Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/111/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. júna 2017 vo Vranove nad Topľou takto

rozhodol:

Obžalovaní :

1./ E. J., nar. XX.XX.XXXX vo E. L. P., trvale bytom Y., Y. č. XXXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,

2./ S. J., nar. XX.XX.XXXX vo E. L. P., trvale bytom Y., Y. č. XXXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaná,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

v období od 02.09.2015 do 03.05.2016, v obci Y., okr. Vranov nad Topľou, ako zákonní rodičia maloletého dieťaťa S. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku svojho syna S. J. do D. školy W. Vranov nad Topľou tým, že nedostatočne vplývali na svojho syna, aby si riadne plnil školskú dochádzku a so školou riadne nespolupracovali, čím spôsobili, že ich maloletý syn S. J. vymeškal 113 neospravedlnených vyučovacích hodín,

t e d a

vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život,

t ý m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný E. J.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šesť ) mesiacov nepodmienečne.

Podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná S. J.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyroch ) mesiacov nepodmienečne.

Podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným E. J. a S. J. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na to, že obaja obžalovaní odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené im v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a zástupkyne poškodeného orgánu, súd vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovanými sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obaja obžalovaní ako zákonní rodičia mal. S. J. počas školského roku 2015/2016 a to konkrétne od 02.09.2015 do 03.05.2016, kedy si prevzali uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej trestnej veci, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku tohto svojho syna do D. školy W. Vranov nad Topľou tým, že nedostatočne pôsobili na svojho syna S. v záujme jeho riadneho plnenia školskej dochádzky a tým porušili svoju povinnosť uloženú im Zákonom o rodine starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, čím spôsobili, že ich mal. syn vymeškal v tomto školskom roku celkovo 113 neospravedlnených vyučovacích hodín. Obžalovaní tým po objektívnej stránke, každý samostatne, naplnili skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania oboch obžalovaných bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože obžalovaní vedeli, že svojím konaním, teda nezabezpečením riadnej dochádzky svojmu mal. synovi S. J. do základnej školy môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobia boli s tým obaja uzrozumení.

Objektom daného prečinu je pritom záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, keďže zástupkyňa poškodeného príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny si nárok na náhradu škody neuplatnila, a to výsluchom oboch obžalovaných k výroku o treste, výsluchom zástupkyne poškodeného orgánu ako aj oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov tunajšieho súdu.

Obžalovaný E. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že mal. S. J. ešte neukončil povinnú školskú dochádzku, pričom v čase konania hlavného pojednávania navštevoval 8. ročník základnej školy a podľa ním predloženého potvrdenie od riaditeľa D. školy W. nemal v nasledujúcom školskom roku žiadne vymeškané neospravedlnené hodiny. V nasledujúcom školskom roku sa osobne zúčastňoval rodičovských združení, avšak do školy sa dostavoval na základe predvolaní len v tom prípade, keď ho uvoľnili na tento účel spolu s manželkou z aktivačných prác, pričom niekedy bol aj na pohovore s

