Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-298-2016.pdf
PDF · 95.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/298/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom v Brne, Příkop 843/4, Zábrdovice, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej U. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. X. O., K. XXX/XX, o zaplatenie 292,- eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17C/298/2013-101 zo dňa 11.1.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 292,- eur a taktiež zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 292,- eur od 3.12.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 292,- eur od 16.2.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1/3% zmenkovej sumy t.j. 0,97 eura a náhrady trov konania v sume 60,74 eura titulom právneho zastúpenia a 17,50 eur titulom súdneho poplatku.
3. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na právny názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.6.2013 č.k. 2Ncb/217/2013-21, ktorým vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I je dôvodný a takto založil príslušnosť pre konanie Okresného súdu Košice - okolie. V tomto uznesení konštatoval aj to, že, ako vyplýva z pripojenej zmenky, pôvodným majiteľom bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a vychádzajúc z poznatkov z množstva sporov, v ktorých táto spoločnosť uplatňovala nároky zo zmeniek, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nárokov uvedenej spoločnosti ako veriteľa z úverových spotrebiteľských zmlúv, keďže sa jednalo o úvery podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že takéto nároky je potrebné posudzovať prioritne podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že s poukazom na závery krajského súdu vyzval žalobcu tlačivom B - žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu zo dňa 26.8.2015, v ktorej žiadal o doplnenie návrhu o opísanie rozhodných skutočností, na základe ktorých vznikol záväzkový právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovanou (zmluvu), aby preukázal, aká skutočná suma bola žalovanej poskytnutá, akým spôsobom, akú celkovú sumu žalovaná zaplatila a kedy došlo k poslednej úhrade, a to či pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil a kedy sa odstúpenie, poprípade výpoveď zmluvy stala účinnou a aby predložil listinné dôkazy. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 3.9.2015, keď uviedol, že súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom predložil
jej platný originál. Zmenkové informácie boli presne prenesené do návrhu na začatie konania, preto nepovažuje za potrebné nič opraviť ani dopĺňať. Disponuje iba zmenkou a nemá iné primerané, presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu.
4. Podanie žalobcu spolu s tlačivom C podľa Nariadenia ES 861/2007 - výzva na odpoveď zo dňa 30.9.2015 bolo žalovanej spolu so stanoviskom žalobcu doručené dňa 6.10.2015. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná vystavila v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. dňa X.X.XXXX V. Š. zmenku na rad na sumu 761,81 eur, k zmluve č. XXXXXXXXX, so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.9.2010. Na zmenke je uvedené bez protestu a na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že nie je spornou skutočnosť, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah spotrebiteľského charakteru, založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní predložil ako jediný dôkaz zmenku, na základe ktorej sa domáha nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že v žalobe sa nedomáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, mal za to, že pri skúmaní dôvodnosti uplatneného nároku tak do základu, ako aj do výšky je žalobca povinný svoje tvrdenia náležite preukázať. Zásada abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak sa jedná o konanie úplne zakázané - v rozpore so zákonom a vtedy sa neplatnosť zmenky nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Aj konanie podľa nariadenia Rady č. 861/2007 musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a aby bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa. Z týchto dôvodov výzvou zo dňa 29.10.2015 adresovanou žalobcovi uložil preukázať jednak kauzálne väzby, ako aj ďalšie na vec a na prípad viažuce súvislosti, týkajúce sa samotného rozsahu plnenia. S poukazom na ust. § 101 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že účastník má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecného nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. S poukazom na tieto závery vychádzajúc zo skutočností, že zmenka nie je dôkaz a iné dôkazy zo strany žalobcu súdu neboli označené a predložené uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto jeho žalobu zamietol.
