Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Sa-3-2017.pdf
PDF · 115.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: T. U., nar. XX. XX. XXXX, A. XX, B. M. W., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 431 115 7210 0 zo dňa 08. 12. 2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 25. 09. 2013 požiadal o starobný dôchodok od 18. 09. 2010, ku ktorej pripojil prílohy tak, ako sú uvedené v zozname príloh k žiadosti o dôchodok. Okrem iného bolo pripojené aj vyjadrenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 04. 12. 2013, z ktorého je zrejmé, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a bola mu zhodnotená doba služobného pomeru od 01. 09. 1961 do 31. 12. 1999 v rozsahu 28 rokov, doba služobného pomeru bola zaradená do I. a II. kategórie. Rozhodnutím zo dňa 11. 01. 2000 Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2000 vo výške 10.845,- Sk mesačne.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 28. 11. 2013 č. XXX XXX XXXX X zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 18. 09. 2010 z dôvodov tam uvedených.
3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu (zo dňa 28. 11. 2013) rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 28. 03. 2014 č. k. 19Sd/2/2014-27, ktorým súd potvrdil rozhodnutie zo dňa 28. 11. 2013 č. XXX XXX XXXX X a to z dôvodu, že žalobca ku dňu 18. 09. 2010 nesplnil podmienku potrebnej doby dôchodkového zabezpečenia 10 rokov. Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval podľa OSP (účinného do 30. 06. 2016) Najvyšší súd Slovenskej republiky.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 27. 01. 2016 sp. zn. 9So/74/2014 zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 03. 2014 č. k. 19Sd/2/2014-27 tak, že rozhodnutie odporkyne (Sociálnej poisťovne, ústredia) zo dňa 28. 11. 2013 č. XXX XXX XXXX 0 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že je nesporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z dňa 11.
01. 2000 a že v I. kategórii získal viac ako 20 rokov služby vojaka z povolania. Najvyšší súd SR bol toho názoru, že priznanie výsluhového dôchodku nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vzhľadom na zohľadnenie všetkých dôb poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a vo výške určenej podľa článku 30 Dohovoru č. 126. Výsluhový dôchodok priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. je dávkou výsluhového zabezpečenia a podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z. sa považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Ak však jeho poberateľ dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), tento výsluhový dôchodok dňom dovŕšenia dôchodkového veku jeho poberateľa má rovnako ako starobný dôchodok charakter dávky v starobe. Pri posudzovaní zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je potom možné postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb.
5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 06. 2016 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1, § 293k a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 19. septembra 2010 v sume 103,10 mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z. bol žalobcovi od 1. januára 2011 zvýšený starobný dôchodok na sumu 105,- eur mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. bol žalobcovi od 1. januára 2012 zvýšený starobný dôchodok na sumu 108,50 eur mesačne, podľa § 82 a 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 bol žalobcovi od 1. januára 2013 zvýšený starobný dôchodok na sumu 119,70 eur mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 bol žalobcovi od 1. januára 2014 zvýšený starobný dôchodok na sumu 128,50 eur mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 bol žalobcovi od 1. januára 2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu 133,70 eur mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016 bol žalobcovi od 1. januára 2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu 135,60 eur mesačne.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Rozhodnutím zo dňa 08. 12. 2016 č. XXX XXX XXXX 0 žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon č. 461/2003 Z. z.) odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 30. júna 2016 č. XXX XXX XXXX 0.
8. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že považoval postup Sociálnej poisťovne, ústredia za správny a z toho dôvodu ho potvrdil. Námietku účastníka konania vo veci spôsobu určenia sumy starobného dôchodku považoval za nedôvodnú z nasledovných dôvodov.
