Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Pc/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., proti povinnému z vyživovacej povinnosti - manželke: B. W., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX G., o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 04.04.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jeho manželku prispievať mu na výživu sumou 5,- eur mesačne. Podanie návrhu odôvodnil tým, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti a dňa 25.01.2017 jeho manželka podala na súde návrh na rozvod manželstva. On je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nemá žiaden príjem a preto podal žiadosť o priznanie dávky v hmotnej núdzi.

2. Manželka navrhovateľa s podaným návrhom nesúhlasila.

3. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi predloženými v konaní a to sobášnym listom, výpoveďou manželky navrhovateľka a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Podľa predloženého sobášneho listu účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX.

5. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Pc/2/2017 bolo dňa 04.05.2017 manželstvo účastníkov konania rozvedené. V čase vyhlásenie rozhodnutia v tejto právnej veci rozsudok o rozvode manželstva ešte nenadobudol právoplatnosť. Rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017.

6. Manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Manželstvo už bolo rozvedené dňa 04.05.2017 a preto jej povinnosť platiť manželské výživné zanikla. Ona poberá iba invalidný dôchodok vo výške 307,- eur a iný príjem nemá. Má neplnoletú dcéru o ktorú sa stará, má voči nej vyživovaciu povinnosť a platí jej všetky výdavky.

7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti

9. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.

Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

10. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.

11. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu na určenie manželského výživného nie je možné vyhovieť. Manželstvo účastníkov konania v čase vyhlásenia rozhodnutia ešte trvalo. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti a finančne spolu nehospodária.

13. Navrhovateľ je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je v súčasnej dobe bez akéhokoľvek príjmu. Manželka navrhovateľa je invalidná dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 307,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Zabezpečuje starostlivosť o svoju maloletú dcéru.

14. Súd pri posúdení danej právnej veci bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania - manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - manželky navrhovateľa. Je toho názoru, že nie je v možnostiach osoby povinnej prispievať navrhovateľovi na výživu manželským výživným. Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol. Okrem uvedeného, manželstvo účastníkov konania už bolo rozvedené a dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia priamo zo zákona manželke navrhovateľa povinnosť prispievať na jeho výživu manželským výživným zanikne.

15. O trovách konania súd nerozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, nakoľko návrh na rozhodnutie o tomto nároku nebol podaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.