Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-79-2007.pdf
PDF · 170.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/79/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, so sídlom Nám. J. Pavla II. č. 7, Nitra, IČO: 35 593 008, zast. JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom, so sídlom Kupecká 18, Nitra, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XX, druh pozemku záhrady, o výmere 371 m2, parcela vytvorená na základe Geometrického plánu č. 60/2007 zo dňa 10.7.2007 Ing. Ivanom Tischljarom, úradne overeným Správou katastra Nové Zámky 18.7.2007 pod č. 900/07 pre kat. územie B. I. a v časti spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnosti, a to parcely registra „C“ KN č. XXXX - trvalé trávne porasty, o výmere 1047 m2, vytvorená na základe Geometrického plánu č. 81/2014 pre kat. územie P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 10.11.2014, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 12.12.2014 pod č. 1306/2014.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.4.2007 domáhal podľa zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 2 tohto zákona na navrátenie a vydanie vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodne nachádzajúcim sa v kat. úz. P., kat. úz. Q. P. a v kat. území B. I. zapísaných na Okresnom úrade Nové Zámky, odbore katastrálnom, v katastri nehnuteľností C, vedených v PKV č. XXX, kat. úz. P., parcely č. XX kat. úz. Q. dvor bez LV a parc. č. XX kat. úz. B. I., spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2007 pod názvom „spresnenie žalobného návrhu“ upresnil petit žalobného návrhu tak, že žiadal a vydať vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. XX, druh pozemku záhrady o výmere 371 m2, parc. vytvorená na základe Geometrického plánu č. 60/2007, vyhotoveného dňa 10.7.2007 Ing. Ivanom Tischljarom, autorizovaným geodetom a kartografom , dňa 18.7.2007 pod č. 900/07 v obci P. pre kat. územie B. I. a ďalej parc. č. XX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1011 m2, parc. č. XX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. vytvorené na základe Geometrického plánu č. 57/2007 vyhotoveného dňa 9.7.2007 Ing. Ivanom Tischljarom, autorizovaným kartografom a geodetom dňa 10.7.2007 a úradne overeného Správou katastra Nové Zámky dňa 18.7.2007 pod č. XXX/XX v obci P. pre kat. územie Q. P. a ďalej parcelu č. XXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere 1416 m2, parcela vytvorená
na základe Geometrického plánu č. 52/2007 vyhotoveného dňa 15.6.2007 Ing. Ivanom Tischljarom, autorizovaným kartografom a geodetom dňa 15.6.2007 a úradne overeného Správou katastra Nové Zámky dňa 12.7.2007 pod č. XXX/XX v obci P. pre kat. územie P. spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2015 predložil súdu upresnenie petitu, podľa ktorého v časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XX druh pozemku záhrady, o výmere 371 m2, parc. vytvorenej na základe GP č. 60/2007 zo dňa 10.7.2007 Ing. Ivanom Tischljarom, úradne overeným Správou katastra Nové Zámky dňa 18.7.2007 pod č. 900/07 pre kat. územie B. I. a v časti spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha zobral žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zároveň však trval na tom, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam parcely C KN č. 23 zastavané plochy o výmere 1083 m2, vytvorenej na základe GP č. XX/XXXX pre kat. územie Q. P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 26.1.2015, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 9.2.2015 pod č. 89/2015 a parcely C KN č. XXXX trvalé trávne porasty, o výmere 1047 m2, vytvorenej na základe GP č. 81/2014 pre kat. územie P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 10.11.2014, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 12.12.2014 pod č. XXXX/ XXXX. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XX, druh pozemku záhrady o výmere 371 m2, parcela vytvorená na základe GP č. 60/2007 zo dňa 10.7.2007 Ing. Ivanom Tischljarom podľa ustanovenia § 144 a § 145 odsek 2 Civilného sporového poriadku, zastavil.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.4.2006 žalobca vyzval žalovaného podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie, nachádzajúcich sa v kat. území P., vedených v V. č. XXX. O podanej výzve žalobca upovedomil tiež žalovaného, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali v rámci jeho územného obvodu - Regionálny odbor Nové Zámky. Mal za to, že údaje podľa priloženého výpisu z PKV č. XXX kat. územia P., spolu s identifikáciou parciel preukazujú, že tieto nehnuteľnosti tvoria poľnohospodársku pôdu a v súlade s § 2 odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z. sa vlastnícke právo vracia aj k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. Podľa údajov uvedených v PKV č. XXX, predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v dôvode uvedenom v § 3 odsek 1 písmeno c) zákona č. 161/2005 Z. z. odňatím bez náhrady, v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Čo sa týka parcely C KN č. 23 kat. územia Q. P., ktorá je v súčasnosti evidovaná ako zastavané plochy a nádvoria, pričom predmetný druh pozemku nezodpovedá druhu pozemku, ktorý v skutočnosti predmetná nehnuteľnosť má podľa stanoviska Okresného úradu Nové Zámky, pozemkového a lesného odboru, nakoľko tento úrad určil, že po zmene z nepoľnohospodárskeho na poľnohospodársky by mohol rozhodnúť len v prípade súhlasu súčasného vlastníka nehnuteľností, a keďže tento súhlas bol zo strany vlastníka resp. správcu odopretý, nemohol o tejto zmene rozhodnúť. Žalobca sa preto domáhal vydania tejto parcely s odôvodnením, že Okresný úrad Nové Zámky vo svojom rozhodnutí uviedol, že sú tu dôvody na zmenu druhu pozemku a v prípade, že oprávnená osoba, teda žalobca ako vlastník nehnuteľnosti, o takúto zmenu požiada, bude tejto zmene vyhovené, v prípade, že správca ako povinná osoba dá k tejto zmene súhlas. Parcela č. XX kat. územia Q. P. vychádza z parcely č. XXXX PKV č. XXX kat. územia P. a v priloženej identifikácii parciel je to podrobne rozvedené a rozpísané. Podľa prídelovej listiny bývalého Okresného národného výboru, ktorá je zapísaná v PKV č. XXX pre kat. územie P. pod radovým číslom XX, je uvedené, že nehnuteľnosti uvedené pod bodom I. tejto PKV pod č. 6-29, IV. pod č. 1-46, parcela č. XXXX je poradové číslo XX, čo znamená, že pod IV. a parcely č. XXXX je pod I. bod poradové číslo 27. Okrem iných nehnuteľností, tieto dve nehnuteľnosti boli zapísané na Československý štát, štátny majetok, národný podnik v Palárikove. Žalobca mal preto za to, že z predmetného jednoznačne vyplýva, že reštitučným titulom na vydanie a navrátenie vlastníctva je ustanovenie § 3 odsek 1 písmeno c) zákona č. 142/1947 Zb. tak, ako to bolo uvedené vo výzve a následne v žalobe. Čo sa týka parcely č. XXXX trvalé trávne porasty, pre kat. územie P., táto nehnuteľnosť je priamo schopná vydania a je možné ju vydať. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že pôvodným vlastníkom PKV č. XXX kat. územia P., bola Ostrihomská kapitula, ktorá bola právnym predchodcom žalobcu a predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe § 3 odsek 1 písmeno c) odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb.
