Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-3-2017.pdf
PDF · 89.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom G. práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: matka J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX-XX, Y. P., otec B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, Y. P., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 11P/138/2016-31, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca na maloletú z doterajších 120 eur mesačne na 180 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorá žiadala výživné vo výške 200 eur mesačne. Vec právne posúdil podľa § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Skutkovo vychádzal zo zistení, že výživné bolo naposledy upravované rozsudkom zo dňa 01.06.2011 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. K. po 120,-Eur mesačne od 26.04.2011. V dobe tejto úpravy výživného matka poberala rodičovský príspevok vo výške 256 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec v dobe poslednej úpravy výživného pracoval ako živnostník, pričom súd vychádzal z jeho príjmu jednak z činnosti živnostníka 514,16 eur a taktiež z príjmu 1 000 eur mesačne ako manažéra hádzanárskeho klubu. V dobe tejto úpravy výživného mal otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to k mal. Z. vo výške 133 eur mesačne. V súčasnej dobe matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. V dobe poslednej úpravy bola matka s mal. K. na materskej dovolenke, neskôr nastúpila do materskej škôlky. V súčasnej dobe (od 01.09.2016) je druháčkou na základnej škole. Maloletá musí kvôli zdravotnému handicapu používať barle, lebo má odvápnenie hlavice stehennej kosti. V súvislosti s týmto má zvýšené náklady v tom, že musí chodiť na rehabilitácie do Považskej Bystrice raz do týždňa, ortopedické pomôcky ako aj barle dostali od nemocnice. Matka musí maloletej zakupovať rôzne masti na prekrvenie nohy, čo ju mesačne vyjde asi 8 eur. Jeden až dvakrát týždenne chodia plávať na odporučenie lekára. Matka má auto, s ktorým ju musí dovážať do školy a zo školy kvôli zdravotnému stavu, čo taktiež zvyšuje náklady. Kúpila jej topánky za 35 eur a taktiež jej bude musieť kúpiť pravdepodobne aj zimné topánky. Dieťa sa v škole stravuje, matka jej dáva na stravu 22 eur mesačne, podľa počtu stravných dní. Do triedneho fondu dáva 2 eur, školský časopis 9 eur za pol roka. Zaplatila jej rôzne pracovné zošity na začiatku školského roku, to bolo 30 eur, platí jej ešte 4 eur mesačne školský klub. Matka pracuje ako čašníčka, s minimálnou mzdou 400 eur brutto + max. 100 eur prepitné. Matka s maloletou býva v trojizbovom byte, kde platí do fondu opráv 148 eur mesačne, elektriku 21 eur a má úver vo výške 126 eur. Otec prispel nad rámec výživného v čase trojmesačného liečenia maloletej v Kováčovej tak, že po dobu troch mesiacov platil výživné po 400 eur. Maloletej tiež kúpil veci na oblečenie. Matka uviedla, že majetok väčšej hodnoty nemá. Má priateľa, s ktorým však nežije v spoločnej domácnosti.
2. Na strane otca súd prvej inštancie zistil, že pracuje ako živnostník a má viacero živností. Ako manažér MŠK Považská Bystrica, hádzanárskeho klubu, mal uzatvorenú zmluvu do 30.06.2016. Túto činnosť vykonával na živnosť, avšak vypršala zmluva s tým, že z tohto dôvodu túto konkrétnu živnosť prerušil na dobu troch rokov. Z uvedenej živnosti mal za rok 2016 príjem 14 675 eur a výdaje mal 10 415 eur. Uviedol, že výdaje boli v podstate jeho plat a odmena jednému hráčovi a jeho ubytovanie. Na základe zmluvy to práve on musel platiť. Okrem toho je konateľom spoločnosti Luboxsteel, pričom za túto spoločnosť predložil daňové priznanie, z ktorého mal súd za preukázané, že súčet výnosov za rok 2015 bol 182 321 eur a náklady sú stanovené na sumu 172 790 eur. Výsledok hospodárskeho roku je 9 531 eur. K tomuto otec uviedol, že táto spoločnosť končí, nakoľko jeho rakúsky partner zakladá novú spoločnosť, kde pracuje otec na klasickú pracovnú zmluvu, bol mu stanovený príjem 254 eur, plus do sumy 1 000 eur v čistom má refinancované formou záloh. Takže z tohto má príjem 1 000 eur mesačne. V hádzanárskom klube mal príjem 500 eur mesačne. Okrem toho je ešte 40%-ným majiteľom inej spoločnosti Septiksteel, kde táto spoločnosť mala výnosy 144 850 eur a výdaje 150 374 eur, takže je v strate 5 497 eur. K tomuto otec uviedol, že strata vznikla tým, že pre spoločnosť sa zakupovali rôzne stroje a zariadenia. Otec uviedol, že celkom má príjem cca 1 500 eur v čistom. Okrem maloletej má naďalej vyživovaciu povinnosť k 14-ročnému synovi, na ktorého platí 133 eur mesačne. Je spolumajiteľom bytu s bývalou manželkou v jednej polovici . V súčasnej dobe býva s terajšou manželkou v byte, za ktorý platí 280 eur, fondy 75 eur, plyn, elektrika. Jeho manželka je tehotná, ale v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie pracovala s príjmom 519 eur.
3. Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletej. Maloletá je vekovo staršia, pri poslednej úprave výživného nastupovala do materskej škôlky. V súčasnej dobe je druháčka základnej školy, s čím má matka zvýšené náklady so samotným štúdiom tak, ako sú uvedené, teda najmä školské obedy, zakupovanie pomôcok do školy, do fondu školy. Podstatná zmena pomerov spočíva aj v zdravotných komplikáciách odôvodňujúcich časovo náročnejšiu starostlivosť ako aj zvýšené náklady s dopravou. Podľa súdu prvej inštancie má otec dostatok finančných prostriedkov, aby výživné 180 eur mesačne platil, a to aj vzhľadom na príjem matky, ktorá pracuje za minimálnu mzdu, plus cca 100 eur prepitné.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania. Uviedol, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy jeho skutočné príjmy, ktoré sa v podstatnej miere znížili v porovnaní s príjmami, ktoré mal v čase rozhodnutia o výživnom v roku 2011. Súd prvej inštancie tiež neprihliadal na písomné vyjadrenie otca zo dňa 19.10.2016. Nevykonal tiež dokazovanie o skutočných výdavkoch matky maloletej v súvislosti so zmenami jej zdravotného stavu, pričom práve zdravotný stav bol podstatnou zmenou pomerov vedúcich k podaniu návrhu na zvýšenie výživného. V ďalšom obsahu odvolania otec uviedol že matka deklarovala príjem 593,52 euro mesačne a pravidelné výdavky v celkovej výške 395,50 eur mesačne a nepravidelné výdavky 39 eur. Životné poistenie vo výške 30 eur a náklady na internet vo výške 8 eur mesačne považoval otec za nadštandardné. Žiadal zachovať princíp rovnosti a pokiaľ on prispieva výživným 120 euro mesačne, rovnakou sumou by mala prispievať aj matka maloletej. Tá však v zozname svojich výdavkov vôbec neuvádza sumu 120 eur ako výdavky na maloletú. Podľa otca má matka na maloletú iba výdavky, ktoré pokryje výlučne zo sumy výživného ktoré jej platí. Nie je teda zrejmé, aké svoje prostriedky, v rovnakej výške ako výživné od otca, používa na výdavky maloletej. Súd prvej inštancie tiež vychádzal z nepreukázaného príjmu otca 1 500 eur mesačne, pričom otec uvádzal príjem 1 000 eur mesačne. Otec v odvolaní rozpísal svoje výdavky, ktoré bez hypotéky vo výške 174 eur mesačne predstavujú spolu 1 012 eur mesačne vrátane výživného na obe deti. Ďalej uviedol, že z dôvodu zdravotnej komplikácie dcéra nepochybne potrebuje zvýšenú starostlivosť a na jej nákladoch je ochotný sa v primeranej miere podieľať, pokiaľ budú zo strany matky preukázané. Je zrejmé, že časť týchto výdavkov hradila poisťovňa. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal v akej výške, ako často, a či vôbec sú zvýšené výdavky na maloletú v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. Otec trval na tom, aby matka maloletej doklady o výdavkoch súvisiacich so zhoršeným zdravotným stavom maloletej predložila, a aby sa nevychádzalo výlučne z tvrdení matky, ktoré nie sú nijako preukázané. Napokon otec namietal, že v dôsledku zvýšenia výživného sa matka maloletej dostane prakticky do rovnakého príjmového pásma ako má on, pričom on má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Filipovi a bude mať k manželke, s ktorou čaká dieťa, a ktorá zostane bez príjmu.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Podrobne uviedla harmonogram zdravotnej starostlivosti o maloletú a poukázala na výdavky spojené s dopravou, ktoré má na prevádzku automobilu. Tiež uviedla, že z dôvodu časovej náročnosti návštev lekárov odpracuje menej hodín, čo sa prejavuje na jej nižšom príjme. Uviedla, že mesačné výdavky na stravu a drogériu predstavujú 185 eur, k čomu je potrebné pripočítať tiež príležitostné výdavky na maloletú ako oblečenie 21 eur, zimná obuv 50 eur a zimná bunda 25 eur. Napokon uviedla aj výdavok na kino 10 eur a vstupenku na vystúpenie folklórneho súboru 8 eur.
6. Kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. 8. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane maloletej zakladá okresný súd v zásade na zmene školského zariadenia (MŠ na ZŠ). Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Návšteva základnej školy so sebou skutočne prináša výdavky na dieťa, ktoré počas navštevovania materskej školy neexistujú, a to najmä výdavky na školské potreby, pomôcky a školské aktivity. V danom prípade spočíva zmena na strane maloletej aj v ochorení maloletej.
