Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-241-2016.pdf
PDF · 100.76 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/241/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci navrhovateľa - otca: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.Š. XXX, XXX XX W., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom H. X, XXX XX Y. - Š., právne zast. Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom, so sídlom Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov, proti dcére: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa - otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C 206/2015-64 zo dňa 15.06.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa - otca odporkyne - jeho dcéry na zníženie výživného zo sumy 50 eur na sumu 27,13 eur mesačne počnúc od 07.05.2015. Dôvodom návrhu bolo to, že navrhovateľ bol umiestnený vo výkone väzby. Po prepustení si nemohol nájsť prácu a bol zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny C. a dňa 25.11.2014 mu bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur mesačne od 01.11.2014, čo je jeho jediným príjmom. Má vyživovaciu povinnosť k dcére Z. H., T.. XX.XX.XXXX, na ktorú prispieva 30 eur mesačne. Má tiež zdravotné problémy. Odporkyňa - dcéra s návrhom nesúhlasila. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného pre plnoleté dieťa nie je dôvodný a tento v celom rozsahu zamietol. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov tak na strane otca, ako aj na strane dcéry. Otec bol medzičasom prepustený z väzby a vo februári 2016 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom je už na rozdiel od výkonu väzby riadne pracovne zaradený. Bol odsúdený za trestný čin sexuálneho násilia na sedem rokov. V čase medzi prepustením z väzby a nástupom do výkonu trestu nebol nikde riadne zamestnaný. Otec toho času nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Zmenu pomerov na strane dcéry predstavuje dosiahnutie plnoletosti a jej nástup na vysokú školu, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Dcéra denno-denne na účely štúdia dochádza z W. do C., pričom prax navštevuje aj v letných mesiacoch, čo sťažuje jej možnosti privyrobiť si na štúdium. Pri rozhodovaní o výživnom súd nemohol zohľadniť skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, keďže s tým spojenú nepriaznivú majetkovú situáciu si spôsobil sám, zavineným protiprávnym konaním. Jeho zdravotný stav sa od posledného rozhodnutia súdu o výživnom podstatným spôsobom nezmenil. Skonštatoval, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia v zásade v rovnakej miere, teda otec nemôže prenášať celú vyživovaciu povinnosť, či jej podstatnú časť, výlučne na matku ich dcéry. Zároveň dal do pozornosti súčasnú výšku výživného, ktorá aj keď neodzrkadľuje skutočné náklady spojené s výživou dcéry, adekvátne zodpovedá schopnostiam a možnostiam jej otca. Ten si mohol v
období medzi prepustením z väzby a nástupom do výkonu trestu privyrobiť aspoň formou sezónnych prác, príp. mohol spoluvlastnícky podiel k pozemkom v jeho vlastníctve previesť na tretiu osobu za odplatu, čo by čiastočne mohlo slúžiť na úhradu výživného. Neriešenie nepriaznivej situácie zo strany otca a jeho nástup do výkonu trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin namierený aj voči samotnej dcére, preto nemôže byť na úkor dcéry ako nezaopatreného dieťaťa. 2. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal. 3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec - navrhovateľ podľa § 354 a nasl. zák. č. 160/2015 Z.z. v nadväznosti na § 59 a nasl. zák. č. 161/2015 Z.z. tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bol neúplne zistený skutkový stav. Rovnako namietal, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nemajúce reálny vecný právny základ. Poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Nakoľko sa navrhovateľ toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s minimálnym príjmom, je nemožné, aby plnil výživné vo výške 50 eur, ako mu to bolo určené rozhodnutím súdu. po odpočítaní všetkých výdavkov mu ostáva na konci mesiaca cca 15 eur. Súd prvej inštancie preto nevychádzal z objektívnych možností navrhovateľa, ktorý ako odsúdený je zaradený do voľných pracovných pozícií bez možnosti výberu. Nesprávne tiež uvádza, že navrhovateľ nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k ďalšej dcére vo výške 30 eur, ktorá aj keď ukončila vzdelanie, automaticky nedochádza k zániku vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že odporkyňa podľa jej vyjadrenia má mesačné náklady vo výške 874 eur, pričom súd sa nezaoberal, odkiaľ má finančné prostriedky na ich úhradu, keď jej matka zarába 400 eur mesačne. Bolo tiež povinnosťou súdu zistiť, či počas praxe, ktorú odporkyňa vykonáva, nie je platená a či nemá nejaký zárobok. Ak odporkyňa mesačne má výdavky vo výške 874 eur, pritom navrhovateľovi ostáva 15 eur mesačne, poukázal na nepomer medzi ich životnou úrovňou. Vytýkal súdu, že vo vzťahu k nemu plnil úlohu moralistu, pritom má rozhodovať na základe skutočností platných v čase rozhodovania a mal prihliadať na to, že je vo výkone trestu a vychádzať z výšky jeho zárobku. Za rozporné so zákonom považuje tvrdenie súdu prvej inštancie, že si mal vytvoriť finančnú rezervu od času prepustenia z väzby až do nástupu do výkonu trestu. Navrhovateľ nemohol tušiť, že za trestný čin, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie, bude nakoniec aj právoplatne odsúdený. Zo žiadnej zákonne úpravy nevyplýva jeho povinnosť rozpredávať majetok na vznik finančnej rezervy. Rovnako nevzal do úvahy, že nehnuteľnosti nie sú v jeho výlučnom vlastníctve, ale iba v spoluvlastníctve v zanedbateľnom podiele. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že navrhovateľ sa vzdal výhodnej podnikateľskej činnosti, lebo živnosť bola zrušená zo strany bývalej manželky, pretože nastúpil do výkonu väzby. Tiež uviedol, že nevykonával žiadne pomocné práce u krstného otca, čo preukazuje čestným prehlásením. Namietal tvrdenie súdu, že navrhovateľ sa dopustil úmyselného trestného činu voči odporkyni. V prípade, ak by bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, dostal by sa do fatálnej situácie, nakoľko nie je schopný platiť výživné vo výške stanovenej súdom a vznikali by ďalšie dlžoby na výživnom. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, a nesprávne veci správne posúdil. Navrhol zmeniť rozsudok tak, že zmení pôvodný rozsudok a zníži výživné zo sumy 50 eur na sumu 27,13 eur mesačne počnúc 07.05.2015 do budúcna. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu navrhovateľa - otca sa vyjadrila odporkyňa - dcéra tak, že s odvolaním nesúhlasí. Uviedla, že odbornú prax vykonáva bezplatne na základe pevne rozvrhnutého času. Aj podľa nej navrhovateľ
- otec si sám privodil nepriaznivú majetkovú situáciu a to zavineným protiprávnym konaním, a to aj voči jej osobe. Pripojila ako dôkaz rozhodnutie v dedičskom konaní, podľa ktorého všetky nadobudnuté pozemky, ktoré otec vlastnil, prepísal na sestru I. I. z dôvodu, aby nemusel platiť výživné, čím sa zriekol tak majetku. Jej náhradné výživné vo výške 50 eur mesačne zasiela Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. a od ÚVTOS D. sú zasielané rôzne sumy, ktorých výška nezodpovedá ani výživnému pre ňu, ani pre jej sestru. Neplatil pravidelne výživné ani na jej sestru Z. H. počas štúdia vysokej školy. Keďže jej otec je vyučený ako montér výťahov, bol SZČO so zameraním Servis výťahov, murárske a natieračské práce. Pritom sa dobrovoľne vzdal výhodnej podnikateľskej činnosti, ktorá bola zrušená na základe plnej moci, ktorú udelil sestre I. H.. Predložené čestné prehlásenie C. Ž. považuje za klamlivé, chýba na ňom vlastnoručný podpis a sám menovaný C. Ž. uviedol, že navrhovateľ u nich pracuje, prerába kúpeľňu, rekonštruuje rodinný dom a sám sa mal chváliť, že sa mu darí, že má zákazky. Za celý čas sa o ňu stará jej mamka, za finančnej pomoci babky U. I. a sestry I.E. H., ktorá tiež prispieva na domácnosť. Jej mesačné výdavky sú orientačné a menia sa podľa počtu dní a jej zdravotného stavu. Je pravdou, že brigádnicky dokáže prilepšiť finančnú situáciu a mimoriadne výdavky, napríklad mikrovlnnú rúru, no ako školáčka má nárok aj na prázdniny. Keď je chorá, má výdavky na lieky, a to minimálne 25 eur a plus na pravidelné
lieky potrebuje 45 eur mesačne. Je totiž anemická, má zníženú imunitu a musí jesť veľa vitamínov vo forme liekov aj v strave. Má výdavky so školu na zápisné 17 euro, na knihy 50 euro, skriptá, 10 na ISIC na známku na využívanie zľavy. Suma 27,13 eur, ktorú žiada navrhovateľ, by jej nepostačovala ani na cestovné. Otec sa o ňu nikdy nestaral, lebo nikdy nemal peniaze, nikdy ho nezaujímal jej zdravotný stav a to, či má čo obuť, obliecť, hygienické potreby, peniaze na koníčky, kultúru, či sa venuje športu, všetko financovala iba mamka. Keď mamka s ňou bola tehotná, navádzal ju na interrupciu. 5. K vyjadreniu dcéry - odporkyne k odvolaniu sa opätovne vyjadril otec - navrhovateľ tak, že sa plne pridržiava svojho odvolania. Považuje sa osočovanie tvrdenie, že sa úmyselne zbavoval majetku. Prepis pozemkov sa uskutočnil z dôvodu trestného stíhania, lebo bol povinný opustiť spoločnú domácnosť a presťahoval sa k sestre, ktorá sa o neho starala. Nezdedil len lukratívne pozemky, ale aj peniaze, ktoré boli prevedené na účet jeho bývalej manželky, ktorá s nimi disponovala. Platby, ktoré zasiela ÚVV a ÚVTOS Y. - D. sú reálne platby, ktoré je schopný plniť. Opakovane zaslal prehlásenie C. Ž., keďže na fotokópii nebol čitateľný podpis. Vyjadrenie odporkyne považuje za emocionálne, nemajúce základ a právnu relevanciu vo vzťahu k výške výživného. 6. K uvedenému vyjadreniu sa dcéra - odporkyňa už nevyjadrila. 7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou ( § 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia pojednávania ( § 385 C.s.p. a contrario ) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.06.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery (§ 157 CMP). 10. Vyživovacia povinnosť k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa výživu a tým korešpondujúcu povinnosť oboch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobitným právom dieťaťa (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/61/2011). 11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a to v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že je nepochybné, že vyživovaciu povinnosť zákon ukladá obom rodičom. Je nesporné, že odporkyňa je dieťaťom aj svojho otca - navrhovateľa, a ktorá nie je schopná sama sa živiť. Nie je schopná z vlastných zdrojov uspokojovať relevantné životné náklady. Je nepochybné, že odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je pritom rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadaniu, talentu, vzdelaniu, od formy prípravy na budúce povolanie a pod. Jednoznačne stále ide o individuálnu, fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že dcéra - odporkyňa je študentkou pripravujúcou sa na svoje budúce povolanie, teda nie je schopná sama sa živiť. Vyživovacia povinnosť zo strany oboch rodičov preto naďalej pretrváva. Z uvedeného dôvodu by boli podľa všetkého predpoklady na strane odporkyne na zvýšenie výživného zo strany otca. Vzhľadom na to, že pomery na strane otca to neumožňujú, zvýšenie výživného za danej situácie neprichádza do úvahy. Rovnako však nie je možné akceptovať návrh otca na zníženie výživného z dôvodu, že si odpykáva trest odňatia slobody. Skutočnosť, že navrhovateľ ako otec odporkyne si odpykáva trest odňatia slobody z dôvodu spáchania úmyselného trestného činu nemôže viesť k záveru, aby nezodpovedné správanie sa otca by malo byť dôvodom na zníženie výživného vo vzťahu k jeho deťom tak, ako sa mylne otec domnieva. Rovnako nie je možné súhlasiť s názorom otca, že ak čistá hodnota dedičstva vo výške 55.443,86 eur po poručiteľovi N. H., otcovi navrhovateľa za situácie, keď dedičmi boli piati dedičia a predmetom dedenia boli aj nehnuteľnosti, aby si nemohol a nemal navrhovateľ zabezpečiť finančnú rezervu aj na výživu svojich detí. Ak sa zbavil zdedeného majetku bez náhrady, je to nutné vyhodnotiť v jeho neprospech. Rovnako, čo sa týka ukončenia živnosti, táto mohla byť ukončená iba ním, resp. ním splnomocnenou osobou. Tretia osoba bez jeho súhlasu a vedomia ukončiť jeho
