Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-300-2016.pdf
PDF · 94.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/300/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: U.. F. E., O.. XX.X.XXXX, bývajúceho v V. Č.. XXX, proti žalovanej: U. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v F. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody č. 7, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ochrane osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 24C/299/2015-51 zo dňa 4.4.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenie sumy 1.150 € s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 22.6.2015 do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 82,84 €, trov predchádzajúceho konania 69 € trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní 165,69 €, poplatku za udelenie poverenia 16,50 €, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 93,83 €, ako je to uvedené v upovedomení o začatí exekúcie sp. zn. EX 176/2015-13 Exekútorského úradu Michalovce zo dňa 5.6.2015, náhradu škody za poškodenie dobrého mena nemajetkovou ujmou vyjadrenou peňažným plnením v sume 10.000 €.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnili tým, že na základe podanej žaloby zo strany žalovanej, ktorá vystupovala v procesnom postavení žalobkyne v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom, súd vydal dňa 27.2.2013 platobný rozkaz sp. zn. 21Ro/189/2012, ktorým zaviazal žalobcu (v pôvodnom konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného) na zaplatenie sumy 1.150 € s príslušenstvom. Keďže platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekúcia sa vedie pod sp. zn. EX 176/2015. V mesiaci máj 2015 žalobca zistil nové dôkazy, ktoré preukážu, že dôkazy predložené v pôvodnom konaní nie sú totožné s reálnym právnym stavom veci. Uvedené dôkazy predloží Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie. Neoprávnenou žalobou zo strany žalovanej v pôvodnom konaní bolo poškodené jeho dobré meno a povesť a spôsobená škoda predstavujúca výšku vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom, ktorej náhradu si uplatňuje v tomto konaní.
3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 541 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
4. Vzal za preukázané, že žalobca sa na domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktorým má byť suma vymáhaná v predmetnej exekúcii. Inštitút bezdôvodného obohatenia predstavuje záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť len na základe plnenia bez právneho dôvodu, plnenia z neplatného právneho úkonu alebo plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V danom prípade mal za to, že žalobca nepreukázal naplnenie ani jedného z uvedených dôvodov. Podľa žalobcu malo bezdôvodné obohatenie vzniknúť na základe právoplatného platobného rozkazu, ktorý mal byť vydaný neoprávnene a na základe dôkazov, ktoré neboli totožné s reálnym stavom. Platobný rozkaz, na základe ktorého prebieha výkon rozhodnutia (exekúcia), je právoplatný. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány. Z uvedeného teda vyplýva, že nemožno pochybovať o správnosti právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu až do času, kým sa nepreukáže opak. Ak žalobca nesúhlasil s tým, ako súd v rámci pôvodného konania rozhodol, a mal za to, že rozhodnutie je potrebné opätovne preskúmať a zmeniť, prípadne zrušiť, mal využiť svoje zákonné právo a domáhať sa nápravy podaním príslušných opravných prostriedkov v zákonom stanovenej lehote. Preto mal za to, že nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. V druhej časti žaloby si žalobca uplatnil náhradu škody nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do práva na ochranu dobrej povesti a dobrého mena, pričom ujma mala vzniknúť neoprávnene podanou žalobou a vedením predmetnej exekúcie proti žalobcovi. Žalobca ale v žalobe neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali zásah do jeho povesti alebo dobrého mena, respektíve by preukazovali taký rozsah zásahu do práv, ktorý by mohol odôvodňovať priznanie uplatnenej nemajetkovej ujmy v sume 10.000 €. Pri posudzovaní ujmy, ktorá žalobcovi vznikla, treba zisťovať okolnosti, za akých k porušeniu práv došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky konania. Pritom ale nie sú rozhodujúce len subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu v danom mieste i čase vnímala i každá iná fyzická osoba (R 4Cdo 232/2010). Ujma, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, je iba jeho subjektívny pocit, pričom ako už súd uviedol, žalobca nie len že nepreukázal žiadne dôvody ale nepredložil súdu ani žiadne relevantné tvrdenia odôvodňujúce ním uplatnený nárok. Súd považoval žalobu aj v tejto časti za nedôvodnú a preto ju zamietol.
5. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej, ktorý mala vo veci plný úspech náhradu trov konania, potrebných na účelne uplatňovanie svojho práva proti neúspešným žalobcom. Trovy konania priznal v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 3 úkonov právnej služby, á 811,62 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní), 3x režijný paušál á 8,58 Eur a 20 % DPH - podľa § 9 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca u dôvodov podľa ust. § 205 ods. 1, ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ (účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), písm. h/ (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), písm. e/ s poukazom na § 205 ods. 1 písm. b/, písm. d/ O.s.p.. Namietal, že bol predvolaný na pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil nie z vlastnej viny, ale z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu - v deň pojednávania sa musel podrobiť lekárskemu zákroku u svojho obvodného lekára, a v nasledujúcich dňoch sa podrobil urgentným chirurgickým zákrokom v Humennom. O tom, že sa pojednávania nezúčastní, telefonicky v čase obeda oznámil na Okresný súd v Michalovciach, súd preto porušil právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Tým, že sa pojednávanie uskutočnilo, došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, keďže sa žalobca nemohol z objektívnych príčin zúčastniť na pojednávaní. Namietal ďalej, že súd rozhodol na základe predložených listinných a vychádzal z vyjadrenia žalovanej, ktorá poprela existenciu oprávnenosti podanej žaloby. Súd nevypočul žalovanú k meritu žaloby, teda k predmetnému spisu Okresného súdu v Humennom a ani k predmetu vzniku obchodného vzťahu medzi stranami, ktorý založil domnelý nárok žalovanej voči žalobcovi v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Humenné. Tento dôležitý dôkaz nebol vykonaný a tak súd nemal možnosť objektívne posúdiť tvrdenie žalobcu, že podaním žaloby na žalobcu v konaní v Humennom zamlčala veľmi dôležité skutočnosti a dôkazy, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci 21Ro/189/2012 podstatné. Uzavrel, že súd zaujato rozhodoval vo veci samej ešte pred vytýčením pojednávania a vykonaním dokazovania, a to rozhodnutím o súdnych poplatkoch, kde súd jednoznačne prejudikoval zamietnutie žaloby svojim postojom k žalobcovi a žalobe samej, ktorú už vopred označoval, že ide o svojvoľné a zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva.
7. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania. Uviedla, že neprítomnosť žalobcu na pojednávaní bola účelová. Pojednávanie sa uskutočnilo v poobedňajších hodinách a teda nič nebránilo žalobcovi, aby včas oznámil svoju neprítomnosť, pričom tiež neuviedol, s akým zamestnancom súdu sa rozprával, čiže svoje tvrdenia opäť nepodložil.
8. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
9. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania, po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. 6.2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
12. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti, uvedené v odvolaní, neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.
16. Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov uvádza:
17. Žalobca v odvolaní namieta, že postupom súdu bolo porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, konkrétne tým, že súd uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti. Pojednávanie v prejednávanej veci sa konalo dňa 4.4.2016 o 14:30 hod. Žalobca uvádza, že v obedňajších hodinách sa telefonicky ospravedlnil z pojednávania z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu - podľa jeho tvrdenia v deň pojednávania sa musel podrobiť lekárskemu zákroku u svojho obvodného lekára U.. I., avšak obsahom spisu nie je žiadny záznam (ospravedlnenie) zo dňa 4.4.2016, že by sa tak skutočne stalo a ani žiadny úradný záznam, že by sa žalobca skutočne aj telefonicky ospravedlnil z pojednávania. Obsahom spisu je len na č. l. 61 spisu lekárska správa zo dňa 5.5.2016 a nasledujúce dni od U.. V.. V zmysle uvedeného sa preto tvrdenia žalobcu javia odvolaciemu súdu ako účelové a teda nevyvracajú pochybnosti, že sa predmetného pojednávania mohol osobne zúčastniť. Objektívne preto nedošlo postupom súdu prvej inštancie, ak pojednávanie uskutočnil bez prítomnosti žalobcu, k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
18. Ďalej namietal, že súd nevypočul žalovanú k meritu žaloby, teda k predmetnému spisu Okresného súdu v Humennom a ani k predmetu vzniku obchodného vzťahu medzi stranami, ktorý založil domnelý nárok žalovanej voči žalobcovi v konaní, ktorý viedol Okresný súd Humenné.
19. V konaní sp.zn. 21Ro/189/2012 dňa 27.2.2013 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným. V tomto smere odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie má za to, že formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány. Z uvedeného teda vyplýva, že nemožno pochybovať o správnosti právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu až do času, kým sa nepreukáže opak. Odvolací súd dáva do pozornosti princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým). Ak žalobca nesúhlasil s tým, ako súd v rámci pôvodného konania rozhodol, a mal za to, že rozhodnutie je potrebné opätovne preskúmať a zmeniť, prípadne zrušiť, mal využiť svoje zákonné právo a domáhať sa nápravy podaním príslušných opravných prostriedkov v zákonom stanovenej lehote.
20. Napokon žalobca namietal, že súd zaujato rozhodoval vo veci samej ešte pred vytýčením pojednávania a vykonaním dokazovania, a to rozhodnutím o súdnych poplatkoch, kde súd jednoznačne prejudikoval zamietnutie žaloby svojim postojom k žalobcovi a žalobe samej, ktorú už vopred označoval, že ide o svojvoľné a zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva.
21. K tomuto odvolací súd uvádza, že ak bol žalobca toho názoru, že súd (sudca) rozhoduje zaujato, mal možnosť podať námietku zaujatosti, čo však neurobil. Naviac proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach, ktorý vo svojom rozhodnutí sa okrem iných aj touto námietkou žalobcu už vysporiadal.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP s tým, že námietky žalobcu v odvolaní neobstoja.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).