3. Žalovaná strana sa vyjadrila písomne k spresneniu žalobného návrhu žalobcu svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.3.2017 s tým, že vykonala obhliadku predmetnej parcely č. XX kat. územia Q. P., zastavané plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 a zistila, že pozemok je situovaný v bytovej štvrti zastavanej siedmimi panelovými bytovými domami, ktoré majú jedno prízemné a tri nadzemné podlažia, pozemok sa v jednej časti nachádza medzi bytovými domami postavenými na C KN parcelách č. XX a XX a sú na ňom zriadené spevnené betónové plochy s vybudovaným kontajnerovým státím slúžiacim na odpadkové nádoby. Táto časť pozemku je prevažne zatrávnená a vysadená okrasnými kríkmi, drevinami a stromami, strednú časť pozemku tvorí prístupová cesta ku všetkým bytovým domom a na ďalšej časti pozemku sa nachádzajú viaceré drobné stavby vybudované obyvateľmi bytoviek, slúžiace výlučne vlastníkom bytov na drobný chov a pravdepodobne pestovanie plodín, táto časť parcely však nie je prístupná a je ohradená vonkajším oplotením. Žalovaná strana s prihliadnutím na vyššie uvedené a na fotodokumentáciu obhliadaného objektu jednoznačne mala za to, že napriek skutočnosti, že stavba - rodinný dom so súp. číslom XXX, evidovaná na LV č. X vo vlastníctve Okresného úradu Nové Zámky, bola z predmetnej parcely odstránená. Charakter pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. 24 ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nie je možné jeho poľnohospodárske využitie, a preto žalovaný namietal jeho vydanie. Žalovaný uviedol k parcele č. XX, že vychádzajúc z digitálnej ortofoto mapy je preukázané, že v obvode predmetnej parcely sa nachádzajú aj ďalšie zastavané časti neevidované v katastri nehnuteľností, ako aj úsek prístupovej cesty k ďalším nehnuteľnostiam, bytovým domom postaveným na parcelách č. XX, XX, XX evidovaných na LV č. XX, XX, XX vo vlastníctve fyzických osôb. Podľa ustanovenia § 2 odsek 1 písmeno a) v spojení s § 2 písmeno b) zákona č. 220/2004 Z. z. dospela žalovaná strana k tomu právnemu záveru, že vlastnícke právo sa v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. nenavracia k takto špecifikovaným nehnuteľným veciam a s poukazom na evidovaný druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, označený pozemok v žiadnom prípade nie je možné subsumovať pod vyššie citované zákonné ustanovenie, a teda nemôže ísť o nehnuteľnosť, ku ktorej sa navracia vlastnícke právo oprávnenej osobe v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. V tomto smere poukázala na ustanovenie § 6 zákona č. 161/2005 Z. z. písmeno b). Iný výklad citovaného ustanovenia je podľa názoru žalovanej strany neprípustný, a preto bez ohľadu na charakter stavby nie je prípustné vydanie pozemkov, ktoré v súčasnosti sú zastavané, navyše ak sú zastavané stavbami vo vlastníctve tretích osôb. Poukázala na množstvo rozhodnutí súdov SR ohľadom vydania a navrátenia spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam podľa zákona č. 161/2005 Z. z. s poukazom aj na úpravu zákona č. 220/2004 Z. z., keď dotknuté nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané a vedené ako druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, teda v ich prípade nejde o poľnohospodársku pôdu a ani o ostatné nehnuteľné veci označené v ustanovení § 2 zákona č. 161/2005 Z. z., ku ktorým by bolo možné vrátiť vlastnícke právo. I napriek skutočnosti, že v čase odňatia nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi bol pozemok druhovo označený ako roľa, pri posudzovaní splnenia zákonom stanovených reštitučných podmienok, je v danom prípade potrebné vychádzať zo skutočnosti, že v súčasnosti je pozemok zastavaný, resp. z neho vytvorené pozemky sú zastavané. Preto žalovaná strana, čo sa týka parcely č. XX, kat. územia Q. P., nemá v zmysle § 6 písmeno b) zákona č. 161/2005 Z. z. nárok na vydanie tejto nehnuteľnosti, nakoľko ide o pozemok, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaným. Čo sa týka parcely č. XXXX kat. územia P., voči jej vydaniu žalovaný nemal námietky.
4. Súd uznesením zo dňa 6.2.2017 pripustil zmenu petitu žaloby podľa upresnenia petitu žalobcu zo dňa 24.4.2015.
5. Žalobca je právnickou osobou (zák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností), ktorá je registrovaná na Ministerstve kultúry SR (zák. č. 192/1992 Zb. o registrácií cirkví a náboženských spoločností). Žalobca na preukázanie právnej subjektivity predložil potvrdenie cirkevného odboru MK SR o tom, že má samostatnú právnu subjektivitu, ako aj potvrdenie o pridelení IČO Štatistickým úradom SR.
6. Žalovaný je právnická osoba zriadená v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, v pozemkovom fonde, pozemkových spoločenstvách.
7. Žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve Ostrihomského arcibiskupstva. Podľa článku I. veta prvá Modus vivendi medzi Československou republikou a Svätou stolicou z 2.2.1928 a Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977
bola na základe konštitúcií Praescriptionum sacrosancti a Qui Divino zriadená samostatná slovenská provincia. Na základe konštitúcie boli zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam a potvrdená úprava právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území SR. V zmysle Modus vivendi a uvedených konštitúcií je žalobca právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva na Slovensku.
8. Na navrátenie nehnuteľností musia byť splnené 4 kumulatívne podmienky: 1. Právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť, so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov. 2. Nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve cirkvi, ktorá je v súčasnosti registrovanou cirkvou v Slovenskej republike. 3. Právo na navrátenie vlastníctva je možné uplatniť iba k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej hospodárskej usadlosti; lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním a podiely spoločnej nehnuteľnosti. 4. Nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce, v období od 08. mája 1945, do 01. januára 1990, spôsobom uvedeným v § 3 zákona. Navrhovateľ - Katolícka cirkev je v SR registrovanou cirkvou. Je nepochybné, že v čase odňatia nehnuteľností, boli nehnuteľnosti vo vlastníctve cirkvi, ktorá bola registrovanou cirkvou so sídlom na území SR. Vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu a podľa bodu 4. sa navráti oprávnenej osobe vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce, na základe odňatia bez náhrady podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb., o novej pozemkovej reforme.
9. Žalobca dňa 5.4.2006 vyzval žalovaného podľa zák. č. 161/2005 Z. z. na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. P., vedených v PKV č. XXX. O tejto výzve žalobca upovedomil aj SPF Regionálny odbor Nové Zámky, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jeho územného obvodu. Žalovaný prejavil vôľu uzavrieť so žalobcom Dohodu o vydaní nehnuteľných vecí, avšak do dňa podania žaloby tak neučinil.
