Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-88-2016.pdf
PDF · 100.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XXX, XXX XX Ž. D. W., Č. F. proti žalovaným v 1/rade: I. C., D.. XX.XX.XXXX a v 2/rade: Š. C., D.. XX.XX.XXXX, P. N. XXX XX H., V.. B. XXXX/XX, zastúpení: Advokátska kancelária Tomášek & partners, s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava, Rožňavská 2, IČO: 36 858 811, o zrušenie vecného bremena takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaným v 1/ a 2/rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia vecného bremena, ktorému zodpovedá právo chôdze a jazdy vlastníkov penziónu pod hradom manželov C., návštevníkov tohto penziónu a ďalších turistov. Žalobu podala z dôvodu, že je vlastníkom domu č. XX a parciel č. XX/X, XX/X, kat. úz. A.. Žalovaní sú vlastníci susedného Penziónu pod hradom a priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. XXX. Vecné bremeno má zapísané na pozemku, ktoré je na LV č. XX. Bremeno užívajú turisti z penziónu, ktorí sú cudzími ľuďmi na jej pozemku. Jej dom a pozemok sa nachádza v ochrannom pásme kultúrnej pamiatky. Následkom súkromného podnikania žalovaných na jej pozemku dochádza k devastácii pozemku a ku škode na majetku.
2. Listom zo dňa 07.04.2016 označeným ako dodatok k žalobe žalobkyňa sa domáha okrem zrušenia vecného bremena nového vymerania parciel, odstránenie cesty a brány inžinierskych sietí z parcely č. XX/X, vyčíslenia škody zdevastovanej záhrady, studne a škody na dome v ochrannom pásme, zaplatenia za znovu pripojenie elektriky vo výške 800 eur, za neoprávnené podnikanie na jej parcele č. XX/X formou spätného nájmu žiadala čiastku za 25 rokov podnikania.
3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03.05.2016 bola žalobkyňa vyzvaná na podanie riadneho žalobného návrhu.
4. Listom zo dňa 16.05.2016 žalobkyňa čiastočne zobrala svoj žalobný návrh späť čo do nového vymerania súdnym geodetom a zjednotenie protiprávne rozdelených parciel č. XX/X a XX/X na pôvodnú parcelu XX/X, odstránenie cesty a brány, ďalej inžinierskych sietí z parcely č. XX/X, vyčíslenie škody zdevastovanej záhrady, studne a škody na dome v ochrannom pásme, zaplatenie znovu pripojenia elektriny vo výške 800 eur a vrátenie čiastky za 25 rokov podnikania v turistickom ruchu na jej parcele č. XX/X formou spätného nájmu.
5. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.05.2016 č.k. 6C/88/2016-70 súd konanie čo do nového vymerania súdnym geodetom a zjednotenie protiprávne rozdelených parciel č. XX/X a XX/X na pôvodnú
parcelu XX/X, odstránenie cesty a brány, ďalej inžinierskych sietí z parcely č. XX/X, vyčíslenie škody zdevastovanej záhrady, studne a škody na dome v ochrannom pásme, zaplatenie znovu pripojenia elektriny vo výške 800 eur a vrátenie čiastky za 25 rokov podnikania v turistickom ruchu na jej parcele č. XX/X formou spätného nájmu zastavil.
6. Po upresnení listom zo dňa 16.05.2016 sa žalobkyňa domáha zrušenia vecného bremena - práva služobnosti viažuce sa k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z prechodu - používanie cesty peši i vozom cez pozemok parc.č. XX/X v prospech vlastníkov susedného pozemku parc.č. XX/X zapísanej v LV č. XXX podľa rozsudku 8Co/166/2007, 8Co/167/2007 právoplatného dňa 08.04.2008 - Z 1458/08-39/08. V odôvodnení žaloby uviedla, že žalovaní v penzióne nikdy nebývali, sú iba jeho vlastníkmi. Po zápise bremena si žalovaní 1/ a 2/rade vybudovali príchod k penziónu priamo z verejnej komunikácie smerom na hrad. Jej dom sa nachádza v pásme kultúrnej pamiatky. Následkom súkromného podnikania žalovaných na jej pozemku dochádza k devastácii pozemku a škody na majetku počítajúc na tisíce eur. Po právnej stránke odôvodnila žalobu podľa § 151p ods.3 OZ.