živnosť nemohla. Ak došlo k ukončeniu živnosti tiež z dôvodu, že navrhovateľ bol vo väzbe za úmyselný trestný čin, je nutné aj to vyhodnotiť v neprospech navrhovateľa, ktorý sa nezodpovedne správa k svojim povinnostiam. Nemôže to byť dôvodom na zníženie výživného vo vzťahu k jeho dieťaťu, odporkyni. Tvrdenie navrhovateľa, že nemohol tušiť, že za trestný čin, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie, bude aj právoplatne odsúdený, sa javí byť odvolaciemu súdu nepochopiteľným. Rovnako nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nedôvodný a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je chybnou aplikáciou práva na zistený stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, no neprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade však takáto situácia nebola. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní v predmetnej veci aplikoval ust. § 62, § 75 a § 78 Z8kona o rodine, teda nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou, že v napadnutom rozsudku došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii nároku. 12. K ďalšej odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa proklamovaných potrieb odporkyne v rozsahu 874 eur odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by rodičia odporkyne mali možnosti a schopnosti zabezpečiť jej výživu v takom rozsahu, podľa všetkého jej potreby v uvedenej výške by boli dôvodné. Ak však zo strany rodičov táto možnosť nie je, výdavky odporkyne sa musia zredukovať na mieru zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Odvolací súd má za to, že potreby odporkyne v rozsahu výživného vo výške 50 eur mesačne zo strany jej otca sú potrebami nutnými pre jej život a je možné nimi pokryť iba najbežnejšie, najzákladnejšie potreby. V žiadnom prípade z tak určeného výživného nie je možné pokryť nadštandardné potreby. 13. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh na zníženie výživného zamietol. Keďže otec, t.j. navrhovateľ sa domáhal zmeny pôvodného rozsudku, ktorým mu bolo určené výživné na odporkyňu v rozsahu 50 eur, ktoré žiadal zmeniť na zákonné minimálne výživné vo výške 27,13 eur mesačne, odvolací súd však má za to, že takýto návrh bol nedôvodný. Minimálne zákonné výživné totiž sú povinní uhrádzať rodičia, ktorí nemajú žiaden príjem. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec jednak má príjem, jednak mal majetok a pred tým živnostenské oprávnenie, preto si mohol zabezpečovať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mal na výživné pre dcéru - odporkyňu. To, že otec spáchal úmyselný trestný čin, bol vo väzbe, odpykáva si trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin, nie je v žiadnom prípade dôvodom na zníženie výživného tak, ako to požadoval. 14. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa skutočnosti, že ďalšia dcéra navrhovateľa skončením jej prípravy na svoje povolanie ukončením vysokej školy automaticky nedochádza aj k ukončeniu vyživovacej povinnosti, odvolací súd uvádza, že nič nebránilo otcovi podať návrh na zrušenie výživného vo vzťahu k dieťaťu, ktoré už je schopné samé sa živiť. Ak túto zákonnú možnosť nevyužil, nie je možné túto skutočnosť vyhodnotiť v jeho prospech. 15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Predmetom konania je výživné na plnoletú dcéru, a žiaden návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný v zmysle § 57 citovaného zákona. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.