10. Žalovaný na túto výzvu reagoval odpoveďou zo dňa 1.6.2006, keď uviedol, že čo sa týka predložených listín, a to E KN parc. č. XXXX, XXXX, je potrebné zamerať geometrickým plánom tak, aby splnili podmienku § 2 odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z. a ostatné E KN parcely uvedené v identifikácii nie je možné vydať z dôvodu splnenia podmienky zákona č. 161/2005 Z. z. § 6 písmeno b), lebo pozemok bol zastavaný, prípadne preto, že žalovaný nie je povinnou osobou na vydanie nehnuteľností, príp. sú už vedené vo vlastníctve cirkvi. Žalovaný ďalej v súvislosti s výzvou namietal, že vo výzve bola špecifikovaná iba V. č. XXX kat. územia P., ktorú navrhoval žalobca vydať a prinavrátiť vlastníctvo k nej, žiadal vrátiť aj parcelu C-KN č. XXXX pôvodne vedenej v pozemkovej knihe parc. č. XXXX v kat. území P. a parc. č. XX pôvodne vedenej v pozemkovej knihe parc. č. XXXX kat. územia B. I.. V žalobe však žiadal vydať aj nehnuteľnosť C-KN parc. č. XX kat. územia Q. P., avšak už žalovaný v tomto období resp. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nemá nárok na vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníctva k nim, ktoré neuviedol vo výzve pred podaním žaloby. Neuplatnením tohto práva v lehote do 30.4.2006, právo žalobcovi zaniklo.
11. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vyššie citovaným bolo žalobcovi odňaté bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem. O uvedenom svedčí zápis v Pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod radovým číslom XX zo dňa 15.8.1955.
12. Súd uznesením zo dňa 15.10.2009 č. k. 9C/79/2007-353 pripustil zámenu strán sporu tak, že doterajší žalobca, Rímskokatolícka cirkev - trnavská arcidiecéza, Trnava so sídlom Hollého 10, IČO: 00 419 702 z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nitra, Námestie J. Pavla II. 7, IČO: 35 593 008. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2009 a súd prvej inštancie konal s novým žalobcom.
13. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a výpoveďou žalovaného, oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: výzvou na navrátenie vlastníctva z 5.4.2006, ďalším spresnením výzvy na navrátenie vlastníctva z 11.4.2006, PKV č. XXX kat. územia P., výpisom z katastra nehnuteľností ohľadom parcely č. XXXX kat. územia P., parc. č. XX kat. územia Q. dvor, parcely č. XX kat. územia B. I., identifikáciami parciel, potvrdením o právnej subjektivite žalobcu, potvrdením o pridelení IČO, výpisom z Obchodného registra žalovaného, potvrdením o právnom nástupníctve, oboznámením listiny Modus Vivendi, vyjadrením žalovaného k žalobe a ďalšími vyjadreniami po upresnení žalobného petitu, odpoveďou žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 11.5.2006 a 1.6.2006,
spresnením žalobného návrhu žalobcu zo dňa 17.9.2007, Geometrickým plánom č. 60/2007, 57/2007, 52/2007, výpisom z LV č. X kat. územia Q. P., výpisom z LV č. X kat. územia B. I., prídelovou listinou č. d. 2134/55 zo dňa 15.8.1955, vyjadrením spoločnosti AgroContract Mikuláš a.s. ohľadom parcely č. 23, XX a parcely č. XXXX z čl. 254-255, vyjadrením Správy katastra Nové Zámky z čl. 259, Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch zo dňa 29.2.2008 z čl. 260, oznámením o zmene názvu strany sporu, potvrdením o právnej subjektivite a štatutárnych zástupcoch novooznačeného žalobcu, vyhlásením o právnej subjektivite slovenských cirkevných útvarov latinského obradu, uznesením č. k. 9C/79/2007-253 zo dňa 15.10.2009, výpisom z LV č. XXXX kat. územia P., čiastočným výpisom z LV č. XXX kat. územia P., výpisom z LV č. XX, výpisom z LV č. X,. GEO plánmi č. 81/2014 zo dňa 12.12.2014, č. 80/2014 zo dňa 9.2.2015, výpisom z LV č. XXX kat. územia P., vyjadrením žalovaného zo dňa 26.3.2015, 27.3.2017, ortofoto mapami, fotodokumentáciou zo strany žalovaného, výpisom z LV č. XX, č. X kat. územia P., rozhodnutím Obvodného úradu Nové Zámky, pozemkového a lesného odboru zo dňa 22.1.2016, odvolaním žalobcu voči tomuto rozhodnutiu, vyjadrenie Obce P. k parc. č. XX kat. územie Q. P., rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov zo dňa 11.4.2016, rozsudkami rôznych okresných a krajských súdov SR a zistil tento skutkový a právny stav:
14. Právny zástupca žalobcu po pripustenej zmene petitu žaloby uviedol, že čo sa týka parcely C KN č. XX podľa GP č. 80/2014 je zjavné, že sa tam nachádza stavba a že ide o zastavané plochy a nádvoria, táto parcela je sporná, lebo podľa LV č. X kat. územia Q. P. sa má nachádzať na tejto parcele stavba, ale reálne sa tam stavba nenachádza, inak by Okresný úrad Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor nepodal súhlas k zmene druhu pozemku z nepoľnohospodárskeho na poľnohospodársky. Čo sa týka parcely C KN č. XX kat. územia Q. P., právny zástupca predložil súdu rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, pozemkového a lesného odboru z 22.1.2016, podľa ktorého tento úrad nesúhlasil so zmenou poľnohospodárskeho pozemku parcely C KN č. XX o výmere 1083 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na druh pozemku - záhrada v kat. území Q. P., obec P. podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, voči ktorému žalobca podal odvolanie dňa 16.2.2016 a Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov dňa 11.4.2016 rozhodol tak, že ruší rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, pozemkového a lesného odboru č. OU-NZ-PLO-2016/000272 zo dňa 22.1.2016 v zmysle ustanovenia § 59 odsek 3 správneho poriadku a vec sa vracia na nové prejednanie a rozhodnutie a v tejto súvislosti poukázal na to, že nevyčkal na ďalšie rozhodnutie tohto úradu a podaním zo dňa 13.12.2016 zobral späť v celom rozsahu žalobca svoj návrh ohľadom zmeny druhu pozemku parcely C KN č. XX kat. územia Q. P.. Toto späťvzatie odôvodnil tým, že nie je možné vydať rozhodnutie o zmene nepoľnohospodárskeho pozemku na poľnohospodársky v tomto konkrétnom prípade, aj keď sú splnené podmienky, a to z dôvodu, že zákon, na základe ktorého by sa mala predmetná zmena uskutočniť, nepočíta s tým, že oprávnenou osobu na zmenu by mohla byť Rímskokatolícka cirkev ako oprávnená osoba na základe reštitučného zákona. Na základe tejto skutočnosti, keď žalovaný so zmenou