Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15C/147/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobkyne: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. A. XX/XX, T., zastúpenej: JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom so sídlom Hlavná 13, Trnava proti žalovanému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX/XX, E., zastúpenému: JUDr. Alenou Kaplanovou, advokátkou so sídlom Nám. 1. mája 14, Piešťany, o zaplatenie 2.131,98 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.05.2015 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.131,98 eura spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je jej bývalým manželom, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Piešťany sp. zn. 9C 10/2009 (správne malo byť 2008) zo dňa 18.5.2009 (právoplatný 2.7.2009), počas trvania manželstva im vznikli spoločné dlhy, a to voči D. S..D.. na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2007 vo výške 4.647,15 eura (140.000,-Sk) a voči spoločnosti R. D. D..O..M.. na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.1.2008 vo výške 8.037,84 eura (242.148,-Sk). Po rozvode manželstva tieto dlhy splácala výlučne ona, pričom žalovaný sa mal podieľať na úhrade v rovnakom pomere (1 ). Žalovanému tak vzniklo na jej úkor bezdôvodné obohatenie, a to vo výške toho, čo nad rámec jej podielu uhradila na dlhoch po rozvode manželstva. Žalobou si z dôvodu premlčania uplatňuje iba zodpovedajúcu čiastku úhrad za obdobie posledných dvoch rokov od 20.5.2013, t.j. vo výške 2.131,98 €. Žalovaný napriek výzve žalovanú sumu neuhradil.

2. Súd vo veci vydal dňa 30.07.2015 pod č.k. 15C/147/2015 - 19 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, preto súd v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinného do 30.06.2016) nariadil pojednávanie.

3. Žalovaný vo svojom odpore zo dňa 16.5.2016 proti platobnému rozkazu (č.l. 56) uviedol, že žalobkyňa nemá právo na zaplatenie žalovanej sumy od neho, nakoľko niee je jej dlžníkom. Žalovaný tvrdil, že záväzok ktorý vznikol žalobkyni titulom uzatvorených predmetných dvoch úverových zmlúv nie je a ani nebol ich spoločným záväzkom, ide o výlučný záväzok žalobkyne, pretože nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí v BSM. Žalovaný uviedol, že základnou podmienkou aplikácie ust. § 145 ods. 1, 2 Obč. zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí, touto vecou (§ 143 Obč. zákonníka) môže byť len vec v právnom zmysle, pričom podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným manželom, ručiteľský záväzok jedného z manželov, zmluva o výpožičke uzavretá

len jedným manželom. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala, že zaplatila dlh za predmetné úvery ich veriteľom. Podľa žalovaného sa splátky premlčujú postupne, vzniesol teda námietku premlčania. Žalobu žiadal preto zamietnuť. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že táto nie je dôvodná (bez ohľadu na konečné právne posúdenie sporu), a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala úhrady splátok zaplatených za obdobie posledných dvoch rokov pred podaním žaloby, t.j. od 20.5.2013 (vychádzajúc z dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe pri bezdôvodnom obohatení).

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 23.6.2016 k odporu (č.l. 67) uviedla, že predmetné úverové zmluvy uzatvorila iba ona, žalovaný ako jej vtedajší manžel ich nepodpísal, avšak finančné prostriedky získané z týchto úverov boli použité na zaplatenie akontácie na zakúpenie ich motorového vozidla G. a súčasne na splatenie dlhov z titulu nájomného ako i na doplatenie kúpnej ceny za kúpu uvedeného vozidla. Žalovaný s uzatvorením zmlúv súhlasil, a preto ich nemožno považovať za neplatné. Žalobkyňa považovala námietku premlčania za nedôvodnú, nakoľko si uplatnila nárok za obdobie 2 rokov spätne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.8.2016 (č.l. 75) uviedol, že je nesporné, že predmetné zmluvy uzatvorila iba žalobkyňa. Podľa žalovaného nie je podstatné načo boli použité finančné prostriedky z úverov. Opätovne sa žalovaný vyjadril, že oba záväzky sa primárne netýkajú spoločných vecí, preto nevznikol spoločný záväzok. Pretože obe zmluvy uzatvorila iba žalobkyňa, veritelia sa môžu domáhať splnenia záväzku len od žalobkyne. Keďže zmluva o úvere uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu BSM, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o použití finančných prostriedkov z úveru na splatenie dlhu z titulu nájomného, nakoľko nikdy nemali uzatvorenú nájomnú zmluvu a neboli teda povinní platiť nájomné. Žalovaný súčasne aj poukázal na judikatúru ohľadom právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí (rozsudok NS ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73, R 61/1973, R 71/1994).

