Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-64-2017.pdf
PDF · 96.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/64/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcov 1/ Z. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XX, XXX XX L. G. a 2/ Z. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XX, XXX XX L. G., obidvoch právne zastúpených JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: I/ S.. S. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen a II/ S. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX Y. E. XX, právne zastúpenej JUDr. Lindou Straňákovou, advokátkou so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej I/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. septembra 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 22. 09. 2016 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX Okresného úradu L., katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie L. G. ako C-KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN parc. č. XXX, záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom súpisné č. XX stojaci na C-KN parc. č. XXX/X, ktoré prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov (prvý výrok). Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej I/ sumu 3.772,72 Eur a žalovanej II/ sumu 3.777,72 Eur, každej v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý a tretí výrok) a priznal im nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (štvrtý výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností (každá s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/10) súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva aj s jeho vyporiadaním prikázaním nehnuteľností žalobcom; nesúhlasili s navrhovanou výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel (každej po 3.110 Eur). Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 86/2015 F.. Z.F., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 40.200 Eur a písomným podaním z 30. 03. 2016, ktorým sa vyjadril k námietkam žalovanej I/ k znaleckému posudku, navýšil všeobecnú hodnotu rodinného domu o hodnotu odpadového potrubia 53,93 Eur na 25.684,24 Eur. Súd prvej inštancie pri ustálení výšky odplaty za spoluvlastnícky podiel každej žalovanej odpočítal hodnotu príslušenstva stavby vyhotoveného v roku 2014 žalobcami, a to prístrešok - závetrie 923,91 Eur, kanalizačnú prípojku 175,03 Eur a domovú čističku odpadových vôd 1.369,82 Eur. Dospel k záveru, že hodnota rodinného domu spolu s pozemkami predstavuje 37.777,19 Eur, jedna desatina zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu každej žalovanej je potom 3.777,72 Eur a v takejto výške každej z nich priznal náhradu za spoluvlastnícky podiel (všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom 40.192,02 Eur - 923,91 Eur za prístrešok - závetrie - 173,03 Eur za kanalizačnú prípojku - 1.369,82 Eur za domovú ČOV = 37.723,26 Eur + 53,93 Eur v zmysle vyjadrenia znalca z 13. 05. 2016). V
dôvodoch rozsudku (bod 23) súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná strana súhlasila s prikázaním celej nehnuteľnosti do sčasti výlučného a sčasti bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1, § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspechom žalobcov v konaní v plnom rozsahu, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Proti druhému a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote žalovaná I/ odvolanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej I/ sumu 4.025,39 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal jej má nárok na náhradu trov celého konania, alternatívne rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvej inštancie sa zaoberal len niektorými výhradami žalovaných, rozhodujúce hodnoty odvodil od znaleckého dokazovania po odpočítaní hodnoty tzv. nového príslušenstva a svoj postup v tomto smere náležitým spôsobom nezdôvodnil. Poukázala na to, že investujúci spoluvlastník si môže uplatniť nárok na zaplatenie náhrady z titulu investícií do spoločnej veci aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle, ktoré žalobcovia nenavrhli. Je vylúčené vykonať zohľadnenie širšieho vyporiadania v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Súd prvej inštancie mal preto vychádzať z hodnoty 40.253,93 Eur predstavujúcej všeobecnú hodnotu nehnuteľností zistenú znaleckým posudkom č. 86/2015 v spojení s vyjadrením znalca z 13. 05. 2016. Tvrdila, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nákladov, ktoré mali vynaložiť na vybudovanie domovej čističky odpadových vôd, kanalizačnej prípojky a prístrešku v roku 2014. Nie je možné vychádzať z ceny určenej znalcom v roku 2015, resp. 2016. Žalovaná I/ uskutočnenie výstavby týchto vecí nepovažuje za nevyhnutné investície do nehnuteľností. Navyše spolu so žalovanou II/ by mali znášať náklady na ich vybudovanie len do výšky ich spoluvlastníckych podielov (1/10). Žalovaná I/ súhlas s ich výstavbou nedala a dozvedela sa o nej až zo znaleckého posudku. Na zdôvodnenie odvolania proti výroku o nároku na náhradu trov konania uviedla, že od začiatku bola ochotná pristúpiť k mimosúdnemu vyriešeniu veci, ale žalobcovia ponúkali za vyporiadanie jej spoluvlastníckeho podielu nízku sumu. Z dôvodu blízkeho vzťahu k žalobcom znalkyne