Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-18-2017.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/18/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.06.2017, v trestnej veci obžalovaného P. E., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/52/2016 zo dňa 29.11.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. E..
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom sp. zn. 7T/52/2016 zo dňa 29.11.2016 uznal obžalovaného P. E. vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorý spáchal v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že
dňa 10.09.2014 asi o 23.15 hod. v Spišskej Belej, okres Kežmarok, na ulici Štefánikovej, na parkovisku za zdravotným strediskom, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného I. N. tak, že ho udrel päsťou pravej ruky najmenej trikrát do oblasti hlavy, dvakrát do oblasti hrude a dvakrát do oblasti chrbta a následne, keď poškodený I. N. od obžalovaného ustúpil a kričal, že zavolá políciu, tak obžalovaný nastúpil do osobného motorového vozidla zn. D. Q. evidenčné číslo T. XXX J. a z miesta odišiel, čím takto spôsobil poškodenému I. N. pomliaždenie hlavy, pomliaždenie pravej strany hrudníka a zlomeninu priečneho výbežku 3. driekového stavca vľavo, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 11.09.2014 až do 29.10.2014.
Za to mu súd uložil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane E. X. G. T. G. G., T. č. 5, IČO: 35937874, škodu vo výške117,10 Eur. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. J., T. č. XXX/XX, škodu vo výške 988,80 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného I. N., nar. X. X.. XXXX., trvale bytom D. J., T. č. XXX/XX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, podal obžalovaný odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.01.2017 prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolateľ v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa hodnotil dôkazy jednostranne, v jeho neprospech. Nevykonal dôkazy, ktoré boli jednoznačne v jeho prospech. V prípravnom konaní boli viackrát vypočutí jednak poškodený I. N., tak aj jeho manželka, ktorá mala a má osobný záujem na výsledku konania. V týchto výpovediach sú viaceré pochybnosti. Na jednej strane uvádzajú tieto osoby, že na mieste skutku bola tma, avšak na druhej strane uvádzajú, že všetko veľmi dobre videli. Obaja potvrdili, že obžalovaného nikdy predtým ani potom nevideli, ale dokázali ho spoznať podľa fotografie na internete. Takisto poškodený I. N. v konaní pred súdom nevedel presne uviesť, kde a koľkokrát mal byť udretý. Na preukázanie viny obžalovaného je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, musí tvoriť logickú ničím nerušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje obžalovaného zo spáchania, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Obžalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v priebehu prípravného konania, ihneď po tom, ako to bolo možné, čo sa dozvedel o svojom obvinení, predložil už v prípravnom konaní dôkaz o tom, že v čase údajného skutku, teda dňa 10.09.2014, sa nenachádzal na území Slovenskej republiky. Aj tento dôkaz - prehlásenie p. F. C. - prvostupňový súd hodnotil v jeho neprospech, dokonca odmietal vykonať ako dôkaz výsluch tohto svedka s odôvodnením, že jemu postačuje výpoveď poškodeného I. N. a jeho manželky. Prvostupňový súd predmetné čestné prehlásenie vyhodnotil ako nevierohodné, účelové. V takomto kontexte sa javí argumentácia súdu ako nedostatočná, čím konajúci súd porušil základnú zásadu Trestného poriadku vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 12. Argumentácia súdu javí známky svojvôle. Vyslovil pochybnosť, že na odsúdenie v našej krajine postačuje, aby sa dvaja ľudia dohodli a označili ho ako za páchateľa aj napriek tomu, že predložil jednoznačný dôkaz o jeho nevine, pretože v čase skutku sa nenachádzal na území Slovenskej republiky. Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že koncom leta v roku 2014 musel byť na území Slovenskej republiky, pretože dňa 24.8.2014 mu bola uložená bloková pokuta. Tu poukázal na skutočnosť, že k údajnému skutku malo dôjsť až 17 dní po uložení pokuty, teda, opäť prvostupňový súd si prispôsobil tieto skutočnosti iba preto, aby ho mohol odsúdiť. Takisto postupoval v prípade svedka W.. G. A., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že on ho videl doma v lete v roku 2013. Prvostupňový súd v tejto súvislosti vzal do úvahy jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že ho videl v lete v roku 2014. Opätovne súd aj tieto dôkazy hodnotil ako účelové, proti obžalovanému.
Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada prezumcie neviny. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať. V prípade, ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného a má za to, že odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o jeho vine, a ak vina nie je preukázaná, musí byť oslobodený spod obžaloby.
Prvostupňový súd vo svojom rozsudku vyhodnotil výpoveď C. E., sestry obžalovaného, ako účelovú, v snahe pomôcť vyhnúť sa mu trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, naproti tomu však výpoveď svedkyne N., ktorá je manželkou poškodeného I. N. a má osobný záujem na výsledku, hodnotil ako vierohodnú. Pri hodnotení vierohodnosti svedka súd je povinný prihliadať najmä na vnútornú štruktúru výpovede svedka, teda, či si neodporuje v podstatných okolnostiach, v ktorých vypovedal a v logických súvislostiach a okolnostiach, v ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní. Nemenej podstatnou okolnosťou je aj vzťah svedka k obžalovanému alebo k poškodenému. Tu opätovne poukazoval na blízky príbuzenský vzťah medzi svedkyňou a poškodeným. Obhajca navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. vo výroku o vine a v dôsledku tohto výroku aj vo výroku o treste, prípadne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám a spod obžaloby ho oslobodil.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy, ktoré umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Takýmto postupom súdu došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. por.
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd plne aplikoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr. por.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. E., výsluchom poškodeného I. N., svedkyne O. N., svedka W.. G. A., znaleckým posudkom a výsluchom znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie C.. K. G., prečítaním svedeckých výpovedí I.. J., C. E., C. E., lekárskymi správami, evidenčnou kartou vodiča, odpisom z registra trestov, čestným prehlásením F. C. ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku podrobne popísal jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré z týchto dôkazných prostriedkov vyplývajú.
Obžalovaný P. E. tak, ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietal vypovedať.
Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje poškodený I. N. a svedkyňa O. N.. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal týmito svedeckými výpoveďami. Odstraňoval rozpory, ktoré vznikli v týchto výpovediach a úvahy pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí súdu prvého stupňa sú správne, keď súd prvého stupňa dospel k záveru, že obžalovaný je usvedčovaný zo spáchania žalovaného skutku práve týmito svedeckými výpoveďami. Ani krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by spochybňovali výpovede týchto svedkov, ktorí opakovane konzistentne popisovali priebeh jednotlivých udalostí.
Odvolateľ vo vzťahu k týmto svedeckým výpovediam namietal, že práve svedkyňa O. N. má záujem na výsledku v tomto konaní. Krajský súd konštatuje, že takýto záujem, na ktorý poukazuje obhajoba, nebol zistený. Títo svedkovia, tak poškodený ako aj svedkyňa, zhodne popísali incident, pri ktorom došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného. Neboli zistené skutočnosti, ktoré by naznačovali úvahy obhajoby o záujme na výsledku.
V prípravnom konaní bol vypočutý svedok G. A., ktorý na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď a konštatoval, že nie v roku 2014, ale v roku 2013 v letných mesiacoch sa stretol s obžalovaným. Súd prvého stupňa sa zaoberal odstraňovaním tohto rozporu. Samotné vysvetlenie svedka, ktorý je policajtom, ktorý prichádza pravidelne do styku so zápisnicami, je neakceptovateľné, keď zdôraznil, že v prípravnom konaní došlo k pisárskej chybe pri zaznamenávaní. Správne súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení a odstraňovaní tohto rozporu vo výpovedi svedka.
Už v priebehu prípravného konania v rámci rekognície poškodený a svedkyňa opoznali útočníka, ktorého označili ako obžalovaného.
Rozsah poranení, ktoré utrpel poškodený, bol ustálený nielen na základe lekárskych správ, ktoré boli zabezpečené a boli podkladom pre spracovanie znaleckého posudku C.. K. G. z odboru zdravotníctva
- farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie. Znalec v znaleckom posudku podrobne rozobral rozsah poranení, mechanizmus vzniku týchto poranení, dobu liečenia. Zaoberal sa, ako bol narušený obvyklý spôsob života poškodeného a v závere bodovo ohodnotil jednotlivé poranenia, ktoré utrpel poškodený. Zo záverov znaleckého posudku, ktoré sú podrobne rozobraté v rozsudku, je potrebné zdôrazniť, že mechanizmus vzniku poranení zodpovedá mechanizmu, ako to popísal poškodený vo svojej výpovedi.
Svedkyne C. E. a C. E., matka a sestra obžalovaného, matka C. E. potvrdila, že dlhodobo sa jej syn zdržiava v zahraničí. Sestra C. E. vylúčila tú možnosť, aby mohol mať k dispozícii auto jej brat, pretože auto užíva ona. Tiež zdôraznila, že bol doma jej brat naposledy koncom leta.
Tak, ako poukázal súd prvého stupňa, samotnú skutočnosť, že koncom leta sa obžalovaný zdržiaval na území Slovenskej republiky, potvrdzuje aj záznam v evidenčnej karte vodiča, kedy dňa 24.8.2014 bol postihnutý v priestupkovom konaní a bola mu uložená bloková pokuta.
Obžalovaný tak, ako na to poukazuje v odvolaní, predložil už súdu prvého stupňa čestné vyhlásenie F. C. o tom, že v dňoch od 9.9.2014 do 11.9.2014 sa mal zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky. Tu je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že úvaha súdu prvého stupňa je správna pri hodnotení tohto čestného prehlásenia.
Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené obžalovanému dňa 10.06.2015, kedy bol vykonaný aj výsluch. Obžalovaný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom celého vyšetrovacieho spisu a už v tom čase, keďže vyšetrovanie vo veci samej prebiehalo od 24.11.2014, súčasťou spisu bola aj evidenčná karta vodiča, ktorá potvrdzovala práve skutočnosť, že v lete v roku 2014 bol prítomný na území Slovenskej republiky. Táto evidenčná karta vodiča bola spracovaná dňa 17.12.2014, teda skutočne ide o reakciu pri predkladaní čestného vyhlásenia občana F. C. na skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté a ktoré boli aj zdôraznené v evidenčnej karte vodiča. Aj krajský súd sa stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, že ide o účelové prispôsobenie si termínu tak, aby došlo k prispôsobeniu obrany obžalovaného skutočnostiam, ktoré vyplývajú z evidenčnej karty vodiča.
K argumentácii odvolateľa v rámci odvolania krajský súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obaja svedkovia, tak poškodený ako aj jeho manželka, pri svojich výsluchoch presvedčivo popísali osobu útočníka, popísali postavu, markanty - tetovanie na rukách, následne túto osobu opoznali pri rekognícii prostredníctvom fotografií. Nezanedbateľným faktom je samotná skutočnosť, že obaja zhodne si zapamätali evidenčné číslo osobného motorového vozidla, na ktorom útočník z miesta činu odišiel. Toto číslo následne označili aj policajtom a práve tieto výpovede vyvracajú tvrdenia aj sestry obžalovaného, že v kritickom čase osobné motorové vozidlo neužíval jej brat, obžalovaný P. E..
Na základe zisteného skutkového stavu krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Konaním obžalovaného došlo k naplneniu týchto skutkových stránok prečinov a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej, s úmyslom priamym podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa plne riadil základnými zásadami pre ukladanie trestu, ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zák. Zohľadnil osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., sa u obžalovaného dosiahne úhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, krajský súd sa stotožnil s tým, že súd prvého stupňa výkon tohto trestu podmienečne odložil. Aj krajský súd považuje skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za dobu primeranú a postačujúcu.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody E. X.u G., T. G. G., pretože všetky náklady, ktoré boli vyčíslené, sú v súvislosti s poskytnutou liečbou poškodenému I. N...
G. I. N. uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody v celkovej výške 65.000,- eur. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď priznal poškodenému škodu z titulu bolestného, ktorá zodpovedá bodovému ohodnoteniu úrazov. Ohľadne zvyšku uplatneného nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec trestného konania, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď s týmto zvyškom uplatneného nároku odkázal poškodeného na civilný proces.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.