Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/147/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti K. R., H.. XX.XX.XXXX a H. R., H.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matka: D. R., H.. XX.X.XXXX, C. B. XX, E., zast. JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20 a otec: Z. R., H.. X.X.XXXX, C. B. XX, E., zast. AK Prof. JUDr. Ján Klučka CSc., advokát so sídlom Košice, Ku Potoku 4, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2016 žiadal, aby znížil výživné na mal. K. zo sumy 150 Eur mesačne na 100 Eur mesačne a na mal. H. zo sumy 130 Eur mesačne na 87 Eur mesačne od 15.11.2016 do budúcna a to z dôvodu zmeny pomerov na strane otca.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 10.11.2016. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Poukazovala na to, že od poslednej úpravy k podstatnej zmene pomerov na strane otca nedošlo.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 6.12.2016 navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko oprávnené potreby maloletých detí vzrástli od uplynutia posledného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a zvýšila sa aj výška výdajov zo strany matky na ich pokrývanie, pričom majetkové možnosti a schopnosti otca sú predpokladom ku skutočnosti, že bude schopný uhrádzať výšku výživného v takej miere ako doposiaľ.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/120/2015 zo dňa 13.1.2016. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu mal. K. sumou 150 Eur mesačne a mal. H. sumou 130 Eur mesačne.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2016.

6. V čase poslednej úpravy bol otec zamestnaný v Á. X., vykonával funkciu externého, interného poradcu, staral sa o rastlinstvo, ktoré je v okolí areálu a v interiéry. Mesačne fakturoval práce vo výške 1.550 Eur, pričom musel odviezť odvody. Otec bol plátcom DPH, platil účtovníčke 80 Eur, telefón 45 Eur, leasing na motorové vozidlo pre podnikanie, ktoré splácal dva roky. Podľa sezóny vyplácal brigádnikov v priemere

300 Eur a to od marca do októbra. Uhrádzal platby za domácnosť 250 Eur, šetrenie pre deti 30 Eur pre každé dieťa.

7. Otec uviedol, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na jeho strane a to z dôvodu poklesu príjmu oproti roku 2015. V roku 2015 jeho príjem bol vo výške 1.550 Eur s DPH. Od 30.4.2016 sa mu znížil príjem na 1.080 Eur s DPH. V ďalšom uviedol, že v obchodnom centre Á. X. spoločnosť B. prebrala údržbu, upratovací servis a záhradníctvo. Otec sa s nimi zmluvne dohodol len na zabezpečovanie interiéru. Z uvedeného dôvodu finančne sa jeho príjem znížil. Motorové vozidlo Volvo nebolo jeho ale bolo leasingované. Leasing ukončil. Predmetné motorové vozidlo vlastní jeho brat, otec ho užíva. Otec je platcom DPH. Musí platiť registračný poplatok ročne zo zákona, za evidenciu firmy 1.000 Eur a po odpočítaní DPH mu ostane suma 900 Eur. Zo sumy 900 Eur musí zaplatiť daň zo zisku vo výške 23%. Keďže nemá dostatok finančných prostriedkov, nemá z čoho platiť výživné. Finančne mu vypomáha rodina. Maloletým deťom naďalej platí stavebné sporenie. S matkou a maloletými deťmi žijú v jednej domácnosti, robí nákupy, maloletým deťom sa venuje. Okrem toho otec poukazuje aj na zdravotné problémy, z dôvodu ktorých nemôže vykonávať prácu. K výdavkom otca patrí platba za byt 280 Eur, 170 Eur odvody zo zákona, registračný poplatok, výživné 280 Eur, účtovníčka, internet 17,92 Eur, telefón v priemere 35 - 40 Eur, životná poistka 18 Eur, sporenie 20 Eur pre jedno dieťa, 150 Eur strava, nájomné 120 Eur. Vzhľadom k tomu, že prišiel o veľkú zákazku, nie je v jeho schopnostiach prispievať stanoveným výživným. Okrem toho chodí aj na nákup pokiaľ deti niečo potrebujú. V zmysle zmluvy o dielo vyplýva, že zalieva rastliny podľa potreby minimálne 2x do týždňa, rosenie rastlín stromov 2x do týždňa, obstrihávanie vyschnutých listov, hnojenie rastlín a stromov raz mesačne. Uvedené činnosti vykonáva aj nad rámec stanovených hodín, avšak iba na základe ústnej dohody so spoločnosťou B. X.. V ďalšom otec uviedol, že k zhoršeniu finančnej situácie došlo ešte v čase rozvodu manželstva s tým, že mu plynula 3-mesačná výpovedná lehota.