druhu pozemku nesúhlasil, za súčasnej dikcie zákona nebolo možné takémuto návrhu vyhovieť, aj keď podmienky na zmenu boli splnené. Obec P. sa vyjadrila, že so zmenou súhlasí, pričom prebehla v rámci predmetného konania aj tvaro-miestna obhliadka nehnuteľností. V ostatnom sa pridržiaval toho, že žalobca podal v lehote podľa zákona a doručil povinnej osobe výzvu, ktorá sa týkala vydania nehnuteľnosti, v ktorej žiadal žalobca vydať nehnuteľnosti s tým, že pôvodným vlastníkom pozemnoknižnej vložky č. XXX kat. územia P. bola Ostrihomská kapitula, ktorá z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že bola právnym predchodcom žalobcu a mal za to, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 odsek 1 písmeno c) odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. Ustanovením § 2 odsek 2 zákona č. 161/2005 Z. z. požaduje, aby cirkev, ktorá predmetné nehnuteľnosti vlastnila v čase odňatia aj v súčasnosti pôsobila na území SR a bola tu riadne registrovaná. Žalobca mal za to, že aj táto podmienka bola splnená. Čo sa týka parcely č. XX kat. územia Q. P., táto pôvodne bola vyčlenená z parcely č. XXXX. Čo sa týkalo námietok žalovaného ohľadom parcely č. XX - zastavané plochy a nádvoria, uviedol, že aj z priloženej fotodokumentácie, ktorú predložila strana žalovanej, vyplýva, že sa jedná o záhrady priamou stavbou nezastavané, pričom záhrady sú jedným z druhu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a tieto je možné podľa reštitučného zákona vydať a z toho dôvodu zastával názor, že aj táto parcela je vydania schopná. Čo sa týka druhej parcely C KN č. 1528 vytvorenej podľa GP č. 81/2014, uviedol, že sa jedná sa o trvalé trávne porasty tak, ako je to uvedené v samotnom GP a s jej vydaním žalovaný súhlasil, nemá voči nemu námietky. Jedná sa o nehnuteľnosť, ktorú je možné vydať podľa zákona č. 161/2005, nejedná sa o vodnú plochu, tá je označená na inej parcele č. XXXX/X a XXXX/X.
15. Žalovaná po pripustení zmeny petitu žalobného návrhu zotrvávala na svojich písomných vyjadreniach zo dňa 26.3.2015 a 27.3.2017, navrhovala žalobu v časti vydania a navrátenia vlastníctva k parcele č. C KN XX v kat. území Q. P. zamietnuť, nakoľko táto nie je spôsobilá na navrátenie vlastníctva, a to jednak z dôvodu jej záväznej evidencie v registri „C“ katastra nehnuteľností, kde je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvorie. To, že ide o tento druh pozemku, uviedla, že vyplýva priamo z GP č. 80/2014 zo dňa 26.1.2015, kde je ako spôsob využitia pozemkov uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je dvor. Ako ďalší dôkaz zastavanosti tohto pozemku poukázala na príslušnú fotodokumentáciu, ktorú založila do spisu a ktorú vykonala na mieste samom pri obhliadke nehnuteľností. Všetky tieto skutočnosti uviedla, že sú potvrdené aj v samotnom rozhodnutí Okresného úradu Nové Zámky zo dňa 22.1.2016, ktorým bolo rozhodnuté, že správny orgán nesúhlasí so zmenou poľnohospodárskeho druhu pozemku na druh pozemku záhrada. Zákonnosť tohto rozhodnutia posudzoval druhostupňový správny orgán, ktorým bol odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Nové Zámky a ten rozhodnutím zo dňa 11.4.2016 vyslovil názor, že súhlas vlastníka pozemku so zmenou druhu pozemku nie je potrebný a je irelevantný a že podľa § 11 odsek 1 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, sa iba zosúlaďuje skutočný stav v teréne so stavom v evidencii nehnuteľností, a to bez ohľadu na vlastnícky alebo užívací vzťah k danej nehnuteľnosti. Čo sa týka vydania a prinavrátenia vlastníctva k parcele C KN č. XXXX kat. územia P., vytvorenej na základe GP č. 81/2014, nemala žiadne námietky a súhlasila s jej vydaním.
16. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 5.4.2006 na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v kat. úz. P. - PKV č. XXX, pričom v reštitučnej výzve označil žalobca reštitučný zákon na základe ktorého si uplatňuje svoj reštitučný nárok, označil žalovaného, ako povinnú osobu v zmysle reštitučného zákona, preukázal, že on je oprávnenou osobou a poukázal na to, ktorých nehnuteľností sa domáha vydať, a ako prílohu k výzve doložil PKV č. XXX, pre kat. úz. P., identifikáciu parciel zo Správy katastra Nové Zámky, potvrdenie právnej subjektivity, a potvrdenie o pridelení IČO. Takisto vo výzve určil dôvod, na základe ktorého prešli uvedené nehnuteľnosti do vlastníctva štátu odkazom na § 3 odsek 1 písmeno c) reštitučného zákona. Takúto výzvu doručil žalobca aj Regionálnemu odboru Slovenského pozemkového fondu v Nových Zámkoch, dňa 11.4.2006. Napriek tomu, že žalobca svoj reštitučný nárok uplatnil u povinnej osoby riadnou písomnou výzvou a včas do 30.04.2006, žalovaný ako povinná osoba mu žiadne nehnuteľnosti nevydal. Dôvod, pre ktorý žalovaný nevydal nehnuteľnosti uviedol vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.5.2006 a najmä 1.6.2006, keď uviedol, že parcely E KN č. XXXX a XXXX je potrebné zamerať GEO plánom tak, aby splnili podmienku § 2 odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z. Ostatné E KN parcely uvedené v identifikácii nie je možné vydať z dôvodu splnenia podmienky zákona č. 161/2005 Z. z. § 6 písmeno b), pozemok bol zastavaný, prípadne SPF nie je povinnou osobou na vydanie nehnuteľností, prípadne sú už vedené vo vlastníctve cirkvi. Skutočnosť, že si žalobca uplatnil svoj nárok riadne so všetkými následkami svedčí vyššie uvedená písomná výzva zo dňa 5.4.2006, ktorá spĺňa všetky náležitosti vyžadované reštitučným zákonom tak, ako to bolo ustálené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj nálezoch Ústavného súdu SR. K otázke preukázania reštitučného titulu jednoznačne žalobca poukazuje na zápis PKV č. XXX kat. územia P., pod radovým číslom XX, keď 23.9.1955, na základe Čd 2134, došlo podľa prídelovej listiny Okresného národného výboru v Nových Zámkoch zo dňa 15. augusta 1955, ku vkladu vlastníckeho práva pre Československý štát - štátny majetok, Národný podnik v Palárikove, operatívna správa, v podiele 1/1. Z uvedeného jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že žalobcovi bolo odňaté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v rozhodnom období a spôsobom uvedeným v § 3 odsek 1 písmeno c) reštitučného zákona.
