Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1070-2011.pdf
PDF · 74.78 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/1070/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti povinnému: PEGOS trans, s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 650 617 o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 39Er/1070/2011, a u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás pod spis. zn.: EX 4049/2011, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad Bratislava, Popradská 70, 822 01 Bratislava, p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 44,87 EUR, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.05.2011 súd vydal poverenie č. 5102 098166, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 02.10.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo.
3. Povinný bol dňa 21.11.2014 vymazaný ex offo z Obchodného registra. Súd lustráciou cez Obchodný vestník zistil, že v Obchodnom vestníku č. 158/2013 zo dňa 16.08.2013, pod číslom záznamu R192056, bolo zverejnené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti alebo družstva bez likvidácie.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení predpisov účinných do 31.03.2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
6. Súd má za to, že povinný bol vymazaný z dôvodu, že nemal majetok, preto je aj exekučné konanie potrebné zastaviť pre nemajetnosť. Povinný nemá žiadneho právneho nástupcu, na ktorého by jeho záväzky prešli a nezanechal ani majetok, ktorý by podliehal likvidácii. Preto sú splnené podmienky na zastavenie.
7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade zastavenie konania žiadny z nich nezavinil.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
12. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Súdny exekútor si účtoval odmenu podľa úkonov odmeňovaných paušálnou sumou, za každý jeden úkon vo výške 3,32 EUR. Celková odmena exekútora bola určená vo výške 119,52 EUR. Vzhľadom na to, že došlo k nesprávnemu výpočtu, ktorý bol v rozpore s vyhláškou. Nesprávnosť spočívala v nárokovaní si odmeny za viacnásobné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručeniu príkazov na začatie exekúcie. Podľa gramatického výkladu vyhlášky vyplýva, že odmena patrí za jeden úkon doručenia, bez ohľadu na to koľko upovedomení a príkazov bolo doručovaných. Ak by bolo úmyslom priznávať odmenu za každé doručovanie, zvolil by ustanovenie ako pri zisťovaní majetku, kde prináleží odmena patrí za každé zisťovanie. Nepriznaním odmeny za každé doručovanie nie je dotknutá náhrada hotových výdavkov, teda hlavne poštovného. Taktiež súdny exekútor si nesprávne určil sumu za doručovanie príkazu na odblokovanie účtu. V tomto prípade nejde o úkon exekučného konania v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd pri prepočte odmeny vypočítal sumu vo výške 19,92 EUR. Keďže táto suma je nižšia ako minimálna odmena, ktorú vyžaduje vyhláška, súd priznáva odmenu vo výške 33,19 EUR.
15. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
16. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznáva :
- poštovné...............................................................................4,20 EUR
- spolu.....................................................................................4,20 EUR
17. Súd nepriznal poštovné v plnej výške. Pri výpočte poštovného vychádzal z predloženého exekučného spisu, z ktorého sú preukázané len tri doručenky. Nebolo možné priznať poštovné za žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko podľa pečiatky súdu na žiadosti, bola táto žiadosť podaná osobne. Doručovanie exekučných príkazov nebolo realizované prostredníctvom pošty, vzhľadom na nedoložené doručenky. Nepreukázaním vzniku nákladov na poštovné, doručenkami, nie je možné priznať náhradu hotových výdavkov
18. Súd nepriznal náhradu za telekomunikačné výdavky z dôvodu nepredloženia žiadneho dokladu o vzniku týchto nákladov a nepresného výpočtu, keďže telekomunikačné bolo zarátané spoločne so spotrebným materiálom, xeroxovaním a tonerom. Za spotrebný materiál, xeroxovanie a toner sa náhrada hotových výdavkov nepriznáva. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
19. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, prípadne jeho prenájom, náklady na mzdy zamestnancov, náklady na energie, na údržbu úradu ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, šanóny, etikety atď). Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a súdny exekútor si náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť.
20. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za administratívny materiál, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
21. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku a túto daň vo výške 20 %, čo zo sumy 37,39 EUR predstavuje 7,48 EUR a teda mu patrí celkovo 44,87 EUR.
22. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie 44,87 EUR, ktorá predstavuje trovy účelne vynaložené na exekúciu a ktoré zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti výroku III nie je prípustné odvolanie.
Proti výrokom I a II možno podať v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku).