Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/153/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu Q. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X-XX, XXX XX Q. M., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom so sídlom Nám. A. Hlinku 29/34-311 proti žalovanej F. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X-XX, XXX XX Q. M., zastúpenej JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Centrum I 57/32, 018 41 Dubnica nad Váhom o zaplatenie 3 706,74 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 28,98 € a úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 28,98 € od 6.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 98,44%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3 706,74 €, úroky z omeškania a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:

- manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. XXC/XX/XXXX-XX, právoplatným dňa 30.05.2008

- v dobe do 3 rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a ani nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM, a teda platí, že veci sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely strán sú rovnaké; to sa týka aj bytu č. XX, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. Q. M.

- strany v roku 2009 uzavreli so spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. zmluvu o úvere tak, že podľa údajov banky boli povinní od 1.12.2009 mesačne splácať 333 €

- na LV č. XXXX je v časti C zapísané záložné právo na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.

- žalobca podľa pokynu banky uzatvoril so spoločnosťou UNIQA, a.s. poistnú zmluvu na predmetný byt s ročnou splátkou 57,96 €

- žalobca od 1.12.2009 splácal a stále spláca bankou určené splátky 342,12 €/mesačne do 24.1.2016 a od 12.5.2016 po 470,14 €/mesačne

- dňa 24.2.2016 strany požiadali banku o odloženie splátok o 3 mesiace z dôvodu nevyplatenej mzdy od zamestnávateľa

- žalovaná sa odmieta dobrovoľne podieľať polovicou sumy zaplatených splátok úveru

- žalobca od 10.10.2014 do 12.8.2016 na splátkach úveru zaplatil 7 355,52 €; okrem toho zaplatil aj 57,96 € za poistku, z čoho polovica predstavuje sumu 3 706,74 €

- pozemok stál 36 000 € a rozdiel medzi cenou pozemku a celkovou výškou úveru bol minutý na stavebné úpravy súvisiace s výstavbou rodinného domu

- žalobca od samého počiatku splácal úver sám

- vzťah druh a družka sa narušil tak, že strany sa v roku 2014 rozišli a žalobca sa od žalovanej odsťahoval

- žalobca popiera akékoľvek písomné dohody, ktorých existenciu tvrdí žalovaná, konkrétne popiera dohodu o tom, na čo mala byť použitá suma 26 000 €

- žalobca utrpel úraz chrbtice, v dôsledku čoho zarába 600 € - 800 € mesačne, a teda 2/3-iny jeho zárobku idú na splácanie úveru a výživného

- ak žalovaná tvrdí, že dlh sa zaviazal splácať žalobca s tým, že žalovaná mala platiť náklady súvisiace s bývaním, tak to mohlo byť len do roku 2014, dokedy strany žili v spoločnej domácnosti

- žalobca mohol prestať splácať úver, neurobil to však kvôli svojim deťom, pretože v prípade nesplácania by si banka uplatnila záložné právo na tento byt

- neexistovala žiadna písomná dohoda, v zmysle ktorej mal žalobca splácať úver a žalovaná mala uhrádzať spoločné bývanie.

2. Žalobca ako dôkaz označil LV č. XXXX, k.ú. Q. M., oznámenie sporiteľne z 20.11.2009, žiadosť o odklad splátok, poistku a jej prílohu, výpisy z účtu a navrhol výsluch žalobcu.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedených v odseku 2.

4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a uviedla, že:

- je pravdou, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2008

- po rozvode však strany začali žiť spolu ako druh a družka, pričom bývali v spoločnom byte, ktorý nadobudli ešte počas manželstva

- v roku 2009 prišiel žalobca s návrhom, aby si strany postavili dom, s čím žalovaná súhlasila

- strany si teda kúpili pozemok Z.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Š., kúpnu cenu si žalovaná nepamätá, ale na kúpu tohto pozemku a stavbu domu si strany zobrali úver od spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.; výška úveru bola 45 600 €

- k stavbe domu však nedošlo a v roku 2012 strany kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2012 pozemok predali za 26 000 €

- kúpna cena bola uhradená na účet žalobcu, pričom dohoda so žalobcom bola taká, že kúpnu cenu použije na splatenie úveru od spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.

