Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-2-2017.pdf
PDF · 128.78 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX J. - D. C., zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Petrom Luptákom, advokátom, so sídlom L.. E. C. X., XXX XX J. J., proti žalovanému: Prvá arbitrážna k.s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, sídlo kancelárie Horné Rakovce 1447, 039 01 Turčianske Teplice, správca konkurznej podstaty úpadcu: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX C., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom, so sídlom X. XXX, XXX XX J., v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 2/2014-146 zo dňa 08.03.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 2/2014-146 zo dňa 08.03.2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 316,37 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená dňa 27.11.2013 do konkurzného konania na majetok úpadcu G. I., vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/17/2013, zapísaná v zozname pohľadávok prihlásených do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pod por. č. 22, vznikla z právneho dôvodu neuhradenia záväzku úpadcu vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.04.2010 v spojení s Notárskou zápisnicou č. N 74/2010, Nz 13789/2010, NCRIs 14020/2010 zo dňa 22.04.2010 (ďalej aj len „notárska zápisnica“) vo výške 338.319,60 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že si v konkurznom konaní prihláškou č. 2 prihlásil pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 261.000 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 77.319,60 Eur, ohľadom ktorej žalovaný ako správca žalobcovi listom zo dňa 02.01.2014 oznámil, že jeho pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 22 bola popretá čo do právneho dôvodu s poukazom na to, že nedošlo k riadnemu preukázaniu vzniku povinností ručiteľa - úpadcu plniť za dlžníka TERRA 2000, s.r.o. podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalobca nepreukázal, že ako veriteľ písomne vyzval dlžníka a následne ručiteľa na zaplatenie dlhu a ďalej s poukazom na to, že uznanie dlhu dlžníkom v notárskej zápisnici nie je voči ručiteľovi účinné, nakoľko s ním ručiteľ nevyslovil súhlas v zmysle ust. § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“). Žalobca uviedol, že prihlásená pohľadávka vznikla z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.04.2010 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou TERRA 2000, a.s. ako dlžníkom a úpadcom ako ručiteľom, na základe ktorej žalobca dlžníkovi poskytol pôžičku v sume 261.000 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť v dvoch splátkach. Úpadca ako ručiteľ v zmluve vyhlásil, že ak si dlžník nesplní akýkoľvek splatný dlh, ktorý má voči veriteľovi, t.j. žalobcovi, zaväzuje sa uspokojiť
pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi. Za účelom priameho výkonu práv žalobcu voči dlžníkovi a ručiteľovi bola na notárskom úrade JUDr. Ruženy Bayerovej, notára, so sídlom v J., dňa 22.04.2010 spísaná notárska zápisnica, v ktorej dlžník a ručiteľ, t.j. úpadca vyhlásili, že im je známy právny dôvod, predmet a čas plnenia záväzku a ako osoby povinné výslovne súhlasili s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke nebol riadne a včas splnený a boli splnené aj ostatné predpoklady pre uplatnenie pohľadávky žalobcu na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Žalobca sa mohol splnenia záväzku domáhať voči dlžníkovi, ako aj voči úpadcovi ako ručiteľovi. Súhlas s uznaním dlhu dlžníkom vyslovil úpadca v uvedenej notárskej zápisnici tým, že spolu s dlžníkom výslovne súhlasil, aby notárska zápisnica sa stala exekučným titulom a túto vlastnoručne podpísal. Popretie prihlásenej pohľadávky správcom považoval žalobca za nedôvodné.
2. Okresný súd v pôvodnom rozsudku konštatoval splnenie základného predpokladu pre uplatnenie nároku veriteľa voči ručiteľovi v zmysle ust. § 548 ods. 1 OZ a rozhodol o dôvodnosti podanej žaloby. Odvolací Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13CoKR/16/2015 zo dňa 08.10.2015 tento rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že sa nestotožnil so záverom o doručení výzvy na zaplatenie zo dňa 17.09.2013 dlžníkovi. Podľa krajského súdu výzva, ktorá zo strany žalobcu bola adresovaná subjektu odlišnému od zmluvného dlžníka, nemôže mať za následok splnenie povinnosti veriteľa podľa ust. § 548 ods. 1 OZ.
