovaného určenia nestalo neistým, práve naopak určenie, ktorého sa žalobcovia domáhajú, by malo za následok len vyvolanie ďalších sporov. Vzhľadom na uvedené sa súd nemôže stotožniť s názorom žalobcov, že predmetná určovacia žaloba vytvára pevný právny základ medzi stranami sporu. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov (rozsudok NS SR 5Cdo/31/2011). Súd sa rovnako nestotožnil s názorom žalobcov, ktorí zotrvali na tvrdeniach, že nakoľko sa domáhali ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby podľa § 212 ods. 1 naliehaný právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože ten vyplýva z osobitného právneho predpisu. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Ustanovenie § 212 ods. 1 dáva účastníkom dedičského konania možnosť uplatniť si svoje sporné nároky žalobou na súd, nakoľko samotné dedičské konanie je konaním nesporovým. Avšak tento právny predpis rozhodne neukladá účastníkovi dedičského konania, aby sa svojho sporného nárok domáhal určovacou žalobou a teda naliehavý právny záujem v tomto konkrétnom konaní rozhodne nevyplýva z osobitého právneho predpisu tak, ako to uvádzajú žalovaní.

20. Súd mal v predmetnom konaní na základe uvedených skutočností a vykonaných dôkazov za preukázané, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že ich pohľadávky patria do dedičstva po poručiteľovi a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že žalovaná má voči žalobcom nárok na náhradu trov konanie v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).