Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/690/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: D. T., bydlisko Q. F., B. XX, zastúpeného: JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 2.193,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. mája 2016 pod č.k. 9C/454/2015-84 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400037476 zo dňa 27.5.2011 je neplatná. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.193,86 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 17.8.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.5.2011 uzavretá medzi ním a žalovanou je neplatná a zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 2.193,86 eura s príslušenstvom. ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, nakoľko jej zaplatil v súhrne o túto sumu viac, než mala nárok, keďže absencia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

1.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.05.2011 uzatvorili žalobca so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. zmluvy: 8400037476 na základe ktorej bol žalobcovi schválený revolvingový úver vo výške 1.500,- eur, ktorý mal splácať v 42 splátkach po 80,37 eura s úrokovou sadzbou 70,01 %, RPMN 66,55 %, priemerná RPMN za úver 46,56 %. V ten istý deň zároveň bola uzavretá medzi stranami dohoda o zrážkach zo mzdy, predmetom ktorej bol zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v prospech žalovanej zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37 eura mesačne s tým, že žalovaná bude mať voči žalobcovi ako dlžníkovi nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400037476 na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Z prehľadu platieb ku dňu 14.7.2015 bolo zistené, že žalobcovi bola dňa 27.5.2011 poskytnutá suma úveru 1.065,51 eura a dňa 27.11.2013 suma 678,76 eura označená ako automatický revolving. Celkove činila výška úveru 1744,27 eura a žalobca zaplatil žalovanej sumu 3.938,13 eura, z ktorých 46 splátok bolo po 80,37 eura a 1 splátka bola v sume 110,37 eura, 1 splátka v sume 130,74 eura. Právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania. Ďalej uviedol, že v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere je uvedených iba 42 splátok, splatnosť 14. teho v mesiaci, čo podľa oznámenia veriteľa predstavuje splatnosť splátky v priebehu periódy splácania - 14. Žalobca podal žalobu dňa 20.8.2015.

1.4. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 551 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 , § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že dňa 27.5.2011 uzavreli strany Zmluvu o revolvingovom úvere č. 84 00037476 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur a ten mal žalobca (opätovne nesprávne uvedené odporca) zaviazal splácať po 88,37 eura v 42 mesačných splátkach k 14. temu dňu v mesiaci. RPMN bola uvedená vo výške 66,55 %, úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 46,56%. V predmetnej zmluve žalovaná uviedla výšku poskytnutého revolvingu v sume 790,84 eura, pričom v zmluvných dojednaniach určila v bode 8.1 poplatok za odklad splátok automaticky vo výške 118,08 eura u revolvingu a pri úvere vo výške 215,75 eura. V konaní nebolo zistené, že by žalobca žiadal o odklad splátok úveru alebo revolvingu a nevyplýva to ani z prehľadu platieb navrhovateľa.

1.5. Ďalej citoval ustanovenia § 1 ods. 2 ,5,§ 2,§ 9 ods. 1,2,6,7,8,9 ,§ 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poukazom na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov. Predmetná zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), preto je úver podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 bezúročný a bez poplatkov. Posudzovaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere má vadu, ktorá spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov pretože síce obsahuje uvedenie počtu splátok úveru, ale neobsahuje uvedenie konečnej splatnosti úveru. RPMN bola uvedená v rozpore so zákonom, je uvedená klamlivo, pretože úroková sadzba je uvedená vyššie ako RPMN. Úroky 70,01 % ročne sú neprimerane vysoké odporujúce dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 .

1.6. Strany sporu uzatvorili dňa 27.5.2011 dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400037476. Uviedol, že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.

Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1500,- eur v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaná nepreukázala ani skutočnosť, že žalobcu poučila o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. S poukazom na uvedené, žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaná ako veriteľ mohla uplatniť svoje právo a požiadať zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo na disponovanie so svojou mzdou. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako ho revidovať.