3. Okresný súd vo veci aplikoval ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“), platné a účinné k okamihu začatia konkurzného konania, ktoré bolo začaté uznesením zo dňa 18.07.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 142/2013 s dňom vydania 25.07.2013. Podľa okresného súdu bolo základnou nosnou otázkou posúdenie splnenia podmienok podľa ust. § 548 ods. 1 OZ, a to doručenie výzvy dlžníkovi pred tým, ako veriteľ uplatnil svoju pohľadávku voči ručiteľovi. Okresný súd mal preukázané, že boli naplnené podmienky podania incidenčnej žaloby podľa ust. § 32 ods. 9 ZKR, ktorá žaloba bola podaná v zákonnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi. Žalobca svoje právo uplatnil ako aktívne legitimovaný subjekt, t.j. ako veriteľ popretej pohľadávky voči pasívne legitimovanému subjektu - správcovi úpadcu, ktorý pohľadávku žalobcu poprel.
4. Žalobca na preukázanie písomnej výzvy v zmysle ust. § 548 ods. 1 OZ predložil okresnému súdu výzvu datovanú dňom 17.09.2013 a adresovanú obchodnej spoločnosti TERRA 2000, s.r.o., Bratislava, v ktorej vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy s poukazom na Zmluvu o pôžičke zo dňa 22.04.2010 a Notársku zápisnicu zo dňa 22.04.2010. Žalovaný namietal, že žalobca nevyzval dlžníka - spoločnosť TERRA 2000, a.s., s ktorou bol žalobca v zmluvnom vzťahu, na splnenie dlhu, pričom vo výzve označený subjekt TERRA 2000, s.r.o. so žalobcom v právnom vzťahu nebol. Žalovaný tiež namietal, že podpis, ktorým je opatrená výzva zo dňa 17.09.2013, nie je podpisom C. D., ktorý bol predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti TERRA 2000, a.s. Keďže vypočutý svedok G. I. potvrdil, že túto výzvu v jeho prítomnosti prevzal pán D., ktorý výzvu opatril svojim podpisom, okresný súd návrhu na doplnenie dokazovania grafológom s ohľadom na skutočnosť, že medzičasom pán C. D. zomrel a svedok G. I. potvrdil prevzatie výzvy C. D., nevyhovel. Podľa okresného súdu z prezentovaného názoru odvolacieho súdu v tejto veci, v zmysle ktorého výzva adresovaná subjektu odlišnému od zmluvného dlžníka nemôže mať za následok splnenie povinnosti podľa ust. § 548 ods. 1 OZ, dovodil prísne posúdenie platnosti jednostranného adresného právneho úkonu veriteľa podľa tohto zákonného ustanovenia, pre ktorý úkon predpisuje zákon písomnú formu, a teda všetky zákonom predpísané náležitosti tohto právneho úkonu musia bezpochyby vyplývať z jeho obsahu, z textu samotnej listiny. Pokiaľ existujú dva subjekty práva s rovnakým obchodným menom, so zhodnou adresou sídla a totožnou osobou oprávnenou konať v ich mene v rozhodujúcom čase, musel pre odlišnosti v právnej forme podnikania byť z hľadiska určitosti právneho úkonu v písomnej výzve uvedený okrem obchodného mena a sídla spoločnosti aj iný identifikačný znak subjektu, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností vymedzoval adresáta tohto právneho úkonu. Okresný súd v pôvodnom rozhodnutí vychádzal z predpokladu, že pokiaľ osoba oprávnená konať za dlžníka, ktorou v čase doručovania výzvy bol C. D., nadobudla z výzvy vedomosť o uplatnení pohľadávky