- žalovaná však nemá vedomosť, či tak žalobca urobil

- dohoda strán bola taká, že žalobca bude splácať splátky úveru a že žalovaná bude hradiť náklady spojené bývaním a náklady na stravu

- tiež bola medzi stranami dohoda, že žalobca vráti banke zostatok nespotrebovaného úveru i obdržanú kúpnu cenu za pozemok

- až do doručenia platobného rozkazu bola žalovaná presvedčená, že táto dohoda platí a že žalobca ju dodržal

- aj keď sa strany v roku 2014 rozišli a žalobca sa z bytu odsťahoval, tento nikdy žalovanej nenaznačil, že by úver nebol splatený

- nie je pravdou, že by strany o odloženie splátok požiadali spoločne

- podľa názoru žalovanej by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa mala podieľať na splácaní dlhu voči spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. napriek tomu, že počas spolužitia platilo, že dlh splácal žalobca a žalovaná zo svojich príjmov pokrývala náklady domácnosti

- v rozpore s dobrými mravmi by bolo aj to, že úver bol 46 000 € a na kúpu pozemku bolo použitých iba cca. 32 000 €

- nie je pravda, že zvyšná časť úveru sa vyčerpala na stavebné úpravy, pretože na predmetnom pozemku boli vykopané iba základové pásy, čo stálo 1 000 € - 2 000 €

- zvyšnú časť úveru ako i kúpnu cenu za pozemok žalobca minul na svoje potreby

- súd môže podľa § 511 ods. 2 určiť vzájomný pomer medzi solidárnymi dlžníkmi tak, že 100% pripadne na žalobcu a 0% na žalovanú

- § 511 ods. 2 druhá veta ukladá dlžníkovi, aby v prípade, že je proti nemu uplatnený vyšší nárok než predstavuje jeho podiel, informoval o tom ostatných dlžníkov; žalobca však začal žiadať polovičku splátok od žalovanej až tým, že podal žalobu v konaní sp.zn. 6C/153/2016

- do momentu podania tejto žaloby sa žalobca správal ako výlučný dlžník

- dokonca aj v čase, keď žiadal o odloženie splátok, nepožiadal žalovanú, aby zaňho tieto splátky uhrádzala

- pokiaľ ide o možnosť uplatnenia záložného práva bankou, je to len domnienka žalobcu, pretože banka postupuje štandardne tak, že pokiaľ nespláca jeden dlžník, vyzve na splácanie druhého dlžníka

- už samotná skutočnosť, že žalobca požiadal o odloženie splátok a nepožiadal o splácanie žalovanú, svedčí o tom, že aj v období, keď bol odsťahovaný zo spoločnej domácnosti, platila medzi účastníkmi dohoda, že dlh spláca žalobca

- ona v roku 2016 o žiadnej poistke nevedela; žalovaná poukázala na to, že byt bol poistený už v čase, keď sa uzatváralo sporenie

- žalobca sa zo spoločného bytu odsťahoval v lete 2015 s tým, že si ide hľadať robotu do Bratislavy.

5. Žalovaná ako prostriedky procesnej obrany použila skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4 a ako dôkaz označila zmluvu o úvere.

6. Súd posúdil skutkové tvrdenia strán o tom, že ich manželstvo je právoplatne rozvedené dňom 30.5.2008 tak, že toto tvrdenie bolo medzi stranami nesporné. Pokiaľ ide o právny argument žalovanej, že úverová zmluva je neplatná, nakoľko je v nej uvedené, že bola poskytnutá manželom, súd sa s týmto nestotožnil. Podľa názoru súdu totiž takýto chybný údaj nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že žalobca a žalovaná si od sporiteľne zobrali úver a ani žiadne pochybnosti o podmienkach tohto úveru.