9. Zo skutočnosti, že otec v minulosti dobrovoľne nemalou mierou, nad rámec výživného prispel na liečebný pobyt maloletej je zrejmé, že sám si je vedomý zvýšenej finančnej záťaže spojenej so zdravotnými komplikáciami maloletej. Uvedený prístup otca je zodpovedný a je prejavom jeho úprimného záujmu o maloletú. Finančnú záťaž súvisiacu s ochorením maloletej však nie je možné vidieť striktne iba v priamych nákladoch na zdravotnú starostlivosť a zdravotné pomôcky, ktoré položky sú do značnej miery hradené zo zdravotného poistenia. Ako uviedla aj matka, je s ochorením maloletej spojená aj zvýšená potreba používania automobilu, čo tiež predstavuje nemalé náklady, rovnako ako aj potreba kupovania kvalitnej obuvi. V tomto smere však nemožno vyhovieť požiadavke otca, aby boli všetky náklady maloletej presne vyčíslené, a takouto požiadavkou nemožno podmieňovať ani rozhodnutie o výživnom. Jednak to pri niektorých položkách nie je presne možné (automobil) a potom, istú mieru nákladov na dieťa možno dovodiť zo znalosti obvyklého chodu vecí bez toho, aby rodič popri starostlivosti o dieťa musel „viesť účtovníctvo“ o jeho výdavkoch. Pokiaľ tvrdenia o rozsahu potrieb dieťaťa zodpovedajú obvyklému chodu vecí, nie je nevyhnutné preukazovať každý jednotlivý výdavok. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie o náraste potrieb maloletej, a to z dôvodu vyššieho veku a s tým spojenej zmeny školského zariadenia, ako aj z dôvodu ochorenia maloletej.
10. Čo sa týka pomerov otca, ktoré považuje otec vo svojom odvolaní za nesprávne vyhodnotené, je potrebné sa stotožniť s jeho námietkou, že príjem z funkcie športového manažéra v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už nemal, pretože zmluva na činnosť športového manažéra trvala do 30.6.2016. Významné sú však jeho možnosti príjmu z účasti v obchodných spoločnostiach. Keďže na hospodárske výsledky obchodných spoločností uvádzané v daňových priznaniach má skresľujúci dopad daňová optimalizácia, sú pre hospodárske výsledky obchodných spoločností často preukaznejšie ich majetkové pomery. A v tomto smere je potrebné uviesť, že pokiaľ spoločnosť vlastní a prevádzkuje automobil značky BMW (výpoveď otca na pojednávaní), hoci aj 6 ročný, nemožno ju považovať za zle prosperujúcu. Používanie takéhoto automobilu otcom maloletej ako majiteľom, či spolumajiteľom obchodnej spoločnosti potom predstavuje prejav takej jeho životnej úrovne, pri ktorej je dôvodné pri potrebách maloletej určiť výživné aj relatívne vysokou sumou 180 eur mesačne.
11. Dôvodná nie je námietka otca o povinnosti matky prispievať na maloletú rovnakou sumou ako otec. Rodič, v starostlivosti ktorého je dieťa zverené sa totiž na vyživovacej povinnosti k dieťaťu podieľa do značnej miery práve výkonom osobnej starostlivosti. Vychádzajúc však z toho, že potrebami dieťaťa nie sú len jeho výlučné výdavky, najmä na stravu, ošatenie, hygienu a školu, ale aj podiel na nákladoch bývania a vedenia domácnosti, je v danom prípade zrejmé, že aj pri výživnom 180 eur mesačne sa na úhrade potrieb maloletej bude musieť podieľať tiež matka. Jej pomery ako čašníčky sú pritom významne
odlišné od pomerov otca. Suma 100 eur mesačne na prepitnom sa odvolaciemu súdu javí primeraná a nepovažuje preto za opodstatnenú požiadavku otca preverovať pomery matky výpismi z jej účtu. Za nadštandard u matky nemožno považovať náklady internetu 8 eur mesačne, pretože v tejto sume nie sú vysoké ani neobvyklé a nadštandard nie je ani nemalý výdavok 30 eur mesačne na životné poistenie, pretože predstavuje zníženie rizika z nepriaznivých udalostí, ktoré riziko je namieste mať poistené, zvlášť v prípade matky ako samostatne žijúcej a starajúcej sa o dieťa.
12. Čo sa týka očakávania ďalšieho dieťaťa na strane otca, nástupu jeho manželky na materskú dovolenku, tieto okolnosti tu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte neboli, preto ich súd prvej inštancie správne nezohľadnil. Pokiaľ sa aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezoberal všetkými tvrdeniami otca uvedenými v jeho vyjadrení z 19.10.2016, s týmito sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP zaoberal odvolací súd v tomto rozhodnutí, a preto ani ich prípadné opomenutie zo strany súdu prvej inštancie nebolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
13. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).