veriteľom, vzniklo veriteľovi oprávnenie domáhať sa splnenia pohľadávky voči ručiteľovi. Pri striktnom a dôslednom posúdení platnosti jednostranného právneho úkonu výzvy podľa ust. § 548 ods. 1 OZ, v ktorej veriteľ za adresáta tohto právneho úkonu označil existujúci subjekt práva, odlišný od osoby dlžníka, by musel pre záver o chybe v písaní v označení tohto subjektu pristúpiť ďalší identifikačný znak, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností individualizoval osobu dlžníka, k čomu však nedošlo. Okresný súd zamietol návrh na opakovaný výsluch svedka G. I., keďže mal za to, že nedostatok určitosti písomného
právneho úkonu nie je možné zhojiť výpoveďou svedka. Ako nadbytočný bol vyhodnotený tiež návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania na zistenie pravosti podpisu pána C. D., nakoľko výsledky tohto dokazovania by nemohli mať vplyv na vyššie označený názor odvolacieho a následne aj okresného súdu. Napriek tomu, že medzi stranami nebolo sporné, že sa jednalo o dlh spoločnosti TERRA 2000, a.s., pri obligatórne stanovenej písomnej forme právneho úkonu a v situácii, kedy pri uskutočňovaní tejto písomnej výzvy dlžníkovi existovali právne subjekty so zameniteľným obchodným menom, s rovnakou adresou a odlišnou právnou formou, povinnou náležitosťou výzvy v záujme určitosti právneho úkonu musel byť uvedený iný odlišujúci identifikačný znak adresáta pre prijatie záveru, že výzva bola adresovaná a doručená dlžníkovi TERRA 2000, a.s. Pokiaľ iný odlišujúci znak adresáta nebol vo výzve uvedený, je nutné za adresáta tohto úkonu považovať spoločnosť TERRA 2000, s.r.o., a to bez ohľadu na obsah výzvy.
5. Ohľadom námietky nedostatku súhlasu ručiteľa s uznaním dlhu v notárskej zápisnici mal okresný súd za to, že vzhľadom na spôsob konania osôb oprávnených konať v mene dlžníka a ručiteľa, ktorých konanie sa zlievalo v osobe generálneho riaditeľa TERRA 2000, a.s. G. I., ktorý súčasne vystupoval ako ručiteľ, bol uznaním dlhu dlžníkom bez výhrad súčasne daný konkludentný súhlas s uznaním dlhu ručiteľom podľa § 35 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa môže prejav vôle urobiť konaním alebo opomenutím, výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Túto námietku žalovaného tak okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
6. K dodatočne vznesenej námietke premlčania žalobcom prihlásenej pohľadávky okresný súd poznamenal, že po uplynutí zákonnej hmotnoprávnej lehoty na popieranie pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní už nie je správca oprávnený dôvody popretia dodatočne rozširovať, a preto po uplynutí tejto zákonnej lehoty ku dňu 02.01.2014 už na námietku premlčania nemožno prihliadať. Okresný súd tak žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že pokiaľ v konaní nebola žalobcom označená, resp. predložená iná písomná výzva adresovaná dlžníkovi, ktorou by sa žalobca ako veriteľ domáhal voči dlžníkovi splnenia svojej splatnej pohľadávky, bolo na mieste posúdiť popretie pohľadávky vykonané správcom z dôvodu nedodržania podmienok podľa § 548 ods. 1 OZ ako dôvodné.
7. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech žalovaného v konaní. Okresný súd tak žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 316,37 Eur.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Žalobca uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom rozsahu, hoci sa s posúdením popretia titulom popieracieho dôvodu č. 2 zo strany okresného súdu stotožňuje. Okresný súd správne vyhodnotil, že súhlas ručiteľa s uznaním dlhu v zmysle § 548 ods. 3 OZ nemusí byť výslovný, ako to namietal žalovaný. Žalobca sa tiež stotožnil s posúdením námietky premlčania vznesenej žalovaným zo strany okresného súdu. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením okresného súdu o nevyhnutnosti iného odlišujúceho identifikačného znaku adresáta výzvy zo dňa 17.09.2013. S ohľadom na skutkový stav a vykonané dokazovanie považoval žalobca takéto právne zdôvodnenie za nesprávne a neprípustne formalistické, ktoré je v rozpore s účelom zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je okrem iného ochrana veriteľov. Pokiaľ ide o výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, je z jej obsahu zrejmé, že v nej bola podrobne špecifikovaná pohľadávka žalobcu s odkazom na zmluvu o pôžičke a notársku zápisnicu, ako aj jej výška. Tak zmluva o pôžičke, ako aj notárska zápisnica boli prílohami výzvy a boli spolu s výzvou osobne predložené predsedovi predstavenstva dlžníka v sídle dlžníka, a preto nemohli byť pochybnosti, ktorému subjektu bol tento úkon adresovaný. Úpadca na pojednávaní dňa 24.02.2015 potvrdil, že žalobca sa domáhal splnenia pohľadávky a vyzýval spoločnosť TERRA 2000, a.s., ktorej 100% vlastníkom je spoločnosť TERRA 2000, s.r.o., a tiež, že výzvu v jeho prítomnosti opatril podpisom p. D., ktorý ako predseda predstavenstva TERRA 2000, a.s. vedel, že sa jednalo o výzvu na zaplatenie adresovanú tejto spoločnosti a nie spoločnosti TERRA, s.r.o., nakoľko vo výzve označený záväzok mala voči žalobcovi spoločnosť TERRA 2000, a.s. a označenie v hlavičke tejto výzvy je preto bez právneho významu a nemá vplyv na obsah právneho úkonu. Podmienka písomnosti výzvy podľa § 548 ods. 1 OZ je stanovená z dôvodu ochrany ručiteľa pre prípad, ak by veriteľ na splnenie dlhu nevyzval najskôr svojho dlžníka a plnenie by požadoval okamžite od ručiteľa. V danom prípade však z dokazovania a vyjadrenia samotného ručiteľa - úpadcu vyplýva, že úpadca ako ručiteľ bol pri doručení výzvy osobne prítomný ako generálny riaditeľ dlžníka TERRA 2000, a.s., pričom bol oprávnený v mene dlžníka túto písomnosť aj prevziať. Nemôže tak obstáť absurdne formalisticky ponímaný výklad prvoinštančného súdu, že pokiaľ
vo výzve veriteľ označil ako dlžníka existujúci subjekt odlišný od dlžníka, pre záver o chybe v písaní by bol potrebný ďalší identifikačný znak, ktorý by dlžníka identifikoval. Žalobca mal za to, že preukázal splnenie podmienok podľa § 548 ods. 1 OZ, keď:
- pred doručením výzvy vyzýval spoločnosť TERRA 2000, a.s. na splatenie záväzku telefonicky a tiež prostredníctvom úpadcu ako jej generálneho riaditeľa,
- doručil písomnú výzvu na adresu sídla spoločnosti TERRA 2000, a.s.,
- doručil výzvu do rúk štatutárneho zástupcu tejto spoločnosti, ktorý mal vedomosť o predmetnom záväzku, a to za účasti úpadcu ako generálneho riaditeľa tejto spoločnosti,
- z obsahu výzvy a špecifikácie záväzku vyplýva, že na zaplatenie záväzku mohla byť vyzvaná jedine spoločnosť TERRA 2000, a.s. Závery okresného súdu, že za adresáta výzvy je potrebné považovať spoločnosť TERRA 2000, s.r.o., považoval žalobca za nesprávne, formalistické a za právne neudržateľné, a to aj z dôvodu, že samotný úpadca ako ručiteľ svoj záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu uznáva. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil alebo ho zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