7. Žalovaní v 1/ a 2/rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedli, že právo užívať zaťaženú parcelu v prospech vlastníkov parcely XX/X konštatoval aj Krajský súd v Nitre rozsudkom 8Co/166/2007-316, 8Co/167/2007-316. V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že zaťaženú parcelu užívali ako prístupovú cestu celé desaťročia vlastníci parcely XX/X a právni predchodcovia žalobkyne im nikdy v užívaní nebránili a dlhodobo vyše 80 rokov tento stav akceptovali, preto súd v tomto konaní vyslovil, že žalovaní nadobudli právo zodpovedajúce služobnosti - vecnému bremenu spočívajúcu v práve prechodu cez zaťaženú parcelu. V konaní bolo preukázané aj to, že cez zaťaženú parcelu vedie jediná prístupová cesta k parcele XX/X. Je zrejmé, že žalovaní užívajú zaťaženú parcelu oprávnene. K dnešnému dňu (11.04.2016) sa stav týkajúci zaťaženej parcely a jej užívania nezmenil. Nakoľko súd v predchádzajúcom konaní skonštatoval, že k zaťaženej parcele vzniklo právo z vecného bremena v prospech vlastníkov parc.č. XX/X a toto konanie bolo právoplatne skončené (res iudicata) nie je možné v podstate to isté pred súdom prejednávať znova. Žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu postaveného na parc.č. XX/X a rekreačnoturistického zariadenia (penziónu) postaveného na pozemkoch parc.č. XX/X a parc.č. XX/X a aj keď v týchto nehnuteľnostiach priamo nebývajú, penzión prevádzkujú a starajú sa o jeho chod. Preto je prístup k penziónu cez zaťaženú parcelu pre žalovaných absolútne nevyhnutný. Skutočnosť, či žalovaní v uvedených nehnuteľnostiach reálne bývajú je nepodstatná, dôležité je, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, v prospech ktorej je zapísané vecné bremeno a tiež to, že právo z vecného bremena reálne aj využíva. Žalovaní prevádzkujú penzión a je preto logické a nevyhnutné, aby sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzťahovalo nielen na nich, ale aj na osoby, ktoré dočasne ako hostia využívajú ubytovanie a iné služby v penzióne a tiež na osoby pracujúce v penzióne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že majú žalovaní vybudovaný prístup k svojim nehnuteľnostiam aj priamo z verejnej komunikácie, uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Z verejnej komunikácie nie je možné taký prístup k ich pozemku, aby mohli prevádzkovať penzión. Žalobkyňa nepreukázala zmenu pomerov, vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ani príčinnú súvislosť medzi zmenou pomerov a vznikom hrubého nepomeru. Žalovaní roky užívali a stále užívajú rovnakým spôsobom zaťaženú parcelu, nakoľko táto je jedinou prístupovou cestou k ich nehnuteľnosti. K zmene pomerov nedošlo, nakoľko pomery v užívaní zaťaženej parcely sú už roky totožné. Rovnako nedošlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Ak by aj súd mal za to, že je daný takýto nepomer, nie sú dané podmienky na zrušenie vecného bremena, nakoľko tento nepomer tu existoval vždy a podmienky užívania zaťaženej parcely sa nezmenili. Právne významný je len taký hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov.
