Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-85-2016.pdf
PDF · 92.76 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky- manželky: I. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, H., zast. JUDr. Evou Marianyiovou, Ľanová 12, Bratislava, proti druhému z manželov: Q. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. XXXX XXX N. S. W. Q., Š. Y., o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností manželov k maloletému: Z. S. G. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov I. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a Q. M. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev MVSR - osobitná matrika, vo zv. B., roč. XXXX, str. XXX, por. č. XXX r o z v á d z a .
II. Tunajší súd vyhlasuje nedostatok právomoci vo veci úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
III. V časti úpravy pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu súd konanie zastavuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.06.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. .
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Účastníci konania sa zoznámili v roku 2005 na území Španielskeho kráľovstva - Tenerife. V čase, kedy mal maloletý Z. päť rokov, uzavreli manželstvo pred matričným úradom v G. S. U., nachádzajúci sa na území Španielskeho kráľovstva. Po čase sa manželia vzájomne odcudzili, preto sa rozhodli zmeniť prostredie a na určitý čas prišli na Slovensko. Manžel sa na území Slovenskej republiky nevedel adaptovať, nájsť si primeranú prácu, a preto sa vrátil na U.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s manželom intímne nežijú už niekoľko rokov, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu. Maloletý Z. niekoľko krát navštívil otca a následne sa trvale presťahoval k otcovi na územie Španielskeho kráľovstva, kde navštevuje aj miestnu základnú školu. Manželia uzavreli vzájomnú dohodu týkajúcu sa úpravy práv a povinností k maloletému Z.. Na základe uvedenej dohody navrhovateľka žiadala, aby súd zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, maloletý Z. bude matku navštevovať pravidelne v čase školských prázdnin.
3. Manžel vo svojom vyjadrení zo dňa 04.11.2016 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva ako aj s úpravou práv a povinností k maloletému Z. súhlasí. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, sobášnym listom účastníkov konania, ako i ďalším obsahom spisového materiálu.
5. Súd pojednával v zmysle § 31 C.m.p. v neprítomnosti otca ( ktorý súhlasil aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti).
6. Navrhovateľka je slovenská štátna občianka, manžel je štátny občan Španielskeho kráľovstva. U oboch účastníkov konania ide o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa dňa XX. XX.XXXX narodil syn Z. S. G. M. Y.. Miestom narodenia maloletého je Z., G. S. U., ktoré sa nachádza na území Španielskeho Kráľovstva.
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G. S. U., U., Španielske kráľovstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ul. I. XX, H..
8. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v roku 2011 uzavrela manželstvo na Kanárskych ostrovoch, kde následne žila 8 rokov. Po uvedenej dobe sa vrátila na Slovensko aj s maloletým Z., neskôr za nimi prišiel aj manžel. Asi po roku manžel opäť odišiel do Španielska, nakoľko sa nevedel aklimatizovať. Maloletý Z. začal navštevovať Základnú školu na Nevädzovej ulici v Bratislave. Neskôr sa však syn rozhodol, že chce žiť u otca. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manžel má novú partnerku, ktorá má taktiež syna vo veku maloletého Z.. Maloletý býva u otca už približne 1,5 roka, vzťah s manželom aj so synom má veľmi dobrý, nakoľko spolu telefonicky komunikujú každý deň. 9. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie Brusel IIa), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil";
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".
10. Vzhľadom na vyššie uvedené, tunajší súd skúmajúc svoju právomoc konať vo veci mal za to, že v danom prípade je možná aplikácia článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie Brusel IIa), nakoľko manželia mali naposledy obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom navrhovateľka na tomto území stále býva. Súdy v Slovenskej republike majú teda právomoc konať a rozhodnúť vo veci rozvodu manželstva.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 16. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i na základe vykonaného dokazovania, súd mal v konaní za preukázané, že účastníci konania spolu dlhodobo nežijú, pričom manžel spolu so spoločným maloletým synom trvalo žijú v Španielsku. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom oboch manželov. Na základe vykonaného dokazovania a skutkového zistenia vo vzťahu k plneniu si základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej, biologickej a výchovnej, súd mal za to, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva, súd zistil povahové a názorové rozdielnosti oboch manželov, ktoré viedli k postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu.
17. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP).
18. Z obsahu návrhu na začatie konania ako aj z výpovede matky súd zistil, že miestom súčasného bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého je územie Španielskeho kráľovstva. Maloletý Z. v čase podania návrhu na súd, ako aj v súčasnosti, býva spolu s otcom na území Španielskeho kráľovstva. Otec je štátnym občanom Španielskeho kráľovstva.
19. Právomoc na konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode sa v prípade maloletých detí s obvyklým pobytom v členskom štáte EÚ posudzuje podľa čl. 8 Nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Brusel IIa").
20. V medzinárodných vzťahoch je pojem "obvyklý pobyt" štandardne používaným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde presne zadefinovaná, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho - ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie, preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe "najbližší". To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť.
21. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
22. Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa, odsek 1 článku 8 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
23. Podľa článku 12 ods. 3 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1 článku 12, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
24. Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:
a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu
b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
25. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
27. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
28. Zákonné ustanovenie § 161 ods.1 CSP upravuje povinnosť súdu kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dané ustanovenie má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania podmienok konania, ktoré súd skúma ex offo, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Pod podmienkami konania sa rozumejú procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky, negatívne procesné podmienky a procesné podmienky na strane súdu, medzi ktoré patria právomoc a príslušnosť súdov konať vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, súd skúmal právomoc konať vo veci. Keďže rodičia maloletého sú štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskej únie, tak na otázku právomoci konania o rozvode a úprave ich práv a povinností k nej je potrebné aplikovať Nariadenie Brusel IIa. Súdy členských štátov EÚ pri skúmaní podmienok na založenie si súdnej právomoci podľa Nariadenia Brusel IIa musia mať na zreteli, že predmetné nariadenie upravuje osobitne súdnu právomoc na rozvod, rozluku a anulovanie manželstva v článkoch 3 až 7, pričom súdnu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje v článkoch 8 až 14.
29. Všeobecná právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu je upravená v článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, tak, že súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Súd pri rozhodovaní vychádzal z Nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Brusel IIa"), nakoľko predmetom konania je rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode, s obvyklým pobytom maloletého dieťaťa v inom členskom štáte EÚ v čase začatia konania. Poukazujúc na vykonané dokazovanie, súd mal za preukázané, že v čase podania návrhu na tunajší súd sa maloletý Z. nachádzal na územní Španielskeho
kráľovstva a aktuálne sa i naďalej zdržiava na uvedenom území (s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať), kde navštevuje aj školské zariadenie. Súd mal teda jednoznačne za to, že obvyklým pobytom maloletého je územie Španielskeho kráľovstva, (miesto, kde maloletý dlhodobo žije, má vytvorené rodinné, sociálne a iné väzby, navštevuje lekára, školu atď. ). Na základe uvedeného, súdy Slovenskej republiky (a teda ani Okresný súd Bratislava II) nemajú právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
30. Vzhľadom na to, že si slovenský súd nevedel založiť právomoc podľa citovaného článku 12 nariadenia Brusel II, musí si zákonný zástupca dieťaťa podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu na súde podľa obvyklého pobytu dieťaťa. Ak súd členského štátu rozhodne o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode, rozhodnutie sa uzná v Slovenskej republike bez ďalšieho konania (čl. 21 ods. 1 Brusel IIa ).
31. Podľa Článku 17 Brusel II , ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
32. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o úprave práv a povinností manželov k maloletému dieťaťu nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie v podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení § 9 CSP zastavil.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.