F.. E. nebolo možné akceptovať žalobcami predložený znalecký posudok. V parciálnej základnej časti konania týkajúcej sa samotného zrušenia podielového spoluvlastníctva nemožno hovoriť o výlučnom úspechu žalobcov a o neúspechu žalovaných. Žalobcovia bránili žalovaným uplatňovať ich užívacie a vlastnícke práva (užívajú aj ideálny podiel patriaci žalovaným bez zaplatenia primeranej náhrady). Výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania vo výške 100 % pôsobí podľa odvolateľky neurčito a nepreskúmateľne s prihliadnutím na to, že na strane žalobcov aj žalovaných vystupujú dve fyzické osoby disponujúce určitým spoluvlastníckym podielom. Nie je preto zrejmá povaha záväzku žalovaných znášať trovy konania ani povaha práva žalobcov na tento nárok; v tejto časti namietla nedostatok odôvodnenia rozsudku. Poukázala na možnosť aplikácie § 257 CSP so zdôraznením, že každý zo spoluvlastníkov súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva aj so spôsobom jeho vyporiadania, takže sporná zostala iba hodnota nehnuteľnosti a s tým súvisiaca výška odplaty za spoluvlastnícke podiely odstupujúcich spoluvlastníkov (najmä pre nemožnosť žalovanej I/ oboznámiť sa so stavom a hodnotou nehnuteľnosti pred znaleckým dokazovaním v dôsledku odmietavého správania žalobcov). Odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. b) ako predpokladá § 420 písm. f) CSP žalovaná I/ videla v tom, že súd prvej inštancie napádaný rozsudok nezdôvodnil spôsobom rešpektujúcim právo strany na spravodlivý proces. Nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie odvolateľka videla v tom, že okresný súd si nesplnil svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O. s. p.“) oboznámiť stranu sporu na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností aj predbežným náhľadom na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať, čím má byť strane sporu vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu, a tomu prispôsobiť uplatňovanie procesných oprávnení. Po zmene procesnoprávnych predpisov prešla táto právna úprava pod § 181 ods. 2 CSP. Aj tieto okolnosti je potrebné brať na zreteľ pri hodnotení otázky trov konania.
3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznili, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, dôsledkom čoho je s poukazom na § 367 ods. 2 CSP to, že napadnutý rozsudok nenadobúda právoplatnosť ako celok a v zmysle § 379 písm. c) CSP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
Uviedli, že právne posúdenie súdom prvej inštancie je správne, pretože nevykonával širšie vyporiadanie spoluvlastníctva, nezohľadňoval investície do spoločnej veci, ale iba stanovil rozsah predmetu konania, t. j. toho, čo je predmetom spoluvlastníctva a predmetom vyporiadania. Žalobcovia nepodali návrh na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tzv. nové príslušenstvo bolo presne špecifikované cenou, umiestnením a technickým stavom. Žalovaná I/ nerozlišovala medzi súčasťou veci a jej príslušenstvom. Novým príslušenstvom sporných nehnuteľností sú stavby, ktoré sú samostatnou vecou a nestali sa súčasťou nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho konania. S odkazom na § 4 ods. 6 prvú vetu zák. č. 442/2002 Z. z. uviedli, že vlastníkom vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá ju zriadila na vlastné náklady spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Medzi stranami nebolo sporné vybudovanie nového príslušenstva žalobcami. Neexistuje právny titul pre vznik spoluvlastníctva žalovanej I/ k novému príslušenstvu. K výške odplaty za spoluvlastnícke podiely žalovaných poukázali na to, že na prvom pojednávaní ponúkali výplatu po 4.000 Eur každej zo žalovaných oproti ich požiadavke na vyplatenie 7.000 Eur. Z týchto súm je potrebné merať pomer úspechu a neúspechu sporových strán. Neopodstatnená je námietka žalovanej I/, že žalobcovia jej neumožnili ohliadku predmetných nehnuteľností za účelom určenia ich hodnoty. Žalobcovia nikdy neboli o takúto ohliadku žalovanou I/ požiadaní. Celý tento spor vznikol na základe neprimeraných požiadaviek žalovanej I/, ku ktorej sa pridala aj žalovaná II/, na výplatu z predmetných nehnuteľností. V konaní bolo potvrdené stanovisko žalobcov, je preto zákonné a spravodlivé, aby náhradu jeho trov znášala žalované. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní oznámil všetkým prítomným, že spornou je jedine otázka hodnoty nehnuteľností a za tým účelom bude nariadené znalecké dokazovanie. Nebola znemožnená realizácia procesných práv žalovanej I/ do miery porušujúcej jej právo na spravodlivý proces. Nové príslušenstvo nehnuteľností bolo zhotovené žalobcami preto, že v nehnuteľnostiach žije XX- ročná stará matka žalovanej I/, ktorá ešte mala suchý záchod. O tom by mala žalovaná I/ vedomosť, keby sa aspoň sporadicky o starú matku zaujímala, avšak dlhé roky ju nenavštívila a neprejavila o ňu akýkoľvek záujem. Žalovaná I/ sa sústreďuje na dosiahnutie maximálneho výnosu z nehnuteľností, nie však na starostlivosť o ne ani o starú matku, na ktorej sa nikdy nepodieľala. Zo zvýšenia hygienického štandardu starej matky žalovaná I/ spravila aj odvolací dôvod. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní voči žalovanej I/.
4. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.