6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a k týmto záverom považoval za potrebné uviesť, že predmetom konanie je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že táto zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Má za to, že súd takto ignoroval ust. § 17 ZŠZ (zákona zmenkového a šekového). Keďže z tohto ustanovenia vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným veriteľom zmenky. Pripustil, že za určitých okolností je možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. K záverom súdu o tom, že zmenka nie je dôkazom a iné dôkazy zo strany žalobcu predložené neboli uviedol, že si splnil svoju povinnosť tvrdenia, aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to ukladá zákon a to tým, že predložil súdu originál platnej a riadne vystavenej zmenky, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne znaky podľa zákona č. 191/1950 Zb. Má za to, že predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky ako listinného cenného papiera, ktorý inkorporuje v listine ako takej samotné právo žalobcu. Ide o jediný legitimizačný prostriedok, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Za pochybenie súdu prvej inštancie považuje skutočnosť, že sa aplikácie o príslušných ustanovení o zmenkách upravených v zákona 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. V súvislosti s ním uvedenými odvolacími námietkami poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22.10.2008 sp. zn. 5Obo/3/2008 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Za nesprávny považuje postup súdu prvej inštancie v tom, že vo vyjadrení žalovanej niet zmienky o tom, aby voči žalobcovi a nároku zo zmenky vzniesla relevantné námietky, prípadne aby navrhla vykonať nejaké dôkazy. Napriek tomu súd prvej inštancie vo veci vytýčil ústne pojednávanie a napriek tomu, že žalobca s takýmto procesným postupom nesúhlasil a ani ho nenavrhol.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p. účinného od 1.7.2016) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p., preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.6.2017 o 13.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 9.6.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
13. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ nárok žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:
14. V súvislosti s odvolacou námietkou, v ktorej žalobca namieta postup súdu, ktorý na splnenie povinnosti žalobcu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a označenie dôkazov, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR, ako aj obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bezohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
15. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.
16. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z.
17. S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý v záujme ochrany spotrebiteľa považoval za nevyhnutné vykonať vo veci aj ďalšie dôkazy, okrem oboznámenia sa s obsahom samotnej žalobcom predloženej zmenky.
18. Postup, ktorého sa žalobca domáha v odvolaní môže byť aktuálny iba v osobitnom skrátenom konaní podľa ust. § 175 O.s.p. (zmenkový platobný rozkaz). Podmienkou takéhoto postupu je však skutočnosť, aby sa žalobca v návrhu domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu. Žalobca s však v prebiehajúcom konaní nedomáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia uvedeného ustanovenia. Správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval vnútorný procesný predpis, teda O.s.p. a v rámci neho aj jeho druhú hlavu III. časti upravujúcej dôkaznú povinnosť, vykonávanie dôkazov, dôkazné prostriedky a hodnotenie dôkazov. V rámci dokazovania podľa tejto procesnej úpravy nemožno samotnú zmenku hodnotiť obdobne, ako v konaní podľa ust. § 175 O.s.p.
19. Odvolací súd preto považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobcu vyzval na splnenie si svojej procesnej povinnosti vo vyplnenom tlačive B podľa článku IV. ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Správne ho v tomto tlačive vyzval na doplnenie jeho návrhu o náležitosti uvedené v ust. § 79 ods. 1 O.s.p., teda predovšetkým o potrebu pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie.
20. Takéto závery súdu prvej inštancie nie sú v rozpore ani s citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008. V uvedenom konaní sa žalobca totiž domáhal práve vydania zmenkového platobného rozkazu a preto súd aplikoval postup uvedený v § 175 O.s.p. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je ani v rozpore s ďalším žalobcom označeným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, keďže z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v uvedenej veci došlo z dôvodu, že odvolací súd zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe podľa článku VII. ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v konaní, ktorý vyplýva z Nariadenia, ale aj Občianskeho súdneho poriadku nedodržal § 120 O.s.p. pri dokazovaní. Odvolací súd v tomto konaní poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky.
21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od vyššie uvedeného konania v posudzovanej veci súd prvej inštancie si uvedenú procesnú povinnosť splnil práve doručením vyplneného tlačiva B európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
22. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
23. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Podľa pomeru úspechu vo veci neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanej odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).