8. Otec uviedol, že s deťmi sa stretáva pravidelne aj cez letné prázdniny. Trávili spolu veľa času, nakoľko bývajú v jednej domácnosti. Chcel s nimi ísť aj k moru, avšak mal. H. nemala platný cestovný pas, tak nemohli vycestovať do zahraničia. S deťmi chceli ísť aj na dovolenku do Maďarska, pričom matka to zakázala. Počas víkendov, ktoré trávi s dcérami chodia v zimných mesiacoch lyžovať. S deťmi sa snaží tráviť čo najviac času, chodia spolu do kina keď je matka detí v práci. Ďalej sa s nimi učí, vymýšľa program, venuje sa im a rovnako trávi s nimi čas ako keď je matka doma. Od mája 2016 sa jeho finančná situácia zmenila, prišiel o veľkú zákazku čo spôsobil pokles mesačných príjmov. V súčasnosti jeho jediný príjem predstavuje príjem zo spoločnosti Z. O. K..Q..X.., kde je zamestnaný a je mu vyplácaná minimálna mzda. Je pravda, že pracuje aj mimo zmluvného záväzku na základe Zmluvy o dielo so spoločnosťou B. K..Q..X... Dostáva objednávky od firmy, ktorá prevádzkuje OC Optima, avšak v roku 2016 dostal len jednu zákazku, z ktorej zisk bol vo výške 350 Eur. Nie je pravda, že uzatvára s brigádnikmi fiktívne zmluvy o vykonávaní práce. Nesúhlasil s výdavkami, ktoré uviedla matka. Sumu 60 Eur za ošatenie považuje za prehnanú, keďže veci deťom nakupuje v Second Hande. Taktiež suma 25 Eur za hygienické potreby je vysoká, keďže jeho hygienické potreby pre deti nakupuje aj on. Bývajú v jednej domácnosti, pričom tieto náklady znáša aj on. Výdavky na krúžky v sume 20 Eur za športový krúžok a 20 Eur za hip- hop sú výdavky ročné, nakoľko ide o ročný príspevok na členstvo. Taktiež si nie je vedomý stavebného sporenia, ktoré by matka uhrádzala deťom spolu vo výške 32 Eur. Čo sa týka poistenia vo výške 35 Eur, ktoré platí za seba, tak tieto výdavky sa netýkajú maloletých detí. Otec spochybnil priemerný mesačný príjem matky vo výške 500 Eur. Jej príjem je vyšší, čo preukazujú výplatné pásky, ktoré súdu predložil. Matka dostane peniaze aj za predaj a plnenie plánu. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že jeho príjem predstavuje minimálna mzda, t.j. 435 Eur, ktorá mu je vyplácaná z mesačného príjmu spoločnosti Z. O. s.r.o., ktorý predstavuje sumu 1.080 Eur s DPH. Celkové mesačné náklady predstavujú sumu 1.009 Eur. Po zaplatení všetkých výdavkov mu ostáva suma 71 Eur. Z tohto dôvodu nie je schopný naďalej prispievať na deti sumou určenou súdu t.j. 280 Eur a preto žiada súd o zníženie výživného.

9. Otec predložil lekársku správu preukazujúce, že sa nachádza v zlom zdravotnom stave, ktorý ho výrazne obmedzuje vykonávať jeho doterajšiu pracovnú činnosť. Otec trpí chronickou bolesťou chrbtice. Vzhľadom na súčasný zdravotný stav a odporúčanie ošetrujúceho lekára sa má vyhýbať statickému zaťažovaniu chrbtice, t.j. zdvíhaniu ťažkých vecí. Zároveň mu bola nariadená rehabilitačná liečba.

10. Matka v čase poslednej úpravy pracovala ako predavačka s priemerným mesačným zárobkom 460 Eur maximálne 480 Eur mesačne poberala rodinné prídavky na dve deti. Bývali v 3-izbovom družstevnom byte, za ktorý mesačne platili 253 Eur, internet 18 Eur, odpad 40 Eur štvrťročne, rodinná

poistka vo výške 55 Eur mesačne, poistka pre K. 15 Eur, H. 17 Eur mesačne, platili stavebné sporenie vo výške 30 Eur mesačne, mobilný telefón 20 Eur mesačne, pričom tieto výdavky platili na polovicu.

