Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/25/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Secapital S.á.r.L., L-2350 Luxemburg, 1A rue Jean Piret, identifikačné číslo B 108305, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, 821 09 Bratislava, Svornosti 43, proti žalovanej C. G., L.. XX. S. XXXX, XXX XX, G. J. X, o zaplatenie 1.152,68 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á n á r o k na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiada uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.152,68 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke na základe dohody o urovnaní. Žalovaná uznala existenciu dlhu. Uviedla, že ho nemohla splácať, lebo prišla o prácu, výška dlhu medzi stranami nebola nikdy sporná a dohodu o urovnaní vypracoval a predložil žalobca. Pri podpisovaní dohody nevedela, že je dlh premlčaný.

2. Pretože sa zástupca žalobcu pojednávania nezúčastnil, konal súd v zmysle § 180 v jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pôžičke, oznámením o postúpení pohľadávky, dohodou o urovnaní a poštovým podacím hárkom, pričom zistil nasledovné:

3. Žalovaná uzavrela so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 9. júla 2009 zmluvu o pôžičke. Na jej základe jej pôvodný veriteľ poskytol 981,19 Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť s úrokom 24,07 % ročne v 18 mesačných splátkach po 64,38 Eur. Podľa oznámenia zo dňa 26. marca 2013 postúpil pôvodný veriteľ túto pohľadávku dňa 7. marca 2013 žalobcovi. V oznámení o postúpení pohľadávky je uvedené, že žalobca splnomocnil na jej vymáhanie spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., 500 03 Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 247 85 199. Dňa 18. septembra 2013 uzavreli strany (žalobca prostredníctvom splnomocnenca) dohodu o urovnaní ohľadom práv a povinností zo zmluvy o pôžičke, ktorou sa dohodli, že dlh žalovanej zo zmluvy predstavuje 1.192,68 Eur s úrokom 7 % ročne a žalovaná ho má splatiť v mesačných splátkach 72-krát po 20 Eur a 73. splátkou v sume 19,41 Eur.

4. Vzťah pôvodného veriteľa a žalovanej je spotrebiteľský (§ 52 a nasl. O.z.), lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri uzatváraní zmluvy v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 O.z. (predmetom jeho podnikania je i poskytovanie úverov) a žalovaná ako spotrebiteľka podľa § 52 ods. 4 O.z. (podľa zmluvy nekonala v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom v postavení podnikateľa žalovanej v postavení spotrebiteľa. Pretože ide o spotrebiteľský vzťah, súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa v prvom rade ex offo, skúmal, či uplatňovaná pohľadávka nie je premlčaná.

5. Preskúmaním zmluvy o pôžičke súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelom § 4 ods. 2 písm. g) je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný splácať úver, a musí dodávateľ v zmluve dátumom špecifikovať konečnú splatnosť úveru na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí KS v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. septembra 2012). V predloženej zmluve je však dátum konečnej splatnosti určený len ako „18 mesiacov“ bez uvedenia, odkedy sa týchto 18 mesiacov počíta, a preto nemožno termín konečnej splatnosti určiť. V zmluve chýba i termín splatnosti jednotlivých splátok, nie je uvedené, ku ktorému dňu v mesiaci má žalovaná splátky uhrádzať alebo iné určenie ich splatnosti a ani to, kedy má žalovaná začať úver splácať, lebo chýba termín splatnosti prvej splátky. Pretože zmluva neobsahuje tieto náležitosti, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

6. Pretože v zmluve neboli riadne dohodnuté termíny splatnosti splátok, ani konečnej splatnosti úveru, a splatnosť nevyplýva ani z právneho predpisu alebo rozhodnutia súdu, stáva sa pôžička splatnou (§ 563 O.z.) až nasledujúci deň po výzve veriteľa dlžníčke na splnenie dlhu. Tak začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 O.z. odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo vykonať po prvý raz, t.j. kedy mohol prvýkrát dlžníka na plnenie vyzvať. Takýmto dňom je deň nasledujúci po vzniku dlhu, v prípade zmluvy, deň nasledujúci po jej uzavretí (obdobne rozhodnutie NS SR 1Cdo/25/2003 <http://merit.slv.cz/1Cdo/25/2003> zo dňa 24. júna 2003, publikované pod č. R 91/2004, i rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/148/2004 <http://merit.slv.cz/1Cdo/148/2004> a 4Cdo/66/2006 <http://merit.slv.cz/4Cdo/66/2006>). V danej veci tak začala premlčacia doba plynúť 10. júla 2009 a uplynula dňa 10. júla 2012.

7. Oznámením o postúpení pohľadávky má súd preukázané, že dňa 7. marca 2013 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy o pôžičke žalobcovi (k tomu rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001 z 11. júna 2003). Dňa 18. septembra 2013 došlo medzi stranami k urovnaniu. K vyššie uvedeným úkonom došlo však až po premlčaní pohľadávky. 8. Urovnanie predstavuje (§ 585 O.z.) úpravu sporných alebo pochybných práv, a doterajší záväzok nahrádza záväzkom vyplývajúcim z urovnania. Podľa tvrdenia žalovanej výška dlhu sporná nikdy nebola. To potvrdzuje i obsah dohody o urovnaní, v časti B je uvedená presná výška dlhu 1.242,38 Eur so špecifikáciou (istina - 1.049,51 Eur, úrok a úrok z omeškania - 171,87 Eur, zmluvná pokuta, poplatky a inkasné náklady - 21 Eur). V časti C je uvedené, že strany dohodli novú výšku dlhu 1.192,68 Eur, bez uvedenia z akých položiek táto suma pozostáva, t.j. v akej časti dlžnej sumy žalobca žalovanej „ustúpil“. Žalovaná tiež uviedla, že dohodu o urovnaní vypracoval a predložil žalobca, čo znamená, že ona nemala vôbec vôľu túto dohodu uzavrieť. Toto tvrdenie podporuje záver časti D urovnania, podľa ktorého celú dohodu vopred pripravil žalobca a poslal žalovanej poštou, ona ju ako celok podpísala a poslala žalobcovi. Z takto uzavretej dohody vôbec nevyplýva vôľa strán dospieť k urovnaniu ich sporného záväzku, lebo z nej nevyplýva, že by strany vôbec mali medzi sebou sporné dlžné položky, ani v čom spory alebo nejasnosti medzi nimi spočívali, a ani nie je zrejmé, ktoré dlžné položky naďalej ostali predmetom záväzku, a ktoré boli vypustené.