7. Súd považuje za preukázané, že dňa 27.9.2016 boli na LV č. XXXX ako spoluvlastníci bytu č. XX v dome súp. č. XXX, k.ú. Q. M. zapísaní žalobca a žalovaná ako bezpodieloví spoluvlastníci. Súd považuje (výsluchom žalobcu) za preukázané, že žalobca sa od žalovanej odsťahoval niekoľko mesiacov pred rozvodom. Nakoľko mal však silný vzťah k deťom, chcel obnoviť spolužitie, a preto sa so žalovanou dohodol, že si postavia spoločný dom. Po takejto dohode sa k žalovanej opäť nasťahoval. Žalobca následne v súvislosti so stavbou rodinného domu oslovil realitné kancelárie, ktoré mu ponúkli tri pozemky. Tieto pozemky chodil pozerať spolu so žalovanou. Strany si najskôr vybrali pozemok v Milochove. Hoci tento ešte nekúpili, žalobca sa s jeho majiteľom dohodol, že môže začať vykonávať na ňom určité práce. Žalobca konkrétne dal pozemok zamerať a dal aj vytýčiť miesto, kde mal stáť dom. Žalobca predmetné práce hradil z prostriedkov získaných zo spotrebného úveru vo výške 1 500 €. Súd považuje (výsluchom žalobcu) za preukázané aj to, že po vykonaní prác na pozemku v Milochove žalobca začal počítať náklady a zistil, že výkop základov by bol taký drahý, že mu na to nebudú stačiť peniaze, ktoré im bola sporiteľňa ochotná peniaze s prihliadnutím na hodnotu ich bytu. Strany sa preto dohodli, že dom postavia v Šebešťanovej. Sporiteľňa peniaze za pozemok zaplatila priamo jeho vlastníkovi, pričom išlo o sumu 34 400 €. Žalobca následne objednal geodetov na vytýčenie domu. Potom žalobca zavolal bagristu, ktorý za 900 € vykopal jamu a časť zeminy aj odviezol. Následne žalobca kúpil šalovacie dielce a rúry, dal urobiť projekt na elektrinu a vodu, zaplatil poplatok 150 € za vydanie stavebného povolenia a správne poplatky za vklad do katastra. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca a žalovaná ako poberatelia úveru uzatvorili dňa 16.10.2009 so spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. úverovú zmluvu. Veriteľ na základe žiadosti poskytol zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX medziúver v sume 45 600 € s tým, že z mesačnej splátky 333 € bude 91,20 € použitých ako vklad na sporiteľský účet a 241,80 € na úhradu úrokov z poskytnutého medziúveru. Po pridelení cieľovej sumy a transformácii na stavebný úver mala byť mesačná splátka min. 320 €. Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 20.11.2009 oznámila stranám, že vzhľadom na výšku vyčerpaného úveru sú od 1.12.2009 povinní mesačne splácať splátku vo výške 333 €. Súd považuje (výsluchom žalobcu) za preukázané aj to, že hoci v zmluve bola dohodnutá suma 333 €, žalobca platil splátky vo výške 342,12 €, nakoľko sporiteľňa zistila, že žalobca nemá uzatvorené životné poistenie pre prípad smrti. Súd považuje (výsluchom žalobcu) za preukázané aj to, že v priebehu prípravných prác však niekto žalovanej povedal, že žalobca ju chce ocigániť a dostať do problémov a ona mu preto povedala, že má prípravu výstavby domu ukončiť. Žalobca teda dal inzerát na predaj pozemku v Šebešťanovej. Tento pozemok sa podarilo predať iba za 26 000 €, a to vzhľadom na pokles cien nehnuteľností. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca a žalovaná ako predávajúci dňa 25.9.2012 predali kupujúcej Z. Q. parcelu Z.-G. Č.. XXX/X o výmere 602 m2, k.ú. Š. za 26 000 € s tým, že kupujúca sa zaviazala zaplatiť cenu na účet žalobcu. Súd považuje (výsluchom žalobcu) za preukázané aj to, že strany mali pôvodne takú predstavu, že výťažok z predaja tohto pozemku 26 000 € jednorazovo splatia sporiteľni. Nakoľko pri jednorazovom

vklade by však museli zaplatiť pokutu okolo 3 000 €, v splácaní úveru pokračovali mesačnými splátkami. Žalobca z týchto 26 000 € poslal 4 000 € žalovanej na jej účet s tým, že to budú peniaze deťom na školu. Žalobca bol nezamestnaný, robil iba príležitostné brigády a úver teda splácal z peňazí získaných z predaja pozemku v Šebešťanovej. Z týchto peňazí úver splácal aj v roku 2012, keď si našiel prácu v zahraničí. Po návrate zo zahraničia v júli 2013 mu žalovaná povedala, že už s ním nechce žiť. V auguste 2014 si žalobca našiel robotu v Bratislave a od 7.8.2014, resp.8.8.2014 ukončil spolužitie so žalovanou. V Bratislave zarábal iba minimálnu mzdu 145 € mesačne a aj v tom čase úver splácal z výťažku z predaja pozemku v Šebešťanovej. Potom si našiel robotu v inej firme, ktorá mu však v januári - marci 2016 nezaplatila mzdu a žalobca preto požiadal o odloženie splátok úveru. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca zaplatil na účet č. XXXXXXXX/XXXX spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. v období od 10.10.2014 do 27.1.2016 spolu 5 473,92 € (16 x 342,12 €). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 24.2.2016 požiadal spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. o odloženie splátok medziúveru o 3 mesiace na základe nevyplatenej mzdy. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca zaplatil na účet č. XXXXXXXX/XXXX spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. v období od 12.5.2016 do 12.8.2016 spolu 1 881,60 € (4 x 470,40 €). Súd považuje (výsluchom žalobcu) za preukázané aj to, že stavebná sporiteľňa vyžadovala, aby bol byt poistený. Tento bol skutočne poistený aj predtým, avšak poistné bolo okolo 70 €. Kamarát žalobcu mu vybavil lacnejšie poistenie v spoločnosti UNIQA, a.s.. Žalobca však žalovanú o uzatvorení tejto poistnej zmluvy neinformoval. Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť UNIQA, a.s. dňa 2.3.2016 oznámila žalobcovi, že mu zasiela poistku č. XXXXXXXXXX s tým, že poistné je 57,96 €. Podľa prílohy k poistke č. 8100013566 miestom poistenia bol byt č. 14 na adrese Pionierska 981/1, Považská Bystrica s tým, že vinkulácia bola v prospech spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 25.2.2016 zaplatil na účet tretej osoby sumu 57,96 € s tým, že na výpise z účtu je pri tejto platbe poznámka „poistka byt“.

