Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-89-2016.pdf
PDF · 78.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu 1/: MVDr. C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. XXXX/XX, žalobcu 2/: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., M. XXXX/XX, žalobcu 3/: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. XXXX/XX, žalobcu 4/: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. XXXX/XX, žalobcu 5/: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. XXXX/XX, žalobcu 6/: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. XXXX/XX, žalobcu 7/: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. XXXX/ XX proti žalovanému: Ing. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Jurajom Jancom, advokátom, Advokátska kancelária Ilava, Mierové nám. 52/6, o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, na odvolanie pôvodného žalobcu MVDr. L. X. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. decembra 2015, č.k. 8C/292/2015-94, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania 17Co 89/2016 voči žalobcom 1/ až 7/ povinným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného na kúpnej zmluve, ktorou malo dôjsť k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v rozsahu 20/94 na spoločnej nehnuteľnosti, a to na pôvodného žalobcu za kúpnu cenu 21.360 eur. Uplatnený nárok odvodzoval pôvodný žalobca z porušenia predkupného práva podľa § 140 OZ. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 140 OZ a podľa ustanovenia § 40a veta prvá a druhá OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako podielový spoluvlastník podielu 1/94-ina nehnuteľností - parciel vedených na LV č. XXXX k. ú. P. kúpil od U. U. podiely 20/94 titulom zmlúv uvádzaných v návrhu. Predkupné právo podľa § 140 Obč. zák. sa podľa súdu prvej inštancie nevzťahuje na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva, pričom nesporne žalovaný ako aj predávajúci U. U. členom spoločenstva v čase uzatvárania zmlúv stále boli. Keďže nie je možné vychádzať z ustanovenia § 140 Obč. zák., nie je možné ani aplikovať na daný prípad ustanovenia § 40a Obč. zák., ktorý vymenúva prípady relatívnej neplatnosti taxatívne a medzi týmito prípadmi je aj § 140 OZ a uplatnenie nároku podľa § 603 ods. 3 OZ by bolo dôvodné jedine vtedy, ak by súd bol oprávnený posudzovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu a potom podľa analógie legis (§ 853 OZ). V danom prípade však práve z dôvodu, že sa jedná o podiely na spoločnej nehnuteľnosti, ustanovenia o predkupnom práve neplatia, teda podľa súdu prvej inštancie nie je možné použiť ani ustanovenia o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo v konečnom dôsledku znamená, že nie je možné ani vychádzať z § 603 ods. 2 OZ, a teda nahrádzať prejav vôle. Podľa súdu prvej inštancie je v tomto prípade nutné vychádzať z § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý uplatnenie § 603 ods. 2 OZ vylučuje. Rozhodnutie o trovách konania vylúčil súd prvej inštancie na samostatné rozhodnutie.
2. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci a tvrdil, že ustanovenie § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách vylučuje iba použitie ustanovenia § 140 OZ, ale nevylučuje použitie § 603 ods. 3 OZ. Pokiaľ by bolo vylúčené použitie aj § 603 ods. 3 OZ, nebolo by porušenie predkupného práva v prípade spoločnej nehnuteľnosti sankcionovateľné. Spôsob nápravy porušenia práva tu však možný byť musí a súd musí o ňom rozhodnúť. Súd prvej inštancie tiež neuviedol, prečo je vylúčená aj aplikácia § 603 ods. 3 OZ. Táto je podľa strany žalobcu možná a v zmysle analógie zákona podľa § 853 ods. 1 OZ predstavuje spôsob nápravy porušenia predkupného práva zakotveného v ust. § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z. z..
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na to, že žalobcom namietaný prevod z p. U. na žalovaného bol realizovaný práve ako náprava porušenia predkupného práva p. U.. Pri takom prevode už predkupné právo nie je dané, nebola potrebná ponuka ostatným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku neprichádzalo do úvahy namietanie porušenia predkupného. V opačnom prípade by vyhovenie žalobe znamenalo rovnaký stav, aký tu bol v dôsledku namietaného prevodu.
4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne.
5. Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom od 27.2.2014, na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve (§ 140 OZ). Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.
