Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15C-119-2016.pdf
PDF · 76.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/119/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/X, K. C. o zaplatenie 678,41 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 678,41 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 678,41 € od 25.3.2014 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- € splatných vždy k 30 dňu v tom ktorom mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 678,41 € príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o zriadení účtu zo dňa 9.11.2011. Skutkovo ďalej doplnil, že dňa 24.3.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej uznal žalovaný dlh voči žalobcovi a bolo mu umožnené ho splácať. Pre porušenie dohody žalovaným bol následne vyzvaný na zaplatenie celého dlhu. Ako dôkazy žalobca označil Dohodu o splátkovom kalendári, VOP, výzva na zaplatenie dlhu, výpis z účtu, výveska úrokových sadzieb.
2. Žalovaný sa pred pojednávaním uviedol, že súhlasí so zaplatením dlhu, avšak vzhľadom k príjmu žiadal o umožnenie splatenia dlhu v splátkach po 100 €.
3. Na pojednávanie dňa 20.6.2017 sa nedostavili strany sporu, svoju neúčasť ospravedlnili, súd v zmysle §180 CSP pojednával v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorej predmet podnikania okrem iného tvorí i zriaďovanie bežných účtov. Žalobca zriadil pre žalovaného bežný účet. Následne žalovaný formou povoleného prečerpania prečerpal z účtu peňažné prostriedky vo výške 700 €, ktoré mal vrátiť. Žalovaný však vrátil iba časť dlhu, a dlh vo výške 753,41 € uznal písomne dohodou o splátkovom kalendári dňa 24.3.2014 a zaviazal sa ho splatiť 17 splátkami po 51,17 €, pričom splatnosť splátok bola dohodnutá na 16. Deň mesiaca. Prvá splátka bola splatná podpisom dohody a splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na 16.7.2015. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že dlh bude úročený úrokom vo výške 28% ročne, a to od podpisu dohody až do splatenia dlhu. Žalovaný však dohodu o splátkach nedodržal a následne žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého zostatku, pričom poskytol dobu na plnenie
do 20.5.2014. (výpis z účtu, dohoda o splátkovom kalendári, výzva na zaplatenie dlhu, vyjadrenie žalovaného k žalobe.)
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 708 ods. 1 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj obchodný zákonník) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101>).
Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
7. V danom prípade súd zmluvu o bežnom účte posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho zákonníka.
8. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd vychádzal najmä z toho, že žalovaný v zásade uznal nárok žalobcu, keď uviedol, že súhlasí so zaplatením, z uvedeného prejavu žalovaného teda nevyplýva žiadnym spôsobom popretie skutkových tvrdení žalobcu. Uznávací prejav žalovaného súd považuje za dostatočný na potvrdenie všetkých vzťahov, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej žalovaný využil možnosť povoleného prečerpania, pričom však riadne nesplácal zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa ho splácať pravidelnými 17 splátkami po 51,17 €, nakoľko však takto nepostupoval, žalobca zosplatnil dlh a žiadal jeho jednorazové zaplatenie. (dohoda o splátkach, vyhlásenie predčasnej splatnosti). Súd priznal a žalovaného zaviazal i k zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške
súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka), teda nemožno vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté. V konaní nebolo sporné a ani nijako namietané, že by žalovaný dlh voči žalobcovi nemal, ba dokonca žalovaný sám uznal záväzok čo do základu a výšky.
Súd povolil žalovanému splácať dlh v sume po 100 €, nakoľko zohľadnil výšku istiny a pri tejto splátke bude doba splatenia primeraná, istinu žalovaný uhradí v kratšom čase ako do jedného roka. Žalovaný má príjem cca 520 € mesačne, z ktorého príjmu uhrádza pravidelné výdavky. Je teda nepochybné, že jednorazové zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného možné nie je, nakoľko vyše 670 € pohľadávka sa nemôže jednorázovo zaplatiť zo sumy 520 €, pričom k výške príjmu treba odrátať pravidelné výdavky (ak nie iné, tak na živobytie), nakoľko pre žalovaného musí zostať určitá peňažná hotovosť i na živobytie. Podľa súdu je dôležité uvedomenie žalovaného, že má dlh voči žalobcovi a ochota žalovaného tento dlh splatiť. Súd musí brať takýto kladný postup žalovaného na zreteľ a umožniť splácanie dlhu, nakoľko priznaním jednorazového splatenia dlhu, by mohol žalovaného dostať do horšej finančnej situácii a nehovoriac o tom, že v prípade ak by žalovaný nemal dostatok financií, musel by žalobca iniciovať ďalšie konanie a to konanie exekučné, a takéto konanie by bolo neefektívne, zvýšilo by ďalšie náklady pre žalovaného ako i takéto konanie by zaťažilo do určitej miery i súd. Súd teda umožnil žalovanému splácať dlh splátkami tak, ako ich požadoval žalovaný, teda sumou 100 € mesačne, nakoľko podľa názoru súdu je 100 € primerané tak k zárobkovým schopnostiam žalovaného, ako i k výške pohľadávky a súd je názoru, že žalobca takýmto splácaním neutrpí žiadnu škodu a na druhej strane, žalovaný bude môcť reálne fungovať, bez zásadného zhoršenia kvality života.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.