11. Mal. K. v čase poslednej úpravy bola žiačkou 3. ročníka základnej školy, stravovala sa v školskej jedálni, za ktoré mesačne platila 20 Eur. Začiatkom školského roka tanečná 20 Eur ročne. Priebežne kupovala školské pomôcky, potreby, oblečenie, hygienické potreby.

12. Mal. H. v čase poslednej úpravy navštevovala materskú škôlku, výdavky vo výške 22 Eur a matka hradila stravu. Výučba anglického jazyka 35 Eur polročne.

13. Z výpovede matky súd zistil, že maloleté deti s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zabezpečuje ich starostlivosť. Styk otca s deťmi nie je obmedzený a vykonáva sa po dohode. V ostatnom čase sú deti výlučne s ňou. Počas letných prázdnin boli s otcom v mesiaci júl 2016, 5 - 6 dní, v mesiaci august 2016 posledný augustový týždeň a predtým 3-4 dni v Košiciach a štyri dni v Turčianskych Tepliciach. Od poslednej úpravy, ktorá bola uskutočnená vo februári roku 2016 nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane otca. Nesúhlasí s tým, že by sa príjem otca znížil. Otec uzavrel zmluvu o dielo s firmou B. K..Q..X... Otec však pracuje aj mimo tohto zmluvného záväzku, dostáva objednávky od firmy, ktorá prevádzkuje OC Optima. Vykonané práce osobitne fakturuje a firma mu prepláca faktúry na účet. Okrem toho otec zamestnáva aj brigádnikov. Matka uviedla náklady spojené s užívaním bytu, ktoré uhrádza s otcom maloletých detí každý v jednej polovici. Matka mesačne uhrádza pre deti obedy v základnej škole 40,40 Eur, školský klub 22 Eur mesačne, poistenie detí a ona 35 Eur, poistenie pre K. 15,07 Eur, poistenie pre H. 17 Eur, stavebné sporenie pre deti 30 Eur, ošatenie pre dve deti priemerne mesačne 60 Eur, hygienické potreby 25 Eur, krúžky v škole K. športový krúžok 20 Eur, ročne H. krúžok hip-hopu 20 Eur ročne. Otec neprispel na začiatku školského roku na zakúpenie školských potrieb a pomôcok. Mal. H. kúpil školskú tašku aj keď ju nepotrebovala a stoličku k písaciemu stolu. Matka naďalej pracuje ako predavačke s priemerným mesačným zárobkom 500 Eur.

14. Mal. K. je žiačkou 4. ročníka základnej školy, je zdravá.

15. Mal. H. je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Taktiež je zdravá.

16. U maloletých detí sa vývoj životných nákladov zvýšil a to najmä v súvislosti s mal. H. pri nástupe do základnej školy, kedy potrebovala dokúpiť ošatenie, obuv, školské potreby, na ktoré otec osobitne neprispel. Matka nesúhlasí s tvrdením otca, ktorý uviedol, že s deťmi trávi čas. Otec maloletých detí s ňou nekomunikuje a to ani o spôsobe starostlivosti maloletých detí v čase keď je v zamestnaní. Správy jej necháva prostredníctvom maloletých detí alebo cez SMS-správy. Viackrát bez predchádzajúceho oznámenia a akéhokoľvek vysvetlenia jej oznámi, že v čase zamestnania keď má zabezpečiť starostlivosť o deti s nimi nebude, pričom je nútená zabezpečiť starostlivosť prostredníctvom tretích osôb najmä svojho otca. Dňa 15.2.207 ju otec v spoločnom byte fyzicky napadol, opľul, rovnako napadol aj mal. dcéru H..

17. Matka a otec predložili listinné doklady preukazujúce výdavky.

18. Z pripojenej zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami spoločnosti B. K. K..Q..X.. a spoločnosťou Z. O. K..Q..X.. zastúpená Z. R. konateľom zo dňa 30.4.2016 bolo zistené, že cena diela bola stanovená dohodou vo výške 10.800 Eur bez DPH ročne, t.j. 12.960 Eur s DPH. Cena obsahuje celkové náklady dodávateľa náklady spojené s premiestnením a ostatné náklady, ktoré môžu vyplynúť z plnenia zmluvy. Cena za vykonané práce bude hradená mesačne 2x ročne po 900 Eur bez DPH, resp. 1.080 Eur s DPH.