17. Čo sa týka právneho nástupníctva, žalobca poukázal na potvrdenie Ministerstva kultúry SR zo dňa 17.01.2006, a uznesenie konferencie biskupov č. KDS-77/1995/KBS zo dňa 14.09.1995 o právnom nástupníctve. Z predloženého prekladu zo dňa 01.10.2011, vyplýva, že štátny sekretariát - oddelenie pre vzťahy so štátmi - odvolávajúc sa na Apoštolskú konštitúciu z 30.12.1977, ktorou boli hranice jestvujúcich cirkevných právnických osôb s územnou pôsobnosťou v Československu, prispôsobené štátnym hraniciam, potvrdzuje, že osem súčasných cirkevných právnických osôb latinského obradu s územnou pôsobnosťou v SR, čiže Bratislavská, Trnavská, Košická arcidiecéza a Nitrianska, Banskobystrická, Žilinská, Rožňavská, a Spišská diecéza, sú legitímnymi vlastníkmi hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa v súčasnosti nachádza na území, a ktorý predtým patril k cirkevným právnickým osobám, s
územnou pôsobnosťou v Maďarsku, a to konkrétne Ostrihomskej arcidiecéze, Diecéze Györ, Územnému Opátstvu v Pannonhalme, alebo iným maďarským cirkevným právnickým osobám, a to Ostrihomská kapitula, Ostrihomský seminár, Egerská kapitula, Györska kapitula, Opátstvo Najsvätejšieho Spasiteľa v Lekeri, Opátstvo Blahoslavenej Pani Márie v Zirci a Prepozitúra Svätého Michala Archanjela v Csorne. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 2Cdo/208/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/348/08.
18. Potvrdením o právnej subjektivite a adresy zo dňa 16.03.2009, bolo súdu preukázané, že Ministerstvo kultúry SR, cirkevný odbor, ako ústredný orgán štátnej správy, vo veciach cirkví, a náboženských spoločností potvrdzuje, že Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike je registrovanou cirkvou v zmysle zák. č. 308/1991 Zb., o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Základnou právnou normou Rímskokatolíckej cirkvi je Kódex kánonického práva z roku 1983, z ktorého okrem iného vyplýva, že partikulárne cirkvi majú právnu subjektivitu na základe samého práva (kán. 373), pričom pod partikulárnymi cirkvami treba rozumieť predovšetkým diecézy - biskupstvá (kán. 368). Na základe týchto skutočností a v súlade s prípisom Konferencie biskupov Slovenska, predložených v zmysle § 13 a § 22 zák. č. 308/1991 Zb., cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR potvrdil, že Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, má samostatnú právnu subjektivitu. Jeho štatutárnym zástupcom je diecézny (sídelný) biskup Mons. Prof. ThDr. Viliam Judák, PhD., a osoby ním poverené. Súčasne Ministerstvo kultúry SR potvrdilo zaevidovanie zmeny adresy sídla predmetného subjektu na Námestie Jána Pavla II., s účinnosťou od 05.06.2008.
19. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo Rímskokatolíckej cirkvi k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v PKV č. XXX kat. územia P., na zahraničné právne subjekty, v danom prípade na Arcibiskupstvo Ostrihomské (Čd 501/1948), a Ostrihomskú kapitolu (Čd 502/48), ktoré sa nachádzajú na území SR, ktoré žalovaný namietal, mal súd za to, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti nebol žalobca, ale bolo ním Ostrihomské arcibiskupstvo, teda cirkev, nachádzajúca sa mimo územia SR. Cirkevný majetok bol upravovaný osobitne, a nebol riešený po vzniku Československej republiky orgánmi štátu, ale orgánmi cirkvi. Podľa zmluvy Modus Vivendi, uzatvorenej medzi Československou republikou a Svätou stolicou, zo dňa 17.12.1927, ktorá nadobudla platnosť dňa 02.02.1929, a ďalšími cirkevnými konštitúciami Praescriptonium sacrocanti a Qui divino, bola zriadená samostatná provincia. Svätá stolica v súlade so zmluvou Modus Vivendi rozhodla bez akýchkoľvek pochybností, že nehnuteľný a hnuteľný majetok na území československej republiky, patriaci pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze pripadá Trnavskej apoštolskej administratúre, ktorá mala sídlo v Trnave, teda na území Československej republiky. Vláda Československej republiky toto rozhodnutie uznala pri rešpektovaní vnútorných predpisov Rímskokatolíckej cirkvi. Na základe uvedenej apoštolskej konštitúcie a v zmysle zmluvy Modus vivendi, zrušila dozor na cirkevný majetok vládnym nariadením č. 204 z 02.09.1937, a uznesením dala na vedomie apoštolskú konštitúciu Ad ecclesiastici regiminis incrementum. Svätá stolica teda územie zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami, a neponechala diecézam sídla mimo územia Československej republiky, žiadnu časť nehnuteľného alebo hnuteľného majetku nachádzajúceho sa na území Československa. V čl. II Modus Vivendy, odvolaním sa na čl. I, je teda zrejmá dohoda medzi vládou Československej republiky a Svätou stolicou, že cirkevné majetky hnuteľné a nehnuteľné sa prenechajú partikulárnym cirkvám so sídlom na území Československej republiky a Svätá stolica túto dohodu plne akceptovala. Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti a Apoštolská konštitúcia Qui divino, sú v plnom súlade aj so základnou zmluvou Slovenskej republiky a Svätou stolicou z 24.11.2000, ako aj zák. č. 308/1991 Zb. Vzhľadom na všetky dostupné právne normy, dokumenty, je nesporné, že Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku, na základe právneho nástupníctva je vlastníkom všetkých nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné právne subjekty, teda aj na Ostrihomskú arcidiecézu. Vlastnícke právo však k uvedeným nehnuteľnostiam nemohla vykonávať, lebo na tieto pozemky bola štátom uvalená dočasná správa a následne ich štát odňal cirkvi niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 161/2005 Z. z.
20. Z PKV č. 281 kat. územia Dubník žalobca preukázal, že pod poradovým číslom 13, došlo dňa 23.9.1955 pod Čd 2134, podľa prídelovej listiny Okresného národného výboru v Nových Zámkoch zo dňa 15.8.1955 k vkladu vlastníckeho práva právnym titulom prídelu na Československý štát - Štátny majetok, národný podnik v Palárikove - operatívna správa v podiele 1/1. V tejto pozemnoknižnej vložke bola uvedená parcela č. 1XXX, XXXX a XXXX.
21. Z identifikácie parciel k pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. P. žalobca preukázal, že boli identifikované k tejto vložke parcely č. XXXX - roľa o výmere 44 há 7692 m2, parc. č. XXXX - roľa o výmere 60 há 7374 m2, a všetky ostatné tak, ako sú presne citované v pozemnoknižnej vložke č. XXX a vlastne v identifikácii parciel bola vykonaná identifikácia, komu predmetná parcela v súčasnosti patrí resp. v koho vlastníctve je a o aký druh pozemku sa jedná.