Žiadosťou zo dňa 25. 09. 2013 požiadal účastník konania o prehodnotenie starobného dôchodku od 18. septembra 2010. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 28. novembra 2013 bola žiadosť účastníka zamietnutá a uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/2/2014-27 zo dňa 28. marca 2014. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. januára 2016 pod sp. zn. 9So/74/2014 bol rozsudok krajského súdu zmenený tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 28. novembra 2013 bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí prezentoval
názor, že priznanie výsluhového dôchodku účastníkovi konania podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vzhľadom na zohľadnenie všetkých dôb poistenia tak vo všeobecnom systéme, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a vo výške určenej podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Starobný dôchodok bol následne posúdený a jeho suma určená spôsobom v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozhodnutí.
9. Ďalej vo svojom rozhodnutí žalovaný uviedol, že účastník konania získal 29 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek je 55 rokov veku. Vzhľadom na to, že účastník konania dovŕšil dôchodkový vek pred 1. januárom 2004, t. j. 15. 11. 1998, o nároku na starobný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 721/2004 Z. z. podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými v zákone č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Do vzniku nároku na starobný dôchodok účastník konania získal 40 rokov doby zamestnania. Pretože je účastník konania poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, do doby zamestnania mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku bola znížená podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky.
10. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je potrebné rozumieť prežitie ustanoveného veku, t. j. dôchodkového veku.
11. Suma starobného dôchodku účastníka konania bola určená ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky k úhrnu zamestnania, vrátane doby služby, ktorá je zhodnotená na určenie sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku účastníka konania bola zvýšená odo dňa priznania, t. j. od 18. 09. 2010 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 25. 08. 2016 na sumu 111,60 eur mesačne. Starobný dôchodok patrí účastníkovi konania od 1. januára 2017 v sume 152,80 eur mesačne.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
12. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08. 12. 2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 03. 01. 2017 (doručenú súdu dňa 09. 01. 2017). Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, alebo rozhodol vo veci sám.
13. V žalobe uviedol, že dňa 15. 11. 1998 dosiahol vek 55 rokov a k tomuto termínu mal odslúžených v I. kategórii funkcií dôchodkového poistenia 11053 dní, t. j. 30 rokov a 103 dní. Žalobca odslúžil v II. kategórii funkcií dôchodkového poistenia 2948 dní, t. j. 8 rokov a 28 dní a odpracoval 1096 dní, t. j. 3 roky a 1 deň v III. pracovnej kategórii. Žalobca vo výkone služby odslúžil 38 rokov a 131 dní, v civilnom sektore odpracoval 3 roky a 1 deň, a spolu odslúžil a odpracoval 41 rokov a 132 dní. Žalobca dôchodkový vek 62 rokov dovŕšil 15. 11. 2005.
14. Žalobu podal z dôvodu objektívnejšieho prepočítania starobného dôchodku a právneho prešetrenia systému priznávania starobných dôchodkov vojakov a policajtov ukončené novelizáciou zák. č. 461/2003 Z. z. V minulosti bolo dôchodkové zabezpečenie vojakov a policajtov formálno-právne začlenené do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (do 30. 04. 1998), ale so zachovaním osobitného
riešenia. Vojakom a policajtom po ukončení kariéry a odchode boli vyplácané dôchodky len z tohto osobitného systému, kým zo všeobecného systému boli vylúčení. Logickým dôsledkom toho bolo, že starobné dôchodky vojakov a policajtov boli podľa § 91 zák. č. 114/1998 Z. z. prevedené na výsluhové dôchodky. Touto zákonnou úpravou dôchodkov vojakov a policajtov sa jasne oddelili výsluhové dôchodky v osobitnom systéme od starobných dôchodkov vo všeobecnom systéme. To umožňuje vojakom a policajtom, aby si mohli požiadať aj o starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne.
15. Ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme aj príslušníkovi ozbrojených zborov, ktorý už dosiahol dôchodkový vek a splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žalobca poberá výsluhový dôchodok, podal si dňa 25. 03. 2013 žiadosť o priznanie resp. o nové prepočítanie starobného dôchodku za odpracovanú dobu a dobu jeho aktívnej vojenskej činnej služby, t. j. od 01. 09. 1958 do 31. 12. 1999. Sociálna poisťovňa mu svojim rozhodnutím nespravodlivo vypočítala a priznala dôchodkovú dávku, ktorú očakával v oveľa vyššej sume. Poukázal opäť na to, že odpracoval a odslúžil 41 rokov a 132 dní, pričom v osobitnom dôchodkovom systéme od 01. 05. 1998 do 31. 12. 1999 bol žalobca poistený 610 dní, čo predstavuje iba 4,04 % z celkovej doby dôchodkového poistenia. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal 14487 dní poistnej doby, čo predstavuje 95,95 % z celkovej doby dôchodkového poistenia. Na základe týchto faktov sa domnieva, že jednoznačne splnil podmienku trvania doby poistenia aj pre nárok na oveľa vyšší starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia.
16. Žalobca poukázal na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého majú občania právo na primerané zabezpečenie v starobe. Z Dohovoru č. 128 čl. 19 jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za celú dobu trvania sociálnej udalosti, teda za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia. Výpočet dôchodkovej dávky je potom potrebné vykonať v súlade s čl. 33 ods. 2 tohto Dohovoru. Tvrdil, že v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 sa síce stanovuje, že sa môžu vypočítané dávky krátiť alebo zastaviť, ale podľa jeho názoru je táto formulácia nejednoznačná a umožňuje rôzne varianty riešenia. Sociálna poisťovňa toto krátenie vykonáva notoricky a automaticky najmä voči vyslúžilcom zo silových rezortov.
17. Žalobca namietal v podanej žalobe aj rozpor rozhodnutia žalovaného s ustanovením § 209 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., pretože neobsahuje predpísané náležitosti. Žalovaný vo svojom rozhodnutí a v jeho výroku neuviedol prameň práva a konkrétne ustanovenie právneho predpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre výšku požadovanej dávky. Aj z tohto dôvodu je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie tak, aby v novom rozhodnutí toto závažné pochybenie odstránil.
18. Žalobca zastával názor, že zákonným predpokladom krátenia dôchodkovej dávky podľa Dohovoru č. 128 je prijatie vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý však v našom právnom poriadku prijatý nebol. Domnieva sa, že krátenie dôchodkovej dávky by prichádzalo do úvahy s ohľadom na čl. 43 písm. b/ Dohovoru až za obdobie dôchodkového poistenia, získaného po 25. 10. 1991, t. j. po účinnosti Dohovoru pre Slovenskú republiku. U žalobcu teda je možné výsluhový dôchodok krátiť iba čiastočne a teda aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru nie úplne.
19. V žalobe poukázal i na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to rozsudok sp. zn. 9So/74/2014 zo dňa 27. 01. 2016 ako i rozsudok sp. zn. 7So/138/2011.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
20. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 27. 02. 2017, doručenom súdu dňa 07. 03. 2017, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a preto ju súd nepovažuje za potrebné znovu opakovať. Zdôraznil, že z dôvodu, že žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku, teda zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zák. č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, do doby zamestnania mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku bola znížená podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky.
21. Ďalej poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/74/2014 zo dňa 27. januára 2016.
V prípade žalobcu nastala situácia, že má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok. Ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba. Sú preto splnené podmienky na krátenie podľa čl. 33 Dohovoru. Poukázal na to, že správnosť jeho postupu potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. mája 2017 sp. zn. 4So/189/2007.
22. Na vysvetlenie ďalej uviedol, že suma starobného dôchodku 303,24977926 eur mesačne zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 411,40598 eur mesačne a koeficientu 0,73710591 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 28 rokov, a úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré boli zhodnotené na sumu starobného dôchodku 37,9864 rokov. Suma starobného dôchodku 108,20 eur mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby) 411,40598 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 303,24977926 eur mesačne. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a Dohovoru je 108,20 eur mesačne.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
23. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 12. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 SSP verejne vyhlásil dňa 20. 06. 2017.
24. Podľa § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1 vyššie citovaného zákona, a obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákona neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, voja z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov ak vykonával najmenej 20 rokovo službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
Podľa § 175 vyššie citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenie zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2022.