9. Žalovaný cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu trval na svojich vyjadreniach v súdnom konaní a rozsudok okresného súdu považoval za vo všetkých výrokoch vecne správny. Medzi stranami bola sporná otázka doručenia písomnej výzvy na zaplatenie pohľadávky žalobcom skutočnému dlžníkovi, a to spoločnosti TERRA 2000, a.s. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za preukázané, že písomná výzva nebola nikdy skutočnému dlžníkovi spoločnosti TERRA 2000, a.s. doručená. Žalovaný sa stotožnil s názorom okresného súdu, že všetky náležitosti právneho úkonu musia z jeho obsahu bezpochyby vyplývať a za situácie, keď strany majú vedomosť o existencii právnickej osoby s rovnakým obchodným menom, ale inou právnou formou, rovnakou adresou a rovnakou osobou oprávnenou za spoločnosti konať, je nevyhnutné uviesť identifikačné číslo (IČO) adresáta takéhoto úkonu, pričom nemožno hovoriť o chybe v písaní, čo možno podľa žalovaného považovať za účelovú obranu žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že žalobca doručil písomnú výzvu na zaplatenie pohľadávky svojmu skutočnému dlžníkovi v súlade s § 548 ods. 1 OZ, a preto nie je oprávnený uplatňovať splnenie záväzku voči úpadcovi ako ručiteľovi. Žalovaný preto žiadal odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom názore prezentovanom v podanom odvolaní s tým, že napadnutý rozsudok, ako aj závery žalovaného sú nesprávne, nezákonné a neprípustne formalistické. Z obsahu písomnej výzvy zo dňa 17.09.2013 a podľa skutočnej vôle žalobcu ako veriteľa, dlžníka a úpadcu ako ručiteľa bolo možné dospieť k záveru o splnení podmienky podľa ust. § 548 ods. 1 OZ, t.j. o doručení písomnej výzvy na splnenie dlhu dlžníkovi. Súd prvej inštancie, ani odvolací súd sa v predchádzajúcom odvolacom konaní dostatočne nezaoberali výkladom skutočnej vôle zmluvných strán, nakoľko právny úkon podľa ust. § 35 ods. 2 OZ je potrebné vykladať tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým vyjadrením. Prejav vôle je potrebné vykladať tak, aby so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedal skutočnému obsahu vôle, nielen jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby. Podľa žalobcu išlo pri uvedení obchodného mena TERRA 2000, s.r.o. v predmetnej výzve o zrejmú chybu v písaní, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním, keď v samotnej výzve bola podrobne špecifikovaná pohľadávka žalobcu s odkazom na zmluvu o pôžičke a notársku zápisnicu, ktoré boli spolu s výzvou predložené predsedovi predstavenstva dlžníka p. D. v sídle dlžníka, ktorý prevzatie výzvy opatril svojim podpisom v prítomnosti úpadcu.
11. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zotrval na názore, že žalobca nepreukázal doručenie predmetnej výzvy spoločnosti TERRA 2000, a.s., ale bez opory vo vykonanom dokazovaní tvrdí, že výzva adresovaná spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. je v skutočnosti riadnou písomnou výzvou adresovanou spoločnosťou TERRA 2000, a.s. Žalobca prezentoval názor ohľadom potreby výkladu prejavu vôle, a to aj napriek zjavnému rozporu s tým, čo bolo vyjadrené písaným textom. Interpretácia právnych úkonov zo strany súdu nesmie byť svojvoľná a v rozpore s obsahom súdneho spisu a takáto interpretácia výslovného prejavu je na mieste tam, kde je možné prejav písomný alebo slovný v záujme zachovania jeho platnosti rôzne interpretovať, a to z dôvodu použitia takého výrazového prostriedku účastníka právneho úkonu, ktorý samotnú interpretáciu umožňuje. Výklad obsahu právneho úkonu nemôže nahrádzať, či meniť urobený prejav vôle. Obsah predmetnej výzvy je podľa žalovaného pomerne stručný a jasný, pričom použité výrazové prostriedky nepripúšťajú výklad a je im potrebné pripisovať taký význam, aký majú v tejto výzve. Podľa žalovaného je neprípustné, aby jazykový výraz „s.r.o.“ bol vyložený vo význame „a.s.“, pričom je dôležité pripomenúť, že sa jednalo o právny úkon