19. Otec predložil listinné dôkazy ohľadne hospodárskej činnosti spoločnosti. Otec ako konateľ spoločnosti zároveň zamestnancom spoločnosti a to od roku 2010 a mesačne vyplácaná minimálna mzda v roku 2016 vo výške 405 Eur mesačne, v roku 2013 vo výške 435 Eur mesačne. Jeho finančná situácia sa začiatkom roka 2016 zmenila kedy prišiel o dôležitú zákazku. Zákazník zmluvu so spoločnosťou vypovedal vo februári 2016 s dĺžkou trvania výpovednej doby 3 mesiace. Táto skutočnosť a zníženie príjmov v spoločnosti sa preukázala aj v daňovom priznaní za rok 2016, v ktorom spoločnosť vykázala stratu vo výške 3.488 Eur. V rozhodnom období t.j. od 6/2016 do 4/2017 bola spoločnosti pravidelne mesačne uhrádzaná faktúra spoločnosti B. vo výške 1.080 Eur, ktorá predstavuje jediný

pravidelný príjem spoločnosti. V mesiaci marec 2017 spoločnosť B. uhradila dve faktúry, jednu za február a druhý za marec, ktorú mala uhradiť až v apríli 2017. Z tohto dôvodu spoločnosť B. v apríli 2017 marcovú faktúru už neuhradzovala, čo vyplýva z výpisu z účtu spoločnosti za apríl 2017. Spoločnosť B. uhradila za obdobie 6/2016 do 4/2017 spolu sumu vo výške 11.880 Eur. Okrem faktúr spoločnosti B. v uvedenom období tvorili príjem spoločnosti aj faktúry spolu vo výške 2.197,20 Eur. Príjmy spoločnosti teda za obdobie 6/2016 do 4/2017 boli spolu vo výške 14.077 Eur. V období 6/2016 do 4/2017 boli na účet urobené vklady spolu vo výške 2.200 Eur. Išlo o peňažné platby od brata a sesternice otca, ktorý jeho spoločnosti finančne vypomáhajú keď sám nedokáže pokryť svoje záväzky z podnikateľskej činnosti. Ide o rodinnú výpomoc vzhľadom na skutočnosť, že sú si navzájom veľmi blízky. V období 6/2016 do 4/2017 mala spoločnosť podľa bankových výpisov výdavky vo výške 17.965,66 Eur, kde sú zahrnuté odvody do sociálnej aj zdravotnej poisťovne za zamestnanca spolu vo výške 155 Eur mesačne, daň z pridanej hodnoty vo výške 960 Eur a záväzky, ktoré musí v zmysle zákona uhrádzať svojim veriteľom. V týchto výdavkoch nie sú započítané výdavky mesačná mzda otca vo výške 405 resp. 435 Eur mesačne nie sú započítané výdavky otca za nájomné, telefón, životné poistenie, stavebné poistenie maloletých detí, ktoré otec platil internet, strava pre maloleté deti a otca, účtovníctvo, ktoré kvartálne predstavuje sumu 240 Eur. Otec uvádza, že príjmy spoločnosti sú omnoho vyššie ako náklady (výdavky 17.965,66 Eur a príjmy 14.077 Eur rozdiel 3879,66 Eur), preto momentálne bez pomoci svojich blízkych nie je schopný platiť výživné na maloleté deti spolu vo výške 280 Eur mesačne.

20. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2015 do 9/2016 bol vo výške 553 Eur netto, za obdobie 2/2017 do 4/2017 vo výške 480 Eur netto. Otec predložil výpis z bankového účtu spoločnosti Z. O. K..Q..X.. za rok 2015, 2016 a 2017 (mesiace 1,2,3 /2017) ohľadne príjmov a výdajov uvedenej spoločnosti.

21. Z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie evidencie vozidiel zo dňa 24.5.2017 bolo zistené, že otec Z. R., H.. X.X.XXXX nie je vedený ako držiteľ ani vlastník vozidiel spoločnosť Z. O. K..Q..X.., P.: XXXXXXXX, B. XX, E. je vedený ako držiteľ alebo vlastník motorového vozidla EČ: E. XXXJU U. R..