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 14.9.2016 (č.l. 82) uviedla, že i keď vo vzťahu k veriteľom ide o jej záväzok, finančné prostriedky získané z predmetných úverových zmlúv patrili do BSM (boli nadobudnuté počas trvania ich manželstva) a ak tieto boli následne použité na kúpu vozidla, úhradu dlhov vzniknutých počas manželstva, je jej nárok voči žalovanému dôvodný, inak by došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu.

7. Žalovaný sa v písomnom podaní zo dňa 30.09.2016 (č.l. 86) zhodne vyjdaril s predošlými vyjadreniami (body 3. a 5. tohto odôvodnenia).

8. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré sa dostavili zástupcovia sporových strán, súd otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Následne súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná (listinami) a ktoré dôkazy nevykoná (výsluchy strán sporu, a to s prihliadnutím na predbežné právne posúdenie veci). Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 .

9. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na žalobe zotrváva v celom rozsahu ako i právnych argumentoch uvedených v písomných podaniach, s tým, že uplatnený nárok predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko finančné prostriedky získané z predmetných úverov boli použité na veci v BSM, na zakúpenie spoločných vecí do BSM. Konanie o vyporiadanie BSM sa medzi stranami sporu neviedlo.

10. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že neuznávajú nárok uplatnený žalobou. Ďalej zopakovala doterajšiu argumentáciu, že predmetné zmluvy uzatvorila výlučne žalobkyňa, preto nešlo o spoločné záväzky a teda žalovanému teda nevznikla žiadna povinnosť sa spolupodieľať na úhrade týchto úverov. Záväzky sa netýkajú spoločných vecí v zmysle § 145 OZ. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným manželom, ručiteľský záväzok jedného z manželov, zmluva o výpožičke uzavretá len jedným manželom.

11. Súd vykonal dokazovanie listinami: výpismi z účtu, potvrdením SLSP, zmluvou o splátkovom úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úver, rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/10/2008 a zistil tento skutkový stav:

12. Z výpisu z účtov predložených žalobkyňou zistil, že za obdobie od 21.05.2013 do 21.4.2015 boli zrealizované príkazy na úhradu vo výške 720,-€, a to na číslo účtu: D.. Za obdobie od 20.05.2013 do 20.04.2015 boli vykonané debetné transakcie - úvery v celkovej výške 1.684,67 €. Mimoriadna splátka úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX bola 1.859,28 € (č.l. 8). Ku dňu 28.04.2015 bol zostatok istiny splátkového úveru poskytnutého žalobkyni na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 0,-€, čo bolo zistené z potvrdenia banky (D.) zo dňa 28.4.2015.

13. Medzi žalobkyňou a spoločnosťou: D. D., S..D.. bola dňa 19.12.2007 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 140.000,-Sk ako bezúčelový úver.

14. Medzi žalobkyňou a spoločnosťou: R. D. D..O..M.. bola dňa 23.01.2008 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 242.148,-Sk, pričom predmetom financovania bolo motorové vozidlo zn. G..

15. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/10/2008-13 zo dňa 18.5.2009, právoplatného dňa 2.7.2009 súd zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného uzatvorené dňa 25.9.2004 bolo rozvedené.

16. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

18. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

19. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 452 ods. 1 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Na základe skutkového stavu zisteného dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nie je pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného dôvodná a musí byť zamietnutá. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, nie je potrebné, aby bol subjektom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a druhá sporová strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca (v tomto prípade žalobkyňa) tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Skúmanie či už aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie v sporovom konaní je povinnosťou súdu, túto skúma i bez návrhu tej ktorej strany sporu. Tak by tomu bolo aj v tomto konaní.