8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že návrh na zrušenie vecného bremena podáva preto, že sa cíti ukrivdená, pretože si niekto zobral ich pozemok, ktorý užíva bezplatne. Žalovaní naďalej užívajú predmetnú parcelu, pričom vzniká škoda. Po tejto parcele chodia zásobovacie autá, tisíce turistov, cudzích ľudí. Škoda na pozemku vzniká tým, že po ňom steká voda, čo je spôsobené zahradením zo strany žalovaných. Ťažké zásobovacie vozidlá jej spôsobujú praskanie rodinného domu. Podľa žalobkyne žalovaní k penziónu majú bočnú cestu, po ktorej sa dá chodiť pešo i vozidlom.
9. Právny zástupca žalovaných vo veci uviedol, že žalobkyňa nepreukázala žiadne trvalé zmeny oproti roku 2008. Všetky skutočnosti uvádzané vo výpovedi žalobkyne existovali už v tom čase. Žalovaní užívajú nehnuteľnosť rovnakým spôsobom už 70 rokov.
10. Vo veci súd nariadil obhliadku na mieste samom, na ktorej žalobkyňa poukázala na to, že po jej pozemku ide predmetná cesta k penziónu žalovaných, ktorí zriadili aj inžinierske siete, čo bráni postaveniu oplotenia. Cesta je urobená od roku 1994. Predtým tam bola lúka a bolo to nimi užívané. Žalovaný v 1/rade na mieste samom uviedol, že po predmetnej ceste sa chodí minimálne 100 rokov, on chodí po nej 51 rokov. Odvtedy ako sa oženil, keďže penzión je postavený za rodinným domom, ktorý patril rodičom jeho manželky, od ktorých to kúpili. Po tejto ceste chodili rodičia manželky teda žalovanej v 2/rade ešte aj ich rodičia. Kúpil to ešte v čase, keď už inžinierske siete tam boli a on ich nerobil. K stekaniu vody a poškodzovaniu rodinného domu žalobkyne uviedol, že za to nemôže, pretože voda steká dolu brehom a aby zabránil stekaniu vody na pozemok žalobkyne, urobil dva rigoly. Ďalej uviedol, že nikdy tam nebola a ani nie je možná iná prístupová cesta. Cesta, na ktorú poukazuje žalobkyňa ako možné riešenie, je cestou, ktorá bola povolená len počas výstavby penziónu. Po kolaudácii ju používať nemôže, dolu nižšie pod ňou je tabuľa zákaz vjazdu. Nedá sa používať i vzhľadom na elektrické siete a možný prístup, ktoré sú pri ceste vybudované.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, vykonaním obhliadky na mieste samom, oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi, rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.12.1990 č.k. 5C/60/90-59, spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/38/99 a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. A. zapísaných na LV č. XX parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parcela č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 833 m2 parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2. Stavby a to rodinný dom súp.č. XX na parc.č. XX/X. Z časti C: ťarchy vyplýva zapísanie vecného bremena - právo služobnosti viažuce sa k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z prechodu - používania cesty peši i vozom cez pozemok parc.č. XX/X v prospech vlastníkov susedného pozemku parc.č. XX/X zapísané v LV č. XXX podľa rozsudku 8Co/166/2007, 8Co/167/2007. Žalovaní v 1/ a 2/rade sú vlastníkmi 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. A. zapísaných na LV č. XXX parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to parc.č. XX/X záhrady o výmere 526 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, parc.č. XX/X záhrady o výmere 40 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 731 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 139 m2, parc.č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 5954 m2, parc.č. XXX/X záhrady o výmere 601 m2, stavby rodinný dom súp.č. XX na parc.č. XX/X a rekreačnoturistické zariadenie súp.