riaditeľkou školy alebo učiteľkou. Poprel pravdivosť obsahu správy obce Y., že sa spolu s manželkou nedostatočne, po morálnej stránke, starali o svoje maloleté deti, vrátane mal. S. a vo vzťahu k správe príslušnej školy, že sa spolu s manželkou nedostatočne zaujímali o dochádzku ako aj o študijné výsledky svojho syna mal. S. J.O. pripustil, že niekedy do školy nešiel. Uvedomoval si, že bol v minulosti už 7 krát súdne trestaný, z toho 2 krát za záškoláctvo, pričom žalovaný skutok mal spáchať tesne po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za taký istý trestný čin určenej mu rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/198/2013 zo dňa 05.12.2013. Vo vzťahu k svojím osobným a majetkovým pomerom uviedol, že jeho príjem prestavujú dávky v hmotnej núdzi vo výške 120,00 eur, pričom jeho manželka, spoluobžalovaná takisto poberá dávky v hmotnej núdzi v rovnakej výške 120,00 eur, pretože obaja sa zúčastňujú aktivačných prác. On pritom poberá ešte aj rodinné prídavky na štyri deti. Príjem do domácnosti spolu s manželkou tak predstavuje sumu 480,00 eur. Vyjadril sa ďalej, že spolu s manželkou má sedem detí a to P. J. vo veku 21 rokov, ktorý má manželku a 5-mesačné dieťa a žije naďalej s nimi; potom C. J. vo veku 19 rokov; L. J. vo veku 18 rokov; K. J. vo veku 16 rokov; S. J. vo veku 15 rokov; L. J. vo veku 13 rokov a E. J. vo veku 12 rokov. Všetky ich maloleté detí sú zdravé, avšak mal. Natália je slabšou žiačkou. Nevedel uviesť konkrétnu osobu, ktorá by sa o mal. S. ako aj o iné ich maloleté deti postarala v prípade, ak by ako jemu tak aj jeho manželke bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z výpovede obžalovanej S. J. na hlavnom pojednávaní zas súd zistil, že mal. S. v nasledujúcom školskom roku už nemal žiadne vymeškané neospravedlnené hodiny, pričom v čase konania hlavného pojednávania navštevoval 8. ročník základnej školy. Uviedla ďalej, že sa nezúčastňovala rodičovských združení a do školy sa dostavovala na základe predvolaní len v nasledujúcom školskom roku 2016/2017. Vo vzťahu k správe príslušnej školy, že spolu s manželom, spoluobžalovaným, sa nedostatočne zaujímala o dochádzku ako aj o študijné výsledky svojho syna mal. S. J. sa vyjadrila, že o tohto syna sa zaujímala a k správe obce Y. zas uviedla, že o svoje deti sa stará a že ju starosta obce ani raz nepredvolal na pohovor. Takisto si uvedomovala, že bola v minulosti už 4 krát súdne trestaná, z toho 2 krát za záškoláctvo ako aj to, že žalovaný skutok mala spáchať tesne po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia určenej jej rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/198/2013 zo dňa 05.12.2013.Vo vzťahu k svojim osobným a majetkovým pomerom zas vypovedala, že spolu s manželom poberá dávky v hmotnej núdzi, rodinné prídavky a príspevok na bývanie v celkovej výške 540,00 eur a takisto spolu s manželom pracujú v rámci aktivačných prác. Spolu s obžalovaným E. J.O. má sedem detí a to P. vo veku 21 rokov, ktorý má manželku a 6-mesačnú dcérku, ale žije naďalej s nimi; C. vo veku 19 rokov; S. vo veku 17 rokov; K. vo veku 15 rokov; L. vo veku 13 rokov; E. vo veku 11 rokov a L. vo veku 18 rokov, ktorá je v škole nedostatočne sústredená. Celá jej rodina síce býva samostatne v rodinnom dome, ale na to istom pozemku majú postavené svoje rodinné domy aj jej matka, brat a sestra. Vo vzťahu k starostlivosti o mal. S. a ostatné jej maloleté deti počas jej výkonu trestu odňatia slobody súčasne s výkonom trestu odňatia slobody aj jej manželom sa vyjadrila, že jej matka sa stará ešte o dve postihnuté deti, brat sa väčšinou zdržiava v D. a sestra spolu s manželom väčšinou pracujú mimo miesta svojho bydliska a jej deti by sa o seba podľa jej názoru ešte sami nedokázali postarať s tým, že sú na ňu ako aj na jej manžela citovo naviazané.

Zástupkyňa poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou Mgr. I. G. zas uviedla na hlavnom pojednávaní, že rodinu J. vedú v evidencii ako problémovú z dôvodu záškoláctva ich detí, pravdepodobne od roku 2004. Mala vedomosť o tom, že okrem mal. S. sa záškoláctva dopúšťal aj ďalší, už plnoletý syn oboch obžalovaných P. J., za čo boli obaja obžalovaní aj odsúdení rozsudkom tunajšieho súdu. Obaja obžalovaní sú pritom nezamestnaní, vedení v evidencii nezamestnaných a zúčastňujú sa menších obecných prác, poberajú dávku v hmotnej núdzi, ktorej súčasťou je aj príspevok na bývanie ako aj rodinné prídavky. Obaja obžalovaní majú pritom spolu sedem detí, žijú v rodinnom dome pozostávajúcom zo štyroch izieb, pričom ich domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Tento úrad nezistil závažnejšie nedostatky v starostlivosti obžalovaných o maloleté deti a obžalovaní ako rodičia žijú usporiadaným životom s tým, že sa snažia zabezpečiť výchovu a starostlivosť svojich detí podľa svojich možností a schopností. Vyjadrila sa, že v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obom rodičov by sa o mal. deti obžalovaných mohli postarať plnoleté detí týchto obžalovaných, pričom u obžalovanej J. navrhla súdu, aby zvážil možnosť uložiť jej trest povinnej práce.