23. Vykonaním dokazovania súd zistil taký skutkový stav, že žalobkyňa a žalovaný boli manželmi v období od 25.9.2004 do 2.7.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva. Počas trvania manželstva (výlučne) žalobkyňa uzatvorila dňa 19.12.2007 jednak Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a následne dňa 23.01.2008 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX, s tým, že predmetom financovania pri zmluve zo dňa 23.01.2008 bolo motorové vozidlo zn. G.. Akým spôsobom boli použité finančné prostriedky z úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2007 zisťované nebolo, nakoľko to pre rozhodnutie súdu za danej situácie ani zisťovať potrebné nebolo. Čo sa týka uzatvorených úverových zmlúv výlučne žalobkyňou počas trvania manželstva, je potrebné dať za pravdu žalovanej strane, že v takomto prípade sa nejedná o spoločný záväzok manželov, teda aj záväzok žalovaného ako tvrdila žalujúca strana. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR (Rc) 3Cz/57/73, podľa ktorého, pokiaľ za trvania manželstva a BSM uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov (v tomto prípade žalobkyňa), nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela (v tomto prípade žalovaného), a to ani v prípade, ak nejde o bežnú záležitosť. Z takejto zmluvy je zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, teda v danom prípade žalobkyňa. Uzatvorenie predmetných úverových zmlúv žalobkyňou nemožno subsumovať pod ustanovenie § 145 ods. 2 PZ, nakoľko tieto právne úkony (uzatvorenie úverových zmlúv) sa netýka spoločných vecí (vecí patriacich do BSM), nimi sa len nadobúdajú spoločné veci (finančné prostriedky) do BSM, a preto nie je povinnou osobou vo vzťahu k týmto právnym úkonom aj žalovaný. Predmetné úverové zmluvy nepredstavujú dispozíciu so spoločnými finančnými prostriedkami v BSM, týmito zmluvami boli len získané finančné prostriedky do BSM. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa podľa rozhodovacej praxe súdov nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným manželom, ručiteľský záväzok jedného z manželov, zmluva o výpožičke uzavretá len jedným manželom, a teda ani úverová zmluva uzavretá len jedným manželom. Čo sa týka vyporiadania, t.j. usporiadania majetkových vzťahov bývalých manželov (strán sporu) po rozvode manželstva vo vzťahu k veciam v BSM (ak by boli nadobudnuté takýmto spôsobom veci z finančných prostriedkov nadobudnutých z predmetných úverových zmlúv), toto musí byť predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov (strán sporu), v ktorom by sa zohľadňovalo i to, načo boli finančné prostriedky z týchto úverov použité, kto sa akou mierou podieľal na splácaní týchto úverov po zániku BSM (manželstva), atď. Takéto konanie o vyporiadanie BSM sa však medzi stranami sporu neviedlo, nebolo predmetom ani tohto konania, resp. ani už nemohlo byť predmetom tohto konania, nakoľko v čase podania žaloby na súd už uplynula (táto uplynula dňa 2.7.2012, t.j.3 roky od zániku BSM rozvodom) zákonnom ustanovená lehota na podanie návrhu na vyporiadanie BSM (§ 149 ods. 4 . Vyhodnotením zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a to práve pre dôvody uvedené vyššie v tomto odôvodnení. Žalovaný nemá žiadnu právnu povinnosť žalobkyni plniť z titulu uzatvorených úverových zmlúv, tieto sa netýkali spoločných vecí, a teda sa nejednalo o spoločný záväzok strán sporu, teda nie aj záväzok žalovaného, z titulu uzatvorených úverových zmlúv za daného stavu nevznikol medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom záväzkový vzťah (§§ 488 a 489 , čoho dôsledkom je nedôvodnosť žaloby (neúspech v konaní). Vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenému bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalovaného súd uvádza, že na strane žalovaného nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Na základe týchto záverov súd preto žalobu zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 , keďže žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.