22. Výpismi z katastra nehnuteľností, ktorými žalobca preukázal, že sa domáha vydania parciel, na ktoré neboli založené listy vlastníctva, ale boli evidované ako parcely registra „C“, sa jednalo o parcelu č. XXXX kat. územia P. - orná pôda, parc. č. XX kat. územia Q. P. - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX kat. územia B. I. - záhrady.
23. Výpisom z LV č. XXXX kat. územia P., Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho žalobca preukázal, že parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1047 m2 je vo vlastníctve Slovenskej republiky - správcu SPF so sídlom v Bratislave, v podiele 1/1.
24. Výpisom z LV č. XX kat. územia Q. P., Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho žalobca preukázal, že parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 je vo vlastníctve Slovenskej republiky - správcu SPF so sídlom v Bratislave, v podiele 1/1. 25. Výpisom z LV č. X kat. územia Q. P., Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho žalobca preukázal, že stavba so súpisným číslom XXX - dom, postavený na parc. č. XX a vlastníctvo k nemu je evidované na LV č. XX a čo sa týka pozemku, na ktorom sa tento dom nachádza, t. j. parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 286 m2 a parc. č. 3/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, je vo vlastníctve Okresného úradu v Nových Zámkoch, v podiele 1/1.
26. Výpisom z LV č. XXX kat. územia P., Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho žalovaný preukázal, že parcela č. XXXX - vodná plocha o výmere 65818 m2 je vo vlastníctve SR - Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Banská Štiavnica, odštepný závod - Povodie Dunaja, v podiele 1/1.
27. Geometrickým plánom č. 81/2014 vypracovaným Ing. Vladimírom Raškovičom, úradne overeným dňa 12.12.2014, žalobca preukázal, že parcela E KN č. XXXX - orná pôda o výmere 1047 m2, zanikla a bola vytvorená nová s takou istou výmerou ako trvalý trávny porast.
28. Geometrickým plánom č. 80/2014 vypracovaným Ing. Vladimírom Raškovičom, úradne overeným dňa 9.2.2015, žalobca preukázal, že parcela E KN č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 je totožná aj v novom právnom stave C KN s tým, že v poznámke je uvedené, že právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku č. XX je evidovaný na LV č. X stým, že stavba v teréne neexistuje. Parcela nového stavu registra „C“ č. XX je časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX zapísanej v PKV č. XXX.
29. Z orto mapy predloženej žalovaným z č. l. 586 vyplýva, že na parcele č. XX kat. územia Q. P. sa jedná o zastavané plochy a nádvoria a že sa reálne na tomto pozemku nachádzajú stavby. Podrobnou fotodokumentáciou predloženou žalovanou z čl. 647-669 vyplýva, že parcela č. XX je zastavanou plochou, pretože sa tu nachádza bytový dom, cesta, oplotenie, hospodárske budovy.
30. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria: a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, podiely spoločnej nehnuteľnosti.
31. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1, môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 02. novembra 1938 do 1. január 1990, spôsobom uvedeným v § 3.
32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).
33. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2, citovaného zákona, nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.
34. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.
35. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.
36. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2, citovaného zákona, povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.
37. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3, citovaného zákona, ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.
38. Podľa ustanovenia § 6 citovaného zákona, vlastníctvo sa nevracia k a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín, b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb, na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely, c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada, d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia, e) pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany.
39. Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení súd dospel k nasledovnému právnemu názoru a záveru veci:
40. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie špecifikovaných nehnuteľností vo výroku tohto rozsudku uplatnený na základe zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný zákon). Podľa reštitučného zákona oprávnenou osobou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Žalobca je právnickou osobou zriadenou podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností. Účelom tohto reštitučného zákona je zmierniť následky majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období vyššie citovanom. Týmto zákonom štát umožnil oprávneným osobám znovu nadobudnutie majetku, ktorým bol v rozhodnom období odňatý na základe rozhodnutí orgánu štátu urobený v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. Právo musela oprávnená osoba voči povinnej osobe uplatniť písomnou výzvou do 30.4.2006 a v tejto lehote mala preukázať skutočnosti podľa § 3, inak právo zaniklo. Podmienkou uplatnenia nároku oprávnenej osoby na súde je to, že povinná osoba do 60 dní od doručenia písomnej výzvy neuzavrie s oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci. V tomto prípade k uzavretiu takejto dohody nedošlo, preto žalobca dôvodne podal žalobu na tunajší súd.
Ako jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného, pomerne rozsiahla rozhodovacia prax všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR sa zjednotila v závere, že v žalobách o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle citovaného reštitučného zákona je za oprávnenú osobu, teda za aktívne vecne legitimovaný subjekt potrebné považovať Rímskokatolícku cirkev, pričom je jej vnútornou záležitosťou, ktorý jej konkrétny útvar (napr. ktorá diecéza) si reštitučný nárok uplatní. Je preto na mieste skutočnosť, že súd nemohol vychádzať z potvrdení resp. vyjadrení Konferencie biskupov Slovenska, či Ministerstva kultúry SR, keď súd v rámci hodnotenia dôkazov tieto zhodnotil v kontexte všetkých ďalších dôkazov. Ako už bolo viackrát konštatované, vzťah cirkvi a štátu je založený na rešpektovaní určitej vnútornej autonómie cirkvi, v rámci ktorej je vecou cirkvi, aby rozhodovala o svojom vnútornom usporiadaní. Z týchto dôvodov mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu bola jednoznačne v tomto konaní preukázaná.
41. Čo sa týka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, v tomto konaní mal súd za to, že žalovaný v súlade s ustanovením § 4 odsek 1 reštitučného zákona, je právnickou osobou, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky podľa GP č. 81/2014 pre kat. územie P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 10.11.2014, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 12.12.2014 pod č. 1306/2014, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.