9. Pretože žalobca vstúpil do práv pôvodného veriteľa je sám dodávateľom v rámci spotrebiteľského vzťahu strán. Súd považuje uzavretie dohody o urovnaní za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. Na jednej strane žalobca pomerne nepatrne znížil dlh žalovanej (o sumu 49,70 Eur z pôvodne dlžnej sumy 1.242,38 Eur uvedenej v časti B urovnania) a poskytol jej možnosť uhradiť ho v splátkach, v skutočnosti však dosiahol, že žalovaná mala byť povinná plniť už premlčaný záväzok. Urovnaním sa pôvodný záväzok nahrádza novým, a preto premlčacia doba začína plynúť nanovo. Priemerný spotrebiteľ mohol „ústupky“ (zníženie dlhu a splátky) zo strany žalobcu vnímať pozitívne, čo mohlo ovplyvniť jeho ekonomické správanie bez toho, aby si uvedomil alebo bol poučený o tom, že jeho dlh je premlčaný, a že uzavretím dohody o urovnaní vzniká nový záväzok s plynutím novej premlčacej doby. Takýto postup dodávateľa je nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. Aj zníženie dlhu žalovanej je len iluzórne, lebo strany v dohode o urovnaní okrem zaplatenia sumy 1.192,68 Eur dohodli aj 7 % ročný úrok, a žalovaná mal v 73 splátkach vrátiť spolu sumu 1.459,41 Eur, t.j. sumu vyššiu ako bola pôvodná dlžná suma pred urovnaním. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané a v zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. sa ich používanie zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy (k čomu tu došlo). Práve pri postupovaní pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv na spoločnosti venujúce sa ich vymáhaniu dochádza k nekalým obchodným praktikám voči spotrebiteľom. Žalobca teda pri uzatváraní dohody o urovnaní postupoval v rozpore so zákonom.

10. Na možnosť opätovného plnenia premlčaného záväzku a behu novej premlčacej doby slúži v občianskom práve inštitút uznania dlhu podľa § 558 O.z., pričom k uznaniu premlčaného dlhu je nutná vedomosť o jeho premlčaní. V prípade urovnania je podmienkou urovnania premlčaného záväzku len písomná forma, vedomosť o premlčaní podmienkou nie je. Žalovaná o premlčaní svojho dlhu nevedela. To potvrdzuje i to, že v dohode o urovnaní nie je fakt premlčania dlhu žalovanej uvedený. Preto má súd za to, že dohodou o urovnaní chcel žalobca v skutočnosti dosiahnuť uznanie dlhu, t.j. aby pri premlčanom dlhu začala opätovne plynúť premlčacia doba, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (vedomosť žalovanej o premlčaní). Takýmto postupom žalobca obchádza zákon.

11. Na základe uvedeného súd konštatuje, že strany nemali skutočnú vôlu (vážnosť ako náležitosť právneho úkonu) uzavrieť dohodu o urovnaní, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 O.z. Žalobca porušil zákon, keď dosiahol uzavretie dohody o urovnaní za použitia nekalej obchodnej praktiky, preto ide o právny úkon odporujúci zákonu a zákon obchádzajúci, lebo v skutočnosti nesleduje uzavretie dohody o urovnaní, ale uznanie premlčaného dlhu. Preto súd považuje dohodu o urovnaní za neplatný právny úkon aj podľa § 39 O. z.

12. Pretože dohoda strán o urovnaní absolútne neplatná, nedošlo k nahradeniu pôvodného záväzku a naďalej platí zmluva o pôžičke. Súd už vyššie skonštatoval, že celý dlh žalovanej z tejto zmluvy sa premlčal už dňa 10. júla 2012, pričom žaloba bola doručená súdu až dňa 2. februára 2016. Preto žalobca zmeškal premlčaciu lehotu a súd prihliadajúc na premlčanie ex offo musel žalobu zamietnuť.

13. Záverom súd uvádza, že dlh žalovanej nemôže predstavovať žalovanú sumu, lebo (ako je uvedené v dohode o urovnaní) táto pozostáva i z úrokov a poplatkov, ktoré žalobcovi pre bezúročnosť a „bezpoplatkovosť“ zmluvy o pôžičke nepatria, i zmluvnej pokuty, na ktorej sa strany v zmluve o pôžičke nedohodli. Tiež z tohto dôvodu nemožno, aby si strany v rámci dohody o urovnaní dohodli zmluvný úrok 7 % ročne.

14. Súd priznal úspešnej žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 , o výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, odvolacie dôvody, odvolací návrh a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami, aby sa jeden mohol založiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden. Ak sa nepredloží potrebný počet, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.