Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-156-2016.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/156/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1./ C. U., nar. X.X.XXXX, bytom W., T. G.. I. XXX/ XX, 2./ Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W., bytom T. G.. I. XXX/XX, o zaplatenie 24.942,89 eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.5.2016 č. k. 11C/355/2015-62, v spojení s opravným uznesením z 8.7.2016 č. k. 11C/355/2015-67 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 24.663,89 eur s prísl., v mesačných splátkach po 130,- eur počnúc mesiacom júl 2016 pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vykonal ex offo kontrolu zmluvných podmienok za účelom posúdenia toho, či zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 OZ. Zdôraznil, že v zmluve sa uvádza len povinnosť platiť poplatok za vedenie účtu a za spracovanie zmluvy bez uvedenia výšky príslušných poplatkov. Súd tieto, ale aj ďalšie poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovaným, vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky. Spomínané poplatky nie sú hlavným predmetom plnenia ani neboli individuálne dojednané, zároveň neboli určito, jasne a zrozumiteľne v zmluve vyjadrené. Ostatné poplatky, ktoré si účtoval žalobca za upomienky, za riešenie omeškaných splátok, za zmenu splátkového plánu, dokonca v zmluve neboli ani spomenuté. Vo vzťahu k poplatkom neuvedeným v zmluve si žalobca nesplnil ani svoju dôkaznú povinnosť, keďže nepreukázal dôvodnosť ich uplatnenia. Poplatky, ktoré účtoval žalobca žalovaným boli nedôvodné, predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, spolu išlo o sumu 279,- eur. Túto sumu súd prvej inštancie odrátal z vykázaného dlhu žalovaných, teda od sumy 24.942,89 eur v závislosti od čoho dlh žalovaných ustálil na sumu 24.663,89 eur. Zdôraznil, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012 spotrebiteľským úverom nie je hypotekárny úver. Hypotekárny úver je úver, ktorý sa poskytuje na investície do nehnuteľností, nielen na jej kúpu alebo výstavbu, ale aj na údržbu alebo na splatenie skôr poskytnutého úveru použitého na investíciu do nehnuteľnosti. Vzhľadom na charakter zmluvy o stavebnom sporení a skutočnosť, že úver bol použitý na úhradu predchádzajúceho úveru použitého na kúpu bytu nie je možné úver považovať za spotrebiteľský úver v zmysle citovaného zákona. Žalobe vyhovel pokiaľ ide o zaplatenie spomínanej sumy, rozhodol o príslušenstve pohľadávky podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a povolil žalovaným zaplatiť vzniknutý dlh v splátkach s ohľadom na mimoriadne
nepriaznivú sociálnu situáciu, keďže žalovaní majú minimálny mesačný príjem a majú vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, keď prežívajú len vďaka finančnej pomoci príbuzných. Súd prvej inštancie napokon zamietol žalobu aj ohľadom platenia zmluvných úrokov odo dňa po zosplatnení úveru až do zaplatenia prisúdenej istiny. Uvádza, že zmluvné úroky je možné žiadať len do zosplatnenia úveru, a teda do 9.7.2015 v danom prípade. Po zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok len na úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter. Výška úrokov z omeškania je pritom limitovaná Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Navyšovanie úrokov z omeškania vrátane ich navýšenia o úroky z úveru je v rozpore so zákonom, a ak by v tomto smere existovalo zmluvné dojednanie účastníkov, súd by ho musel vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).
3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zamietnutí nároku v časti o zaplatenie úroku za úver po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. V tejto časti rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že úrok za úver je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny úveru, teda žalovaní stále majú finančné prostriedky od žalobcu požičané, doteraz ich nevrátili a môžu ich užívať. Ak je úrok cena za užívanie finančných prostriedkov, žalobca nevidí dôvod, prečo by nemal mať nárok na zaplatenie úroku z finančných prostriedkov, ktoré mu doposiaľ neboli vrátené. Poukazuje na odbornú literatúru, konkrétne komentár k Obchodnému zákonníku § 502. Nárok na požadovanie úrokov možno odvodiť aj z analogického výkladu k ust. § 503 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Má za to, že povinnosť dlžníka zaplatiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal. V opačnom prípade by nastávala v praxi situácia, že dlžník poruší svoju povinnosť, na základe čoho veriteľ využije svoje právo požadovať vrátenie úveru pred dohodnutou dobou splatnosti. Následkom by bolo zhoršenie pozície veriteľa, nakoľko obranou proti dlžníkom vyvolanému protiprávnemu stavu príde veriteľ o nárok na zaplatenie ceny peňazí, ktoré dlžníkovi prenechal. Pre dlžníka je prakticky výhodnejšie okamžite zmluvu porušiť, nakoľko tak nebude musieť platiť úroky podľa splatnosti zmluvy, ale len do momentu, kým sa veriteľ nebude voči porušovaniu zmluvnej povinnosti brániť. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd vyhodnocoval finančné prosperovanie žalobcu a argumentoval tým, že žalovaní nemajú dostatočný príjem. Nepriznať žalobcovi náhradu trov, ktoré bol povinný uhradiť, a ktoré musel uhradiť na uplatnenie svojho dôvodného nároku proti žalovaným z dôvodu porušenia povinnosti na ich strane, nemôže byť dôvod, aby žalobcovi tieto vynaložené náklady neboli priznané. Žalobca si tiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v spojení s opravným uznesením, a to vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
6. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvu o stavebnom sporení v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá je však nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
tejto zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Charakteristickou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu 8.3.2012 nepochybne túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto zmluvy boli dojednania, ktoré žalovaní v pozícii spotrebiteľov ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené.
8. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky je potrebné konštatovať, že upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.5.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje.
9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, podľa ktorej je veriteľ oprávnený dlžníkom účtovať poplatok za vedenie účtu v zmysle Sadzobníka poplatkov, táto umožňuje veriteľovi na základe ľubovôle jednostranne určovať, a teda aj zvyšovať poplatok za vedenie účtu bez uvedenia relevantného dôvodu na takýto postup. Predmetné dojednanie stavia spotrebiteľov do pozície, kedy dochádza k zmene v obsahu zmluvného vzťahu bez toho, aby túto skutočnosť mohli spotrebitelia ovplyvniť, sú nútení akceptovať prípadné zvýšenie poplatku, čo má vplyv na rozsah ich záväzkov voči veriteľovi. Takéto dojednanie vyznieva v neprospech spotrebiteľov, keďže je spôsobilé zhoršiť ich zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie tak v zmysle vyššie uvádzaných záverov opodstatnene žalobcovi nepriznal plnenie žiadané v súvislosti s účtovanými poplatkami za vedenie úverového účtu a za spracovanie zmluvy, ako aj ďalšie poplatky za upomienky, za riešenie omeškaných splátok a za zmenu splátkového plánu, ktoré dokonca v zmluve ani spomenuté neboli.
10. Pokiaľ ide o úroky z úveru je potrebné súhlasiť s tým, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania tak, ako to
správne konštatoval súd prvej inštancie. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa kumulatívne požadovalo zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania. Uvedené by predstavovalo neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť vyplynie z konkrétnej úverovej zmluvy. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ich typickým znakom v občianskoprávnych veciach je administratívny strop (limit). Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na žiadané úroky z úveru, ktoré po zosplatnení úveru priznať nemožno.
11. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán sporu. Dostatočným spôsobom odôvodnil aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. Vysvetlil, že dôvodom pre takýto postup bola zistená mimoriadne nepriaznivá sociálna situácia žalovaných, ktorí majú k dispozícii iba minimálny mesačný príjem a musia vyživovať tri maloleté deti. Porovnal pomery oboch procesných strán a v závislosti od toho považoval za spravodlivé žalobcovi náhradu trov konania nepriznať, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.
12. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech vo veci a žalovaným v odvolacom konaní trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).