Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-20-2017.pdf
PDF · 124 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: HiCOM s. r. o., so sídlom Rastislavova 9/2090, 911 05 Trenčín-Zlatovce, IČO: 45 518 921, zastúpeného zástupcom STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, proti žalovanému: Web Shopping Center, s.r.o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO: 36 809 284, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 960,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 190/2014-143 zo dňa 16.2.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 190/2014-143 zo dňa 16.2.2016 p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 960,- Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 960,- Eur od 17.7.2012 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 57,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 476,33 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom okresný súd vyslovil, že o náhrade trov konania Slovenskej republiky rozhodne samostatne. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú dňa 25.4.2014, podľa ktorej žalobca žiadal, aby žalovaný zaplatil peňažnú pohľadávku v sume 960,- Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 17.7.2012 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Na odôvodnenie peňažnej pohľadávky uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu na zriadenie a poskytovanie administratívnych služieb č. 1112032610001 (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie služby uvedenej v Špecifikácii služby - Virtuálny obchodník, ktorá bola prílohou Zmluvy. Podľa Zmluvy žalobca uviedol, že dodal žalovanému služby, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 5120011 splatnou 16.7.2012, znejúcou na sumu 960,- Eur. Cenu týchto poskytnutých služieb v zmysle faktúry žalovaný nezaplatil a s jej zaplatením je v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca uplatnil 8,75 % ročný úrok z omeškania zo žalovanej istiny 960,- Eur od 17.7.2012 až do zaplatenia. S poukazom na ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. 2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní za aplikácie § 269 ods. 2, § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1 veta prvá, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 veta prvá, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, za použitia ust. § 120 ods. 1, 3, 4, § 132 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Medzi sporovými stranami bolo zrejmé uzavretie Zmluvy na zriadenie a poskytovanie administratívnych služieb zo dňa 3.5.2012. Súčasťou Zmluvy
bola aj príloha č. 1. Podľa Zmluvy poskytol žalobca žalovanému dojednané služby i v mesiacoch máj, jún 2012, pričom cenu týchto služieb vyúčtoval samostatnými faktúrami. Žalovaný vyúčtovanú cenu za plnenie za mesiac máj a jún 2012 v plnej výške zaplatil. Žalovaný uplatnil obranu, podľa ktorej v mesiaci júl 2012 žalobca nemal poskytnúť žalovanému podľa Zmluvy plnenie v dohodnutom rozsahu a druhu. Z dôvodu tejto obrany žalovaného bol to žalobca, ktorý bol povinný preukázať, že v mesiaci júl 2012 zrealizoval pre žalovaného plnenie v druhu a rozsahu ako vyplývalo z prílohy č. 1 ku Zmluve, teda v druhu ako vyplývalo z konkrétnych dojednaní v rámci popisu dohodnutých služieb a v rozsahu priemerne 80 hovorov za deň, pokiaľ išlo o telefonickú propagáciu výrobkov a služieb a plánovanie obchodných stretnutí pre obchodných zástupcov a v rozsahu priemerne 3 hodiny denne, pokiaľ išlo o ostatné dohodnuté služby uvedené v prílohe č. 1 Zmluvy. Na preukázanie plnenia žalobca predložil dôkaz - nosič CD s údajom o zaznamenaní 2 399 záznamov hovorov za mesiac júl 2012 zrealizovaných žalobcom pre žalovaného. Z dôvodu, že tento dôkaz bol žalovaným popretý, žalobca následne označil ďalšie dôkazy k tvrdeniam o splnení svojej zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy, keď žiadal výsluch svedkýň, listinný dôkaz - tabuľkový zoznam zachytávajúci elektronické adresy subjektov kontaktovaných žalobcom