Poľa § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Zb. od 01. 05. 1998 sa na sociálne zabezpečenia vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
26. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 12. 2016 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 30. 06. 2016, ktorým prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi starobný dôchodok a zároveň ho tak, ako je popísané v bode 5 tohto rozsudku.
27. Žalobca dovŕšil dňom 15. 11. 1998 vek 55 rokov a podmienku 20 rokov služby v I. kategórii funkcií pre vznik nároku na starobný dôchodok splnil pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. a tento nárok mu zostal zachovaný, i keď o starobný dôchodok požiadal od 18. 09. 2010 (žiadosťou zo dňa 25. 09. 2013). Súd má za to, že správny orgán prvého stupňa rešpektoval vo svojom rozhodnutí právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorým zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre tak, že vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil. Správny orgán vyhovel žiadosti žalobcu a priznal mu starobný dôchodok od 18. 09. 2010. Námietky žalobcu v podanej žalobe sa viazali najmä na výšku priznaného starobného dôchodku a postup správnych orgánov pri aplikácii Dohovoru č. 128, v súlade s ktorými správny orgán prvého stupňa krátil žalobcovi starobný dôchodok.
28. Súd predovšetkým poukazuje na to, že námietky žalobcu v podanej žalobe sa týkali najmä aplikácie Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb., nakoľko podľa názoru žalobcu je prijatie vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý však v našom právnom poriadku prijatý nebol. K uvedenej námietke súd uvádza, že Dohovor č. 128 (vyhlásený pod č. 416/1991 Zb. zák.) má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú priamo záväzné aj pre žalovaného. (viď rozhodnutie NS SR zo dňa 07. 12. 2009 pod sp zn. 4So/133/2009).
29. Právny zástupca žalobcu v podanej žalobe namieta i ďalšiu skutočnosť, že Dohovor dáva viacero alternatív a keďže pri súbehu viacerých dôchodkových dávok uvádza slovíčko „môže“, čo znamená, že nemusí, t. j. žalovaný nemusí pristupovať pri priznaní starobného dôchodku pri jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom ku kráteniu dávky.
30. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
31. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne pri výpočte sumy starobného dôchodku žalobcu, ak vypočítal teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme, t. j. 380,20732 eur a následne vypočítal teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme, t. j. 280,25306259 eur a odpočítal ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia (380,20732 - 280,25306259) t. j. po zaokrúhlení 100 eur. Pretože výsluhový dôchodok žalobcu má po dovŕšení dôchodkové veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia charakter dávky v starobe, boli správne orgány povinné postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných starobných a pozostalostných dávkach, podľa ktorého starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č 328/2002 Z. Pokiaľ by správne orgány nepristúpili ku kráteniu, bola by žalobcovi tá istá doba služby zohľadnení dva krát aj pre výsluhový dôchodok, aj pre starobný dôchodok. V neposlednom rade správny súd poukazuje i na znenie rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. januára 2016 sp. zn. 9So/74/2014, ktorý na str. 4 rozhodnutia uviedol, že : „Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je preto možné postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb“. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vydaný v konaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok, je správny orgán viazaný.
32. K námietke žalobcu, že priznaný starobný dôchodok očakával v oveľa vyššej sume a že tento má vplyv na výšku jeho životnej úrovne súd uvádza, že úlohou správneho súdu je posúdiť, či správne orgány postupovali pri vydaní rozhodnutia v súlade s právnou úpravou a či vydané rozhodnutie je zákonné, a preto posúdenie výšky dôchodku žalobcu vo vzťahu k jeho životnej úrovni neprináleží súdu hodnotiť, lebo predmetom preskúmania bolo, či bol starobný dôchodok priznaný žalobcovi v súlade so zákonom.
33. Ďalšími námietkami, ktoré boli všeobecného charakteru a riešili otázku spravodlivosti sociálneho systému v Slovenskej republike sa súd nezaoberal, nakoľko i v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR musí dať všeobecný súd odpovede na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
34. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 12. 2016 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.