Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/227/2015

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: FAMM, akciová spoločnosť, so sídlom Staničná 21, 066 01 Humenné, IČO: 31 652 018, právne zastúpený: JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol. s r.o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 254 939, proti žalovanému: Drevonab plus s.r.o., so sídlom Kamenná cesta 3821/3, 010 88 Žilina, IČO: 46 139 125, o zaplatenie 1.838,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.04.2015 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.838,87 eur s úrokom z omeškania špecifikovaným v písomnej žalobe a náhrady trov konania.

2. Písomným podaním zo dňa 10.04.2017 žalobca vzal žalobný návrh v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť.

3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.5.2017 vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcom a navrhol v konaní pokračovať. Nesúhlas so späťvzatím žaloby odôvodnil tým, že dôkazy predložené žalobcom nepreukázali dodanie či prevzatie tovaru žalovaným, žalovaný spochybnil ich pravosť a považuje ich za fingované. Žalovaný predpokladá, že žalobca si uvedomil, že neuniesol dôkazne bremeno a smeruje k neúspechu v spore, preto bez odôvodnenia berie žalobu späť. Pokiaľ by žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil, žalovaný by mohol procesne reagovať a späťvzatie žaloby akceptovať, najmä ak by sa strany mimosúdne dohodli a uzatvorili dohodu o neexistencii či zániku záväzku. Z dôvodu právnej neistoty žalovaného, ktorý vyvolal žalobca podanou žalobou, s poukazom na štvorročnú premlčaciu dobu záväzkov z právnych vzťahov medzi podnikateľmi, žalovaný nechce riskovať opätovnú žalobu na základe rovnakého skutkového stavu.

4. Podľa § 144 z. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu, ktorá má postavenie tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh celého súdneho konania. Vôľa žalobcu nepokračovať v začatom konaní a zastaviť ho, vyjadrená prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby, je však limitovaná nesúhlasom žalovaného so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie nemožno zastaviť. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov pritom nesie žalovaný. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov, pre ktoré žalovaná strana nesúhlasí so späťvzatím žaloby, berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, pričom je nutné hodnotiť možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov strán sporu a dopad na ich postavenie. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a k povahe uplatňovaného nároku je nutné vždy zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom, či inom záujme žalovaného, ktorým odôvodňuje požiadavku, aby bolo o žalobe meritórne rozhodnuté aj napriek nedostatku vôle žalobcu pokračovať v spore. V tzv. sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré by mohlo byť začaté aj na návrh žalovaného, alebo ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (napr. ak k späťvzatiu dôjde v čase, keď pre plynutie lehôt už žalovaný nemôže právo, o ktorom sa konalo, sám úspešne uplatniť na súde a podobne).

8. Súd prvej inštancie po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku závažnosti dôvodov, pre ktoré by nebolo možné konanie zastaviť, a ktoré by prevýšili právo žalobcu na dispozíciu s jeho žalobou. Žalovaný dôvodil, že nesúhlasí so zastavením konania najmä s poukazom na späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu a stav právnej neistoty žalovaného, nakoľko nedošlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky a žalovaný sa obáva opätovnej žaloby vychádzajúcej z rovnakého skutkového stavu. Súd konštatuje, že uvedené dôvody žalovaného nemajú vplyv na jeho hmotno-právne postavenie. Práva a právom chránené záujmy žalovaného nebudú zastavením konania nijakým spôsobom dotknuté, za súčasného konštatovania, že zastavením konania nedôjde k odopretiu súdnej ochrany žalovanému. Pokiaľ žalovaný pociťuje stav právnej neistoty a obavu pred možnou žalobou podanou opätovne na základe rovnakých skutkových a právnych dôvodov, zákon mu poskytuje možnosť využiť právne prostriedky na uplatnenie svojich práv, pokiaľ má na tom naliehavý právny záujem. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca neuviedol dôvody späťvzatia žaloby, je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca ako pán sporu môže kedykoľvek za konania zobrať svoju žalobu späť, a to aj bez uvedenia dôvodu. Absencia dôvodov späťvzatia žaloby má dopad len na posúdenie procesného zavinenia na zastavení konania a jeho pričítanie žalobcovi v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na obsah dispozitívneho úkonu žalobcu a citované zákonné ustanovenie § 145 ods. 1 CSP, súd rozhodol o zastavení konania.

10. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca. Z uvedeného dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, ods. 2 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.