Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-102-2016.pdf
PDF · 119.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Cb/102/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v právnej veci žalobcu: OSTAS spol s r.o., so sídlom Matúškova 7, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 565 883, právne zastúpený: JUDr. Ján Nota, advokátska kancelária, so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná, proti žalovanému: GOODWORK, s.r.o., so sídlom Lúčky č. 442, 034 82 Lúčky, IČO: 47 360 119, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Koníček, advokát, A. Bernoláka 6, 034 01 Ružomberok, v konaní o 1 960,- Eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovaný m á nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2016 si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1 960,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia ako aj trovy tohto konania.
2. Po skutkovej stránke žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 24.02.216 so žalovaným vzájomne vstúpili do obchodno-právneho vzťahu. Žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce a v zmysle zmluvy vystavil dňa 06.06.2016 daňový doklad, faktúru č. 382016 na sumu 9 684,- Eur, ktorá predstavovala dohodnutú odplatu za vykonané stavebné práce. Žalovaný dňa 30.06.2016 čiastočne uhradil vystavenú faktúru, keď bezhotovostným prevodom uhradil žalobcovi sumu 7 114,- Eur. Neuhradenie faktúry v plnej výške zdôvodil vystavením vlastnej faktúry zo dňa 15.06.2016, keď vystavil faktúru č. 2016003 na sumu 2 570,- eur. Túto pohľadávku žalovaný započítal oproti pohľadávke žalobcu. Žalobca považuje vystavenú faktúru zo dňa 15.06.2016 za čiastočne neopodstatnenú, rozporuje opodstatnenosť položiek v prvom a šiestom rade. Fakturované položky „nájom lešenia 15 dní x 0,04 eur“ v celkovej sume 960,- Eur a „konštrukčný manažér“ v celkovej sume 1 000,- Eur nemajú podľa žalobcu právny základ v zmluve ani v inom vzájomnom dojednaní medzi žalobcom a žalovaným a žalovaný na takúto odplatu v celkovej výške 1 960,- Eur nemá nárok. Rozdiel medzi sumou fakturovanou žalobcom, t.j. 9 684,- Eur a nespornou sumou fakturovanou žalovaným 610,- Eur (2 570,- Eur - 1 960,- Eur) predstavuje sumu 1 960,- Eur. Tento rozdiel predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu. Ešte pred začatím súdneho konania žalobca vyzval žalovaného na vydanie takto určeného bezdôvodného obohatenia, žalovaný prevzal zásielku obsahujúcu predmetnú výzvu na plnenie dňa 13.07.2016. Žalovaný sumu predstavujúcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi doposiaľ neuhradil, preto sa žalobca s poukazom na ust. § 451 ods. 1,2, § 456 ods. 1 a § 458 ods. 1
1Cb/102/216
-2-
Občianskeho zákonníka súdnou cestou domáha od žalovaného zaplatenia peňažného plnenia vo výške 1 960,- eur titulom bezdôvodného obohatenia.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že ako objednávateľ uzavrel dňa 24.02.216 so žalobcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému vykonať tam uvedené stavebné práce na bytovom dome v Martine, ul. Jankolu 2468. Podla ods. 2.5 zmluvy bol zhotoviteľ povinný vykonať dielo v kvalite zodpovedajúcej príslušným platným normám STN, platným právnym predpisom, montážnym manuálom príslušných výrobcov tých súčastí diela, ktoré zhotoviteľ nevyrába vo svojej réžii. V zmysle ods. 3.2 zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo do 90 dní od prebratia staveniska, v ods. 4.1 zmluvy bolo dohodnuté, že cena diela bude odvodená a fakturovaná od skutočne vykonaných prác podľa jednotkových cien, ktoré sú odvodené v prílohe č. 1 zmluvy. Podľa ods. 5.2 zmluvy zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie čiastkovej ceny za dielo na základe prebratia stavebných prác stavebným dozorom investora a to v rozsahu prác a dodávok. Podľa ods. 7.1 zmluvy je zhotoviteľ povinný vykonávať dielo s maximálnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov objednávateľa a v súlade s jeho záujmami, ktoré sú mu známe, podľa špecifikácie v prílohe č. 2 zmluvy a v súlade s technickými normami a právnymi predpismi. Podľa ods. 7.5 zmluvy je zhotoviteľ povinný pri vykonávaní diela urobiť všetky opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Podľa ods. 7.7 zmluvy zhotoviteľ prehlásil, že zabezpečí dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov, aby dielo bolo dokončené včas podľa čl. 3 ods. 2 zmluvy a že títo pracovníci zhotoviteľa budú oboznámení a vyškolení aktuálnymi smernicami BOZP. V ods. 8.6 zmluvy boli uvedené kontaktné osoby objednávateľa oprávnené preberať dielo a jeho jednotlivé časti. Žalovaný podotkol, že opakovane vytýkal žalobcovi, že spôsobom vykonávania diela dochádza ku stavu, že dielo nebude dokončené a odovzdané v dohodnutej dobe, najmä pre nedostatočný počet pracovníkov na stavbe, ktorí svojou činnosťou vzbudzovali dojem nekvalifikovanosti a vytvárali vady na diele. Na tieto nedostatky pri vykonávaní diel bol žalobca tiež upozorňovaný aj štatutárnymi zástupcami SVB bytového domu a zástupcom spoločnosti, ktorá vykonáva energetickú certifikáciu budov. Žalovaný opakovane upozorňoval žalobcu, že vykonáva dielo v rozpore s dojednanými podmienkami, najmä na nekvalitu stavebných prác. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 12.07.2016 mu bola doručená výzva žalobcu na plnenie, ktorej obsah považuje za nepresný, zavádzajúci a tendenčný so snahou domáhať sa voči nemu bezdôvodného obohatenia vo výške 1 960. Eur. V odpovedi na danú výzvu žalovaný opäť vytkol žalobcovi, že porušuje dohodnuté zmluvné podmienky a vyzval ho na odstránenie, k čomu nedošlo a žalobca na toto vyjadrenie ani nereagoval. Žalovaný poukázal na ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom má za to, že žalobca ako zhotoviteľ nepostupoval podľa ods. 4.1 a ods. 5.2 zmluvy, preto mu nevznikol nárok na fakturovanie a ani na zaplatenie za parciálnu časť diela, teda žalovaný má za to, že sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Zdôraznil, že zhotoviteľ je oprávnený v zmysle zmluvy vystaviť faktúru na zaplatenie čiastkovej ceny za dielo na základe prebratia stavebných prác stavebným dozorom investora a taký dôkaz žalobca nepredložil. K fakturácii žalovaného za nájom lešenia a za činnosť konštrukčného manažéra, ktorú fakturáciu žalobca rozporuje žalovaný uviedol, že počas fakturovaných 15 dní výlučne iba žalobca využíval lešenie, ku ktorému užívaniu žalobca nemal žiadne oprávnenie okrem dovolenia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi za daných podmienok dané k užívaniu. Predmetné lešenie prenajal žalovaný za bežnú cenu od tretej strany, žalobca v tejto položke považuje fakturáciu za správnu v plnej výške. Žalovaný podotkol, že opravy na diele žalobca musel vykonať na prenajatom lešení, za čo žalovaný žiada žalobcu zaplatiť. K položke za činnosť konštrukčného manažéra žalovaný uviedol, že je fakturovaná v správnej výške na tom skutkovom základe, ktorý vyplýva z opakovaných vytýkaných výziev na žalobcu ohľadne činnosti nekvalifikovaných pracovníkov žalobcu na stavbe, ktorí nemali skúsenosti so zatepľovaním budov a ani nemali potrebné pracovné nástroje, ktoré musel zabezpečiť žalovaný. Žalovaný okrem iného zdôraznil, že bez permanentného odborného vedenia pracovnej činnosti pracovníkov žalobcu na stavbe diela zo strany konštrukčného manažéra, ktorý ich vozil na stavenisko z Ružomberka do Martina a späť na dodávkovom vozidle žalovaného, by vôbec nedošlo aspoň k takému dokončeniu práce na stavbe. O nedostatkoch v činnosti žalobcu sú zápisy v stavebnom denníku. Žalovaný poukázal na to, že v priamej príčinnej súvislosti s vykonávaním diela žalobcom (resp. jeho subdodávateľmi) mu vzniká
1Cb/102/2016
-3-
škoda spočívajúca v tom, že musel navyše platiť za prenájom lešenia, za dodatočný materiál na odstraňovanie vád vzniknutých na diele zapríčinených žalobcom a platiť za činnosť konštrukčného manažéra. Niektoré z týchto nákladov žalovaný žalobcovi vyfaktúroval vo faktúre č. 2016003 vystavenej dňa 15.06.2016 na sumu 2 570,- Eur a zaslanej žalobcovi. Nekvalitné zhotovenie diela pripúšťa aj sám žalobca napr. v prvej vete tretieho odseku čl. 1 výzvy na plnenie zo dňa 12.07.2016.Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca podanou žalobou zjavne postupuje v rozpore so zákonom a zmluvou v úmysle obohatiť sa na úkor žalovaného. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení žalovaný v závere svojho vyjadrenia navrhol okrem listinných dôkazov, ktoré predložil, vykonať dôkazy výsluchom ním navrhnutých svedkov.