č. XXX na parceliach XX/X V. XX/X. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.12.1990 č.k. 5C/60/90-59 súd zistil, že bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti kat.úz. A., na základe ktorého bola do výlučného vlastníctva právnej predchodkyne žalobkyne O. Č. prikázaná novovytvorená parcela č. XX/X zastavaná plocha o výmere 998 m2. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/38/99 súd zistil, že O. Č. na základe darovacej zmluvy darovala žalobkyni svoje nehnuteľnosti v celosti zapísané v KN Nitra správa katastra Topoľčany na LV č. XX kat.úz. A. parc.č. XX/X zastavaná plocha o výmere 833 m2 vrátane rodinného domu súp.č. XX, parc.č. XX/X zastavané plochy o výmere 165 m2. Rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 14.02.2008 č.k. 8Co/166/2007, 8Co/167/2007-316 bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 22.11.2004 č.k. 7C 38/99-201, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 7C 38/99-228 zo dňa 06.03.2006 v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu žalovaných I. C., Š. C., žalobkyne O. G., zmenený tak, že súd určuje, že žalovaní v 1/ a 2/rade nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo služobnosti viažuce sa k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z prechodu - používania cesty peši i vozom cez pozemok žalobkyne parc.č. XX/X zapísané v LV č. XX v kat.úz. A. na susediaci pozemok žalovaných v 1/ a 2/rade parc.č. XX/ X - zastavanú plochu o výmere 731 m2 v kat.úz. A. zapísanú na LV č. XXX tohto katastrálneho územia. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Nitre vyplýva, že v konaní bolo nesporne preukázané, že právnymi predchodcami žalovaných, ako predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností došlo v zmysle obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 k vydržaniu práva služobnosti, ktoré právo spočíva v prechode cez pozemok žalobkyne a predtým jej právnych predchodcov, ako prechádzajúcich vlastníkov. V zmysle obyčajového práva splnili zákonné predpoklady vydržania práva služobnosti a to, že svoje užívacie oprávnenie vykonávali pokojne ako služobnosti po zákonom stanovenú dobu 32 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2008.
12. Podľa § 868 OZ, Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
13. Podľa § 151p ods.3 OZ, Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
14. Z citovaného zákonného ustanovenia § 151p ods. 3 OZ vyplýva, že súd môže za primeranú náhradu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti. Zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, a to tak zaťažených, ako aj zvýhodnených, môže sa týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného bremena, prípadne sa môže týkať vzťahu k vecnému bremenu a k právu vyplývajúcemu z vecného bremena. Samotná zmena pomerov je právne významná, len ak privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.
15. Z citovaného rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.02.2008 č.k. 8Co/166/2007, 8Co/167/2007-316 vyplýva, že právnymi predchodcami žalovaných, ako predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností došlo v zmysle obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 k vydržaniu práva služobnosti spočívajúce tak ako je to uvedené vyššie.
16. Služobnosti vzniknuté do 31.12.1950 sa podľa § 562 OZ číslo 141/1950 Zb. platného od 01.01.1951 zmenili na vecné bremená upravené v § 166 a nasl. tohto zákona a ani Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb. tieto služobnosti neboli zrušené a pokiaľ nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou spájajú právne predpisy zánik vecného bremena, trvajú dodnes.