XX. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

28. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 , platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

30. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

31. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

32. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

33. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

34. Podľa ust. 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

35. Podľa ust. § 2 ods. 2, písm. a) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

36. V dikcii zákona podnikanie charakterizujú tieto znaky:

a) Sústavná činnosť, t.j. činnosť pravidelne sa opakujúca a teda nie činnosť vykonávané niekým príležitostne b) Samostatnosť podnikateľa, ktorou je uvedená činnosť sprevádzaná. Samostatnosť podnikateľa treba chápať jednak v zmysle ekonomickom a v zmysle právnom. Právny aspekt spočíva v tom, že podnikateľ realizujúci podnikateľskú činnosť vykonáva takúto činnosť pre niekoho iného (prípadne jej výsledky niekomu odovzdáva) na rovnoprávnej báze, a nie v rámci zamestnaneckého pracovného pomeru. Ten kto takúto činnosť vykonáva disponuje aj vlastnou hospodárskou manažérskou a organizačnou vybavenosťou a sám rozhoduje o koncepcii a ďalšom vývoji podnikania. c) Vykonávanie podnikateľskej činnosti vo vlastnom mene podnikateľa a na jeho vlastnú zodpovednosť, podnikateľ realizuje podnikateľskú činnosť pod svojim obchodným menom. Podnikateľ sa rešpektuje tak v rovine samostatnej realizácie podnikateľskej činnosti. d) Podnikateľská činnosť sa realizuje za účelom dosiahnutia zisku; ide tu o zárobkovú činnosť, ktorá je vlastne jedným z cieľov podnikania.

37. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť ako osoba zapísaná v obchodnom registri so zreteľom na uvedené. Za podnikateľov tejto skupiny možno považovať ako všetky obchodné spoločnosti.

38. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, kedy dospel k záveru, že od poslednej úpravy nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí aj naďalej. Podaným návrhom sa otec domáhal zníženia výživného z dôvodu zmeny pomerov, nakoľko prišiel o zákazku pri vykonávaní podnikateľskej činnosti. Z pripojenej zmluvy o dielo bolo zistené, že táto bola uzavretá s otcom ako podnikateľom v mesiaci február 2016, pričom sám otec uviedol, že o takejto zmene pomerov mal vedomosť už v čase rozhodovania súdu (zníženie jeho príjmu z podnikateľskej činnosti). Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už

existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich vekom rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletých detí v priebehu konania boli matkou dostatočne preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletých detí ako i strava, ošatenie a bývanie, bolo potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do predškolského zariadenia to boli nielen náklady na poplatok v škôlke, ale aj zdravotné poistenie maloletých detí, výučba cudzích jazykov, zabezpečovanie dochádzka ale aj mimoškolské aktivity. V súvislosti s nástupom do školy sa potreby detí nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. K podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo u maloletých detí v danom prípade u mal. Niny v súvislosti s nástupom do školy, ktorú skutočnosť ustálená súdna prax považuje za výraznú zmenu v tých okolnostiach, ktoré boli podkladom rozhodnutia o výživnom v predchádzajúcom veku maloletých detí. V danom prípade však matka nežiadala zvýšenie výživného s poukazom na zmenu pomerov, ktorá spočívala v nástupe maloletého dieťaťa do školy. V ďalšom súd neprihliadol na námietky otca ohľadne výdavkov, pretože pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať odôvodnené potreby maloletých detí. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovanie sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. K námietkam otca ohľadne zníženého príjmu z podnikateľskej činnosti súd uvádza, že otec je podnikateľom, podnikateľskú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Je preto povinný organizovať si svoje pracovné aktivity tak, aby v prvom rade si mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom. Otec upriamoval pozornosť súdu aj na zdravotné problémy s chrbticou, avšak tieto zdravotné problémy má otec dlhšiu dobu aj v čase rozvodu manželstva. Napriek tomu naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť. Z uvedeného dôvodu túto námietku otca považuje za nedôvodnú. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletými deťmi, prípadne počas víkendov, na ktoré poukazoval, súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s maloletými deťmi sú rozhodne prínosom pre detí, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením,

sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti, pretože svojim účelom sú viazané na pobyt detí u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem im poskytnúť širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. Súd preskúmal všetky dôvody uvádzané otcom v návrhu na zníženie výživného, na ktoré poukazoval, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná podstatná zmena pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine, nakoľko dôvody uvádzané otcom mu boli známe už v čase rozhodovania súdu v konaní o rozvod manželstva. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že návrh otca nie je dôvodný, preto ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.