V prípravnom konaní bola zabezpečená charakteristika žiaka mal. S. J. vypracovaná D. školou W., správa Centra špeciálno - pedagogického poradenstva na mal. S. J., správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a správa Obce Y..

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).

Obaja obžalovaní sú z miesta svojho trvalého bydliska hodnotení negatívne s tým, že o svoje mal. deti sa síce po materiálnej stránke starajú, ale majú veľké medzery pri svojej starostlivosti o ne po morálnej stránke. Starosta obce Y. zdôraznil, že napriek tomu, že obaja obžalovaní boli opakovane upozorňovaní na nedochádzku svojich detí do školy, pričom už aj v minulosti boli obaja obžalovaní odsúdení za neplnenie si povinnej školskej dochádzky už ich plnoletého syna P. J., k náprave z ich strany nedošlo. Deti oboch obžalovaných boli pritom starostom obce upozorňovaní na hlučnosť v nočných hodinách a takisto ich morálka je nízka. Starosta poukázal tiež na to, že konkrétne obžalovaný E. J. má okrem toho aj nízku pracovnú morálku, keďže obaja obžalovaní vykonávajú aktivačné práce na obecnom úrade. Starosta v tejto správe ďalej skonštatoval, že obaja obžalovaní ako rodičia svojich mal. detí sú voči nim veľmi tolerantní.

Zo správy príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zas súd zistil, že rodinu obžalovaných vedú v príslušnej evidencii ako problémovú z dôvodu záškoláctva ich detí. Obžalovaní pritom nepravidelnú dochádzku svojho syna mal. S. J. v období pred podaním tejto správy zo dňa 15.03.2016 odôvodňovali nepriaznivou finančnou situáciou, keďže im v tom období nebola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi. Tento štátny orgán ďalej uviedol, že v čase podania ich správy dňa 15.03.2016 už mal. S. J. mal navštevovať školu pravidelne. V tejto správe sa však poukazovalo ďalej na to, že v minulosti sa záškoláctva dopúšťal ďalší syn oboch obžalovaných a to už v súčasnosti plnoletý P. J., za čo boli obaja obžalovaní aj odsúdení tunajším súdom za totožný trestný čin ako v posudzovanej trestnej veci.

Za smerodajnú pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu však súd považoval predovšetkým správu D. školy W., z ktorej súd zistil, že obaja obžalovaní ako rodičia mal. S., s ním ako aj s ostatnými svojimi mal. deťmi nevykonávajú žiadne aktivity a samotný mal. S. sa pri vyšetrení vyjadril, že školu nenavštevuje z toho dôvodu, že sa mu ráno nechce vstať do školy a niekedy si buď on sám alebo jeho matka vybaví ospravedlnenie od lekára. Podľa vyjadrenia triedneho učiteľa tohto mal. žiaka je jeho rodinné prostredie málo podnetné. Napriek prijatým opatreniam zo strany tejto školy však nedošlo k náprave dochádzky mal. S. J..

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obaja obžalovaní nemali žiaden záznam v registri priestupkov.

Z odpisu registra trestov obžalovaného E. J. zas súd zistil, že tento bol už 7 krát súdne trestaný. V dávnejšej minulosti bol obžalovaný súdne potrestaný za majetkovú či násilnú trestnú činnosť, v nedávnej dobe však predovšetkým za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanej trestnej veci, teda za neplnenie si povinnej školskej dochádzky mal. detí.