17. V danom prípade sa žalobkyňa domáha zrušenia práva zodpovedajúce vecnému bremenu - právo služobnosti, ktoré vzniklo pred účinnosťou zákona č. 141/1950 OZ a ktoré od 01.01.1951 sa riadi ustanoveniami týkajúcimi sa vecných bremien s poukazom na § 562, § 166 a nasl. Zákona č. 141/1950 Zb., a § 868 OZ citovaného vyššie. Žalobkyňa si uplatňuje právo na zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 OZ v platnom znení.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena - práva služobnosti podľa § 151p ods. 3 OZ. Stav, aký je v súčasnosti ohľadne predmetného vecného bremena bol tu už pri jeho vzniku po splnení podmienok k vydržaniu vecného bremena - práva služobnosti ešte právnymi predchodcami žalovaných. V konaní nebolo preukázané, že by došlo odvtedy k zmene pomerov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených. Žalovaní v 1/ a 2/rade naďalej užívajú zaťaženú parcelu žalobkyne ako prístupovú cestu na ich susediaci pozemok parc.č. XX/X. Žalovaní sú ako to vyplýva z LV č. XXX vlastníkmi rodinného domu na parc.č. XX/X a rekreačno-turistického zariadenia t.j. penziónu na parc.č. XX/X V. XX/X. Penzión prevádzkujú a preto prístup k nemu cez zaťaženú parcelu je stále nevyhnutný a tak právo vecného bremena je stále využívané. Tak to bolo i v čase rozhodovania Krajského súdu v Nitre v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 7C 38/99, ktorým rozsudkom citovaným vyššie bolo určené, že žalovaní nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo služobnosti viažuce sa k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z prechodu - používania cesty peši i vozom cez pozemok žalobkyne parc.č. XX/X zapísanej v LV č. XX v kat.úz. A. na susediaci pozemok žalovaných parc.č. XX/X zastavanú plochu o výmere 731 m2 v kat.úz. A. zapísanú na LV č. XXX. Pričom zo samotného spis sp.zn. 7C 38/99 vyplýva, že stavebné povolenie na stavbu rekreačno-turistické zariadenie stavebníkovi žalovaným v 1/ a 2/rade bolo vydané dňa 12.10.1998.
19. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na možnosť druhej cesty ako prístupovej k penziónu žalovaných, pri samotnej obhliadke na mieste samom bolo pritom zistené, že nejde o spevnenú komunikáciu, ktorá by mohla slúžiť ako prístupová cesta pre riadny prístup vozidlami. A tento stav je vlastne zhodný aj so stavom, keď prebiehalo vyššie uvedené konanie pod sp.zn. 7C 38/99, v ktorom obec A. v písomnom vyjadrení uviedla, že pozemok je uspôsobený iba na používanie peších, nikdy neslúžil ako prístupová cesta pre vozidlá, a preto nie je možné, aby tento pozemok vzhľadom i na značné terénne členenie, mohol byť použitý ako prístupová cesta pre žalovaných. Išlo o ostatnú plochu a zastavanú plochu s prísnym označením dopravnou značkou - zákaz vjazdu všetkých vozidiel. Toľko zo spisu sp.zn. 7C 38/99.
Pretože v konaní žalobkyňa nepreukázala požadovanú zmenu pomerov tak ako je to uvedené vyššie, súd jej žalobu zamietol ako nedôvodnú.
20. K námietke žalovaných, že v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 7C 38/99 bolo právoplatne rozhodnuté a teda, že ide o res iudicata, súd uvádza, že pokiaľ citované zákonné ustanovenie § 151p ods. 3 OZ pripúšťa možnosť súdu rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, tak v takomto prípade nemožno hovoriť, že ide o vec rozsúdenú teda právoplatne skončenú.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. V sporovom konaní ako je to i v danom prípade sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Výnimočne súd nemusí úspešnej strane v konaní priznať náhradu trov konania a to v prípade, keď dôjde k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý môže spočívať v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným pomerom strán sporu. V danej veci sa žalobkyňa ako vlastníčka vyššie uvedených nehnuteľností domáha zrušenia vecného bremena, ktoré podľa nej ju obmedzuje v užívaní nehnuteľností a ohrozuje samotnú nehnuteľnosť, t.j. rodinný dom, ktorý vlastní. Žalobkyňa je dôchodkyňa vlastniaca predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý je starší a vyžaduje investície pre jeho udržiavanie, v čom videl súd dôvody hodného osobitného zreteľa teda v majetkových a sociálnych pomeroch na strane žalobkyne, prečo žalovaným nepriznal náhradu trov konania. z dokazovania vyplýva, že žalovaní v 1/ a 2/rade sú vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností teda i penziónu, a preto nepriznanie náhrady trov konania nebude mať negatívny dopad na ich majetkové pomery.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).