6. Citované ustanovenie § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. upravuje osobitný postup pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý vylučuje použitie ust. § 140 OZ. To síce znamená nemožnosť uplatnenia relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a OZ, ale ako správne uvádza odvolateľ, prostriedkom nápravy nedodržania postupu podľa § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. ako osobitnej úpravy predkupného práva, ostáva právo domáhať sa ponuky predaja v zmysle § 603 ods. 3 OZ, a to s použitím analógie podľa § 853 ods. 1 OZ. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je v prípade porušenia ust. § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. možné ani použitie ust. § 603 ods. 3 OZ tak nebol správny. Bez možnosti domáhať sa ponuky predaja v zmysle ust. § 603 ods. 3 OZ, by porušenie predkupného práva upraveného v § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. ostalo nepostihnuteľné. Napriek tomu, že záver súdu prvej inštancie o nemožnosti použitia postupu podľa § 603 ods. 3 OZ nebol správny, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne vo výroku, avšak z iných právnych dôvodov.
7. Prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti možno v súlade s právom realizovať v zásade vždy iba s dodržaním postupu podľa § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z., teda s predchádzajúcou ponukou predaja. Nie je dôvod rozlišovať, či sa jedná o bežný prevod, alebo „sankčný“ prevod v zmysle § 603 ods. 3 OZ po predchádzajúcom porušení predkupného práva. Predkupné právo svedčí všetkým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, a preto ich nemožno opomenúť ani v prípade, že po prevode podielu realizovanom bez ponuky predaja, uplatní ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti voči nadobúdateľovi podielu právo na ponuku predaja v zmysle § 603 ods. 3 OZ. Opačný prístup by umožňoval obchádzanie povinnosti ponuky a maril by predkupné právo všetkých spoluvlastníkov, keďže by neponúknutým prevodom podielu cez tretiu osobu a následným uplatnením „sankčného“ prevodu voči nej, bolo možné jednoducho nadobúdať spoluvlastnícke podiely bez možnosti ostatných spoluvlastníkoch dozvedieť sa zákonom upraveným spôsobom o zamýšľanom prevode.
8. Vychádzajúc z danosti povinnosti ponuky aj pri „sankčnom“ prevode realizovanom na základe § 603 ods. 3 OZ, bolo možné žalobe v tomto prípade vyhovieť iba v prípade, že by žalujúca strana preukázala, že ponuka v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. bola urobená aj v súvislosti s tu požadovaným prevodom. Keďže tomu tak nebolo, jednalo by sa v prípade vyhovenia žalobe o rovnaké porušenie práva, akého sa mal podľa žaloby dopustiť žalovaný, resp. p. U., keď neurobil ponuku predaja podľa § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. pred realizovaním „sankčného“ prevodu na žalovaného. Pokiaľ sa jedná o špecifikum situácie pri nahradení prejavu vôle súdnym rozhodnutím, kedy nemožno od prevádzajúceho pochopiteľne očakávať realizáciu ponuky podľa § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z., je v takomto prípade vecou žalobcu uplatňujúceho nárok podľa § 603 ods. 3 OZ, aby pred podaním žaloby o nahradenie prejavu vôle urobil také úkony, ktorých účinky sú totožné s ponukou prevodu podľa § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. V zásade by postačovalo oznámenie zámeru žalovať nahradenie prejavu vôle a dôvody tohto zámeru, postupom predpokladaným ustanovením § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z., teda výboru spoločenstva. Vzhľadom na to, že v danom prípade zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a ani z tvrdení žalujúcej strany nevyplýva, že by žalujúca strana urobila voči výboru spoločenstva oznámenie zámeru uplatniť voči žalovanému „sankčný“ prevod, bolo by prevodom uskutočneným v dôsledku vyhovujúceho rozhodnutia porušené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Preto nebolo možné žalobe vyhovieť a vo výroku správne zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, i keď z iných dôvodov.
9. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že po úmrtí pôvodného žalobcu by nebolo možné žalobe vyhovieť aj z toho dôvodu, že žalujúca strana úpravou požadovanej zmluvy nereagovala na túto skutočnosť. Nahradiť prejav vôle totiž nemožno na zmluve, ktorej jednou stranou je nebohá fyzická osoba.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to voči všetkým žalobcom, ktorý vstúpili do konania po pôvodnom žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.