Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/26/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou na súd dňa 28.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 175 eur titulom majetkovej škody a sumy 608,52 eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý spočíva v tom, že exekučný súd v konaní vedenom pod č. EX 846/2004 nedodržal 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora, pričom o žiadosti rozhodol s omeškaním a týmto nelegálnym konaním zapríčinil vznik škody na strane žalobcu. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Po predložení návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu, exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Žalobca následne podal podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizoval nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu veci a rozhodnutiu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vznikla žalobcovi majetková škoda predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu vo výške 175 eur. V tomto období vynaložili na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na súde 15 eur. Zároveň si uplatnili aj nárok na nemajetkovú ujmu, nakoľko márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny postup súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného, preto náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Žalobca špecifikoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, vo výške 608,52 eur, ktorá suma bola vyčíslená s ohľadom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, kedy sa za ročné prieťahy priznáva 663,88 eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním rozhodnutia v rozsahu 333 dní činí 608,52 eur.

2. Žalovanému, ktorému bola žaloba doručená, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná, bez predložených dôkazov a nie je z nej jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobu považuje za podanú predčasne, keď nárok na náhradu škody nepovažuje za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že v praxi je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom, a to doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie trov pôvodného exekútora, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách konania a o to viac v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytne súdu plnú súčinnosť. Vzhľadom na uvedené nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Poukázal i na to, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora a preto počas prejednávania návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní, by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, pričom je potrebné brať do úvahy, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. V neposlednom rade je dôležité prihliadať aj na dodržiavanie dobrých mravov u poškodenej osoby, pričom žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Nakoľko išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je žaloba žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v nerozhodnutí o zmene exekútora v zákonnej lehote a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný okrem uvedeného vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu, nakoľko ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Ak mala vzniknúť žalobcovi škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, tak lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora, pričom dňa 23.4.2009 boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania vec rozhodol rozsudkom č.k. 8 C 26/2013-124 zo dňa 10.12.2014 tak, že žalobu zamietol. Voči rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 4 Co/122/2015-168 zo dňa 31.3.2016 prvostupňové rozhodnutie v merite veci zrušil pre procesné pochybenie s odôvodnením, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci podľa § 115a ods.2 OSP bez nariadenia pojednávania nakoľko ide o drobný spor, avšak toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2013 a konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 28.9.2012, takže súd mal v danej veci postupovať podľa predpisu platného v čase začatia konania. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že aj v prípade drobných sporov, v ktorých nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, musia byť kumulatívne splnené základné podmienky pre vyhlásenie rozhodnutia bez prejednania veci. Súd prvého stupňa podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia splnené nemal, keď nesplnil svoju povinnosť najskôr poučiť strany konania o možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania a až následne po získaní súhlasu, resp. výslovného práva vzdať sa verejného prejednania veci, mohol vo veci rozhodnúť podľa § 115a OSP. Ak tento súhlas nemal, odňal tak stranám konania možnosť konať pred súdom a tým i právo na spravodlivý proces. Odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že po odstránení uvedených vád prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodne.

5. Súd sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu a vytýčil pojednávanie za účelom prejednania veci. Strany konania boli riadne a včas predvolané, na pojednávanie sa nedostavili, pričom právny zástupca žalobcu i žalovaný svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

6. Súd postupoval podľa § 180 a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán konania.

7. Súd sa oboznámil s fotokópiou spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 8 Er 112/2004, zoznamami žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými žalovanému, vedenými na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME z 16.7.2012, znaleckým posudkom č. 1/2014, založenom na Okresnom súde Nitra pod Spr. 247/2014 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

8. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 8 Er 112/2004 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX 846/04 proti povinnému: Miroslav Néma, bytom 935 35 Tehla, pre vymoženie pohľadávky vo výške 10.500,- Sk /348,54 eur/ s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 24.5.2004 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 3.5.2004. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bola Notárska zápisnica N 833/2004, NZ 15336/2004 zo dňa 22.2.2004. Okresný súd Levice vydal poverenie č. 5402 023838 na vykonanie exekúcie dňa 9.6.2004. Dňa 23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Po oboznámení sa s exekučným spisom EX 846/04, Zmluvou o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, súd dňa 17.10.2011 uznesením č.k. 8 Er 112/2004-26 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a rozhodol aj o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 9.11.2011 odvolanie, pričom Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11 CoE/168/2015-85 zo dňa 30.6.2015 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2015.

9. Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, 25.5.2012 a dňa 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od ich podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že žalovaný neuznal nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, žalobu nemožno považovať za predčasne podanú .

10. Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí 30-tich dní od podania návrhu na zmenu exekútora, ktorý bol podaný dňa 23.11.2010, pričom návrhy na predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR v roku 2012, čo vyplýva zo zoznamu žiadostí doručených Ministerstvu spravodlivosti SR. Nakoľko počas doby kedy sa rieši predbežné prerokovanie návrhu lehota neplynie a to po dobu maximálne 6 mesiacov / § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z./ a návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy bol podaný na súd v rámci tejto doby dňa 28.9.2012, nedošlo k premlčaniu nároku.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 175 eur titulom majetkovej škody, predstavujúcej súčet nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na súde a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 608,52 eur ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov vyčíslenú analogicky podľa právnej praxe Ústavného súdu SR pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Z rozsiahleho odôvodnenia žaloby možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa žalobca domáha s poukazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nakoľko Okresný súd Levice sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora.

12. Nakoľko predmetná žaloba bola podaná dňa 28.9.2012, súd aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby.

13. Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

19. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

21. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

22. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

23. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

24. Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

25. Podľa § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

26. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa prioritne zaoberal žalobcom tvrdenými skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, čím spôsobil prieťahy v konaní, avšak neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný preskúmať ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

27. Zo znenia ustanovenia § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. vyplýva, že zákon stanovil na rozhodnutie o zmene exekútora lehotu 30 dní, ktorá nebola dodržaná, avšak samotné nedodržanie lehoty nemusí znamenať automaticky nesprávny úradný postup vo veci. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súd sa pred rozhodnutím o návrhu na zmenu exekútora oboznámil s potrebnými podkladmi k rozhodnutiu, a to notárskou zápisnicou N 833/2004, NZ 15336/2004, Zmluvou o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, žiadal tiež od súdneho exekútora vyčíslenie trov a až následne po posúdení návrhu vydal rozhodnutie, ktorým návrh na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, súčasne rozhodol o zastavení exekúcie, ako aj o trovách konania a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. S ohľadom na veľký počet vecí a rešpektovanie základnej úlohy súdu vydať spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností, ktoré bolo treba pred vydaním rozhodnutia posúdiť, nebolo objektívne možné zákonom stanovenú lehotu dodržať. Vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dĺžke doby rozhodovania súdu dá hovoriť iba ako o prijateľnom časovom intervale, ktorý podľa názoru súdu dodržaný bol. V opačnom prípade by súd bol nútený vydať rozhodnutie bez zabezpečenia potrebných podkladov, čo by mohlo viesť k vydávaniu nesprávnych rozhodnutí, ktoré by nemali oporu v objektívne zistených skutočnostiach.

28. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/ zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j. v danom prípade nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia žalobcu rozhodol o návrhu na zmenu exekútora v neprimeranej dobe. Súd mal zato, že vydaním rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, s prihliadnutím na všetky hore uvedené okolnosti, v lehote 328 dní a súčasne vyhlásením exekúcie za neprípustnú a zastavením exekučného konania, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pričom žalobca v konaní ani nepreukázal, že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť považované za nesprávny úradný postup. Už na základe tejto skutočnosti vznikol dôvod na zamietnutie žaloby, avšak v danom prípade je celkom nepochybné aj to, že postupom Okresného súdu Levice nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna škoda. Do času právoplatného rozhodnutia o zmene exekútora vo veci riadne koná pôvodný exekútor, teda rozhodovanie súdu o tomto návrhu vzťah medzi účastníkmi nemení a nemá vplyv na priebeh konania, keď exekučné konanie bez ohľadu na akéhokoľvek zdržanie môže i naďalej prebiehať a to až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, prípadne do rozhodnutia o zastavení exekúcie.

30. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na to, že podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku ešte pred vydaním poverenia sa mal exekučný súd zaoberať nie len formálnou, ale aj materiálnou vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom a posúdiť či splnomocnenie a uznanie dlhu na základe tohto plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, pričom právne úkony, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov podľa § 39 Občianskeho zákonníka, čo by znamenalo, že notárska zápisnica nie je z materiálneho hľadiska vykonateľná a nemá za následok vznik zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Vzhľadom na uvedené mal súd už žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť, keď podľa ustálenej súdnej praxe v rovnakých prípadoch, súdy považujú plnomocenstvo pre obchádzanie zákona za neplatné a z tohto dôvodu aj notársku zápisnicu posudzujú ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže byť exekučným titulom a teda exekúcia v danom prípade vôbec nemala prebiehať.

31. Nakoľko v konaní nebol zistený žalobcom namietaný nesprávny úradný postup a už vôbec nie vznik škody a nemajetkovej ujmy, nebolo potrebné sa zaoberať týmto nárokom z hľadiska jeho špecifikácie a výšky a z dôvodu nepreukázania existencie zodpovednostných predpokladov nárok žalobcu ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol.

32. Súd v súlade s ustanovením § 262 ods.1 rozhodol aj o trovách konania. Podľa § 255 ods.1 žalovaný, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko z obsahu spisu je nepochybne zrejmé, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd prihliadajúc na hospodárnosť konania v zmysle čl.17 rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / § 365 ods.3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.