4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný opiera ťažisko svojej procesnej obrany o dva argumentačné okruhy. Prvým sú tvrdenia žalovaného o neodbornosti žalobcu, o nekvalitne vykonanej práci, porušení predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pod. Podľa žalobcu táto argumentácia absolútne nesúvisí s prejednávanou vecou a má za to, že ide o snahu žalovaného zahmlievať situáciu v právnej veci od skutočných a relevantných skutočností, ktoré majú základ v podanom žalobnom návrhu. Druhým argumentačným tvrdením žalovaného sú tvrdenia žalovaného o oprávnenosti fakturácie položiek, ktoré sú predmetom sporu a teda prebiehajúceho konania. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca doposiaľ relevantným spôsobom nepreukázal v akých právnych skutočnostiach má oporu oprávnenosť fakturácie. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že žalovaný nemá nárok na takéto plnenie, vykonaný zápočet urobil neoprávnene a takýmto úkonom sa domáha majetkových práv, ktoré mu nepatria. Žalobca je toho názoru, že zdôvodnenie relevantnosti fakturácie žalovaným bez ďalšieho nemôže obstáť, nakoľko fakturácia týchto položiek nemá právny základ v zmluve o dielo ani v inom zmluvnom dojednaní medzi žalobcom a žalovaným.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 31.05.2017 uviedol, že trvajú na podanej žalobe, a žalobca tvrdí, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Zápočtom dosiahol majetkový prospech, ktoré práva podľa ich názoru mu nepatria. Reagujúc na vyjadrenia protistrany ohľadom kvality dreva, rozsahu, náročnosti prác, vzhľadom na námietky týkajúce sa BOZP alebo námietky, ktoré sa týkajú stavebno-technologických problémov, zdôrazňujú, že toto nie je predmetom sporu a žalobca sa ani nedomáha nároku, čo by len i čiastočne súvisel s takýmto skutkovým stavom protistrany. Zástupca žalobcu poukázal na to, že ak mal žalovaný pocit, že by mal nejaké nároky z titulu vady diela, mal tak učiniť a neurobil tak doposiaľ, a to či už v podobe zápočtu, prípadnej reklamácie. Ďalej podotkol, že žaloba sa týka neoprávnenej fakturácie pri dvoch položkách, ktoré boli zahrnuté v konečnej faktúre. V rámci právneho vzťahu medzi účastníkmi došlo k 4 platbám, ktoré vyplývali z úhrady ceny za dielo. V prvých troch prípadoch výška fakturácie nebola rozporovaná, neplatí to však v prípade 4 fakturácie, kde predmetom sú neoprávnené položky zahrnuté vo faktúre. Išlo tam celkovo o 5 položiek, z ktorých niektoré žalobca po vzájomnej dohode akceptoval, no nesúhlasí s položkami týkajúcimi sa fakturácie prenájmu lešenia a fakturácia „konštrukčného manažéra“. Za fatálne diskvalifikujúce tvrdenie považujú, že tri platby prebehli bez problémov, pri štvrtej platbe (nakoľko cena za dielo sa uhrádzala priebežne), boli nezrovnalosti, bol vystavený dobropis na sumu 2.570,- eur, čo vlastne považujú za uznanie opodstatnenosti fakturácie, pretože, ak by žalovaný nebol spokojný s kvalitou diela, nemohlo by dôjsť k započítaniu a ak teda žalovaný uznal výhrady vystavenému dobropisu, uznal tým aj opodstatnenosť fakturácie. Zástupca žalobcu zároveň poukázal na zmluvu o dielo v znení prílohy č. 1, z ktorých obsahu je zrejmé, že ohľadom nájmu lešenia, prípadne k činnosti konštrukčného manažéra, k dohode nedošlo. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že pred podaním žaloby na súd bola žalovanému zaslaná výzva na plnenie s odkazom na § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že ide o plnenie bez právneho dôvodu. Podľa žalobcu neexistuje dôvod, pre ktorý by mal žalovaný zadržiavať finančné prostriedky, ktoré predstavovali cenu diela, resp. jeho časti žalobcovi. Dodal, že nie je povinnosťou žalobcu dokazovať neexistenciu deja, v podobe nájmu lešenia, prípadne transparenčného manažéra. K otázke fakturácie má žalobca za to, že ide o tendenčnú argumentáciu, či vzniklo právo fakturovať, lebo, ak by sa priklonili k takémuto výkladu, tak by nemohli byť fakturované ani tri prvé platby. Podmienky fakturácie boli dohodnuté v bode 4.2 zmluvy o dielo, kde bolo stanovené, že sa bude fakturovať priebežne podľa
1Cb/102/2016
-4-
množstva a rozsahu vykonaných prác. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zhotoviteľ odovzdal objednávateľovi dve vyhotovenia preberacieho protokolu, pričom jedno vyhotovenie žalobcovi doteraz nebolo vrátené späť. Ak teda predmet diela bol odovzdaný ďalej, pričom podľa žalobcu je nesporné, že panelák v Martine je v plnom užívaní, sa žalovaný nemôže domáhať nenárokovateľnosti fakturácie, keď objektívna skutočnosť bráni žalobcovi predložiť preberací protokol. Poslednú faktúru žalobca vystavil 6.6., pričom dobropis bol vystavený 15.6., žalobca teda doklad vystavil skôr, než žalovaný, preto sa podľa žalobcu nemožno v tomto smere odvolávať na skutočnosť, ktorá v tom čase nepatrila žalobcovi. Zástupca žalobcu zároveň poopravil svoje predchádzajúce vyjadrenie o 5 položkách, ktoré uvádzal v úvode svojho vyjadrenia, išlo o 6 položiek, z ktorých časť bola akceptovaná, ale v tomto prípade išlo o dohodu o kompenzácii, ktorá sa týkala negatívnych okolností, ktoré na stavbe vznikli.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že dôkazné bremeno leží na žalobcovi, žalobu považuje za zmätočnú, neurčitú. Jej predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom poukázal na znenie § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza viacero právnych titulov na bezdôvodné obohatenie s tým že žalobca doposiaľ neurčil, na základe ktorého právneho titulu sa domáha údajného nároku uvedeného v žalobe. Je nesporné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaný už vo vyjadreniach k žalobe poukazoval na kvalitu diela, pričom zdôraznil, že v zmysle znenia zmluvy dielo v ustanovení Obchodného zákonníka vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny za dielo len za splnenie dvoch podmienok, a to riadne dokončenie diela, ako aj odovzdanie diela alebo jeho časti objednávateľovi. Zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny za dielo len, ak toto bolo vykonané riadne, pričom už malé vady znamenajú, že dielo riadne vykonané nebolo. Zástupca žalovaného ohľadom splnenia druhej podmienky podotkol, že dielo, resp. jeho parciálna časť dodnes nebola objednávateľovi odovzdaná, a preto zhotoviteľovi nevzniklo právo fakturácie. Žalovaný ma na základe uvedeného za to, že žalobcovi žiadny z titulov uvedených v § 451 Občianskeho zákonníka nesvedčí. Nie je sporné, že zmluva o dielo bola uzavretá, ale fakturáciu čiastočne žalovaný rozporoval, ktorá skutočnosť sa týka opodstatnenosti fakturácie. Žalobca doposiaľ nepreukázal oprávnenosť nároku tým skôr, že doposiaľ mu nevzniklo právo fakturácie a teda ani sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
7. Na pojednávaní konanom dňa 21.06.2017 zástupca žalobcu k otázkam bezdôvodného obohatenia uviedol, že v celom rozsahu zotrvávajú na predchádzajúcich vyjadreniach. K otázkam započítania poukázal na výpis z účtu, čo je jeden relevantný dôkaz preukazujúci vôľu započítania. Podľa žalobcu k započítaniu žalovaný nebol oprávnený.
8. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca nešpecifikoval, z akého titulu sa domáha bezdôvodného obohatenia. Tvrdenie o započítaní je irelevantné, nakoľko žalobca, na ktorom viazne dôkazné bremeno, nepreukázal vôľu smerujúcu k započítaniu. Poukázal na to, že doposiaľ nedošlo k odovzdaniu diela, napriek ustanoveniu článku 3.2 ZOD a teda žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo. Tvrdenia o výzvach na prevzatie diela sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde, s tým, že bol to žalovaný, ktorý inicioval dokončenie diela. Ani v stavebnom denníku nie je uvedený termín preberania diela. Vzhľadom k tomu, že dielo sa nevykonávalo tak, ako sa malo, bol žalovaný nútený prijať ďalšie opatrenia, z čoho vyplývajú povinnosti uvedené v § 377 ods. 1 Obchodné zákonníka, preto následne žalovaný konal v zmysle § 382 a 384 Obchodného zákonníka, chcel zamedziť vzniku škôd. S cieľom zabezpečiť, aby dielo bolo vykonané v súlade s predpismi a normami, bolo potrebné zabezpečiť súčinnosť tretích osôb. Podľa žalovaného uznanie faktúry v tomto smere pri čiastočnom plnení neobstojí, nakoľko zo strany žalovaného nie je možné vyvodzovať, že by nastali účinky uznania zvyšku záväzku v zmysle Obchodného zákonníka. Zástupca žalovaného zdôraznil, že nie nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k vyčísleniu sumy, ktorá má byť predmetom bezdôvodného obohatenia. Časť jeho fakturácie je neoprávnená, na čo poukazovali od začiatku konania, teda majú za to, že ide o neexistujúcu pohľadávku a ako takú nemožno započítať. Záverom dodal, že nie je preukázaná kauzálna súvislosť obohatenia na srane jedného a k tomu korešpondujúci úbytok na majetku na strane druhého, neexistuje predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia.
1Cb/102/2016
-5-
9. Zástupca žalobcu navrhol vykonať dôkazy výsluchom konateľov oboch spoločností, zástupca žalovaného sa pridržal doterajších prednesov, v ktorých navrhol vykonať dôkazy, tieto návrhy na vykonanie dokazovania boli súdom zamietnuté.
10. Súd okrem výsluchu zástupcov oboch strán vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými v spise, a to zmluvou o dielo zo dňa 24.02.2016, faktúrou č. 382016 vystavenou dňa 06.06.2016 na sumu 9 684,- Eur, výpisom z účtu žalobcu z ČSOB, výzvou na plnenie zo dňa 12.07.2016 adresovanou žalovanému, fotokópiou doručenky, vyjadrením žalovaného k žalobe žalobcu spolu s prílohami /doklady o úhrade na účet žalobcu, dňa 25.04.2016 suma 8 314,50 Eur, dňa 24.05.2016 suma 6 945,- Eur, dňa 30.05.2016 suma 2 000,- Eur, dňa 29.06.2016 suma 7 114,- Eur, cenová ponuka žalobcu k zmluve o dielo, vyjadrenie ECB Martin k stavebným prácam žalobcu, vyjadrenie SVB k stavebným prácam, vyjadrenie žalovaného k výzve na plnenie + poštový podací lístok, stavebný denník, faktúra č. 2016003 vystavená žalovaným na sumu 2 570,- eur z 15.06.2016, prehľad ceritikátov BEK, fotofokumentácia diela zhotoveného žalobcom) a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Dňa 24.02.2016 uzatvoril žalobca v postavení zhotoviteľa so žalovaným v postavení objednávateľa zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva“) v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného stavebné práce bližšie špecifikované v bode. 2 zmluvy a za vykonanie týchto prác sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalovanému cenu diela v zmysle bodu 4 zmluvy, v ktorom boli dohodnuté aj podmienky fakturácie ceny diela (v bode č. 4.1 sa zmluvné strany dohodli, že cena diela bude odvodená od skutočne vykonaných prác, podľa jednotkových cien, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy). Žalobca za vykonanie stavebných prác vystavil žalovanému dňa 06.06.2016 faktúru č. 382016 na sumu 9 684,- Eur, pričom žalobca poukázal na to, že žalovaný z vystavenej faktúry uhradil len časť, a to sumu 7 144,- Eur, na dôkaz čoho predložil výpis z bankového účtu o úhrade predmetnej sumy žalovaným. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný neuhradenie faktúry v plnej výške zdôvodnil vystavením vlastnej faktúry zo dňa 15.06.2016, keď vystavil faktúru č. 2016003 na sumu 2 570,- Eur, ktorú pohľadávku mal žalovaný započítať oproti pohľadávke žalobcu. Žalobca považuje vystavenú faktúru žalovaným v časti, a to ohľadne položky „nájom lešenia“ vo výške 960,- Eur a položky „konštrukčný manažér“ vo výške 1 000,- eur za neopodstatnenú, nemajúcu právny základ v zmluve o dielo ani v inom vzájomnom dojednaní medzi žalobcom a žalovaným. Podľa žalobcu sa žalovaný započítaním protipohľadávky v tejto výške domáha majetkových práv, ktoré mu nepatria, preto výzvou na plnenie zo 12.07.2016 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 960,- Eur (podľa žalobcu rozdiel medzi sumou fakturovanou žalobcom t.j. 9 684,-Eur a nespornou sumou fakturovanou žalovaným, t.j. 610,- Eur ; /2 570,- Eur - 1 960,- Eur/, predstavuje sumu vo výške 1 960,- Eur, t.j. výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného), nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 13.7.2016, pričom podľa tvrdenia žalobcu mu žalovaný sumu predstavujúcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia doposiaľ neuhradil. Na základe uvedených skutočností sa žalobca v zmysle žalobného návrhu domáha vydania bezdôvodného obohatenia predstavujúceho sumu 1 960,- Eur, s tým že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko na nárokované plnenie nemá právny nárok, ide o plnenie bez právneho dôvodu.
12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, mluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, predmet aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
1Cb/102/2016
-6-
16. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo.
17. Ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatí, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje 4 formy bezdôvodného obohatenia, a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní), majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu (spravidla z neplatnej zmluvy), majetkový prospech bol získaný z právneho dôvodu, ktorý tu spočiatku sice existoval, ale potom dodatočne odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (majetkový prospech získaný trestnou činnosťou alebo majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi).
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal nároku na zaplatenie sumy 1 960,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná.
19. Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 24.02.2016 uzavretá zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného objednávateľa vykonať stavebné práce bližšie špecifikované v bode 2 zmluvy a za vykonanie týchto prác sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalovanému cenu diela v zmysle bodu 4 zmluvy, v ktorom boli dohodnuté aj podmienky fakturácie ceny diela (v bode č. 4.1 sa zmluvné strany dohodli, že cena diela bude odvodená od skutočne vykonaných prác, podľa jednotkových cien, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy). Skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo, nebola medzi stranami sporná. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca vystavil dňa 06.06.2016 žalovanému faktúru č. 382016 na sumu 9 684,- Eur za vykonanie stavebných prác. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný neuhradil vystavenú faktúru v plnej výške, ale len časť, a to vo výške 7 114,- Eur na dôkaz čoho predložil výpis z bankového účtu o úhrade sumy 7 114,- Eur žalovaným. V rámci právneho vzťahu medzi stranami došlo k 4 platbám, ktoré vyplývali z úhrady ceny za dielo, čo ani jedna zo strán nesporuje. Žalovaný ako dôkaz v tomto smere predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že dňa 25.04.2016 uhradil na účet žalobcu sumu 8 314,50 Eur, dňa 24.05.2016 sumu 6 945,- Eur, dňa 30.05.2015 sumu 2 000,- Eur a dňa 29.06.2016 sumu 7 114,- Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný neuhradenie faktúry č. 382016 v plnej výške zdôvodnil vystavením vlastnej faktúry zo dňa 15.06.2016, keď vystavil faktúru č. 2016003 na sumu 2 570,- Eur, ktorú pohľadávku mal žalovaný započítať oproti pohľadávke žalobcu. Žalobca považuje vystavenú faktúru žalovaným v časti, a to ohľadne položky „nájom lešenia“ vo výške 960,- Eur a položky „konštrukčný manažér“ vo výške 1 000,- Eur za neopodstatnenú, nemajúcu právny základ v zmluve o dielo ani v inom vzájomnom dojednaní medzi žalobcom a žalovaným, preto výzvou na plnenie zo dňa 12.07.2016 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 960,- Eur, doposiaľ mu túto sumu napriek doručenej výzve žalovaný neuhradil. Žalobca teda tvrdí, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko zápočtom dosiahol majetkový prospech, ktoré práva podľa žalobcu mu nepatria, jedná sa o plnenie bez právneho dôvodu. Na pojednávaní zástupca žalobcu v tejto súvislosti poukázal na zmluvu o dielo v znení prílohy č. 1, z ktorých obsahu je podľa neho zrejmé, že ohľadom nájmu lešenia, prípadne k činnosti konštrukčného manažéra k dohode nedošlo (prílohu č.1 k zmluve o dielo žalobca nedoložil). Žalovaný na svoju procesnú obranu uviedol, že žalobcovi žiadny z titulov uvedených v § 451 Občianskeho zákonníka nesvedčí, s tým, že nie je sporné, že zmluva bola uzavretá, ale žalovaný čiastočne fakturáciu rozporoval, ktorá skutočnosť sa týka opodstatnenosti fakturácie. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca doposiaľ nepreukázal oprávnenosť nároku tým skôr, že doposiaľ mu nevzniklo právo fakturácie, a teda sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zdôraznil, že v priamej príčinnej súvislosti s vykonávaním diela žalobcom mu vzniká škoda spočívajúca v tom, že žalovaný musel navyše platiť za prenájom