Obžalovaná S. J. bola zas v minulosti už 4 krát súdne trestaná, pričom jej prvé odsúdenia boli takisto ako v prípade spoluobžalovaného za násilnú trestnú činnosť a posledné dve odsúdenia totožne za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zákona.

Posledné dve odsúdenia oboch obžalovaných teda boli totožné, pričom rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 70/2011 zo dňa 16.06.2011 boli obaja odsúdení za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona na trest povinnej práce v rovnakej výmere 250 hodín. Keďže obaja obžalovaní tento alternatívny trest vykonali, hľadí sa na nich, ako keby neboli odsúdení. Ďalším rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 12 T 198/2013 zo dňa 05.12.2013, právoplatného toho istého dňa, boli obaja obžalovaní zas odsúdení za totožný trestný čin na podmienečný trest odňatia slobody opätovne v rovnakej výmere 6 mesiacov. Skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia v trvaní 1 roka a 6 mesiacov obom obžalovaným plynula do 05.06.2015. Keďže táto skúšobná doba uplynula, pričom v predmetnej trestnej veci bolo obom obžalovaním vznesené obvinenie za totožný trestný čin príslušným orgánom činným v trestnom konaní dňa 29.04.2016, teda až po uplynutí tejto skúšobnej doby, vzťahuje sa na uvedené odsúdenie fikcia neodsúdenia v zmysle ust. § 50 ods.

5 Tr. zákona. Z vyššie uvedeného tak nepochybne vyplýva, že všetky predchádzajúce odsúdenia obžalovaných sú už zahladené.