42. Čo sa týka výzvy žalobcu v zmysle § 5 reštitučného zákona, súd vychádzal z toho, že zákon bližšie nevymedzuje obsah pojmu výzva, preto za písomnú výzvu treba považovať jednostranný právny úkon spĺňajúci náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon, najmä náležitosti v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3 zákona. Nesplnenie požiadavky písomnej formy, jej nedoručenie povinnej osobe do 30.4.2006 ako i nepreukázanie skutočnosti podľa § 3, v tejto lehote vyvoláva účinky neuplatnenia práva, ktorého dôsledkom je zánik práva. Za použitia širšieho výkladu zákona na splnenie požiadavky určitosti výzvy postačuje samotný odkaz na katastrálne územie a pozemno-knižnú vložku prípadne i bez takéhoto označenia len pripojenie listinných dôkazov. V danom prípade však žalobca všetky tieto podmienky splnil a zároveň aj preukázal, že ich splnil, jednak tým, že výzvu žalobcu zo dňa 5.4.2006 doručoval žalovanému včas, teda jeho nárok nemožno považovať za prekludovaný a táto výzva obsahovala predmet nároku na vydanie nehnuteľnosti, keď tieto nehnuteľnosti žalobca označil, že sa nachádzajú v PKV č. XXX kat. územia P., v súčasnosti nehnuteľnosť parc. C KN č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 1047 m2 je vytvorená na základe GP č. 81/2014, ktorý žalobca preukázal a doložil a bol preukázaný aj dôvod vydania nehnuteľnosti. Žalobca vo výzve uviedol dôvod, akým spôsobom prešli nehnuteľnosti z PKV č. XXX do vlastníctva štátu, a to podľa ustanovenia § 3 odsek 1 písmeno c) reštitučného zákona odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, čo osvedčuje samotný zápis v pripojenej pozemnoknižnej vložke a tento dôvod je možné zistiť aj z PKV č. XXX, ktorá bola pripojená k výzve, z ktorej vyplýva, že ako vlastník týchto nehnuteľností bol Československý štát - štátny majetok, Národný podnik v Palárikove - operatívna správa. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca výzvou doručenou žalovanému 5.4.2006 uplatnil svoje právo včas a v zákonom stanovenej lehote do 30.4.2006, preto jeho nárok nie je možné považovať za prekludovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nálezy Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 12/2010-47, I. ÚS 206/2010-42, na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo/208/2009-740, č. k. 2Cdo/201/2009.
43. Čo sa týka skutočnosti, či žalobca preukázal reštitučný titul, má súd za to, že ho preukázal, nakoľko predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na vydanie nehnuteľných vecí opierajúc sa o ustanovenie § 3 odsek 1 písmeno c) reštitučného zákona, podľa ktorého povinnosť vydať vec sa vzťahuje na prípady, keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v rozhodnom období od 8.5.1945 do 1.1.1990 alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Podstatným preto bolo posúdenie, či prechod žiadaných nehnuteľností nastal v rozhodnom období postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb., ešte v roku 1919, podľa zákona č. 215/1919 Zb. a či sa tak stalo za náhradu alebo bez nej. Zákon č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, ako vyplýva z jeho názvu, podrobil revíziu úprave pozemkového vlastníctva vykonanú podľa záborového zákona č. 215/1919 Sb. n. z., a to pokiaľ išlo o majetok uvedený v ust. § 1 stráca podrobnejšiu úpravu postupov pri zábrane nehnuteľností podrobených revízii a preto v tomto smere odkazuje ust. § 17 pre konanie pre tohto zákona na primerané
použitie záborového zákona, ako i zákonov ho doplňujúcich. To znamená , že tam, kde zákon č. 142/1947 Zb. nestanovil niečo odlišné alebo nestanovil vôbec nič, použije za vyššie uvedených zákonov upravujúcich prvú pozemkovú reformu ak však stanovil inak, použijú sa ustanovenia tohto zákona. Pokiaľ išlo o prídely a prídelové konanie, chýbalo zák. č. 142/1947 Zb. ustanovenie, ktoré by sa dotýkalo princípu intabulácie, lebo v ust. § 8 ods. 8 len stanovil, že pre úpravu právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelenú pôdu, platili primerane ustanovenia 4 časti zák. č. 90/1947 Zb. o vykonaní knižného poriadku strán skonfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený majetok. Vzhľadom na ust. § 17 zák. č. 142/1947 Zb. podľa ktorého pre konanie podľa tohto zákona vrátane vyvlastnenia pôdy podľa § 1 ods. 3 platili - a s výhradou ust. § 8 - primerane príslušné predpisy záborového zákona a zákonov ho doplňujúcich; to znamená, že požiadavka intabulácie ako podmienky nadobudnutia vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam zakotvená v ust. § 28 náhradového zákona platila aj po nadobudnutí účinnosti citovaného zák. č. 142/1947 Zb. Tomuto záveru nasvedčuje nakoniec i dikcia ust. § 1 ods. 9 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme výslovne podmieňujúceho dovŕšenia prevodu vlastníctva pzkn. zápisom. Odlišná situácia nastala len od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. umožňujúceho v ust. § 111 ods. 1 nadobudnutie vlastníctva k veciam jednotlivo určeným , teda aj k nehnuteľnostiam už samotnou zmluvou. Podobne tu ust. § 114 stratil zápis v pozemkovej knihe konštitutívnu povahu i v prípade prechodu vlastníctva výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy; dňom 1.1.1951 bol navyše 40 rokov výslovne opustený intabulačný princíp. Vychádzajúc z uvedených zásad možno konštatovať, že z hľadiska prechodu sporného majetku zo žalobcu na štát, resp. jeho orgán bol rozhodujúci dátum súpisu majetku podliehajúceho režimu zák. č. 142/1947 Zb. vykonaný aj v PKV č. XXX pod poradovým číslom 13 zo dňa 23.9.1955 s poukazom na skutočnosť, že podľa prídelovej listiny Okresného národného výboru v Nových Zámkoch zo dňa 15.8.1955 pod č. Čd 2134 sa vykonal vklad vlastníckeho práva právnym titulom prídelu pre Československý štát - štátny majetok, Národný podnik v Palárikove, operatívna správa v podiele 1/1, čiže tu existuje riadne rozhodnutie, ktoré sa zachovalo a je preukázané o odňatí žiadaného majetku žalobcovi. Preto právny titul, na základe ktorého došlo k odňatiu bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy žalobca preukázal, čím splnil aj ustanovenie § 3 odsek 1 písmeno c) reštitučného zákona č. 161/2005 Z. z. a žalobca v danom prípade preukázal reštitučný titul v rozhodnom období. Tento reštitučný titul sa týkal parcely registra C KN č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 1047 m2 vytvorenej na základe GP č. 81/204 pre kat. územie P. a s týmto vydaním aj samotný žalovaný súhlasil.
44. Čo sa týka parcely C KN č. XX, zastavané plochy o výmere 1083 m2, vytvorenej na základe GP č. 80/2014 pre kat. územie Q. P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 26.1.2015, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 9.2.2015 pod č. 89/2015 zamietol, keď sa stotožnil s právnym názorom a zdôvodnením zo strany žalovaného, ktorý jednoznačne preukázal, že táto parcela je vedená na LV č. XX vo vlastníctve SR a v správe žalovaného. Na predmetnej parcele sa nachádza stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, evidovaná na LV č. X vo vlastníctve Okresného úradu v Nových Zámkoch. Vychádzajúc z digitálnej ortofoto mapy a fotografií, ktoré žalovaná strana preukázala, je jednoznačné, že v obvode predmetnej parcely sa nachádzajú aj ďalšie zastavané časti, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností, ako aj úsek prístupovej cesty k ďalším nehnuteľnostiam
- bytovým domom, postavených na parcelách č. X, XX, XX., evidovaných na LV č. XX, XX, XX vo vlastníctve fyzických osôb. Žalovaný samotnou obhliadkou pozemku, ktorú vykonal dňa 7.3.2017 zistil skutočnosti, ktoré jednoznačne nasvedčujú tomu, že ide o zastavaný pozemok, ktorý nezodpovedá ustanoveniu § 2 zákona č. 161/2005 Z. z. v spojení s § 2 písmeno b) zákona č. 220/2004 Z. z., a teda nemôže byť nehnuteľnosťou, ku ktorej sa navracia vlastnícke právo oprávnenej osobe v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. Reštitučný zákon taxatívnym spôsobom vymedzuje nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa navracia vlastnícke právo oprávnenej osobe (§ 2 odsek 1 cit. zákona). Podľa § 2 odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z., vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, ktorou sa v nadväznosti na § 2 písmeno b) zákona č. 220/2004 Z. z. rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Z fotografickej dokumentácie, ktorú žalovaná strana predložila, jednoznačne je preukázané a vidieť, že pozemok je situovaný v bytovej štvrti zastavanej panelovými domami, ktoré majú jedno prízemné a tri nadzemné podlažia. Ďalej je evidentné, že pozemok sa v jednej časti nachádza medzi bytovými domami a sú na ňom zriadené spevnené betónové plochy s vybudovaným kontajnerovým státím slúžiacim na odpadkové nádoby, strednú časť pozemku tvorí prístupová cesta ku všetkým bytovým domom a na ďalšej časti pozemku sa nachádzajú viaceré
drobné stavby vybudované obyvateľmi bytoviek slúžiace výlučne vlastníkom bytov na drobný chov a pravdepodobne na obmedzené pestovanie plodín. Táto časť parcely však nie je prístupná, je ohradená vonkajším oplotením a vo vnútornej časti rozdelená viacerými samostatnými plotmi. S poukazom na predloženú fotodokumentáciu žalovanej strany, obhliadaného objektu a napriek skutočnosti, že stavba
- rodinný dom so súpisným číslom XXX, evidovaná na LV č. X vo vlastníctve Okresného úradu v Nových Zámkoch bola z predmetnej parcely odstránená, charakter pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XX ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zodpovedá druhovej evidencii v katastri nehnuteľností a nie je možné jeho poľnohospodárske využitie, preto nie je možné takúto nehnuteľnosť vydať a subsumovať pod ustanovenie § 2 reštitučného zákona. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/18/2007-583, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/385/2011-677 zo dňa 27.2.2013, keď sa Okresný súd v Trnave nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vydať možno aj pozemky, ktoré nie sú v čase vydania poľnohospodárskou pôdou, keďže určenie druhu pozemku (ako „poľnohospodárskej pôdy“), má byť rozhodujúci v čase odňatia. Ak je totiž v reštitučnom zákone taxatívne ustanovené, že sa vlastnícke právo navracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, tak sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré poľnohospodársku pôdu netvoria (v tomto konkrétnom prípade „zastavané plochy a nádvoria“) nevracia (argumentum a contrario). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je síce pravdou, že žalovaná nevydaná parcela s druhom pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ nie sú pozemkami, ktorých vydanie by bolo vylúčené v zmysle § 6 reštitučného zákona, na druhej strane je tiež nepochybné, že uvedené parcely nie sú poľnohospodárskou pôdou, čiže pozemkami, ktorých vydanie by bolo možné v zmysle § 2 odsek 1 reštitučného zákona. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 6 reštitučného zákona iba bližšie upravuje, ktoré nehnuteľnosti nepodliehajú vôbec reštitúcii, a to aj v prípade, že by boli v súčasnosti zapísané ako poľnohospodárska pôda - ustanovenie § 6 reštitučného zákona preto nemožno vykladať tak, že ak sa vlastníctvo nenavracia k pozemkom uvedeným v tomto §, tak sa vracia vlastníctvo k všetkým ostatným pozemkom. Súd prvej inštancie v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/215/2012-906 zo dňa 29.1.2014, keď odvolací súd rozhodol tak, že vo vzťahu k povinnosti žalovaného vydať nehnuteľnosti druhovo označené ako zastavané plochy a nádvoria rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením „je treba jednoznačne zdôrazniť, že v prípade zákona č. 161/2005 Z. z. sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond. Z toho vyplýva, že v prípade inej ako poľnohospodárskej pôdy (§ 2 odsek 1 písmeno a) zákona) a tú tvorí podľa zákona č. 220/2004 Z. z. a jej § 2 písmeno b) produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností, ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, neprichádza ani do úvahy navrátenie vlastníckeho práva“. Odvolací súd konštatoval vo svojom rozhodnutí, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti parcely s uvedeným druhom pozemku - zastavané plochy nádvoria, ostatné plochy, ako aj vodné plochy, v zásade ich nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu, ku ktorej sa vracia vlastnícke právo (§ 2 odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z.). S poukazom na všetko vyššie uvedené súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym odôvodnením žalovanej strany a v danom prípade žalobca nemá v zmysle § 6 písmeno b) zákona č. 161/2005 Z. z. nárok na vydanie tejto nehnuteľnosti, nakoľko ide o pozemok, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný, pričom stavba na ňom postavená je vo vlastníctve inej právnickej osoby a nie oprávnenej osoby - žalobcu, a preto jeho argumentácia, že existujúce vlastnícke vzťahy k stavbám v prospech tretích osôb nie sú okolnosťou alebo prekážkou, ktorá by vylučovala vydanie pozemkov pod nimi v prospech oprávnenej osoby, nie je v súlade s účelom reštitučného zákona a odporuje princípu logiky, ako aj výkladu reštitučného zákona. Okrem toho v tomto smere je potrebné prihliadnuť na záväznú evidenciu v registri „C“ katastra nehnuteľností, kde je parcela C KN č. XX kat. územia Q. P. evidovaná ako zastavaná plocha a nádvorie a že ide o tento druh pozemku, vyplýva aj zo samotného GP č. 80/2014 zo dňa 26.1.2015, kde je ako spôsob využitia pozemku uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je dvor. Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotné rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky odboru lesného a pôdneho hospodárstva zo dňa 21.3.2016, ktorý bolo rozhodnuté, že správny orgán nesúhlasí so zmenou poľnohospodárskeho druhu pozemku na druh pozemku záhrada. Zákonnosť tohto rozhodnutia posudzoval aj druhostupňový správny orgán, ktorým bol odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Nové Zámky a tej svojím rozhodnutím zo dňa 11.4.2016 vyslovil názor, že súhlas vlastníka pozemku so zmenou druhu pozemku nie je potrebný a je irelevantný a že podľa § 11 odsek 1 zákona č. 220/2004 Z. z. sa iba zosúlaďuje skutočný stav v teréne so stavom v evidencii nehnuteľností, a to bez ohľadu na vlastnícky alebo užívací vzťah k danej nehnuteľnosti.
45. Na základe všetkých týchto skutočností a rozsiahleho dokazovania, ktoré boli vo veci vykonané mal súd za to, že bolo potrebné žalobe vyhovieť čiastočne a vo zvyšku ju zamietnuť tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 odsek 2 C.S.P. a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože úspech žalobcu aj žalovaného bol pomerný, keď v časti súd žalobe vyhovel a v časti ju zamietol.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.