podnikateľa adresovaný druhému podnikateľovi, ktorý mal vedomosť o tom, že na rovnakej adrese má sídlo spoločnosť s ručením obmedzeným ako aj akciová spoločnosť. Obranu žalobcu použitú v jeho písomnom vyjadrení v odvolacom konaní viac ako dva a pol roka po začatí súdneho konania možno podľa žalovaného považovať za účelovú a nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní nebolo preukázané, že žalobca skutočne doručil písomnú výzvu svojmu skutočnému dlžníkovi, a preto nie je možné uplatňovať splnenie záväzku voči úpadcovi ako ručiteľovi.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/2/2017-185 zo dňa 02.06.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.06.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 15.06.2016 (č.l. 160 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
20. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
21. V odvolacom konaní zo strany žalobcu odznela námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Žalobca nesprávne právne posúdenie namietal vo vzťahu k splneniu hmotno-právnej podmienky podľa ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia plynie, že ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje subsidiaritu ručenia, ktorá spočíva v tom, že veriteľ môže splnenie dlhu od ručiteľa požadovať až vtedy, keď dlžník napriek tomu, že bol napomenutý, záväzok nesplnil. Ručiteľovi tak prislúcha výhoda ochrany pred tým, aby sa veriteľ naňho obrátil skôr, než sa obrátil na hlavného dlžníka. Veriteľovi síce nič nebráni, aby dlžníka na plnenie dlhu vyzval hoci aj ústne, avšak s ohľadom na zákonom stanovenú podmienku písomnej výzvy, je takáto ústna upomienka bezvýznamná a veriteľa neoprávňuje na zákrok voči ručiteľovi. Ak veriteľ vynucuje plnenie od ručiteľa ešte predtým, ako na plnenie písomne vyzval dlžníka, patrí ručiteľovi námietka ohľadom dodržania poradia zaviazaných subjektov. Veriteľ potom na to, aby mohol svoj nárok uplatniť voči ručiteľovi, musí tvrdiť a preukázať, že dlžník bol na plnenie písomnou výzvou z jeho strany vyzvaný, nakoľko takáto výzva veriteľa je hmotno-právnym predpokladom žalobného nároku voči ručiteľovi. Dôkazné bremeno preukázania, že bola naplnená povinnosť výzvy adresovanej dlžníkovi, v celom rozsahu zaťažuje veriteľa. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 680/2003, v zmysle ktorého nie je ručiteľ bez písomnej výzvy doručenej dlžníkovi povinný veriteľovi plniť. Veriteľ teda v zmysle ust. § 548 ods. 1 OZ musí písomne najprv vyzvať na plnenie svoje pohľadávky dlžníka a až potom môže plnenie žiadať od ručiteľa.
22. Žalobca v súvislosti s preukázaním hmotno-právnej podmienky výzvy adresovanej dlžníkovi poukazoval na obsah výzvy zo dňa 17.09.2013 (č.l. 65 spisu). Po oboznámení sa s touto výzvou krajský súd konštatuje, že žalobca túto výzvu adresoval spoločnosti TERRA 2000, s.r.o., Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava s tým, že vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.04.2010 a notárskej zápisnice v sume 338.319,60 Eur. Z obsahu Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.04.2010 (č.l. 13 spisu) a Notárskej zápisnice č. N 74/2010 (č.l. 16 spisu) je zrejmé, že dlžníkom podľa zmluvy o pôžičke a zároveň povinnou osobou č. 1 podľa tejto notárskej zápisnice bola obchodná spoločnosť TERRA 2000, a.s., so sídlom Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava. Z uvedených listinných dôkazov potom podľa názoru krajského súdu neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že z obsahu samotnej výzvy a v nej uvedenej špecifikácie záväzku malo nepochybne vyplynúť, že na plnenie tohto záväzku bola vyzvaná spoločnosť TERRA 2000, a.s. ako dlžník zo zmluvy o pôžičke. V zhode so súdom prvej inštancie treba poukázať na charakter výzvy podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá výzva predstavuje jednostranný úkon veriteľa adresne smerovaný voči konkrétnemu dlžníkovi za účelom výzvy tohto dlžníka, aby splnil svoju určitú povinnosť. Z predmetnej výzvy nepochybne vyplýva, že táto výzva bola adresovaná subjektu TERRA 2000, s.r.o., teda subjektu odlišnému od subjektu dlžníka podľa zmluvy o pôžičke, ktorým bola obchodná spoločnosť TERRA 2000, a.s. To, že by výzva mala byť adresovaná obchodnej spoločnosti TERRA 2000, a.s., nie je možné ustáliť ani po oboznámení sa s priebehom pojednávania zo dňa 24.02.2015 (č.l. 79 spisu) vo vzťahu k výpovedi svedka G. I., z ktorej takéto skutočnosti nevyplývajú. Svedok I. sa v rámci svojej výpovede vyjadril, že žalobca sa domáhal úhrady svojej splatnej pohľadávky z titulu poskytnutej pôžičky voči svedkovi ako ručiteľovi a voči spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. a ohľadom doručovania predmetnej výzvy na zaplatenie uviedol, že bol prítomný pri tom, keď zamestnankyňa žalobcu doručila túto výzvu konateľovi TERRA 2000, s.r.o. p. D.. Spoločnosť TERRA 2000, a.s., ktorá bola dlžníkom zo zmluvy o pôžičke, svedok G. I. vo svojej výpovedi vôbec nespomenul a opakovane hovoril o doručovaní výzvy spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. V závere výpovede svedok uviedol, že je majoritným spoločníkom TERRA 2000, s.r.o. a vzápätí svoje vyjadrenie opravil: „Opravujem protokoláciu akciovej spoločnosti, ktorá je stopercentným vlastníkom spoločnosti TERRA 2000, s.r.o.“ Podľa názoru
krajského súdu z takéhoto vyjadrenia svedka nemožno dospieť k záveru, že by svedok „opravil“ všetky svoje predošlé vyjadrenia o doručovaní výzvy spoločnosti TERRA 2000, s.r.o., a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že protokoláciu opravoval bezprostredne po vyjadrení o tom, že je majoritným spoločníkom TERRA 2000, s.r.o., a teda sa jeho opravené vyjadrenie zjavne týkalo jeho postavenia spoločníka dotknutých právnických osôb a nie subjektu, ktorému sa doručovala predmetná výzva.
23. Krajský súd vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom výkladu právneho úkonu v zmysle ust. § 35 ods. 2 OZ podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, uvádza, že toto ustanovenie obsahuje výkladové pravidlá slúžiace na zistenie obsahu prejavu vôle. Vo všeobecnosti je potrebné pristupovať k výkladu prejavu vôle len v tých prípadoch, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu, pričom v prípade, ak je obsah právneho úkonu jednoznačný, výklad obsahu právneho úkonu nepodáva ani súd, a to ani v takom prípade, že sa niektorá zo strán sporu takéhoto výkladu domáha. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 66/2002, v prípade, ak je v zmluve obsiahnutá dohoda taká jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha. Výklad prejavu vôle tak v zásade prichádza do úvahy len v prípade, ak sú pochybnosti o obsahu prejavu vôle. Z ust. § 35 ods. 2 OZ plynie, že prejav vôle je potrebné vykladať predovšetkým podľa jeho použitého slovného vyjadrenia s prihliadnutím na vôľu toho, kto tento úkon urobil, za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom vykonaným v písomnej forme (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Odo 159/2006). V prejednávanom prípade sa však žalobca domáhal výkladu prejavu vôle veriteľa, ktorý písomnou výzvou vyzýval na plnenie, v rozpore s tým, čo veriteľ v tejto písomnej výzve vyjadril, teda sa výkladom domáhal nahradenia vo výzve uvedeného adresáta TERRA 2000, s.r.o. iným adresátom, ktorý je totožný so zmluvným dlžníkom TERRA 2000, a.s. V danom prípade sa pritom jedná o obligatórne písomný právny úkon veriteľa, adresovaný dlžníkovi, teda právny úkon, ohľadom ktorého už zo samotnej listiny, na ktorej je zachytený, musia byť zrejmé všetky jeho nevyhnutné obsahové náležitosti. Preto aj pri posudzovaní prejavu vôle je v takomto prípade, a to aj v zmysle ust. § 35 ods. 2 OZ, potrebné postupovať predovšetkým podľa jazykového vyjadrenia prejavenej vôle, ktorá je daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný (obdobne podľa R NS ČR sp. zn. 30Cdo 4271/2007). S prihliadnutím na uvedené je krajský súd názoru, že nie je prípustné prejav vôle žalobcu ako veriteľa zachytený v písomnej výzve adresovanej spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. vykladať vo význame, že tento prejav vôle bol adresovaný spoločnosti TERRA 2000, a.s.