Na strane oboch obžalovaných súd pritom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 Tr. zákona, keďže všetky predchádzajúce odsúdenia oboch obžalovaných boli zahladené, aj keď v minulosti sa dopúšťali a to opakovane totožnej trestnej činnosti. Na druhej strane súd vyhodnotil ako poľahčujúcu tú skutočnosť, že obaja obžalovaní sa k spáchaniu trestnej činnosti priznali a jej spáchanie úprimne oľutovali ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). U obžalovaných tak bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 3 Tr zákona a z tohto dôvodu bolo potrebné základnú trestnú sadzbu pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona a to trest odňatia slobody až na 2 roky upraviť a obom obžalovaných ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí do roka a štyroch mesiacov. Súd pri ustálení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody obom obžalovaným zohľadnil tú závažnú skutočnosť, že obžalovaný E. J. bol v minulosti celkovo už sedemkrát súdne trestaný a obžalovaná S. J. zas štyrikrát, pričom posledné dve odsúdenia oboch obžalovaných boli za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanej trestnej veci; ďalej na tú podstatnú okolnosť, že obaja obžalovaní sa žalovaného skutku dopustili tesne po uplynutí skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia; prihliadol ďalej ako na negatívnu správu samotnej školy navštevovanou mal. S. J. tak aj na nepriaznivú správu na oboch obžalovaných z miesta ich trvalého bydliska, aj keď hodnovernosť tejto správy obaja obžalovaní namietali, avšak neuviedli žiadnu takú závažnú skutočnosť, pre ktorú by mal mať súd pochybnosť o pravdivosti tejto správy; zároveň súd bral na zreteľ aj tú skutočnosť, že obaja obžalovaní v minulosti nezabezpečovali riadnu dochádzku aj ďalšieho svojho dieťaťa, už plnoletého syna P. J., pričom súd mal túto vedomosť aj z vlastnej rozhodovacej činnosti či aj z oboznámených spisov a z odpisu z registra trestov. Opierajúc sa tak o všetky vyššie uvedené zistenia tak súd dospel k záveru, že obaja obžalovaní nedostatočne vplývali na dochádzku svojich mal. detí, týmto neposkytovali dostatočnú starostlivosť a to nielen po materiálnej stránke, ale predovšetkým po citovej stránke, pričom súd je toho názoru, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní do istej miery účelovo prezentovali svoju snahu na nápravu automaticky očakávajúc uloženie im trestu nespojeného s obmedzením ich osobnej slobody, pričom je nepochybné, že súd tzv. špeciálnym recidivistom po opakovanom páchaní trestnej činnosti nemôže opakovane neukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Obaja obžalovaní si pritom museli byť vedomí toho, že pokiaľ niektoré z ich mal. detí sa bude naďalej dopúšťať záškoláctva, tak im bude nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd na okraj poznamenáva, že z osobného pohovoru s týmto mal. dieťaťom vykonaným zástupcom centra špeciálno - pedagogického poradenstva vyplýva, že mal. dieťa nenavštevovalo školu len z toho dôvodu, že sa mu nechcelo vstať z postele a potom on sám alebo jeho matka si vybavili ospravedlnenie od lekára. Súd dáva pritom do pozornosti aj to, že obžalovaní boli v minulosti opakovane postihnutí za nezabezpečovanie riadnej dochádzky do školy aj svojho už v súčasnosti plnoletého syna P., pričom obaja obžalovaní nevyužili opakovane im poskytnutú možnosť preukázať, že sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, či prípadne vykonaním alternatívneho trestu napravili a teda je zrejmé, že takéto tresty nespojené s obmedzením osobnej slobody oboch obžalovaných týchto neodradili od páchania totožnej trestnej činnosti. Súd pochopiteľne zohľadniť aj negatívne charakteristiky na oboch obžalovaných či už z miesta ich trvalého bydliska ako aj príslušného školského zariadenia navštevovaného ich mal. synom S. J., z ktorých jednoznačne vyplýva, že obaja obžalovaní ako rodičia neprejavujú potrebný záujem o plnenie školskej dochádzky týmto ich mal. synom či aj celkovo o jeho študijné výsledky. Z týchto všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že na nápravu obžalovaných je nevyhnutné im obom uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. V zmysle ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona síce trest ukladaný páchateľovi nemá postihovať jeho blízku rodinu, ale v súvislosti s rodinnými pomermi oboch obžalovaných je potrebné uviesť, že títo sú síce rodičmi spolu siedmich detí, ale niektoré z nich sú už plnoleté a ich najmladšie dieťa podľa vyjadrenia týchto obžalovaných má 11 rokov či 12 rokov, teda tieto ich deti už nie sú v útlom detskom, predškolskom veku či na začiatku svojej povinnej školskej dochádzky. Zároveň aj príslušná zástupkyňa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uviedla, že tieto nezaopatrené mal. deti obžalovaných môžu byť počas ich výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody dočasne zverené do starostlivosti niektorého z ich plnoletých súrodencov, keďže napríklad aj ich plnoletý syn P. J. naďalej obýva spoločnú domácnosť so svojimi rodičmi ako aj svojimi súrodencami. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle citovaného ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má zabezpečovať čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby, ale táto skutočnosť samo osebe neznamená, že v prípade opakovania páchania, dokonca totožnej, trestnej činnosti to bude mať za následok, že páchateľovi takejto trestnej činnosti nebude ukladaný nepodmienečný trest odňatia

slobody. V tejto súvislosti je pritom potrebné ďalej zdôrazniť, že vzhľadom na nezvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri posudzovanom trestnom čine ako aj upravenú hornú hranicu tejto trestnej sadzby, že obom obžalovaným bolo možné uložiť takýto druh trestu nanajvýš vo výmere jedného roka a štyroch mesiacov. Vzhľadom na predchádzajúce početné odsúdenia oboch obžalovaných, keďže zahladením odsúdenia sa nezahladzuje samotné spáchanie trestnej činnosti jeho páchateľom, súd dospel k záveru, že na nápravu oboch obžalovaných je z hľadiska ako individuálnej tak aj generálnej prevencie potrebné v prípade obžalovaného E. J.O. uložiť mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a v prípade obžalovanej S. J. zas trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Súd pri ustálení takejto výmery musel prihladiť aj na tú skutočnosť, že obaja obžalovaní majú právo po výkone polovice tohto trestu požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a teda, že takto určená výmera trestu odňatia slobody nemusí nevyhnutne zodpovedať aj reálne vykonanému trestu odňatia slobody. Obaja obžalovaní neboli dosiaľ vo výkone trestu odňatia slobody a preto ich oboch súd na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Keďže poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou si nárok na náhradu škody neuplatnil, súd o nároku na náhradu škody v prejednávanej veci nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.