5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok napadnutý odvolaním žalovanej I/ (§ 379 písm. c), § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto celý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a), b) CSP). Odvolací súd pripomína, že s podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je zo zákona spojený suspenzívny účinok spočívajúci v tom, že podaním odvolania sa do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu odkladá právoplatnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 367 CSP, do 30. 06. 2016 § 206 ods. 1 O. s. p.). Suspenzívny účinok dopadá aj na vykonateľnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. V odvolacom konaní platí dispozičná zásada ovládajúca občianske súdne konanie, z ktorej vyplýva, že účinky odvolania nastávajú zásadne len v miere, v akom rozsahu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté. Ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu strán sporu, nastávajú účinky odvolania aj vo vzťahu k výroku, ktorý odvolaním napadnutý nebol (§ 367 ods. 2 veta druhá CSP, do 30. 06. 2016 § 206 ods. 2 druhá veta O. s. p.). Typickým príkladom sporu, pri ktorom spôsob vyporiadania vzťahu jeho strán vyplýva z právneho predpisu je práve konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Správna bola argumentácia žalobcov, že hmotnoprávna povaha riešeného sporu neumožňuje napriek tomu, že odvolateľka vymedzila rozsah odvolania len proti druhému a štvrtému výroku, aby ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť oddelene.
6. V prípade postupu podľa § 142 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) musia byť stranami sporu všetci spoluvlastníci, čo vyplýva z ich hmotnoprávneho postavenia vo väzbe na ich postavenie nútených
spoločníkov v zmysle § 78 CSP (nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O. s. p.). Následkom núteného spoločenstva je, že ak podá odvolanie čo len jeden zo spoluvlastníkov, rozhodnutie ani voči ostatným nenadobudne právoplatnosť.
7. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (v ktorom sú riešené vnútorné vzťahy spoluvlastníkov) je návrhové. Súd je však viazaný len návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, nie navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva alebo viacerým spoluvlastníkom do spoluvlastníctva. V prípade prikázania veci do podielového spoluvlastníctva dochádza k zmene veľkosti spoluvlastníckych podielov pôvodných vlastníkov, čo vyžaduje majetkové vyporiadanie s tými, ktorí vlastníkmi (spoluvlastníkmi) prestávajú byť. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX Okresného úradu L., katastrálneho odboru vyplýva stranami sporu nespochybnená skutočnosť, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na prejednávaných nehnuteľnostiach 3/10, žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2, žalované I/ a II/ sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, každá s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/10. Predmetom konania, ako vyplýva zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe aj na pojednávaniach, bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva žalobcov vo vzťahu k žalovaným a jeho následné vyporiadanie, nie (aj) zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcami navzájom. Žalobcovia vo svojich prednesoch prejavili vôľu nebyť v budúcnosti podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností so žalovanými, bez vplyvu na vzájomný spoluvlastnícky pomer žalobcov (podiel 3/10 vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ a 1/2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/). Prikázanie nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov podľa žalobného petitu a vyjadrené v enunciáte rozsudku súdu prvej inštancie v tomto súdnom konaní nebolo jeho predmetom, lebo nebolo navrhnuté zrušenie (a vyporiadanie) podielového spoluvlastníctva medzi žalobcami navzájom. Súd prvej inštancie pritom v odseku 23 na strane 5. odôvodnenia rozsudku uvádza, že žalované súhlasili s prikázaním celej nehnuteľnosti do sčasti výlučného a sčasti bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, výrokom rozsudku však celé nehnuteľnosti prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Odvolaciemu súdu preto nezostalo iné, ako odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie odstráni toto pochybenie.
8. Z hľadiska správnosti namietanej výšky odplaty za spoluvlastnícky podiel žalovanej I/ odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 15. 12. 1994 sp. zn. III.ÚS 102/94, v zmysle ktorého zákonom stanovená možnosť zrušenia podielového spoluvlastníctva predstavuje pre spoluvlastníka, ktorého spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, nútené odobratie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky v zmysle článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Medzi ne patrí aj povinnosť poskytnutia primeranej náhrady, ktorú je nutné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení nového rozsudku vzhľadom na argumentáciu odvolateľky a tvrdenia žalobcov vysvetlí dôvody, pre ktoré zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckým dokazovaním odpočítal hodnotu nákladov na vybudovanie domovej čističky odpadových vôd, kanalizačnej prípojky a prístrešku - závetria, ktoré mali byť žalobcami zhotovené v priebehu roku 2014 a či týmto spôsobom vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. V tejto súvislosti bude v prvom rade potrebné zodpovedať otázku, či ide o súčasť alebo o príslušenstvo hlavnej veci v zmysle § 120 ods. 1 a § 21 ods. 1 OZ.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vyjadrí vo výroku rozhodnutia povahu procesného spoločenstva strán sporu tak, aby v prípade priznania nároku na náhradu trov konania bolo zrejmé, ktorá strana sporu má hradiť trovy konania a kto je na takéto plnenie oprávnený, pričom z výroku musí vyplývať aj hmotnoprávna povaha nároku na plnenie. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd prvej inštancie vzhľadom na argumentáciu odvolateľky a vyjadrenie žalobcov k odvolaniu vysporiada aj s tým, či zistil alebo nezistil existenciu dôvodov pre aplikáciu § 257 CSP.
11. Súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).