24. Krajský súd je názoru, že aj s prihliadnutím na okolnosť zameniteľnosti obchodného mena dotknutých spoločností (TERRA 2000, a.s. a TERRA 2000, s.r.o.), rovnakú adresu ich sídla a tiež personálne prepojenie v podobe rovnakých fyzických osôb oprávnených za tieto spoločnosti konať, bolo práve v záujme určitosti dotknutého právneho úkonu, teda výzvy na zaplatenie zo dňa 17.09.2013, potrebné uviesť jednoznačný odlišujúci identifikačný znak týchto obchodných spoločností, ktorým okrem uvedenia formy právnickej osoby obchodnej spoločnosti, je napr. aj uvedenie identifikačného čísla (IČO). V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti poukázať aj na spôsob identifikácie obchodných spoločností, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, kedy je neoddeliteľnou súčasťou obchodného mena právnickej osoby okrem vlastného názvu tohto subjektu aj dodatok označujúci jeho právnu formu.
25. Podľa názoru krajského súdu tak nemôže obstáť odvolacia námietka žalobcu, že posúdenie tejto spornej okolnosti zo strany okresného súdu bolo nesprávne a neprípustne formalistické. Na vyššie uvedených záveroch nič nemôže zmeniť argumentácia žalobcu v tom smere, že v predmetnom právnom úkone výzvy na zaplatenie zo dňa 17.09.2013 je pohľadávka špecifikovaná odkazom na zmluvu o pôžičke a notársku zápisnicu a uvedením jej výšky. S ohľadom na zákonom stanovenú písomnú formu takejto výzvy adresovanej dlžníkovi musia všetky zákonom predpísané náležitosti tohto právneho úkonu bezpochyby vyplývať z obsahu, teda z textu samotnej listiny, a preto nie je možné považovať výzvu adresovanú spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. za výzvu, ktorá by mala mať právne následky voči inému subjektu, inej obchodnej spoločnosti TERRA 2000, a.s. Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci, a to uznesenie č.k. 13CoKR/16/2015 zo dňa 8.10.2015, v ktorom konštatoval, že výzva, ktorá bola zo strany žalobcu adresovaná subjektu odlišnému od zmluvného dlžníka v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke, nemôže mať za následok splnenie povinnosti veriteľa podľa ust. § 548 ods. 1 OZ vyzvať dlžníka písomne na plnenie predtým, ako veriteľ uplatní nárok na plnenie voči ručiteľovi, a tiež na ďalšie obdobné rozhodnutie vo veci sp. zn. 14CoKR/11/2016. Krajský súd tak dospel k záveru, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena v konaní nepreukázal, že by pred uplatnením nároku voči úpadcovi ako ručiteľovi písomne vyzval dlžníka podľa zmluvy o pôžičke, teda spoločnosť TERRA 2000, a.s., na splnenie ručením zabezpečeného dlhu v zmysle ust. § 548 ods. 1 OZ.
26. Na základe uvedených zhodnotení bolo dôvodné odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to tak vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.