8. Súd však nepovažuje za preukázané, že žiadosť o odloženie splátok zo dňa 24.2.2016 podpísala aj žalovaná.

9. Súd vykonal dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Pokiaľ ide o žiadosť o odklad splátok, žalobca v priebehu konania potvrdil, že druhý podpis v kolónke „podpis stavebného sporiteľa“ nie je podpisom žalovanej, ale že aj tento druhý podpis napísal žalobca. Súd uveril aj tomu, že strany sa medzi sebou dohodli na tom, že úver bude splácať žalobca a že žalovaná bude hradiť náklady na domácnosť. Žalobca síce spočiatku tvrdenie žalovanej o takejto dohode popieral, avšak pri svojom výsluchu dňa 22.5.2017 existenciu takejto dohody potvrdil (viď č.l. 69pv). Súd tvrdeniu žalovanej o existencii takejto dohody uveril nakoniec aj preto, že pri spolužití muža a ženy je jednou z možností hradenia spoločných výdavkov práve model, keď partneri si nedelia každý výdavok na polovicu, ale dohodnú sa na tom, že určité druhy výdavkov bude platiť jeden z partnerov - napr. že muž platí nájomné a výdavky spojené s užívaním obydlia a že žena kupuje potraviny. Súd uveril aj tvrdeniu žalovanej, že sumu 13 000 € poskytla žalobcovi práve za účelom splatenia úveru. Z článku III.2 kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2012 je predsa zrejmé, že žalovaná súhlasí, aby aj jej podiel z kúpnej ceny kupujúci zaplatil na účet žalobcu, pričom v konaní nevyšiel najavo žiadny iný motív na takýto postup žalovanej okrem toho motívu, že žalovaná tieto peniaze prenechala žalobcovi, aby z nich tento splatil úver. 10. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli. 11. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa § 578 Občianskeho zákonníka práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca aj žalovaná uzatvorili so sporiteľňou zmluvu o úvere, na základe ktorej sporiteľňa poskytla stranám medziúver 45 600 € s tým, že poberateľ úveru mal platiť mesačne 91,20 € ako vklad na stavebné sporenie a 241,80 € ako úroky z medziúveru, spolu teda 333 €/mesačne.

13. V článku II.2 predmetnej úverovej zmluvy je uvedené, že „Poberateľ úveru sa zaväzuje mesačne platiť....“, pričom zo záhlavia zmluvy je zrejmé, že „poberateľom úveru“ sú Q. Z. a zároveň aj F. Z.. Z predmetnej zmluvy je teda zrejmé, že sporiteľňa sa so stranami dohodla, že viac dlžníkov (t.j. aj Q. Z., aj F. Z.) má tomu istému veriteľovi (t.j. Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s.) splniť dlh spoločne.

14. Uvedená dohoda teda rieši vzťah medzi sporiteľňou a dlžníkmi takým spôsobom, že oprávňuje sporiteľňu, aby každú splátku žiadala nielen od Petra Kapralčíka, ale aj od Jany Kapralčíkovej.

15. Okrem horeuvedeného účinku (t.j. možnosti žiadať zaplatenie dlhu od dvoch dlžníkov) však Občiansky zákonník pri pasívnej solidarite upravuje aj vnútorný vzťah medzi dlžníkmi, a to tak, že základné pravidlo je také, že podiely na dlhu všetkých dlžníkov sú rovnaké. To teda znamená, že ak sú dvaja dlžníci, každý dlžník dlhuje iba polovicu dlhu.

16. Toto základné pravidlo (t.j. že podiely na dlhu všetkých dlžníkov sú rovnaké) však môže byť modifikované, a to buď právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohodou účastníkov.

17. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že strany sa vo vzťahu k splácaniu úveru skutočne dohodli na tom, že žalobca bude splácať úver a že žalovaná bude uhrádzať náklady súvisiace s domácnosťou. Túto dohodu pritom treba posúdiť ako dohodu v zmysle § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka - teda ako dohodu, ktorá mení základné pravidlo o tom, že podiely na dlhu sú rovnaké, na pravidlo, že výlučným dlžníkom je iba žalobca (to síce neznamená, že sporiteľňa by nemohla dlh vymáhať aj od žalovanej, ale znamená to, že ak by žalovaná dlh sporiteľni zaplatila, mohla by od žalobcu žiadať nahradiť celú sumu, ktorú poskytla sporiteľni).

18. Z povahy veci však vyplýva, že táto dohoda o zmene výšky podielov na dlhu bola dojednaná iba na dobu určitú (viď § 578 Občianskeho zákonníka) - konkrétne do doby, kým bude žalobca žiť v spoločnej domácnosti so žalovanou. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že žalobca spolužitie ukončil na začiatku augusta 2014. Splátka splatná v auguste 2014 teda bola poslednou splátkou, ktorú dlhoval sporiteľni výlučne žalobca (podľa článku II.5 boli splátky splatné prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca a splátku splatnú 1.8.2014 tak dlhoval výlučne žalobca, nakoľko v tento deň ešte žil v spoločnej domácnosti so žalovanou).

19. Vo vzťahu k splátkam splatným od 1.9.2014 teda už platí, že podiely na dlhu všetkých dlžníkov sú rovnaké. To teda znamená, že od 1.9.2014 žalovaná dlhovala sporiteľni polovicu každej jednej splátky a pokiaľ by aj dlh žalovanej zaplatil žalobca, tento by mal nárok na regres.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od októbra 2014 (žalobca sa totiž nedomáhal regresu aj vo vzťahu k splátke prípadne zaplatenej v septembri 2014) do 12.8.2016 žalobca sporiteľni zaplatil spolu 7 355,52 €. Z tejto sumy pritom 50% už dlhovala sporiteľni žalovaná.

21. Z vykonaného dokazovania však zároveň vyplýva, že žalovaná žalobcovi v septembri 2012 (viď č.l. 44) poskytla sumu 13 000 € s tým, že žalobca má túto sumu použiť na splatenie úveru. S prihliadnutím na takto vymedzený účel platby žalovanej žalobcovi a s prihliadnutím na to, že splátky splatné do augusta 2014 dlhoval sporiteľni výlučne žalobca, je potrebné vychádzať z toho, že žalobca na úhradu polovice každej splátky splatnej od októbra 2014 do augusta 2016 de iure použil prostriedky, ktoré mu poskytla žalovaná už v roku 2012. Na úhrade polovice týchto splátok sa teda horeuvedeným spôsobom (t.j. preddavkovou platbou) podieľala práve žalovaná a žalobca teda nemá nárok na to, aby v súvislosti s týmito splátkami požadoval od žalovanej náhradu; súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

22. Pokiaľ žalobca žiadal aj polovicu zo sumy 57,96 €, ktorú v roku 2016 zaplatil poisťovni UNIQA, a.s. ako poistné za byt, ktorého spoluvlastníkmi sú žalobca a žalovaná, z článku III.1. úverovej zmluvy je zrejmé, že bolo právnou povinnosťou poberateľa úveru - teda aj žalovanej, aby byt poistila. V súvislosti so splnením tejto povinnosti však vznikol výdavok vo výške 57,96 €. Túto sumu však zaplatil výlučne žalobca, ktorý tým plnil za žalovanú to, čo mala plniť aj žalovaná. Žalovaná sa teda bezdôvodne obohatila (viď § 454 Občianskeho zákonníka) a súd ju preto zaviazal, aby obohatenie vo výške 28,98 € vydala žalobcovi. Pretože suma 13 000 € bola určená na výlučne na splatenie úveru, podľa názoru súdu túto sumu nie je možné považovať aj za preddavok na poistné.

23. Pretože žalovaná je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania. Pretože nebolo preukázané, že by žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie časti poistného už pred podaním žaloby, súd vychádzal z toho, že k omeškaniu došlo 6.12.2016 (t.j. deň po doručení žaloby žalovanej). Žalobcovi teda patrí 5%-ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k tomuto dátumu - t.j. o 0,05%.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca si uplatňoval 3 706,74 € a bol úspešný v rozsahu 28,98 €. Úspech teda mala žalovaná, a to v rozsahu 99,22%, pričom jej neúspech bol 0,78%. Žalovaná má teda právo na náhradu 98,44% trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.