1Cb/102/2016
-7-
lešenia, za dodatočný materiál na odstraňovanie vád vzniknutých na diele zapríčinených žalobcom a že musel navyše platiť za činnosť konštrukčného manažéra, pričom niektoré z týchto nákladov žalovaný žalobcovi vyfaktúroval vo faktúre č. 2016003 vystavenej dňa 15.06.2016 na sumu 2 570,- Eur, ktorú žalovaný predložil ako listinný dôkaz. Podľa žalovaného nekvalitné zhotovenie diela žalobcom pripúšťa aj sám žalobca napr. v prvej vete tretieho odseku čl. I výzvy na plnenie zo dňa 12.07.2016.
20. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1 960,- Eur, súd na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania konštatuje, že v danom prípade takýto nárok neobstojí. Žalobca svoj nárok opiera o tvrdenie, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a započítaním protipohľadávky dosiahol majetkový prospech, ktoré práva mu podľa názoru žalobcu nepatria, a teda ide o plnenie bez právneho dôvodu. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k vyčísleniu sumy, ktorá má byť predmetom bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu. Súd poznamenáva, že o plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol, ide teda o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Nakoľko predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy titulom bezdôvodného obohatenia, súd viedol dokazovanie, vo vzťahu ku sktutočnosti, či došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. vo vzťahu k vzniku a k podmienkam vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. V konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorú skutočnosť ani jeda zo strán nespochybňuje, a teda táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Súčasťou tejto platnej zmluvy o dielo boli aj dojednania zmluvných strán o cene diela. Pokiaľ zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mal žalovaný zadržiavať finančné prostriedky, ktoré predstavovali cenu diela, resp. jeho časti žalobcovi, súd konštatuje, že sa jedná o nároky, ktoré vznikli v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo, a teda pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný mu na základe vystavenej faktúry č. 382016, ktorej opodstatnenosť fakturácie žalovaný v časti rozporuje, neuhradil cenu za vykonanie stavebných prác v plnej výške, mal sa žalobca svojho nároku domáhať žalobou o zaplatenie ceny diela v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný neuhradenie faktúry v plnej výške zdôvodil vystavením vlastnej faktúry č. 2016003 na sumu 2 570,- Eur (ktorú fakturáciu žalobca čiastočne rozporuje), resp. či žalovaný bol alebo nebol oprávnený k započítaniu pohľadávky, a či došlo k platnému započítaniu pohľadávok sú z hľadiska vo vzťahu k nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní bez právneho významu. Súd zdôrazňuje, že žalobca neuniesol dokazné bremeno v tom, že medzi ním a žalovaným vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda v akej konkrétnej výške mal žalovaný získať bezdôvodné obohatenie, v akej výške žalobcovi vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy, t.j. príčinnú súvislosť obohatenia sa na strane jedného a tomu zodpovedajúci úbytok na strane druhého. Keďže v konaní s doposiaľ predložených dôkazov nebolo preukázané, že žalovaný sa mal bezdôvodne na úkor žalobcu obohatiť a získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, súd už vo veci nevykonával ďalšie dokazovanie v zmysle návrhov prednesených stranami (týkajúce sa otázok kvality diela, taktiež otázkou či mohlo dôjsť k započítaniu pohľadávok, otázok ohľadne vytýkaných vád diela, výsluch konateľov spoločnosti), nakoľko vo vzťahu k uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je ďalšie dokazovanie irelevantné.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
1Cb/102/2016
-8-
24. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania teda súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.