1.7. Ďalej uviedol, že výška úveru bola 1744,27 eura. Žalobca zaplatil žalovanej sumu 3938,13 eura, preto rozdiel týchto súm predstavuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko predmetný úver bol bezúročný a bez poplatkov, ktoré je povinná žalovaná žalobcovi vrátiť.

1.8. K premlčaniu nároku uviedol, že pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, objektívna premlčacia doba je trojročná alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčacia, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.

Zo strany žalovanej ako veriteľa z úveru išlo o úmysel neprimerane postihovať spotrebiteľa, preto na vydanie bezdôvodného obohatenia platí objektívna 10-ročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov do dňa, kedy k nemu došlo.

Žalovaná má dlhodobo v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytnutie úverov (od: 25.08.2003) a jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto, ak používala neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a obchádzala zákon o spotrebiteľských úveroch, toto jej konanie sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto dospel k záveru, že žaloba bola podaná v rámci premlčacej 10 -ročnej lehoty. Je nesporné, že žalovaná zneužíva svoje právo ako veriteľ. Viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, keď spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu účastníkov tohto konania je potrebné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení až dňa 13.7.2015 kedy udelil plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi, a po predložení úverovej zmluvy mu bolo vysvetlené aký má nárok, z akých dôvodov a v akej výške. Dňa 9.7.2015 boli ešte realizované zrážky z jeho mzdy vo výške 80,37 eura. Súd v súvislosti so začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej lehoty poukázal na uznesenie Najvyššieho súdov Českej republiky spisová značka 33 Odo 306/2005, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 121/2009. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je nárok premlčaný, bol podaný dňa 20.8.2015.

1.9. Úroky z omeškania priznal v zákonnej úrokovej sadzbe v zmysle § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od 17. 8. 2015.

1.10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 7 OSP, percentuálne tak, že priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

2.1. Žalovaná podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Nesúhlasila s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť z dôvodu neobsahovania údaju o zabezpečenej pohľadávke a jej neurčitosti. Uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky , ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávku nezameniteľne identifikuje nielen z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej, ale súčasne aj z pohľadu zmluvného vzťahu, z ktorého zabezpečuje a tiež číselne vymedzením hodnoty istiny úveru. Namietala rozhodnutie v časti o neurčitom ustanovení týkajúcom sa výšky zrážok zo mzdy, pretože stále platí ustanovenie § 551 a súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 OZ. Tým dospel k predčasnému a nesprávnemu skutkovému základu.

2.2. V závere namietala posúdenie premlčacej doby. Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal žiaden dôkaz na jej úmysel sa bezdôvodne obohatiť.

2.3. V závere namietala odôvodnenie súdu o nedostatku náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere spočívajúci v termíne konečnej splatnosti. Uviedla, že deň poslednej splátky úveru respektíve revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, čo vyplýva z článku 4 od. 4.5 zmluvných dojednaní. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva zo splátkového kalendára a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Preto zmluva o termíne konečnej splatnosti dlhu obsahuje. Rovnako súd prvej inštancie nemal za preukázané, že hodnote RPMN je uvedená v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.. Z uvedených dôvodov žiadala ,aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobu zamietol.

3.1. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 3.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

3.4. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

3.5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

3.6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

3.7. Podľa § 80 OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o: a/ osobnom stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

4.1. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c) OSP) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem

sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

4.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol za účinnosti OSP. Odvolací súd rozhodoval podľa novej právnej úpravy ustanovenie § 137 podľa ktorého žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem :naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 137 písm. c) kopíruje pôvodné ustanovenie § 80 písm. c) OSP.

4.3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože žalovaná by mohla vykonávať svoje právo a požiadať o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Citoval rozhodnutie KS v Žiline, na záveroch ktorého založil svoj právny názor o naliehavom právnom záujme. Nevenoval pritom pozornosť vlastnému konštatovaniu, že zrážky boli vykonávané, že žalobca sa domáha plnenia z vykonaných zrážok za obdobie od 08.07.2011 do 09.07.2015, ďalej vydaniu neodkladného opatrenia. Z obsahu celého spisu nie je možné zistiť, či žalovaná po dni 14.07.2015 uplatnila ešte aktuálny zostatok ku dňu 14.07. 2015, ktorý vyplýva z prehľadu platieb žalovanej zo dňa 14.07.2015 v celkovej výške 1366,29 eura a 21,95 penalizácia za meškanie. Pokiaľ by od dátumu 14.07.2015 dochádzalo k ďalším platbám zo strany žalobcu alebo vykonávaniu zrážok zo mzdy a nárok žalobkyne by bol uspokojený, nemôže mať žalovaný naliehavý právny záujem na danom určení, pretože určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať práva na plnenie. Určovacia žaloba by mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu nie je daný, ak otázka jeho platnosti má povahu prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Odvolací súd preto rozsudok v danej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože k posúdeniu naliehavého právneho záujmu nevykonal žiadne dokazovanie a výsluch právneho zástupca v tejto časti je nedostatočný.

4.4. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nepremlčaní nároku a posúdenie premlčacej doby ako 10 ročnej Súd prvej inštancii rozhodnutie v tejto časti založil na skutočnosti, že žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení až udelením plnomocenstva svojmu právnemu zástupcovi a tým, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy ešte 09.07.2015 v sume 80,37 eura.

4.5. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

4.6. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

4.7. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená, kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba je

kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

4.8. V posudzovanom prípade je riešená právna otázka, kedy začína plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia, podľa názoru žalobcu treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Táto (subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného.

Pri posudzovaní vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobca poukázal žalovanej ako veriteľovi poslednú splátku úveru. Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 24.05.2011 podpísal, mu táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny z poskytnutej sumy 1500 eur sumu 3375,57 eura ,ďalej údaje o RPMN a údaj o úroku mu boli známa už v čase podpisu, t.j. uzavretia predmetnej zmluvy. Už v čase uzavretia tejto úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch a aj Občiansky zákonník upravovali taxatívne podmienky, ktoré úverová zmluva musí obsahovať. Aj keď žalobca nemá právnické vzdelanie, pri riadnej starostlivosti o svoje práva a pri minimálnej právnej vedomosti o spotrebiteľských právach, by už pri podpisovaní zmluvy musel si byť vedomý, aké zmluva obsahuje údaje a uzrozumený s tým, že zaplatí žalovanej sumu 3375,54 eura. Žalovaná zaslala žalobcovi oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru zo dňa 27.05.2011, z ktorého žalobca musel mať vedomosť, že výška úveru je 1500 eur. doba splatnosti 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 80,37 eura, dátum prvej splátky 14.07.2011, poslednej splátky 14.12.2014, RPMN 66,55%, schálená výška revolvingu 902,92 eura, výška mesačnej splátky revolvingu 890,37 eura, RPMN po vykonaní revolvingu 60,49%, úver 1500 eur, celková čiastka, ktorú musí zaplatiť 3 375,54 eura, odplata za poskytnuté služby 215,75 eura, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka, ktorú musí zaplatiť pri každom revolvingu 1928,88 eura, ročná sadzba úrokov z omeškania 9,25%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 27.05.2011. Žalovaná si započítala nesplatená splátku z poskytnutého úveru v sume 218,74 eura, preto po jej započítaní výška pohľadávky žalobcu z revolvingového úveru bola 1281,26 eura. Žalobca bezpochyby ku dňu 27.05. 2011 mal k dispozícii všetky listinné podklady a všetky údaje, z ktorých mohol zistiť všetky ním namietané skutočnosti. Z prehľadu splátkového kalendára (čl. 7) vyplýva, že žalobca platil splátky po 80,37 eura na základe zrážok z mzdy. Poslednú splátka zaplatil podľa prehľadu 09.07.2015. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uznal, že mohlo dôjsť k premlčaniu určitých platieb. Súd prvej inštancie sa uvedeným vôbec nezaoberal a posúdil bez ďalšieho premlčaciu dobu ako 10 ročnú a začiatok jej plynutia od 13.07.2015. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .