Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/16/2017

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v spore žalobcu: O. B., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. J. Č.. XX, zast. JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so sídlom Železničná č. 6/1, Rimavská Sobota proti žalovanému: Družstvo podielnikov Včelince, so sídlom Košická cesta, Rimavská Sobota, IČO: 36 057 860, zást. JUDr. Michal Treščák, advokát so sídlom v Košiciach,Thurzova 6 o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, takto

rozhodol:

Konanie sa z a s t a v u j e .

Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania .

Žalobcovi v ra ci a prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a. s. so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, IČO 36 631 124 suma 92,80 eur súdneho poplatku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.05.2017 domáhal uloženia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovaným.

2. Žalobca podaním zo dňa 12.06.2017 vzal žalobu v celom rozsahu späť.

3.Podľa § 144 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

4.Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5.Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred začatím pojednávania vo veci.

7.Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8.Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10.V danej veci žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby odstúpil od pôvodnej kúpnej zmluvy a prevádzané nehnuteľnosti boli zapísané na pôvodných vlastníkov.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom je dosť dobre možné nachádzať súvislosť a teda aj procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nenesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011,sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)

12.Počas celého konania žalobca trval na názore (až do vykonania posledného procesného úkonu pred konajúcim súdom), že chce realizovať predkupné právo nahradením prejavu vôle od žalovaného

- ako predávajúceho. Nesledoval navrátenie do predošlého stavu, t.j. aby podieloví spoluvlastníci, ktorí porušili jeho predkupné právo boli naďalej spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ale konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia bolo dosiahnuť stav, aby nadobudol spoluvlastnícky podiel žalovaného. Táto jeho požiadavka bola legitímna a v tomto kontexte súd musel konštatovať, že v správaní žalovaného (odstúpenie od kúpnej zmluvy , ktorou nadobudol žalovaný predmetné spoluvlastnícke podiely) nachádza súvislosť a teda aj procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu).

13.K tvrdeniam žalovaného o tom, že žalobca pred podaním žaloby viackrát ústne u žalovaného ako ak u predávajúcich dovolával relatívnej neplatnosti prevodu podielov súd uvádza:

14.Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi) pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Pokiaľ sa však dovolanie relatívnej neplatnosti týka zmluvy o prevode (spolu)vlastníctva nehnuteľnosti, mala by byť v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka zachovaná jeho písomná forma. Zákon výslovne nevyžaduje, aby v písomnom odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností bol uvedený aj zákonný alebo zmluvný dôvod odstúpenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2009 sp.zn. 4 Cdo 111/2008). 15.Súd má z predloženého spisu preukázané, že žalobca dňa 13.10.2015 vyzval žalovaného na predaj pozemkov, t.j. na splnenie povinnosti previesť ( v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) na neho spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou od podielových spoluvlastníkov, za tých istých podmienok. Uvedenú výzvu z hľadiska obsahu nemožno považovať za domáhanie sa relatívnej neplatnosti v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka. V kontexte s vyššie uvedením preto minimálne vo vzťahu k žalovanému nie splnená podmienka (formálne ani obsahovo) domáhania sa relatívnej neplatnosti, skôr naopak tvrdenia žalovaného sa v kontexte úkonov a ich časovej súslednosti ( aj z vyhotovenými prehláseniami predávajúcich) zdajú ako účelové.

16.V súlade s vyššie uvedeným záverom, súd rozhodol o nároku na náhradu trov zastaveného konania a to s použitím § 256 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

17.Podľa § 11 ods. 3 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb. poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

18.Podľa § 11 ods. 4 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa ods. 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však o 6,70 eura.

19.Podľa § 11 odsek 6 písm. b) Zák. č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

20.Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur. Pred začatím pojednávania vo veci samej vzal späť žalobu a preto súd, vzhľadom na vyššie uvedené, vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o sumu 6,70 Eura, teda vo výške 92,80 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.