pre žalovaného tak, ako sa nachádza v spise na č.l. 98 až 103. Okresný súd dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti so záverom, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o realizácii plnenia pre žalovaného i v mesiaci júl 2012, a to v druhu a v rozsahu, ako vyplynul z prílohy č. 1 k Zmluve. Okresný súd poukázal na obsah Zmluvy, kde je rozsah plnenia vyjadrený priemernými ukazovateľmi. Z prílohy č. 1 k Zmluve nebolo možné vyvodiť, že by touto Zmluvou bola založená povinnosť žalobcu v danom mesiaci, teda každý mesiac poskytnúť žalovanému všetky dojednané služby uvedené v popise dohodnutých služieb. Právo na zaplatenie dohodnutej ceny plnenia žalobcovi vzniklo pri plnení druhu služby v danom mesiaci, ktorý spadá pod vymedzený - dojednaný okruh druhu služieb. Bolo zrejmé, že v prípade služby prijímania reklamácií a sťažností nemusela potreba poskytnutia takejto služby žalobcom žalovanému v danom mesiaci ani vzniknúť, čo však neznamená, že by pri realizácii dojednaného rozsahu služby spadajúcej pod niektorý z uvedených popisov služieb v danom mesiaci, právo na zaplatenie dojednanej ceny žalobcovi nevzniklo. Z tohto dôvodu, preto nebola relevantná obrana žalovaného, ktorá poukázala na obsah svedeckých výpovedí svedkýň vypočutých v súdnom konaní, v zmysle ktorej nebolo týmito svedeckými výpoveďami, ako ani ostatnými dôkazmi vykonanými pred okresným súdom preukázané realizovanie napríklad starostlivosti o existujúcich klientov, vykonanie cenových ponúk, aktualizácia údajov v databáze v mesiaci júl 2012. Podľa záveru okresného súdu, rovnako z obsahu Zmluvy nevyplývala zmluvná povinnosť žalobcovi registrovať a zaznamenávať kontakty a kontaktované subjekty, na ktoré sa operátorky žalobcu pri plnení Zmluvy obracali. Zo svedeckej výpovede svedkyne N. vyplynulo, že v roku 2012, a teda i v júli 2012 žalobca pre žalovaného vykonával oslovovanie záujemcov pre produkt žalovaného a činil tak na základe vytvorenej databázy. Z výpovede svedkyne N. O. vyplynulo, že táto, hoci jej subjekt žalovaného známy nie je, nevylúčila, že v mesiaci júl 2012 vykonávala telefonické hovory i za účelom propagácie produktov žalovaného. Zdôraznila však značný časový odstup jej svedeckej výpovede od relevantnej doby júl 2012 a tiež nevylúčila, že v júli 2012 vykonávala telefonické hovory pre žalovaného iná operátorka žalobcu. K výpovediam týchto svedkýň okresný súd poukázal na zákonné poučenie podľa § 126 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, keď samotná skutočnosť ich pracovno-právneho vzťahu v relevantnej dobe, teda v júli 2012 k žalobcovi nebola hodnotená, bez preukázania ďalšieho relevantného dôvodu, ako skutočnosť, ktorá znižuje hodnovernosť svedeckých výpovedí.
3. Okresný súd zhodnotil, že na základe dôkazov, a to CD nosiča, listinného dôkazu -zoznam e- mailových kontaktov z č.l. 98 až 103, zohľadnení svedeckej výpovede svedkyne O. J., N. O., N. G., potvrdenia W. E. z 11.2.2015 (č.l. 64), fotokópie komunikácie medzi štatutárnymi zástupcami sporových strán z novembra 2012 a januára 2013 podľa č.l. 112 spisu, mohlo byť konštatované, že žalobca preukázal splnenie zmluvnej povinnosti realizovať dojednané služby pre žalovaného v mesiaci júl 2012 v druhu a v rozsahu, ktorý spĺňa dojednané vymedzenie predmetu zmluvného záväzku žalobcu podľa prílohy č. 1 Zmluvy. Zmluvu medzi žalobcom a žalovaným po zohľadnení predmetu plnenia okresný súd vyhodnotil ako obchodno-právny vzťah z hľadiska hmotného práva upravený v § 269 ods. 2 a § 536 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka, to znamená bol to kombinovaný zmluvný typ, ktorý v časti, kde predmet plnenia žalobcu bolo možné hmotne zachytiť, posudzoval okresný súd ako zmluvu o dielo a v časti, kde tento nebolo možné hmotne zachytiť, a teda neboli naplnené podmienky pre konštatovanie, že predmetom plnenia žalobcu je vykonanie diela podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka išlo o atypickú obchodnú zmluvu. Okresný súd poukázal na to, že predmet plnenia žalobcu nebolo možné hmotne zachytiť podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, napríklad vo vzťahu k dojednanej službe: prijímame hovorov alebo sledovanie a analýza konkurenčných aktivít. V nadväznosti
na uvedené bola žalobcovi priznaná pohľadávka v súlade s cenovou dohodou, ktorá vyplývala z prílohy č. 1 Zmluvy, t.j. bolo priznané právo na zaplatenie dohodnutej ceny zmluvného plnenia v sume 960,- Eur podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 546 ods. 1 veta prvá a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania s dohodnutou cenou plnenia a medzi žalobcom a žalovaným neexitovala osobitná dohoda o výške úrokov z omeškania, bol žalobcovi priznaný zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry vystavenej za plnenie zrealizované v mesiaci júl 2012, ktorá bola splatná 16.7.2012 a ako vyplynulo z nesporne vykonaného dokazovania, keď sa faktúra dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a to faktúra č. 5120011 z č.l. 4 spisu, čím bola naplnená výzva žalobcu adresovaná žalovanému na zaplatenie ceny zrealizovaného plnenia na podklade faktúry a v lehote splatnosti faktúry. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
4. Okresný súd uviedol, že pokiaľ išlo o žalobu žalobcu v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, tak v štádiu ešte pred vydaním platobného rozkazu žalobca obmedzil svoj žalobný nárok v tejto časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo okresný súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré ak bolo uskutočnené pred vydaním platobného rozkazu, tak o takomto čiastočnom späťvzatí samostatne nerozhodoval. 5. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd aplikoval ust. 142 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016. K aplikácii tohto zákonného ustanovenia okresný súd pristúpil z dôvodu, že v časti zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur uvedené bolo vyhodnotené ako procesné zavinenie žalobcu podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016. Z dôvodu, že išlo o procesné zavinenie žalobcu v pomerne nepatrnej časti oproti žalobou uplatnenému nároku, bola priznaná náhrada trov súdneho konania žalobcovi pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku 57,50 Eur a pri trovách právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z celkom vzniknutých trov právneho zastúpenia 1.428,98 Eur za aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, bola žalobcovi priznaná náhrada vo výške 1/3 týchto trov právneho zastúpenia, t.j. v sume 476,33 Eur, pretože trovy právneho zastúpenia vrátane DPH v sume 1.428,98 Eur boli neprimerané voči pohľadávke, ktorá predstavovala 960,- Eur spolu s príslušenstvom. 6. Okresný súd samostatným výrokom vyslovil, že o náhrade trov konania Slovenskej republiky rozhodne samostatne podľa § 151 ods. 1, 6 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 vzhľadom k tomu, že k momentu meritórneho rozhodnutia nebolo rozhodnuté o uplatnených nárokoch na svedočné svedkýň vypočutých na pojednávaní 16.02.2016. 7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. v znení platnom a účinnom k 30.6.2016. Žalovaný poukázal na to, že nebolo sporné uzavretie zmluvy o poskytnutí administratívnych služieb, v zmysle ktorej sa žalobca ako poskytovateľ služieb zaviazal riadne a včas poskytnúť žalovanému ako odberateľovi služby uvedené v prílohe č. 1 zmluvy. V odvolaní zotrval na tom, že žalobca nepreukázal dodanie služieb. Vyjadrenie W. E., podľa názoru žalovaného nemá potrebnú dôkaznú silu, pretože nebol poučený podľa § 126 O.s.p. a naviac do 15.01.2014 vykonával funkciu konateľa žalobcu, z čoho jednoznačne vyplýva záujem na úspešnosti podanej žaloby. Tabuľka vykonaných telefonických hovorov takisto nie je dôkazom o preukázaní plnenia žalobcom žalovanému, pretože z tohto zoznamu nie je zrejmé, aký subjekt sa kontaktoval, ako i to, čo bolo predmetom hovorov. Vzhľadom na absenciu reálneho záznamu z týchto údajných telefonických hovorov nebolo zrejmé, či v skutočnosti došlo k plneniu zmluvy zo strany žalobcu, t.j. či žalobca skutočne v rámci telefonického rozhovoru ponúkal služby žalovaného. Tabuľka podľa názoru žalovaného je neurčitá, preto nemôže byť vyhodnotená ako dôkazný prostriedok, z ktorého vyplýva dodanie služieb. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že z jeho strany došlo k odoslaniu e-mailu s ponukou služieb žalovaného opätovne nepredložil ani jeden reálne odoslaný e-mail vo forme listiny, ktorá by potvrdila, že e-mail bol odoslaný a obsahoval žalobcom tvrdené skutočnosti. Svedkyňa R.. N. O. uviedla, že spoločnosť Web Shopping Center nepozná. Ponúkala iba služby spoločnosti, ktorá sa zaoberala montážou kamerového systému. Spoločnosť Web Shopping Center v rámci predmetu podnikania neposkytuje montáž kamerového resp. iného zabezpečovacieho systému. Svedecká výpoveď R.. O. preto nepotvrdila dodanie služby v období júl 2012. Svedkyňa O. J. vo výpovedi uviedla, že skončila pracovný pomer so žalobcom v máji 2012. Svedkyňa sa preto nemohla vyjadrovať k spornému obdobiu, t.j. júl 2012. Svedkyňa N. G. vo svojej výpovedi uviedla, že sprostredkovala výlučne len prvý kontakt, výsledkom ktorého bolo uzavretie zmluvného vzťahu. Po uzavretí zmluvy svedkyňa nevykonávala žiadne služby podľa zmluvy. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.02.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že hovory v prospech žalovaného vykonávali R.. N. O., O. J. a mimo
uvedených hodín N. G.. Tieto skutočnosti v podanom vyjadrení boli vyvrátené samotnými výsluchmi svedkýň. Žalovaný poukázal na rozpory, ktoré majú za následok to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že skutočne dodal služby v období júl 2012. Okresný súd, podľa názoru žalovaného nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalovaného, okresný súd nesprávne postupoval aj pri priznávaní náhrady trov konania a to z dôvodu, že sa jedná o drobný spor a i napriek uvedenému bola priznaná náhrada trov konania, pričom okresný súd mal právo v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 trovy vôbec nepriznať. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokovej časti o trovách právneho zastúpenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016. Právny zástupca žalobcu v tejto veci uskutočnil reálne a účelne 10 úkonov právnej služby. Žalobcovi vznikli cestovné náklady, došlo aj k strate času z dôvodu cestovania na viaceré pojednávania. Žalobca zdôraznil neprimeranú dôkaznú aktivitu okresného súdu, pretože okresný súd zbytočne uskutočňoval ďalšie nepotrebné procesné úkony, nariaďoval pojednávania, vypočúval svedkov, a to i napriek tomu, že žalobca už v skoršej fáze súdneho konania svoj uplatnený nárok riadne preukázal. Žalobca požadoval rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, ako aj skutočnosti, že ide o drobný spor. Žalobca viackrát prezentoval, že ide o drobný spor, ktorý by mal byť rozhodnutý s prihliadnutím na povahu veci a s rešpektovaním zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Všetky úkony žalovaného viedli k tomu, aby oddialil rozhodnutie vo veci samej s jasným zámerom vyhnúť sa splneniu svojej zmluvnej povinnosti uhradiť žalobcovi odmenu za riadne poskytnuté služby. Vzhľadom na vykonané úkony právnych služieb a vynaložené náklady žalobcu, tento mal za to, že nebolo spravodlivé znížiť žalobcov zákonný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. S poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, pokiaľ okresný súd chcel toto zákonné ustanovenie využiť, tak mal svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2013, sp.zn. IV. ÚS 210/2013. Okresný súd svoje rozhodnutie v rámci trov právneho zastúpenia odôvodnil len všeobecným záverom, pričom neprihliadol na konkrétne okolnosti daného prípadu, a to najmä na zavinenie žalovaného. Vynaložené náklady, režijný paušál, náhrada za stratu času nebolo možné znížiť, nakoľko ide o reálne náklady, ktoré žalobca vynaložil na uplatnenie svojho odôvodneného nároku. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 9. septembra 2004, sp.zn. II. ÚS 78/03, právo na úhradu účelne vynaložených trov konania je zároveň súčasťou základného práva na právnu pomoc. Zo strany žalovaného išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie procesných práv a procesnej obrany, pretože argumentácia žalovaného postrádala akúkoľvek relevanciu k danej právnej veci. Žalovaný účelovým konaním inicioval ďalšie súdne konanie, a tým došlo k uskutočňovaniu ďalších úkonov právnych služieb, v rámci ktorých reálne žalobcovi vznikli náklady spojené s opodstatneným a účelným uplatňovaním a bránením svojho práva. Nie je spravodlivé, aby žalobca musel znášať väčšiu časť trov konania, ktoré bol nútený vynaložiť v reakcii na zjavne nedôvodnú procesnú obranu žalovaného a vzhľadom na neprimeranú a nadbytočnú dôkaznú aktivitu okresného súdu. V danej veci preto trovy právneho zastúpenia nemali byť vzhľadom na okolnosti daného prípadu okresným súdom znížené podľa § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, a preto trovy právneho zastúpenia mali byť žalobcovi priznané v plnej výške. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej časti o trovách právneho zastúpenia zmeniť tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 57,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.429,06 Eur, ako aj nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 41,17 Eur spolu so zaplateným súdnym poplatkom. 9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 28.07.2016. Žalobca poukázal na to, že okresný súd vo svojom rozhodnutí postupoval správne, keď všetky dôkazy vyhodnotil a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Faktúra č. 5120011 na sumu 960,- Eur so splatnosťou dňa 16.07.2012 nebola zo strany žalovaného po jej obdržaní nijak rozporovaná a ani reklamovaná. Žalovaný mal šancu reklamovať kvalitu poskytnutej služby a správnosť úhrady v zmysle článku 11 Obchodných podmienok pre poskytovanie administratívnych služieb, avšak svoje právo nevyužil. Vyjadrenie W. E. má podľa žalobcu dostatočne relevantnú hodnotu ako dôkaz, pretože u žalobcu pôsobil ako konateľ a má vedomosť o rozsahu poskytnutých služieb žalovanému. Dohliadal nad ich poskytovaním a schvaľoval pracovné postupy zamestnancov, ktorí reálne poskytovali tieto služby žalovanému. Zaujatosť p. E. v tomto súdnom konaní nebola žalovaným nijako preukázaná. Tabuľka vykonaných telefonických hovorov predstavuje výstup z informačného systému žalobcu, ktorý jednoznačne preukazuje poskytnutie služieb žalovanému. Tabuľka odoslaných e-mailov s ponukou služieb žalovaného jednoznačne preukazuje reálnosť poskytnutých služieb žalovanému. Žalovaný si
mohol na uvedených e-mailoch overiť zaslanie propagačného e-mailu. Výsluch svedkyne p. N. G. potvrdil, že žalobca pre žalovaného vykonával všetky dohodnuté činnosti. Výsluch svedkyne p. N. O. nevylúčil, že by vykonávala telefonické hovory aj pre spoločnosť Web Shopping Center, s.r.o., keďže je tu značný časový odstup (približne 4 roky). Výsluch svedkyne p. O. J. je potrebné dať na pravú mieru, pretože svedkyňa si len myslela, že pracovný pomer bol ukončený v máji, keďže vzhľadom na časový odstup si už presne nespomínala, kedy bol pracovný pomer ukončený. Uvedená svedkyňa potvrdila, že boli Web Shopping Center, s.r.o. poskytované dohodnuté služby v zmysle zmluvy. SMS komunikácia preukazuje vedomosť žalovaného o neuhradení 1 dlžnej faktúry, a preto mu bolo zrejmé o akú úhradu sa jedná, pretože len jediná faktúra zo strany žalovaného nebola uhradená, a to práve žalovaná faktúra. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie. 10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému podaním okresného súdu zo dňa 13.12.2016 (č.l. 211 spisu), pričom súčasne bolo umožnené, aby sa žalovaný vyjadril najneskôr v lehote 10 dní od doručenia, ku ktorému do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nebolo zaslané ďalšie stanovisko žalovaného. 11. Postupom okresného súdu súčasne odvolanie žalobcu do výroku o trovách právneho zastúpenia bolo zaslané žalovanému na vedomie podaním okresného súdu zo dňa 30.6.2016 (č.l. 194). Žalovaný k odvolaniu žalobcu do trov právneho zastúpenia sa písomne nevyjadril.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/20/2017-222 zo dňa 18.05.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 13.06.2017 a na webovej stránke Krajského súdu Žilina, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že hoci odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného zo dňa 21.03.2016 a podaním odvolania žalobcu zo dňa 05.04.2016, krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý zákon podľa § 474 CSP nadobudol účinnosť 1. júla 2016 v spojení s § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Krajský súd zvýrazňuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu, z ktorého dôvodu za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie. K zvýrazneniu vecne správnych záverov vyslovených okresným súdom v odôvodnení rozsudku sa poukazuje na to, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu Zmluvy na zriadenie a poskytovanie administratívnych služieb č. 1112032610001 dňa 3.5.2012, ktorej prílohou č. 1 bola Špecifikácia služieb - Virtuálny obchodník D s popisom dohodnutých služieb s uvedením aj ceny s DPH 960,- Eur. Predmetom sporu bolo zaplatenie faktúry č. 5120011 splatnej 16.07.2012 znejúcej na sumu 960,- Eur za služby Virtuálneho obchodníka za mesiac júl 2012. Vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalobcu o zaplatenie služieb za mesiac júl 2012 podľa zmluvného vzťahu so žalovaným, okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie. Výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Žalobca podľa názoru krajského súdu, ktorý je v zhode so záverom okresného súdu, uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní splnenia si povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy v dohodnutom rozsahu. K preukázaniu tohto plnenia žalobca poskytol sumár dôkazov, ktorými bol nosič CD o zaznamenaných hovoroch za mesiac júl 2012 zrealizovaných žalobcom pre žalovaného, tabuľkový prehľad e-mailov, ktoré žalobca zaslal tretím subjektom, ktorých kontaktoval v súlade s dojednaným predmetom zmluvy, elektronická komunikácia medzi W. E. a žalovaným, Potvrdenie W. E. z 11.2.2015, výpovede svedkýň N. G., N. O., O. J., ktorými dôkazmi žalobca preukázal plnenie za mesiac júl 2012. Vo vzťahu k výpovediam jednotlivých svedkýň, v nadväznosti na odvolacie dôvody žalovaného, je potrebné poukázať na závery rozsudku okresného súdu, keď okresný súd v jednotlivosti vyhodnotil obsah svedeckých výpovedí v dostatočnom rozsahu, preto na zhodnotenie dôkazov, tak ako to uskutočnil okresný súd, krajský súd odkazuje. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, pokiaľ z výpovedí
týchto svedkýň vynímal len ich časť. Na obsah výpovedí bolo potrebné nazerať v celosti, to čo z nich vyšlo najavo a nielen v jednotlivosti izolovať časť svedeckej výpovede. Súhrnne tieto svedecké výpovede potvrdili vykonávanie služieb žalobcom pre žalovaného v zmysle uzavretej zmluvy a prílohy č. 1 k tejto zmluve. Rovnako aj listinný dôkaz Potvrdenia vystaveného W. zo dňa 11.2.2015 (č.l. 64 spisu) je jedným z dôkazov a takto naň treba nazerať ako na dôkaz podstatný, z obsahu ktorého vyplýva vykonávanie služieb žalobcom pre žalovaného. 16. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolania žalovaného, pretože v dostatočnom rozsahu okresným súdom vykonané dokazovanie dávalo spoľahlivý základ pre posúdenie žalobcovej pohľadávky. Žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal uplatnenú pohľadávku, a ak okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. 17. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka vyjadriť sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, uznesenie NS SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009). 18. Okresný súd správne rozhodol aj vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania v rovine trov právneho zastúpenia za aplikácie v tom čase platného ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd mal za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré predstavovali v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 1.428,98 Eur boli neprimerané voči pohľadávke žalobcu o zaplatenie 960,- Eur s príslušenstvom, preto za aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 okresný súd pristúpil k zníženiu trov právneho zastúpenia žalobcovi na 1/3 z ich celkovej výšky, t.j. zo sumy 1.428,98 Eur, boli priznané trovy právneho zastúpenia v rozsahu 476,33 Eur. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vo výške 1.428,98 Eur vznikli z titulu neprimeranej dôkaznej aktivity okresného súdu, pretože bol to žalobca, ktorý ak sa obrátil so svojim nárokom na súd, v rámci dôkaznej povinnosti bolo na ňom uplatnený nárok preukázať. Krajský súd poukazuje na samotný postup žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, keď podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.12.2014, bol to žalobca, ktorý si vyhradil právo predložiť súdu listinný dôkaz (č.l. 57 spisu). Nie je preto namieste, ak žalobca prostredníctvom právneho zástupcu argumentoval v odvolaní tvrdením, že z titulu neprimeranej dôkaznej aktivity súdu prvej inštancie mali narastať na strane žalobcu trovy právneho zastúpenia. V ďalšom postupe pri dôkaznej povinnosti žalobcu, krajský súd poukazuje na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 14.8.2015, keď sám žalobca navrhol výsluch svedkýň. 19. Postup okresného súdu, ktorý neprimerane vysoké trovy právneho zastúpenia oproti pohľadávke znížil, bol v súlade aj s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. mája 2014 sp.zn. I. ÚS 759/2013, podľa ktorého ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Z tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že dôvod nepriznania resp. zníženia náhrady trov podľa § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 spočíva v tom, že trovy konania sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 tak definuje konkrétny dôvod nepriznania resp. zníženia náhrady trov, keď trovy konania oproti pohľadávke sú v značnom nepomere. Tento konkrétny dôvod nepriznania resp. zníženia náhrady trov, ktorý spočíva v tom, že trovy konania sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke podľa § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, tu bol správne zistený aj okresným súdom, keď pohľadávka žalobcu predstavovala 960,- Eur s príslušenstvom a celkom vzniknuté trovy právneho zastúpenia predstavovali 1.428,98 Eur. Už tento zjavný nepomer bol dôvodom k aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p., preto postupu a rozhodnutiu okresného súdu, ktorý trovy právneho zastúpenia žalobcu znížil na 1/3, nemožno nič vytknúť. Nemožno súhlasiť so žalobcom ako odvolateľom, že na strane žalobcu, ak z titulu právneho zastúpenia vznikli skutočné výdavky, a to režijný paušál, náhrada za stratu času, tieto treba priznať, pretože uvedené nie je možné, a to nielen z dôvodu správneho použitia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, ale aj z dôvodu, že tieto náklady sú spojené s úkonom právnej služby, vo vzťahu ku ktorému pri vzniku odmeny došlo k zníženiu trov právneho
zastúpenia, ktoré zníženie dopadá aj na režijný paušál, náhradu za stratu času viažucu sa k takémuto úkonu právnej služby. 20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo potupované podľa § 396 ods. 1, ust. § 255 ods. 2 CSP. Odvolanie uskutočnil tak žalobca, ako aj žalovaný. Ani jedna zo sporových strán so svojim odvolaním nebola úspešná, preto krajský súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, so zreteľom aj k tomu, že odvolanie žalobcu do trov právneho zastúpenia nebolo zanedbateľné v porovnaní aj s odvolaním žalovaného proti rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 960,- Eur s príslušenstvom a navrhovanej zmeny žalobcom na priznanie trov právneho zastúpenia pred prvoinštančným konaním vo výške 1.429,06 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.